| YouTube Channel

व्यूह (vyUha)

 
शब्दसागरः
English
व्यूह
m.
(-हः)
1. Military array, the arrangement of troops in various
positions
as दण्डव्यूहः the array in line, भोगव्यूहः in column, मण्डल-
व्यूहः in circle, असंहतव्यूहः in mixed order
also various fanciful
forms, as the शकटः or car-shape, मकरः or marine monster-like,
पताका flag-shape, &c.
2. A flock, a multitude.
3. Logic, reasoning.
4. Making, manufacture.
5. The body.
6. Formation, structure.
7.
A squadron.
E.
वि before ऊह् to reason,
aff.
घञ्
Capeller Eng
English
व्यूह॑
m.
shifting, dislocation, distribution, disposition,
arrangement, military array
totality, a whole or complex
host, troop,
multitude
detailed explanation or description.
Yates
English
व्यूह (हः) 1.
m.
Military array
a
multitude
logic
manufacture
the body.
Spoken Sanskrit
English
व्यूह - vyUha -
m.
- form
व्यूह - vyUha -
m.
- resolution
व्यूह - vyUha -
m.
- description
व्यूह - vyUha -
m.
- detailed explanation or description
व्यूह - vyUha -
m.
- military array
व्यूह - vyUha -
m.
- squadron
व्यूह - vyUha -
m.
- appearance
व्यूह - vyUha -
m.
- flock
व्यूह - vyUha -
m.
- reasoning
व्यूह - vyUha -
m.
- formation
व्यूह - vyUha -
m.
- chapter
व्यूह - vyUha -
m.
- manifestation
व्यूह - vyUha -
m.
- shifting
व्यूह - vyUha -
m.
- aggregate
व्यूह - vyUha -
m.
- division
व्यूह - vyUha -
m.
- placing apart
व्यूह - vyUha -
m.
- manufacture
व्यूह - vyUha -
m.
- breathing
व्यूह - vyUha -
m.
- logic
व्यूह - vyUha -
m.
- separation
व्यूह - vyUha -
m.
- distribution
व्यूह - vyUha -
m.
- disposition
व्यूह - vyUha -
m.
- orderly arrangement of the parts of a whole
व्यूह - vyUha -
m.
- structure
व्यूह - vyUha -
m.
- body
व्यूह - vyUha -
m.
- host
व्यूह - vyUha -
m.
- section
व्यूह - vyUha -
m.
- arrangement
व्यूह - vyUha -
m.
- displacement
व्यूह - vyUha -
m.
- multitude
व्यूह - vyUha -
m.
- transposition
व्यूह - vyUha -
m.
- army
व्यूह - vyUha -
m.
- squadron
व्यूह - vyUha -
m.
- shifting
विहर - vihara -
m.
- shifting
विसर्पण - visarpaNa -
n.
- shifting
व्यूहन - vyUhana -
n.
- shifting
व्यूह - vyUha -
m.
- displacement
व्यूहन - vyUhana -
n.
- displacement
स्खलन - skhalana -
n.
- displacement
विस्थापन - visthApana -
n.
- displacement
प्रसर - prasara -
m.
- morbid displacement of the humours of the body
व्यूह vyUha
m.
shifting
विहर vihara
m.
shifting
विसर्पण visarpaNa
n.
shifting
व्यूहन vyUhana
n.
shifting
Wilson
English
व्यूह
m.
(-हः)
1 Military array, the arrangement of troops in various positions
as
दण्डव्यूहः the array in line, भोगव्यूहः in column, मण्डलव्यूहः
in circle, असंहतव्यूहः in mixed order
also various fanciful forms, as
the शकटः or car-shape, मकरः or marine monster-like, पताका
flag-shape, &c.
2 A flock, a multitude.
3 Logic, reasoning.
4 Making, manufacture.
5 The body.
E.
वि before ऊह to reason,
aff.
घञ्.
Apte
English
व्यूहः [vyūhḥ], 1 A military array
दण्डव्यूहेन तन्मार्गं यायात्तु शकटेन वा वराहमकराभ्यां वा सूच्या वा गरुडेन वा
Ms.*
7. 187
cf.
दण्डव्यूहः, शकट˚, वराह˚, सर्वतोभद्रा˚ etc. mentioned in Dhanur.
An army, a host, squadron
व्यूहावुभौ तावितरेतरस्मात् भङ्गं जयं चापतुरव्यकस्थम्
R.*
7.54.
A large quantity, an assemblage, a multitude, collection
विमिश्रा विहगाः पुंभिरात्मव्यूहाभिनन्दिताः
Rām.*
4.1.27
गुणव्यूहः
Bhāg.*
4.29.71.
A part, portion, subhead.
The body.
Structure, formation.
Reasoning, logic.
Separation, distribution.
(In
phil.
) A peculiar arrangement of the senses.
Comp.
