| YouTube Channel

विष्टि (viSTi)

 
शब्दसागरः
English
विष्टि
mfn.
(-ष्टिः-ष्टिः-ष्टि) Working, labouring, a workman.
f.
(-ष्टिः)
1.
Unpaid labour, working without wages.
2. Occupation, act, action.
3. Hire, wages.
4. The seventh of the variable Karaṇas, or astro-
logical periods so termed, each answering to half a lunar day.
5.
Sending, dispatching.
6. Consigning to torture, casting into hell,
&c.
E.
विश् to enter, (into pain by it, ) and क्तिन् or क्तिच्
aff.
Capeller Eng
English
विष्टि॑
f.
bustle, stirring, activity, service
one's turn,
times (—°).
Yates
English
विष्टि (ष्टिः-ष्टिः-ष्टि)
a. Working.
f.
Un-
paid labour, occupation
hire
sending
casting into hell.
Wilson
English
विष्टि
mfn.
(-ष्टिः-ष्टिः-ष्टि) Working, labouring, a workman.
f.
(-ष्टिः)
1 Unpaid labour, working without wages.
2 Occupation, act,
action.
3 Hire, wages.
4 The seventh of the variable Karaṇas, or astrological periods so termed,
each answering to half a lunar day.
5 Sending, dispatching.
6 Consigning to torture, casting into hell, &c.
E.
विश to enter, (into pain by it, ) and क्तिन् or क्तिच्
aff.
Apte
English
विष्टिः [viṣṭiḥ],
f.
[विष्-क्तिन् क्तिच् वा]
Pervading.
An act, occupation.
Hire, wages.
Unpaid labour
दण़्ड- विष्टिकराबाधै रक्षेदुपहतां कृषिम् Kau.
A.
Sending.
Residence in hell to which one is condemned.
See विष्टिकारिन्
Mb.
* 12.59.41.
Comp.
-करः the lord of slaves, of unpaid labourers
Mb.
* 3.19.73. -कारिन् an unpaid forced labourer (Mar. वेठबिगार)
भारयष्टि- धरैश्चापि पुरुषैर्विष्टिकारिभिः Śiva B.3.23. -कर्मान्तिकः (= विष्टिकारिन्)
Rām.*
2.82.2.
Apte 1890
English
विष्टिः f. [विष्-क्तिन् क्तिच् वा] 1 Pervading.
2 An act, occupation.
3 Hire, wages.
4 Unpaid labour.
5 Sending.
6 Residence in hell to which one is condemned.
Monier Williams Cologne
English
1. विष्टि
f.
(for 2. See
p.
999, col. 1) service, (esp. ) forced s°, compulsory work, drudgery (also collectively ‘servants, slaves, bondsmen’),
MBh.
R.
Inscr.
(ifc. also °टिक)
विष्टि
m.
N.
of one of the seven Ṛṣis in the 11th Manv-antara,
MārkP.
2. विष्टि
f.
(for 1. See
p.
996, col. 2)
=
वृष्टि, rain,
L.
Monier Williams 1872
English
1. विष्टि, इस्, f. (for 2. see p. 946, col. 3), N. of
particular astronomical Karaṇas
N. of a daughter
of Sūrya and Chāyā.
—विष्टि-व्रत, अम्, n. a parti-
cular religious ceremony in honour of Viṣṭi.
2. विष्टि, इस्, इस्, (for 1. see p. 941, col. 2), per-
forming, labouring
(इस्), f. pervading, penetrating
occupation, act, action
hire, wages
unpaid labour
sending, dispatching
consigning to hell.
विष्टि विष्टि। See p. 941, col. 2.
Macdonell
English
विष्टि 1. viṣṭí, ad. [perh. fr. vi + sti = asti, 🞄being different, change], -bhiḥ, in.
pl.
changing, 🞄in turn (RV.).
विष्टि 2. viṣ-ṭi,
f.
[work: viṣ] compulsory 🞄service, soccage
coll. bondmen.
Benfey
English
विष्टि विष्टि, i. e. 2. विष् + टि,
I.
adj.
and sbst. Working, a workman.
II.
f.
