Try संस्कृतवाहिनी (A word everyday) | YouTube Channel
रा (rA)
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
रा
-
rA
-
Feminine
-
bestow
परिददाति
{
परि-
दा
}
-
paridadAti
{
pari-
dA
}
-
verb
-
bestow
रीणाति
-
rINAti
-
verb
-
bestow
अधिदिशति
-
adhidizati
-
verb
-
bestow
प्रमुञ्चति
/
-ते
{
प्रमुच्
}
-
pramuJcati
/
-te
{
pramuc
}
-
verb
-
bestow
अभिददाति
{
अभिदा
}
-
abhidadAti
{
abhidA
}
-
verb
-
bestow
आवृङ्क्ते
{
आवृज्
}
-
AvRGkte
{
AvRj
}
-
verb
-
bestow
उपाकरोति
{
उपाकृ
}
-
upAkaroti
{
upAkR
}
-
verb
-
bestow
उपाकुरुते
{
उपाकृ
}
-
upAkurute
{
upAkR
}
-
verb
-
bestow
उपासृजति
{
उपावसृज्
}
-
upAsRjati
{
upAvasRj
}
-
verb
-
bestow
इन्वति
{
एन्व्
}
-
invati
{
env
}
-
verb
-
bestow
नियच्छति
{
नियम्
}
-
niyacchati
{
niyam
}
-
verb
-
bestow
नियौति
{
नियु
}
-
niyauti
{
niyu
}
-
verb
-
bestow
नियुवति
{
नियु
}
-
niyuvati
{
niyu
}
-
verb
-
bestow
नियुवते
{
नियु
}
-
niyuvate
{
niyu
}
-
verb
-
bestow
परासृजति
{
परासृज्
}
-
parAsRjati
{
parAsRj
}
-
verb
-
bestow
परिदत्ते
{
परिदा
}
-
paridatte
{
paridA
}
-
verb
-
bestow
भजते
{
भज्
}
-
bhajate
{
bhaj
}
-
verb
-
bestow
भजति
{
भज्
}
-
bhajati
{
bhaj
}
-
verb
-
bestow
फलति
{
फल्
}
-
phalati
{
phal
}
-
verb
-
bestow
रा
[
rā
],
2
Parasmaipada.
(
राति,
रात
)
To
give,
grant,
bestow
वयं
ते
अद्य
ररिमा
हि
कामम्
Rigveda (Max Müller's Edition).
3.14.5
स
रातु
वो
दुश्च्यवनो
भावुकानां
परंपराम्
Kávyaprakâsa.
7
Bhágavata (Bombay).
8.3.19.
रा
a
(
आ
),
feminine.
(
only
Lexicographers, esp. such as amarasiṃha, halāyudha, hemacandra, &c.
)
amorous
play
(
equal, equivalent to, the same as, explained by.
विभ्रम
)
1.
रा
or
रास्
class.
2.
Parasmai-pada.
(
dhātupāṭha
xxiv,
49
)
रा॑ति
(
Vedic or Veda.
also
Ā.
राते॑
Imperative.
रिरीहि,
ररास्व,
ररिध्वम्
page.
रराण
3.
sg.
र॑रते
and
रासते
pf.
ररिम॑,
ररे॑
Aorist.
अ॑रास्म
Subj.
रा॑तत्
et cetera.
Potential.
रासीय
Classical.
forms
are
only
proper.
राति
fut.
राता,
bhāgavata-purāṇa
रास्यति,
vopadeva
,
and
Infinitive mood.
रातवे,
bhāgavata-purāṇa
),
to
grant,
give,
bestow,
impart,
yield,
surrender,
ṛg-veda
et cetera.
रा
स्त्रीलिङ्गम्
-
"अदा*
पर*
,
"
"देना,
अनुदान
देना,
समर्पण
करना"
रा
2.
P.
A.
dare,
in
dial.
Vêd.
RIGV.
114.
6.:
रास्वाच
नो
अमृत
मर्तभोजनम्
114.
9.
117.
23.