-पार्ष्णिः
f.
the rear of an army. -भङ्गः, -भेदः breaking an array. -रचना arrangement of troops. -विभागः a distinctive array of army
पक्षकक्षा-उरस्यानां बलाग्रतो व्यूहविभागाः Kau.
A.
1.
Apte 1890
English
व्यूहः 1 A military array
Ms. 7. 187.
2 An army, a host, squadron
व्यूहावुभौ तावितरेतरस्मात् भंगं जयं चापतुरव्यवस्थं R. 7. 54.
3 A large quantity, an assemblage, a multitude, collection.
4 A part, portion, subhead.
5 The body.
6 Structure, formation.
7 Reasoning, logic.
8 Separation, distribution.
9 (In phil.) A peculiar arrangement of the senses.
Comp.
पार्प्णिः f. the rear of an army.
भंगः,
भेदः breaking an array.
Monier Williams Cologne
English
1. व्य्-ऊह॑
m.
placing apart, distribution, arrangement,
R.
VarBṛS.
&c.
orderly arrangement of the parts of a whole (cf. चरण-व्य्°), disposition,
Nyāyas.
military array, an army, host, squadron (various arrays are दण्ड-, ‘staff-like array’
शकट-, ‘cart array’
वराह-, ‘boar array’
मण्डल-, ‘circular ar°’
अ-संहत-, ‘loose ar°’
आखेट-व्यूह, ‘hunting array’
&c.
),
Mn.
vii, 187
MBh.
&c.
shifting, transposition, displacement,
ŚBr.
ŚrS.
separation, resolution (of vowels, syllables
&c.
),
RPrāt.
detailed explanation or description,
SaddhP.
a section, division, chapter,
Sarvad.
form, manifestation (esp. the quadruple manifestation of Puruṣottama as Vāsudeva, Saṃkarṣaṇa, Pradyumna, and Aniruddha), appearance (often ifc. after numerals
cf.
चतुर्-, त्रिर्-व्य्°),
MBh.
BhP.
Sarvad.
formation, structure, manufacture,
L.
an aggregate, flock, multitude,
Vās.
Śatr.
the body,
W.
breathing,
Nyāyas.
2. व्य्-ऊह
m.
reasoning, logic (= तर्क),
L.
Monier Williams 1872
English
व्य्-ऊह, अस्, m. placing apart, separation, distribu-
tion
separation or resolution (of vowels, syllables,
&c. in Vedic grammar)
orderly arrangement, dis-
position, array (e. g. चरण-व्यूह, array of Vedic
schools), military array, (various forms of array are
enumerated in Manu VII. 187 and elsewhere, e. g.
दण्ड, that like ‘a staff
शकट, ‘a cart
व-
राह, ‘a boar
मकर, ‘a sea-monster
सूचि,
‘a needle
गरुड, ‘the bird of Viṣṇu
वज्र,
‘a thunderbolt
भोग, ‘a snake, i. e. in column
मण्डल, ‘a circle
असंहत, ‘mixed order
पताक, ‘a flag, &c.)
an army, host, squadron
a
flock, multitude
(in phil.) arrangement or peculiar
distribution (of the senses)
formation, structure, manu-
facture
the body
reasoning, logic, (in this sense
rather to be derived fr. rt. 2. ऊह् with वि)
breathing
(according to the Nyāya-sūtras III. 31).
—व्यूह-
पार्ष्णि, इस्, m. the rear of an army (= प्रत्य्-
आसार).
—व्यूह-भङ्ग or व्यूह-भेद, अस्, m.
breaking an array, throwing into disorder.
—व्यूह-
रचना, f. arrangement of troops.
—व्यूह-राज,
अस्, m. the chief or best form of military array.
—व्यूहान्तर (°ह-अन्°), अस्, m. a different ar-
rangement or position.
Macdonell
English
व्यूह vi‿ūhá,
m.
shifting, displacement
distraction 🞄(of semi-vowels or compound vowels)
🞄distribution, disposition (rare)
military array, 🞄troops in battle-array (ord. mg.)
aggregate, 🞄host, multitude
Puruṣottamaʼs 🞄quaternity as Vāsudeva, Saṃkarṣaṇa, 🞄Pradyumna, and Aniruddha
detailed exposition 🞄(rare)
section, chapter: -racanāṃ 🞄vi-dhā, assume a warlike attitude.
Benfey
English
व्यूह व्यूह, i. e. वि-ऊह् + अ,
m.
1.
Military array, Man. 7, 187.
2. An
army, Ragh. 7, 51
squadron, Man. 7, 188.
3. A flock, a multitude, Nal. 12, 30.
4.
Logic.
5. Making.
6. The body.
--
Comp.
गर्भ-,
m.
a kind of array,
MBh. 6, 3850
3851.
चक्र-,
m.
the
array in a circle, ib. 7, 1441.
