| YouTube Channel

शास (zAsa)

 
Capeller Eng
English
1 शा॑स
m.
order, command.
2 शास॑
m.
punisher, ruler.
3 शास॑
m.
knife.
Wilson
English
शास (उ, ) शासु r. 2nd cl. (शास्ति)
1 To instruct, to inform.
2 To order, to direct, to enact.
3 To rule, to govern. (शास्ते)
1 To wish or desire: with आङ् prefixed, r. 1st cl. (आशासते) r. 2nd cl.
(आशास्ते) To wish well to, to bless.
Apte
English
शासः [śāsḥ],
Ved.
An order, command.
Praise (स्तुति).
Apte 1890
English
शासः Ved. 1 An order, command.
2 Praise (स्तुति).
Monier Williams Cologne
English
1. शा॑स
m.
order, command,
RV.
(शास॑), a commander, ruler, chastiser,
RV.
N.
of the hymn x, 152,
AitBr.
of its author (having the patr. Bhāradvāja),
Anukr.
2. शास॑
m.
(for 1. See
p.
1068, col. 3) a butcher's knife,
Br.
ŚrS.
Monier Williams 1872
English
शास, अस्, m., Ved. order, command, (Sāy. = शा-
सन, Ṛg-veda I. 68, 5)
praise, hymn of praise,
(Sāy. = स्तुति
in this sense connected with rt. शंस्)
N. of a Vedic Ṛṣi (having the patronymic Bhāra-
dhvāja, and author of the hymn Ṛg-veda X. 152)
epithet of the hymn Ṛg-veda X. 152.
शास शास, अस्, m. (fr. rt. 1. शस्), Ved.
‘destroyer, epithet of Indra.
Macdonell
English
शास śā́s-a, 1.
m.
order, command (RV.²)
🞄á,
m.
ruler, chastiser (RV.²)
N. of RV. X, 152 (Br.)
2. á,
m.
butcherʼs knife (Br., S.): 🞄-hasta,
a.
holding a butcherʼs knife in his 🞄hand (Br.).
Vedic Reference
English
Śāsa denotes in the Brāhmaṇas^1 a ‘sword’ or ‘knife.’
1) Aitareya Brāhmaṇa, vii. 17, 5
Śāṅkhāyana Śrauta Sūtra, xv. 25, 1 (of
the knife to be used in slaying Śunaḥ-
śepa)
Śatapatha Brāhmaṇa, iii. 8, 1,
4, 5
xiii. 2, 3, 16.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
शास, क्ष लु शासने इति कविकल्पद्रुमः
(अदा०-पर०-सक०-सेट् क्तावेट् ।) उ, शासित्वा शिष्ट्वा क्ष, शासति लु, शास्ति ।शास्ति यश्चाज्ञया राज्ञः सम्राडित्यमरः ।इति दुर्गादासः
शास आशिषि इति कविकल्पद्रुमः
(भ्वा०-अदा० च-आत्म०-सक०-सेट् ।) आङ्पूर्व्वा इति केवलानामन्यपूर्व्वा-णाञ्च प्रयोगनिरासार्थम् किन्तु इदं गुरुभ्यःपूर्व्वेभ्यो नमो वाकं प्रशास्महे इत्युत्तरचरितेप्रपूर्व्वोऽपि दृश्यते ङ, आशासते उ, आशा-सित्वा आशास्त्वा पञ्चमस्वरानुबन्धसामर्थ्यात्क्त्राप्रत्ययस्य यप् समासाभावादिति गोविन्द-भट्टः किन्तु अस्य उदनुबन्धफलं छन्दस्येवेतिधातुप्रदीपः ङ, आशास्ते शासु ङिद्धस ङेइत्यत्र जक्षादीयशास्तेरेव ग्रहणादस्योपधायाइकारो स्यात् आशीरिष्टार्थाशंसनम् ।इच्छायामित्यन्ये इति दुर्गादासः
शास आशिषि इति कविकल्पद्रुमः
