Try संस्कृतवाहिनी (A word everyday) | YouTube Channel

विशल्या (vizalyA)

 
Yates English

वि-शल्या

(

ल्या

)

1.

Feminine.

Name

of

several

plants.

a.

Free

from

thorns

or

cares.

Monier Williams Cologne English

वि॑-शल्या

(

),

feminine.

nalopākhyāna

of

various

plants

(

also

of

a

specific

for

arrow-wounds

),

suśruta

mahābhārata

rāmāyaṇa

Cocculus

Cordifolius,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

Croton

Polyandrum,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

Convolvulus

Turpethum,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

Methonica

Superba,

bhāvaprakāśa

equal, equivalent to, the same as, explained by.

अग्नि-शिखा,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

equal, equivalent to, the same as, explained by.

अज-मोदा,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

Menispermum

Cordifolium,

Horace H. Wilson

a

sort

of

pot-herb,

ib.

a

sort

of

fruit,

Langaliya,

ib.

nalopākhyāna

of

the

wife

of

Lakṣmaṇa,

Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.

of

a

river,

mahābhārata

L R Vaidya English

viSalya

{%

a.

(

f.

ल्या

)

%}

Free

from

trouble

or

embarrassment.

Wordnet Sanskrit

Synonyms

इन्द्रपुष्पा,

इन्द्रपुष्पी,

इन्द्रपुष्पिका,

इन्दुपुष्पिका,

अमूला,

दीप्तः,

वह्निशिखा,

कलिहारी,

मनोजवा,

वह्निवक्त्रा,

पुष्पसौरभा,

विशल्या,

वह्निचक्रा,

हलिनी,

पुषा,

हली,

विद्युज्ज्वाला

(Noun)

भारतस्य

दक्षिणे

वर्धमानः

एकः

क्षुपः

यः

ओषध्यां

प्रयुज्यते।

"इन्द्रपुष्पायाः

पत्राणां

कण्डाना

कषायं

पीनसाय

लाभदायकं

भवति।"

Synonyms

चक्रदन्ती,

दन्ती,

शीघ्रा,

श्येनघण्टा,

निकुम्भी,

नागस्फोता,

दन्तिनी,

उपचित्रा,

भद्रा,

रूक्षा,

रेचनी,

अनुकूला,

निःशल्या,

विशल्या,

मधुपुष्पा,

एरण्डफला,

तरुणी,

एरण्डपत्रिका,

अणुरेवती,

विशोधनी,

कुम्भी,

उडुम्बरदला

(Noun)

एकः

क्षुपः

अस्या

गुणाः

कटुत्वम्

उष्णत्वम्

शूलामत्वग्दोषार्शोव्रणाश्मरी-शल्यशोधनत्वम्

दीपनत्वञ्च

"चक्रदन्ती

कोशे

वर्णिता

अस्ति"

Mahabharata English

Viśalyā,

a

river.

§

268

(

Varuṇasabhāv.

):

II,

9,

373

(

present

in

the

palace

of

Varuṇa

).--§

370

(

Tīrthayātrāp.

):

III,

84,

8092

(

a

tīrtha

).--§

459

(

Mārkaṇḍeyas.

):

III,

188,

12910

(

seen

in

the

stomach

of

Nārāyaṇa

).--§

775

(

Ānuśāsanik.

):

XIII,

166,

7646.

viśalyā,

name

of

a

certain

medicinal

plant:

III,

16470

(

cf.

VI,

3540:

viśalyakaraṇīm

oshadhīṃ

).

Purana English

विशल्या

/

VIŚALYĀ

I.

A

river

famous

in

the

Purāṇas.

Mention

is

made

in

mahābhārata,

Sabhā

Parva,

Chapter

9,

Stanza

20,

that

this

river

stays

in

the

Palace

of

varuṇa

glorifying

him.

This

is

a

holy

river.