1. Occupation, Chr. 294, 3 = Rigv.
i. 92, 3
act, action.
2. Unpaid labour.
3. Hire, Rām. 2, 63, 55, Seramp.
4.
Sending, dispatching.
5. Sending to
hell.
L R Vaidya
English
vizwi {% f. %} 1. Pervading
2. act, occupation
3. sending, dispatching
4. hire, wages
5. unpaid labour
6. doomed residence in hell.
Edgerton Buddhist Hybrid
English
viṣṭi, (m. or) f., °ṭiḥ Mvy 〔4397〕, comet acc. to Tib., ḥjug (mjug) phod
note mjug phod can, having a tail, acc. to Das comet
in a list of prodigies and omens.
Indian Epigraphical Glossary
English
viṣṭi (IE 8-5
CII 4
HRS), labour which the villa-
gers were obliged to provide to the king or landlord on occa-
sions
unpaid labour
forced labour.
Cf. veṭṭi (SITI), unpaid labour for public works in the vil-
lage without time or other limits
usually mentioned along with
vetana as veṭṭi-vetanai. Cf. veṭṭi-ccoṟu, the obligation of feed-
ing veṭṭi labourers free of cost
also cf. Tamil veṭṭi-pāṭṭam (EI
24), explained as ‘a kind of tax’
tax in lieu of viṣṭi.
Sanskrit Tibetan
Tibetan
jug phod
विष्टि
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
आजूर्विष्टिर्यातना तु कारणा तीव्रदेवना १३५८
-wordlist-
आजू (स्त्री), विष्टि (स्त्री), यातना (स्त्री), कारणा (स्त्री), तीव्रवेदना (स्त्री)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
विष्टिः,
स्त्री,
(विष + क्तिन् ।) वेतनं विना हठा-द्भारोद्वहनादिक्लेशः वेगार इति ख्यातः ।तत्पर्य्यायः आजूः इत्यमरः
हठाद-भृतिकः क्लेशो विजातरूपो विष्टिरिति भट्ट-स्वामी
द्वे वेतनमन्तरेण कर्म्मकरणे कर्म्म-कारिणि चेत्यन्ये त्रिषु कर्म्मकरे विष्टिः स्त्रिया-मभृतिकर्म्मणीति रुद्रः इति भरतः
*
(यथा, रामायणे ८२ २० ।“विष्टिकर्म्मान्तिकाः सर्व्वे मार्गशोधक-रक्षकाः
”)वेतनम् कर्म्म इति मेदिनी टे, २९
(यथा, भागवते, ५५ ।“वयमीशकिन्नरगणास्तवानुगादितिजेन विष्टिममुनानुकारिताः
”)भद्रा वर्षणम् इति विश्वः
प्रेषणम् इतिहेमचन्द्रः
सा भद्रा ववाद्येकादशकरणा-न्तर्गतसप्तमकरणं पञ्जिकायां तस्या अङ्कंशून्यम् यथा, --“ववबालवकौलवतैतिलगरबणिजाः सविष्टयः सप्त ।शकुनिचतुष्पन्नागाःकिन्तुघ्नश्च ध्रुवाणि करणानि
शुक्लादितिथिशेषार्द्धात् पञ्चमे तत्तुरीयके ।आद्यन्तार्द्धात् क्रमेण स्युरष्टावृत्त्या ववादयः
एकादश्याश्चतुर्थ्याश्च शोषार्द्धे शुक्लपक्षके ।अष्टमीपौर्णमास्योश्च पूर्व्वार्द्धे विष्टिरीरिता
कृष्णपक्षे तृतीयाया दशम्याश्च परार्द्धतः ।सप्तम्याश्च चतुर्द्दश्याः पूर्व्वार्द्धे विष्टिसम्भवः