(भ्वा०-अदा० च-आत्म०-सक०-सेट् ।) आङ्पूर्व्वा इति केवलानामन्यपूर्व्वा-णाञ्च प्रयोगनिरासार्थम् किन्तु इदं गुरुभ्यःपूर्व्वेभ्यो नमो वाकं प्रशास्महे इत्युत्तरचरितेप्रपूर्व्वोऽपि दृश्यते ङ, आशासते उ, आशा-सित्वा आशास्त्वा पञ्चमस्वरानुबन्धसामर्थ्यात्क्त्राप्रत्ययस्य यप् समासाभावादिति गोविन्द-भट्टः किन्तु अस्य उदनुबन्धफलं छन्दस्येवेतिधातुप्रदीपः ङ, आशास्ते शासु ङिद्धस ङेइत्यत्र जक्षादीयशास्तेरेव ग्रहणादस्योपधायाइकारो स्यात् आशीरिष्टार्थाशंसनम् ।इच्छायामित्यन्ये इति दुर्गादासः
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
शास आशीर्वादे अदा० आत्म०
सक०
सेट् क्त्वा वेट् पाये-णाङ् पूर्वः आशास्ते आशासिष्ट “इद कविभ्यः पू०र्वेभ्योनमोवाकं प्रशास्महे” उत्तरचरितोक्तेरन्यपूर्वोऽपि
शास शासने अदा०
पर०
द्विक० सेट् क्त्वा वेट् शास्ति अशासत्
Capeller
German
1. शा॑स
m.
Anweisung, Befehl.
2. शास॑
m.
Herrscher, Gebieter.
3. शास॑
m.
Schlachtmesser.
Grassman
German
śāsá, m., Gebieter [von śās].
-ás {978, 1} ítthā mahā́n asi (indra).
-ám {281, 5} diviám índram.
śā́sa, m., Befehl, Anweisung [von śās]. [Page1393]
-am práti yás ínvati {54, 7}
śróṣan asya {68, 9}.
Burnouf
French
शास शास
m.
Vd. prière, rogation, hymne.
शासयामि (c. de शास्) punir
régir (?)
Pp.
शासित।
शासन
n.
ordre
commandement
précepte
édit ou
privilége royal
contrat, en gén.
Les règles contenues dans
les śāstras.
शासितृ
m.
(sfx. तृ) celui qui régit, qui gouverne, qui
commande
maître, instituteur.
शास्ति
f.
(sfx. ति) commandement, ordre
sceptre
gouvernement.
शास्तृ
m.
cf. शासितृ।
शास्त्र
n.
(sfx. त्र) commandement, ordre
précepte,
règle
un śāstra ou traité [de théologie, de morale, de
législation, de littérature, de science, etc.].
शास्त्रकृत्
m.
(कृ) auteur d'un traité.
शास्त्रगण्ड
m.
savant superficiel [m à
m.
héros de
śāstra].
शास्त्रचक्षुस्
n.
grammaire.
शास्त्रज्ञ a. (ज्ञा) qui connaît les śāstras,
théologien, jurisconsulte, etc.
शास्त्रतत्त्वज्ञ
m.
qui connaît la vérité contenue dans
les śāstras. -- S.
m.
astrologue.
शास्त्रदर्शिन् a. (दृश्) versé dans les śāstras.
शास्त्रदृष्ट a. (दृश्) tiré d'un śāstra, extrait
d'un traité sur le sujet.
शास्त्रविधि
m.
règle, loi ou formule contenue dans un
śāstra.
शास्त्रशिल्पिन्
m.
Au pl. np. de populations habitant le
Cashmire.
शास्त्राचरण a. (आ
चर्) versé dans la connaissance
des śāstras, savant,
Qui vit conformément aux règles des
śāstras.
शास्त्रिन्
m.
(sfx. इन्) savant, pandit.
शास्य a. (sfx. य) qui doit être réglé, formulé.
Qui doit être puni, coupable.