One

could

obtain

the

fruits

of

agniṣṭoma

yajña

(

a

sacrifice

)

by

taking

a

bath

in

this

river.

Amarakosha Sanskrit

विशल्या

स्त्री।

गुडूची

समानार्थकाः

वत्सादनी,

छिन्नरुहा,

गुडूची,

तन्त्रिका,

अमृता,

जीवन्तिका,

सोमवल्ली,

विशल्या,

मधुपर्णी

2।4।83।1।3

जीवन्तिका

सोमवल्ली

विशल्या

मधुपर्ण्यपि।

मूर्वा

देवी

मधुरसा

मोरटा

तेजनी

स्रवा॥

पदार्थ-विभागः

,

द्रव्यम्,

पृथ्वी,

अचलसजीवः,

लता

विशल्या

स्त्री।

अग्निशिखा

समानार्थकाः

विशल्या,

अग्निशिखा,

अनन्ता,

फलिनी,

शक्रपुष्पिका

2।4।136।2।1

शाकाख्यं

पत्रपुष्पादि

तण्डुलीयोऽल्पमारिषः।

विशल्याग्निशिखानन्ता

फलिनी

शक्रपुष्पिका॥

पदार्थ-विभागः

,

द्रव्यम्,

पृथ्वी,

अचलसजीवः,

लता

विशल्या

स्त्री।

दन्तिका

समानार्थकाः

विशल्या

3।3।156।1।2

कशेरुहेम्नोर्गाङ्गेयं

विशल्या

दन्तिकापि

च।

वृषाकपायी

श्रीगौर्योरभिख्या

नामशोभयोः॥

पदार्थ-विभागः

,

द्रव्यम्,

पृथ्वी,

अचलसजीवः,

ओषधिः

Kalpadruma Sanskrit

विशल्या,

स्त्रीलिङ्गम्

(

विगतं

शल्यन्तत्प्रहारादिजनित-वेदनादिनाशो

यया

)

गुड्रची

(

अस्याःपर्य्यायो

यथा,

--“गुडूची

मधुपर्णी

स्यादमृतामृतवल्लरी

।छिन्ना

च्छिन्नरुहा

च्छिन्नोद्भवा

वत्सादनीति

जीवन्ती

तन्त्रिका

सोमा

सोमवल्ली

कुण्डली

।चक्रलक्षणिका

धीरा

विशल्या

रसायनी

चन्द्रहासी

वयःस्था

मण्डली

देवनिर्म्मिता

”इति

भावप्रकाशस्य

पुर्व्वखण्डे

भागे

)अग्निशिखावृक्षः

(

अस्याः

पर्य्यायो

यथा,

--“कलिहारी

तु

हलिनी

लाङ्गली

शक्रपुष्प्यपि

।विशल्याग्निशिखानन्ता

वह्निवक्त्वा

गर्भनुत्

”इति

भावप्रकाशस्य

पूर्व्वखण्डे

भागे

)दन्ती

इत्यमरः

(

अस्याः

पर्य्यायो

यथा,

--गुदन्ती

विशल्या

स्यादुदुम्बरपर्ण्यपि

।तथैरण्डफला

शीघ्रा

श्येनघण्टाघुणप्रिया

वारहासी

कथिता

निकुम्भश्च

मकूलकः

”इति

भावप्रकाशस्य

पूर्व्वखण्डे

प्रथमे

भागे

)त्रिपुटा

इति

मेदिनी

कलिकारी

अज-मोदा

इति

राजनिर्घण्टः

(

नदीविशेषः

।यथा,

महाभारते

२०

।“किम्पुना

विशल्या

तथा

वैतरणी

नदी

)

Vachaspatyam Sanskrit

विशल्या

स्त्री

विगतं

शल्यं

तत्प्रहारवेदना

यस्याः

व०

।१

अग्निशिखवृक्षे

दन्तीवृक्षे

गुडूच्याम्

अमरः

त्रि-पुट्याम्

अजमोदायाञ्च

राजनि०