दण्ड-,
m.
the array in line, Man. 7, 187. मण्-
डल-,
m.
the array in a circle, cf. Pañc.
9, 14.
Apte Hindi
Hindi
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
सैनिक विन्यास
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
"सेना, दल, टुकड़ी"
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
"बड़ीमात्रा, समवाय, समुच्चय, संग्रह"
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
"भाग, अंश, उपशीर्ष"
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
शरीर
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
"संरचन, निर्माण"
व्यूहः
पुं*
- वि + ऊह + घञ्
"तर्कना, तर्क"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
वि + ऊह (व्यूहति)
पदविभागः - > धातुः
कन्नडार्थः - > ಒಟ್ಟುಗೂಡಿಸು /ಸೇರಿಸು /ಗುಂಪುಕಟ್ಟು
वि + ऊह (व्यूहति)
पदविभागः - > धातुः
कन्नडार्थः - > ಸೇನೆಯನ್ನು ಒಂದು ವ್ಯವಸ್ಥಿತ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ನಿಲ್ಲಿಸು
वि + ऊह (व्यूहति)
पदविभागः - > धातुः
कन्नडार्थः - > ವಿಭಜಿಸು /ಪ್ರತ್ಯೇಕಿಸು
व्युत्पत्तिः - > ऊर्ध्वं सीमन्तं व्यूहति
प्रयोगाः - > "संहतान् योधयेदल्पान् कामं विस्तारयेद्बहून् सूच्या वज्रेण चैवैतान् व्यूह्य व्यूहेन योधयेत् ॥"
उल्लेखाः - > मनु० ८-१९१
विस्तारः - > "व्यूहः स्याद्बलविन्यासे बृन्देऽपि" -नानार्थर०।
L R Vaidya
English
vyUha {% m. %} 1. A host, a multitude
2. an army, a squadron, व्यूहावुभौ तावितरेतरस्माद् भंगं जयं चापतुरव्यवस्थम् R.viii.54
3. a military array
4. the body
5. structure, formation
6. logic, reasoning.
Bopp
Latin
व्यूह m. (r. ऊह् s. अ) turba, multitudo. N. 12. 30.
Edgerton Buddhist Hybrid
English
vyūha, also spelled viyūha chiefly in vss, and cf. vyūhā
m.,
(1) (as in Skt. and Pali, mass, heap) mass, large amount: kāci rati-viyūhā divyā LV 〔36.16〕 (vs) = Tib. lha yi dgaḥ ba rnam maṅ ji sñed pa, what large quantities of divine pleasures
(2) in Mahāyāna works (not in Pali), arrangement, but with regular overtones of marvelous, supernatural, magical arrangement, esp. of Buddhafields
Tib. bkod pa
Jä. orderly arrangement, but it is more than that
the related ḥgod pa is also rendered decorate, adorn, and vyūha implies magnificence, splendor, as well as supernatural qualities
it seems very close to Skt. vibhūti as used e.g. in Bh.G. ch. 10 (see note 3 on vs 7 of my transl.), and supernal manifestation, which I chose for vibhūti, would do for BHS vyūha
note LV 〔317.19〕 (prose) tāṃś ca vyūhān vibhūtiṃ dṛṣṭvā bodhisattvasya, Māraḥ …, seeing the B.ʼs supernal manifestations and marvelous power (splendor), Māra The word is used in such titles as Sukhāvatī-vyūha, Gaṇḍa-vyūha, with this mg., and is a special favorite in SP and LV
the translations of Burnouf, Kern, and Foucaux fumble it for the most part
hence the above attempt to make it clear
it seems to me essentially simple, tho no one English word is appropriate: (nāsmābhir eṣu buddha-)kṣetravyūheṣu bodhisattvavikrīḍiteṣu spṛhotpāditā SP 〔101.2〕, we conceived no desire for these supernal manifestations (or arrangements) of the Buddha-fields