Adjectâ
sibi-
lante:
रास्
cl.
1.
P.
A.
RIGV.
96.
8.:
रासते
दीर्घम्
आ-
युः
RIGV.
V.
(
v.
Westerg.
):
ता
नो
रासन्
वसूनि.
Etiam
cl.
2.
RIGV.
46.
6.:
ताम्
अस्मे
रासाथाम्
इषम्
«talem
nobis
date
cibum
(
Asvini!
)».
(
Cf.
दा,
दास्,
unde
रा,
रास्
orta
esse
censeo,
mutato
द्
in
र्.
)
रा
(
रा॒
दाने
-
अदादिः
-
अनिट्
)
ल्युट् →
राणम्
अनीयर् →
राणीयः
-
राणीया
ण्वुल् →
रायकः
-
रायिका
तुमुँन् →
रातुम्
तव्य →
रातव्यः
-
रातव्या
तृच् →
राता
-
रात्री
क्त्वा →
रात्वा
ल्यप् →
प्रराय
क्तवतुँ →
रातवान्
-
रातवती
क्त →
रातः
-
राता
शतृँ →
रान्
-
रान्ती
/
राती
धातुः →
रा
मूलधातुः →
धात्वर्थः →
दाने
गणः →
अदादिः
कर्मकत्वं →
सकर्मकः
इट्त्वं →
अनिट्
उपग्रहः →
परस्मैपदी
रूपम् →
राति
रा
दाने
-
राति
।
व्यतिराते
।
व्यतिरासे
।
व्यतिरै
।
ररौ
।।
48
।।
रा
दाने
-
राति
रातेर्डैः
(
उ0
266
)
इति
रा
धनम्
कन्
(
द्र0
उ0
340
)
राका
पूर्णिमा
राशदिभ्यां
त्रिन्
(
द0
उ0136
कपाठः
)
रात्रिः
45
रा
(
अर्थः
)
दाने
(
राति
)
इत्यादि
(
रातिः
)
मित्रम्
संज्ञायां
क्तिच्
(
राः,
रायौ
)
"रातेर्डैः''
इति
डैः
"चिरव्ययम्''
इतिनियमाद्
"कृन्मेजन्त''
इति
नाव्ययत्वम्
"रायोहलि''
इति
हलादौ
विभक्तावात्वम्
अजादौ
विभक्तावायादेशः
इदमात्वं
तदन्तेऽपीष्यते,
(
सुरा
अतिरा
)
इति
(
अतिरि
)
ब्राह्मणकुलमित्यत्र
सोर्लुका
लुप्तत्वाद्हलादिविभक्तिपरत्वाभावान्नात्वम्
अन्यत्र
तु
भवत्येव
अतिराभ्यामित्यादि
"सम्बुद्धौ
च''
इति
गुणस्तु
विकल्पेन
भवतीति
त्रपतावुपपादितम्
अजादौ
"इकोऽचि''
इति
नुम्,
(
अतिरिणी
)
इत्यादि
तृतीयादावजादौ
"तृतीयादिषु
भाषितपुंस्कं
पुंवद्''
इति
पक्षे
पुंवद्भावाद्
नुमभावो
नाशङ्यः,
इगन्तस्याङ्गस्य
भाषितपुंस्कत्वाभावाद्
पुंवद्भावस्य
नैव
प्रसङ्ग
इति
आमि
तु
[
नुमचिरतृज्वद्भावेभ्यो
नुट्
पूर्वविप्रतिषेधेन
]
इति
नुट्यात्वे
च
(
अतिराणाम्
)
इति
भवति
(
राका
)
"कृदाधारार्चिकलिभ्यः
कन्''
इति
कन्
(
रात्रिः
)
"राशदिभ्यां
त्रिप्''
इति
त्रिप्
(
रात्री
)
कृदिकारत्वान्
ङीष्
"रात्रेश्चाजसौ''
इति
संज्ञाछन्दसोर्ङीब्विधानमाद्युदात्तार्थम्
(
अहोरात्रः,
अहोरात्रौ
)