विहाय विषरौद्राणि विष्टिं सर्व्वत्र वर्ज्जयेत् ।विष्टिशेषे त्रिदण्डे हि पुच्छे कार्य्यं जयावहम्
”कर्म्मप्रकाशे ।“नाड्यस्त पञ्च वदनं गलकस्तथैकावक्षो दशैकसहिता नियतं चतस्रः ।नाभिः कटिः षडथ पुच्छलता तिस्रोविष्टेर्ध्रवं निगदितोऽङ्गविभाग एषः
मुखे कार्य्यध्वस्तिर्भवति मरणं चाथ गलकेधनग्लानिर्वक्षस्यथ कटितटे बुद्धिविलयः ।कलिर्नाभीदेशे विजयमथ पुच्छे जगदुःशरीरे भद्रायाः पृथगिति फलं पूर्व्वमुनयः
मनुवसुमुनितिथियुगदश-शिवगुणसंख्यासु तिथिषु पूर्व्वाग्न्योः ।१४ १५ १० ११ ।आयाति विष्टिरेषा पृष्ठे शुभदा पुरस्त्व-शुभदा
”पूर्व्वाग्न्योः पूर्व्वाग्न्यादिदिङ्मुखी भवति इत्यर्थः
“एकेन हीना द्विगुणा तिथिस्तुसप्तावशिष्टं करणं ववादि ।पूर्व्वे परेऽप्येवमयं विशेषोद्विसंगुणा चन्द्रविवर्ज्जिता
किन्तुध्नसंज्ञं करणं प्रदिष्ट-मादेस्तिथेरादिदले सदैव ।उपान्त्यशेषे शकुनिस्तु दर्शेपूर्व्वे चतुष्पादपरे नागः
इन्द्रकमलजचित्रार्य्यमभूश्रियः सयमा ववादेः ।कलिवृषफणिमारुताः पतयः शकुन्यादेः
”ववाद्यधिपकथनम्
“पौष्टिकस्थिरशुभानि ववाख्येवालवे द्विजहिताद्यपि कर्म्म ।कौलवे प्रमदमित्रविधानंतैतिले शुभगताश्रयकर्म्म
गरे बीजाश्रयकर्षणानिबणिज्यपि स्थैर्य्यबणिक्क्रिया ।न सिद्धिमाप्नोति कृतञ्च विष्ट्यांविषाभिघातादिषु तत्र सिद्धिः
मन्त्रौषधानि शकुनौ सपौष्टिकानिगोविप्रराज्यपितृकर्म्म चतुष्पदे तु ।सौभाग्यदारुणकृतिध्रुवकर्म्मनागेकिन्तुघ्ननाम्नि शुभपौष्टिकमङ्गलानि
”इति ज्योतिस्तत्त्वम्
(यथा, कलाविलासे ११ ।“कश्चिद्वदति समेत्य द्रविणं निःक्षिप्य हन्त-गन्तास्मि ।भ्रातःपरं प्रभाते विष्टिदिनं किं करोम्यद्य
”)
विष्टिः, त्रि, (विष् + क्तिच् ।) कर्म्मकरः इतिमेदिनी टे, २९
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
विष्टि स्त्री विष--क्तिन् क्तिच् वा वेतनं विना भारादिव-हनजन्ये क्लेशे अमरः वेतने कर्मणि वर्षणे५ तिर्थ्यर्द्धात्मककरणमध्ये सप्तमे करणे विश्वः भद्रशब्दे४६३७ पृ० दृश्यम् प्रेषणे हेमच० कर्मकरे भूत्ये८ वेतनं विना कर्मकरे
त्रि०
मेदि०
Capeller
German
विष्टि॑
f.
Arbeit, Thätigkeit.
Grassman
German
viṣṭí, f., Arbeit, Bemühung [von 2. viṣ].
-ī́ [I.] yúvānā pitárā púnar ṛbhávas akrata {20, 4}.
-íbhis {92, 3} (nā́rīs apásas 〰).
Burnouf
French
विष्टि विष्टि
m.
f.
(विश्
sfx. ति) ouvrier. -- F.
ouvrage non payé
ouvrage, travail, occupation, en gén.
Salaire.
Envoi, action d'envoyer
condamnation, damnation
Le
7ᵉ कारण ou période astronomique.
Stchoupak
French
विष्टि-
f.
service obligatoire, travail forcé, corvée
coll. serfs,
esclaves, serviteurs, manants.
°कर-
m.
maître (des esclaves, etc.), suzerain.