kṣetreṣu buddhāna śruṇitva vyūhān 〔117.2〕 (vs)
Raśmiprabhāsasya viyūha bheṣyati 〔146.12〕 (vs), the supernal manifestation of (the future Buddha) R. shall exist (in his Buddha-field, just described
viyūha n. sg., not loc. with Burnouf and Kern)
sarveṣa etādṛśakāś ca vyūhā tatha buddhakṣetraṃ 〔209.1〕 (vs), all (the Buddhas just mentioned) shall have just such supernal manifestations, and also (a) Buddha-field(s)
(Ānanda, for whom Buddhahood has just been predicted) ātmanaś ca buddhakṣetraguṇa-vyūhāñ śrutvā 〔219.4〕, hearing the supernal manifestations of excellent qualities in his own (future) Buddha-field
sarvākāraguṇopetā (v.l. °to) buddhakṣetraguṇa-vyūhā (v.l. °ho) bhaviṣyanti (no v.l. recorded) 〔220.5〕
samāś caiṣāṃ buddhakṣetraguṇavyūhā bhaviṣyanti 〔221.10〕
(tathāgatādhiṣṭhānena tathāgata-)balādhānena tathāgatavikrīḍitena tathāgatavyūhena (by the T.ʼs supernal manifestation) tathāgatābhyudgatajñānena 〔426.7〕 (all the parallel words mean substantially by the T.ʼs supernatural power)
bodhimaṇḍaparipālakair devaputrais tādṛśā vyūhā bodhimaṇḍa abhinirmitā (q.v.) abhūvan LV 〔278.5〕
tāṃś ca vyūhān dṛṣṭvā 7
ye ca kecin mahāvyūhāḥ (sc. buddha-)kṣetrakoṭīṣv anantakāḥ 〔280.17〕 (vs)
Chap. 20 of LV is entitled Bodhimaṇḍa-vyūha-parivartaḥ
in it the word is frequent, e.g. ratnachattra-vyūhaḥ 〔291.11〕, manifestation of a jewelled umbrella
prabhā-v° 〔292.1〕, referring to the ekaratnajāla of 〔291.22〕, which prob. means single-jewel-magic, a magical manifestation of a brilliant jewel (or jewels)
buddhakṣetraguṇa-vyūhās (as above) 〔292.12〕, displayed at the bodhimaṇḍa
tebhyaḥ sarva-vyūhebhya iyaṃ gāthā niścarati sma 〔292.14〕
sarvaguṇa-vyūhaṃ kūṭāgāraṃ 〔293.1〕
kasyāyam evaṃrūpaḥ kūṭāgāra-vyūhaḥ 〔293.3〕
etc.
at beginning of next chapter, referring back to chapter 20, ima evaṃrūpā vyūhā bodhimaṇḍe 'bhisaṃskṛtā abhūvan 〔299.15〕
dṛṣṭā sa viyūha śobhanā (ed. so°) bodhimaṇḍasmi marūbhi (so m.c. for text maru°) kṛtā 〔364.20〕 (vs)
(tataś ca) prabhāvyūhād imā gāthā niścaranti sma 〔411.19〕, and from this manifestation of splendor (of the Buddha)
bodhimaṇḍi prakṛtā ca surair viyūhā, viyūha kṛta sarva(-?)jinātmajebhiḥ, sarva saṃsthita viyūha ti dharmacakre 〔416.5—7〕 (at the dharmacakra-pravartana
[Page520-b] suggests that viyūha may be f., see vyūhā)
buddhakṣetra-vyūha- Mvy 〔859〕
ahaṃ (sc. buddha-)kṣetravyūhān niṣpādayiṣyāmi Vaj 〔38.6, and ff.〕
many others could be added
other cases of viyūha, 〔§ 3.104〕.
Indian Epigraphical Glossary
English
vyūha (IE 7-1-2), ‘four’.
Abhyankara Grammar
English
व्यूह (l) resolution or determination: cf. अकृतव्यूहाः पाणिनीयाः | कृतो विाशीष्ट ऊहो निश्चयः ,शास्त्रप्रवृत्तिविषये यैः इत्यर्थः Par. Sek. Pari. 56
(2) separation of the phonetic elements in a word, done especially for the recital of the Vedic texts according to metre:cf. व्यूहैः संपत्समीक्ष्योने क्षेप्रवणैकंभाविनाम् | व्यूहैः पृथक्करणेन Uvvata on R. Pr. VIII.22.