द्वन्द्वौ
[
अह्नो
रुविधौ
रूपरात्रिरथन्तरेषूपसङ्ख्यानम्
]
इति
रुः
(
सर्वरात्रः
)
"पूर्वकालैक''
इति
समासः
रात्रेः
पूर्वभागः
(
पूर्वरात्रः
)
"पूर्वापराधरोत्तरमेकदेशिनैकाधिकरणे''
इति
तत्पुरुषः
(
सङ्ख्यातरात्रः,
पुण्यरात्रः
)
विशेषणसमासौ
(
अतिरात्रः
)
प्रादिसमासः
(
द्विरात्रः
)
द्विगुः
"अहस्सर्वैकदेशसङ्ख्यातपुण्याच्च
रात्रेः''
इत्यहादेरव्ययात्
सङ्ख्यायाश्च
परस्य
रात्रिशब्दस्याच्समासान्तस्तत्पुरुषे
अहर्ग्रहणं
तु
द्वन्द्वार्थम्
"कतिपयरात्रम्''
इति
मुरारिप्रयोगे
कतिपयशब्दस्यासङ्ख्यात्वात्
समासान्तश्चिन्त्यः
उक्तं
हि
"षट्कतिकतिपयचतुरां
थुक्''
इत्यत्र
वृत्तावस्यासङ्ख्यात्वम्
"रात्राह्नाहाः
पुंसि''
इति
कृततसमासान्तस्य
रात्रशब्दस्य
पुंस्त्वम्
इदं
पुंस्त्वमसङ्ख्यादेरित्यमरसिंहः,
यथाह
"रात्रादेः
प्रागसङ्ख्यकाद्'
इति
वृत्तिकारशाक्यमुनिप्रभृतयस्तु
पुंस्त्वमेवाहुः
रात्र्यामटति
रात्र्यामटति
(
रात्रिमटः
(
1
)
)
(
1
)
रात्र्यट
इत्याधिकं
पुस्तकान्तरे
"रात्रेः
कृति
विभाषा''
इति
वा
मुमागमः
(
रात्रिंदिवम्
)
अचतुरादिनाचि
मान्तत्वं
निपात्यते
(
द्वैरात्रिकः,
द्विरात्रीणः
)
"रात्र्यहस्संवत्सराच्च''
इति
अधीष्टादिषु
ठञ्खौ
रायतीति
शपि
47
1
{@“रा
दाने”@}
2
‘--आदाने’
इति
केचित्।
‘रैशब्दे
रायतीतीष्टं,
राऽऽदाने
राति
शब्लुकि।।’
3
इति
कर्तरि
कप्रत्ययः।
‘आतो
लोप
इटि
च’
4
इत्याकारलोपः।
स्त्रियामदन्तलक्षणे
टापि
सुरा
=
मद्यविशेषः।
]
]
सुरः-सुरा
5
धीरः,
द्रव्यरः,
गोर,
मुद्रः,
शुभंर,
राप,
रिरासुः-रिरासयिषुः,
राराः
6
रातव्यम्,
रापयितव्यम्,
रिरासितव्यम्,
रारायितव्यम्
राणीयम्,
रापणीयम्,
रिरासनीयम्,
रारायणीयम्
रेयम्,
राप्यम्,
रिरास्यम्,
राराय्यम्
7
ईषद्राणः-दूराणः-सुराणः
--
--
रायमाणः,
रापयमाणः,
रिरास्यमानः,
राराय्यमानणः,
रायः,
रापः,
रिरासः,
रारायः
रातुम्,
रापयितुम्,
रिरासितुम्,
रारायितुम्
रतिः,
प्ररा,
रापणा,
रिरासा,
राराया
राणम्,
रापणम्,
रिरासनम्,
रारायणम्
रात्वा,
रापयित्वा,
रिरासित्वा,
रारायित्वा
प्रराय,
प्रराप्य,
प्ररिरासिष्य,
प्रराराय्य
रायम्
२,
रात्वा
२,
रापम्
२,
रापयित्वा
२,
रिरासम्
२,
रिरासित्वा
२,
रारायम्
२