Sanskrit Tibetan
Tibetan
dkod pa
व्यूह
bkod pa
१) अञ्च (?) २) अवसक्त ३) उपन्यस्त ४) निर्माण ५) न्यस्त ६) न्यास ७) प्रतिष्ठापयति ८) मण्डप ९) रचना १०) रचित ११) वाणि (?) १२) वियूह १३) व्यूह १४) सन्दर्म १५) सलगम् (?) १६) स्थापित
brgyan pa
१) अलंकार २) अलंकृत ३) चित्रित ४) द्यूत ५) प्रतिमण्डित ६) भूषणा ७) भूषित ८) मण्डन ९) मण्डित १०) ललित ११) विभूषित १२) व्यूह १३) शोभित १४) समलंकृत
lhab lhub
१) विभूषण २) व्यूह
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
वाहिनी पृतना सेना बलं सैन्यमनीकिनी ७४५
कटकं ध्वजिनी तन्त्रं दण्डोऽनीकं पताकिनी
वरूथिना चमूश्चक्रं स्कन्धवारोऽस्य तु स्थितिः ७४६
शिबिरं रचना तु स्याद्व्यूहो दण्डादिको युधि
-wordlist-
वाहिनी (स्त्री), पृतना (स्त्री), सेना (स्त्री), बल (क्ली), सैन्य (क्ली), अनीकिनी (स्त्री), कटक (क्ली), ध्वजिनी (स्त्री), तन्त्र (क्ली), दण्ड (पुं), अनीक (क्ली), पताकिनी (स्त्री), वरूथिनी (स्त्री), चमू (स्त्री), चक्र (पुंक्ली), स्कन्धावार (पुं), शिबिर (क्ली), व्यूह (पुं)
--source--
संघाते प्रकरौघवारनिकरव्यूहाः समूहश्चयः
संदोहः समुदायराशिविसरव्राताः कलापो व्रजः
कूटं मण्डलचक्रवालपटलस्तोमा गणः पेटकं
वृन्दं चक्रकदम्बके समुदयः पुञ्जोत्करौ संहतिः १४११
समवायो निकुरम्बं जालं निवहसंचयौ
जातं तिरश्चां तद्यूथं संघसार्थौ तु देहिनाम् १४१२
-wordlist-
सङ्घात (पुं), प्रकर (पुं), ओघ (पुं), वार (पुंक्ली), निकर (पुं), व्यूह (पुं), समूह (पुं), चय (पुं), सन्दोह (पुं), समुदाय (पुं), राशि (पुं), विसर (पुं), व्रात (पुं), कलाप (पुं), व्रज (पुं), कूट (पुंक्ली), मण्डल (त्रि), चक्रवाल (पुं), पटल (स्त्रीक्ली), स्तोम (पुं), गण (पुं), पेटक (त्रि), वृन्द (क्ली), चक्र (पुंक्ली), कदम्बक (क्ली), समुदय (पुं), पुञ्ज (पुं), उत्कर (पुं), संहति (स्त्री), समवाय (पुं), निकुरुम्ब (क्ली), जाल (स्त्रीक्ली), निवह (पुं), सञ्चय (पुं), जात (क्ली), यूथ (क्ली), सङ्घ (पुं), सार्थ (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
निकर
निकर, निकाय, निवह, विसर, व्रज, पुञ्ज, समूह, सञ्चय, समुदय, सार्थ, यूथ, निकुरम्ब, कदम्ब, पूग, राशि, चय, समवाय, वृन्द, सन्दोह, समाज, वितान, संहति, प्रकर, घन, ओघ, संघ, संघात, व्रात, कुल, उत्कर, पटल, पेटक, चक्र, चक्रवाल, मण्डल, जाल, जात, व्यूह, वार, स्तोम
निकरनिकायनिवहविसरव्रजपुञ्जसमूहसञ्चयाः,
समुदयसार्थयूथनिकुरम्बकदम्बकपूगराशयः
चयसमवायवृन्दसन्दोहसमाजवितानसंहति-
प्रकरघनौघसंघसंघातव्रातकुलोत्कराः स्मृताः ६८६
पटलं पेटकं चक्रं चक्रवालं मण्डलम्
जालं जातं तथा व्यूहवारस्तोमाश्च ते स्मृताः ६८७
verse 4.1.1.686
page 0079
व्यूह
व्यूह, रचना
व्यूहं रचनायामपि दार्वाघाटेऽपि शतपत्त्रम् ७९५
verse 5.1.1.795
page 0092
नाममाला
Sanskrit
व्रात, पूग, समाज, समूह, सन्तति, व्रज, व्यूह, निकाय, निकुर, निकुरम्ब, कदम्बक, ओघ, समुदय, सङ्घ, सङ्घात, समिति, तति, निचय, प्रकर, पङ्क्ति
व्रातः पूगः समाजश्च समूहः सन्ततिर्व्रजः
व्यूहो निकायो निकुरो निकुरम्बं कदम्बकम् १३९
ओघः समुदयः सङ्घः सङ्घातः समितिस्ततिः
निचयः प्रकरः पङ्क्तिः पशूनां समजो व्रजः १४०
verse 0.1.1.139
page 0069
पुराणम्
English
व्यूह / VYŪHA. (Disposition of an army). Disposition of an army of four parts, (infantry, cavalry, elephants and chariots) in the battlefield, the arrangement of it, in various forms. It is said that during the period of mahābhārata, there were various forms of disposition of the army. Some of them are given below:
i) Ardhacandravyūha. (like a Crescent moon) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 56)
ii) garuḍavyūha. (M.B. bhīṣma parva, Chapter 56).
iii) krauñcavyūha. (M.B. bhīṣma parva, Chapter 60).
iv) cakravyūha. (wheel-shaped) (M.B. droṇa parva, Chapter 34).
v) Makaravyūha. (shark-like) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 69).
vi) Maṇḍalavyūha. (circular) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 81).
vii) Maṇḍalārdhavyūha. (Semi circular) (M.B. droṇa Parva, Chapter 20).
viii) Vajravyūha. (Diamond-shaped) (M.B. bhīṣma Parva, Chapter 81).
ix) Śakaṭavyūha. (cart-shaped) (M.B. droṇa parva, Chapter 7).
x) Śyenavyūha. (Vulture-like) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 69).
xi) Sarvatobhadravyūha. (fortified all-round) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 99).
xii) Suparṇavyūha. (kite-shaped) (M.B. droṇa parva, Chapter 20).
xiii) Sūcīmukhavyūha. (Like the needle-eye) (M.B. bhīṣma parva, Chapter 77).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
व्यूहः,
पुं,
(वि + ऊह + घञ् ।) समूहः निर्म्मा-णम् तर्कः इति मेदिनी
देहः (यथा, भागवते ११ १० ।“यः सात्वतैः समविभूतय आत्मवद्भि-र्व्यूहेऽर्च्चितः सवनशः स्वरतिक्रमाय
”)सैन्यः इति त्रिकाण्डशेषः
(परिणामः ।लिङ्गम् यथा, भागवते २९ ७० ।“यावद्बुद्धिमनोऽक्षार्थगुणव्यूहो ह्यनादिमान्
”)युद्धार्थसेनारचना तत्पर्य्यायः बलविन्यासः ।इत्यमरः
“युद्धार्थं सैन्यस्य देशविशेषे विभज्यदुर्लङ्घ्यत्वनिमित्तं स्थापनं व्यूहः ऊह वितर्केविपूर्व्वात् घञ् युद्धे दण्डादयो भेदा विशेषाव्यूहस्येत्यर्थात् आदिना भोगमण्डलसं हतानांग्रहः यथाह कामन्दकिः ।तिर्य्यग्वृत्तिश्च दण्डः स्याद्भोगोऽन्वावृत्तिरेव ।मण्डलं सर्व्वतो वृत्तिः पृथग्वृत्तिरसंहतः
इति
एषां चतूर्णाञ्च बहवो भेदाः क्रौञ्चचक्रादयोग्रन्थगौरवभयान्नोक्ताः इति भरतः
अपि ।“समग्रस्य तु सैन्यस्य विन्यासः स्थानभेदतः ।स व्यूह इति विख्यातो युद्धेषु पृथिवीभुजाम्
व्यूहभेदास्तु चत्वारो दण्डो भोगोऽस्त्रमण्डलम् ।असंहतश्च निर्णीता नीतिसारादिसम्मताः
अन्येऽपि प्रकृतिव्यूहाः क्रौञ्चचक्रादयः क्वचित् ।तिर्य्यग्वृत्तिस्तु दण्डः स्याद्भोगोऽन्वावृत्तिरेव
मण्डलं सर्व्वतो वृत्तिः पृथग्वृत्तिरसंहतः ।सैन्यानां नीतिसारादौ व्यूहभेदाः समीरिताः ।क्रौञ्चचक्रादिभेदानां लक्षणं भारतादिषु
”इति शब्दरत्नावली
(यथा कामन्दकीयनीतौ १९ २९ -- ५७ ।“सर्व्वव्यूहविधानज्ञा युद्धकर्म्मसु कर्म्मणः
उरः कक्षे पक्षौ मध्यं पृष्ठं प्रतिग्रहः ।कोटी व्यूहशास्त्रज्ञैः सप्ताङ्गो व्यूह इष्यते
उरश्च कक्षपक्षौ व्यूहोऽयं सप्रतिग्रहः ।गुरोरेष शुक्रस्य कक्षाभ्यां परिवर्ज्जितः
अभेद्याः कुलजा मेध्या लब्धलक्ष्याः प्रहारिणः ।सेनाङ्गपतयः कार्य्या दृष्टयुद्धप्रतिक्रियाः
प्रवीरपुरुषैरेतैस्तिष्ठेयुः परिवारिताः ।अभेदेन युद्ध्येरन् रक्षेयुश्च परस्परम्
फल्गु सैन्यस्य यत्किञ्चिन्मध्ये व्यूहस्य तद्भवेत् ।युद्धवस्तु यत्किञ्चित्प्रायस्तज्जघने भवेत्
युद्धार्थं युद्धकुशलं चण्डानीकं प्रयोजयेत् ।युद्धं हि नायकप्राणं हन्यते तदनायकम्
व्यूहोऽनुपृष्ठमचलः पत्त्यश्वरथदन्तिभिः ।तथाप्रतिहतो ज्ञेयो हस्त्यश्वरथपत्तिभिः
मध्ये देशे हयानीकं रथानीकं तु कक्षयोः ।पक्षयोश्च गजानीकं व्यूहोऽन्तभिदयं स्मृतः
रथस्थाने हयान्दद्यात्पदातींश्च हयाश्रये ।रथाभावे तु मतिमान्नागानेव प्रकल्पयेत्
विभज्य प्रक्षिपेन्मध्ये पत्त्यश्वरथकुञ्जरान् ।मध्ये कुर्व्वीत नागेन्द्रान् पत्त्यश्वरथवारितान्
धनुः सूची दण्डश्च शकटो मकरध्वजः
इत्यादयो महाव्यूहास्तदाकारान् प्रकल्पयेत्
यदि स्याद्दण्डबाहुल्यं तदा चापः प्रकीर्त्तितः ।मण्डलोऽसंहतो भोगो दण्डश्चेति मनीषिमिः
कथिताः प्रकृतिव्यूहा भेदास्तेषां प्रकीर्त्तिताः ।यः तं व्यूह्य मतिमान् काले स्थाने प्रकल्पयेत्
तिर्य्यग्वृत्तिश्च दण्डः स्याद्भोगत्वाद्वृत्तिरेव ।प्रदरो दृढकोऽसह्यश्चापो वै तद्बिपर्य्ययः
प्रतिष्ठः सुप्रतिष्ठश्च श्येनी विजयसञ्जयौ ।विशालविजयः सूची स्थणाकर्णश्चमूमुखः
सुखाख्यो वलयश्चैव दण्डभेदाः सुदुर्ज्जयः ।अतिक्रान्तः प्रतिक्रान्तः कक्षाभ्याञ्चैकपक्षतः
अतिक्रान्तश्च पक्षाभ्यां त्रयोऽन्यस्तु विपर्य्ययः ।स्थूणापक्षो धनुःपक्षो द्बिस्थूणो दण्ड ऊर्द्ध्वगः
द्विगुणान्तस्त्वतिक्रान्तपक्षोऽन्योऽस्य विपर्य्ययः ।द्बिचतुर्द्दण्ड इत्येवं ज्ञेया लक्षणतः क्रमात्
गोमूत्रिकाहिसञ्चारी शकटो मकरस्तथा ।भोगभेदाः समाख्यातास्तथा परिपतन्तकः
दण्डपक्षो युगोरस्यः शकटस्तद्विपर्य्ययः ।मकरो व्यवकीर्णश्च शेषः कुञ्जरराजिभिः
मण्डलव्यूहभेदौ सर्व्वतोभद्रदुर्ज्जयौ ।गजानीको द्वितीयस्तु प्रथमः सर्व्वतोमुखः
अर्द्धचन्द्रक उद्धारो वज्रो भेदास्त्वसंहतेः ।तथा कुक्कुटशृङ्गी काकपादी गोधिका
त्रिचतुःपञ्चसैन्यानां ज्ञेया आकारभेदतः ।इति व्यूहाः समाख्याता व्यूहभेदप्रयोक्तृभिः
एते सप्तदश प्रोक्ता दण्डव्यूहाश्च पञ्चधा ।तथा व्यूहद्वयञ्चैव मण्डलस्य प्रयोक्तृभिः
असंहतास्तु षड्व्यूहा भोगव्यूहाश्च पञ्चधा ।व्यूहज्ञैस्तु प्रयोज्याः स्युर्युद्धकाल उपस्थिते
पक्षादीनामनीकेन हत्वा शेषं परिक्षिपेत् ।तरसा समाहत्य कोटिभ्यां परिवेष्टयन्
परकोटिमुपक्रम्य पक्षाभ्यामप्रतिग्रहः ।कोटिभ्यां जघने हन्यादुरसा प्रपीडयेत्
एवं व्यूहप्रयत्नेन यत्नवानवनीपतिः ।विदारयेद्व्यूहजातं बलैश्च द्बिषताम्बलम्
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
व्यूह
पु०
वि + जह--घञ् समूहे निर्माणे सम्यक-तर्के देहे सैन्ये युद्धार्थं सैन्यसन्निवेशनविशेषे अमरः ।“समग्रस्य तु सैन्यस्य विन्यासः स्थानभेदतः व्यूहइति विख्यातो युद्धेषु पृथिवीभुजाम् व्यूहभेदाश्च च-त्वारो दण्डोभोगस्तु मण्डलम् असंहतश्च निर्णीतानीतिसारादिसम्मताः अन्येऽपि प्रकृतिव्यूहाः क्रौञ्चचक्रादयः क्वचित् तिर्य्यग्वृत्तिश्च दण्डः स्याद् भोगोऽ-न्वावृत्तिरेव मण्डल सर्वतो वृत्तिः पृथग्वृत्तिरसं-हतः” शब्दर० शुक्रनीतिसारे तद्भेदादिकमुक्तं यथा“नद्यद्रिवनदुर्गषु यत्र यत्र भयं भवेत् सेनापतिस्तत्रयत्र तच्छेद् व्यूहकृतैर्वलैः यायाद् व्यूहेन महता म-करेण पुरोभये श्येनेनोभयपक्षेण सूच्या वा धीर-वक्त्रया पश्चाद्भये तु शकटं पार्श्वयोर्वज्रसंज्ञकम् ।सर्वतः सर्वतोभद्रं चक्रं व्यालमथापि वा यथादेर्शकल्पयेद् वा शत्रुसेनाविभेदकम् व्यूहरचनसङ्केतान्वाद्यभाषासमीरितान् स्वसैनिकैर्विना कोऽपि जः-नीयात् तथाविधान् नियोजयेच्च मतिमान् व्यूहान्नानाविधान् सदा अश्वानाञ्च गजानाञ्च पदातीनां पृथक्पृथक् उच्चैः संश्रावयेद् व्यूहसङ्केतान् सैनिकान्नृपः वामदक्षिणसंस्थो वा मध्यस्थो वाऽग्रसंस्थितः ।श्रुत्वा तान् सैनिकैः कार्य्यमनुशिष्टं यथा तथा सम्मी-लनं प्रसरणं परिभ्रमणमेव आकुञ्चनं तथा यानंप्रयाणमपयानकम् पर्य्यायेण साम्मुख्यं समुत्थानञ्चलुण्ठनम् संस्थानं चाष्टदलचच्चक्रवद्गोलतुल्यकम् सू-चोतुल्यं शकटवदर्द्धचन्द्रसमन्तु वा पृथग्भवनमल्पाल्पैःपर्य्यायैः पङ्क्तिवेशनम् शस्त्रास्त्रयोर्धारणञ्च सन्धानंलक्ष्यभेदनम् मोक्षणञ्च तथाऽस्त्राणां शस्त्राणां परि-धातनम् द्राक् सन्धानं पुनः पातो ग्रहो मोक्षः पुनःपुनः स्वगूहनं प्रतीघातः शस्त्रास्त्रपदविक्रमैः द्वाभ्यांत्रिभिश्चतुर्भिर्वा पङ्क्तितो गमनं ततः तथा प्राग्-भवनं चापसरणं तूपसर्जनम् अपसृत्यास्त्रसिद्ध्यर्थ-मुपसृत्य विमोक्षणम् प्राग्भूत्वा मोचयेदस्त्रं व्यूहस्थःसैनिकः सदा आसीनः स्याद्विमुक्तास्त्रः प्राग्वा चाप-सरेत् पुनः प्रागासीनं तूपसृतो दृष्ट्वा स्वास्त्रं विमो-चयेत् एकैकशो द्विशो वापि सङ्घशो बोधितो यथा ।क्रौञ्चानां खे गतिर्यादृक् पङ्क्तितः सम्प्रजायते तादृक्सञ्चारयेत् क्रौञ्चव्यूहं देशबलं यथा सूक्ष्मग्रीवंमध्यपुच्छं स्थूलपक्षन्तु पङ्क्तितः वृहत्पक्षं मध्यगल-पुच्छं श्येनं मुखे तनु चतुष्पान्मकरो दीर्घस्थूल-वक्त्रद्विरोष्ठकः सूची सूक्ष्ममुखो दीर्घसमदण्डान्तर-न्ध्रयुक् चक्रव्यूहश्चैकमार्गो ह्यष्टधा कुण्डलीकृतः ।चतुर्दिक्ष्वष्टपरिधिः सर्वतोभद्रसंज्ञकः अमार्गश्चाष्टवलयीगोलकः सर्वतोमुखः शकटः शकटाकारो व्यालोव्यालाकृतिः सदा सैन्यमल्पं वृहद्वापि दृष्ट्वा मार्गं रणस्थलम् व्यूहैर्व्यूहेन व्यूहाभ्यां सङ्करेणापि कल्प-येत”
Capeller
German
व्यूह॑
m.
Verschiebung, Zerlegung (g.), Darstellung,
Beschreibung
Verteilung,
Außtellung, Schlachtordnung
Gesamtheit,
Schar, Menge.
Burnouf
French
व्यूह व्यूह
m.
(वि
वह्) dissolution des consonnes, tg.
व्यूहामि (pour विवहामि) retirer, cacher, रश्मीन्
ses rayons.
व्यूह व्यूह
m.
(वि
ऊह्) ordre de bataille
par
ext. troupe, foule [en compos.].
व्यूहन
n.
action de ranger en bataille
en gén.
disposition, structure.
व्यूहपार्ष्णि
m.
arrière-garde.
व्यूहामि (ऊह्) ranger, अनीकम् une armée.
Stchoupak
French
व्य्-ऊह-
m.
fait de placer séparément, distribution, disposition (de
l'armée) en ordre de bataille, attitude de combat
ensemble de (ifc.),
multitude, foule
forme, manifestation (philos.
dit not. de Puruṣottama)
-न- nt. fait de placer séparément
-ई-कृ- disposer pour la
bataille.
°रचना-
f.
disposition des troupes
-आं वि-धा- prendre une
attitude guerrière.
°राज-
m.
la meilleure disposition des troupes pour le combat.
व्य्-ऊह-
m.
raisonnement, spéculation.