रारायित्वा
२,
8
इति
कन्प्रत्ययः।
राका
=
पूर्णिमारूपकाल-
विशेषः।
]
]
राका,
9
इति
त्रिप्प्रत्ययः।
रात्री
इति
तु,
‘कृदि-
कारादक्तिनः’
10
इति
ङीषि
बोध्यम्।
]
]
रात्रिः,
11
इति
डैप्रत्ययः।
एजन्तेऽपि,
‘कृन्मेजन्तः’
12
इति
नास्याव्ययत्वम्।
‘च्विरव्ययम्’
13
इत्यनेन
सूत्रेण
च्विप्रत्ययान्तस्यैवाव्ययत्वमुणादिषु,
नान्यस्येति
नियमनेन
ज्ञापनात्।
]
]
राः-रायौ-रायः।
प्रासङ्गिक्यः
01
→
(
१३९१
)
02
→
(
२-अदादिः-१०५७।
सक।
अनि।
पर।
)
03
→
(
श्लो।
११
इति
देवः।
रायकः-यिका,
रापकः-पिका,
रिरासकः-सिका,
रारायकः-यिका
\n\n
राता-त्री,
रापयिता-त्री,
रिरासिता-त्री,
रारायिता-त्री
\n\n
रान्
न्ती-ती,
रापयन्-न्ती,
रिरासन्-न्ती
\n\n
--
रास्यन्-न्ती-ती,
रापयिष्यन्-न्ती-ती,
रिरासिष्यन्-न्ती-ती
\n\n
--
व्यतिराणः,
रापयमाणः,
व्यति
रिरासमानः,
रारायमाणः
\n\n
व्यतिरास्यमानः,
रापयिष्यमाणः,
रिरासिष्यमाणः,
रारायिष्यमाणः
\n\n
राः-रौ-राः,
राप्-रापौ-रापा
\n\n
--
--
रातम्-तः,
रापितः,
रिरासितः,
रारायितः-तवान्
\n\n
[
[
३।
‘आतश्चोपसर्गे’
(
३-१-१३६
)
04
→
(
६-४-६४
)
05
→
[
[
४।
धियं
राति
=
आदत्ते
इति
धीरः।
कर्मण्युपपदे,
‘आतोऽनुपसर्गे
कः’
(
३-२-३
)
इति
कर्तरि
कप्रत्ययः।
एवमेव
मुद्रः
इत्यादिष्वपि
ज्ञेयम्।
]
]
06
→
[
पृष्ठम्१११२+
२५
]
07
→
[
[
१।
‘आतो
युच्’
(
३-३-१२८
)
इति
ईषदाद्युपपदेषु
खलपवादो
युच्।
णत्वम्।
]
]
08
→
[
[
२।
‘कृदाधारा--’
[
द।
उ।
३-१८
]
09
→
[
[
३।
‘राशदिभ्यां
त्रिप्,
[
द।
उ।
१-३६
]
10
→
(
ग।
सू।
४-१-४५
)
11
→
[
[
४।
‘रातेर्डैः’
[
द।
उ
२-१०
]
12
→
(
१-१-३९
)
13
→
[
द।
उ।
२-१३
]
1.
√rā,
1〉
jemandem
[
D.
]
etwas
[
A.
]
geben,
verleihen,
schenken
insbesondere
2〉
den
Göttern
[
D.
]
etwas
[
A.
]
geben,
darbringen,
weihen
3〉
etw.
[
A.
]
geben,
darreichen
4〉
Wunsch
od.
Bitte
[
A.
]
gewähren
5〉
gewähren
od.
geben,
dass
[
Inf.
]
6〉
jemandem
[
D.
]
gewähren,
zu
Willen
sein
auch
7〉
ohne
Dat.
willig
sein
8〉
den
Göttern
[
D.
]
spenden,
opfern
10〉
jemandem
[
D.
]
etwas
[
A.
]
überlassen
11〉
jemand,
etwas
[
A.
]
einem
Zustande
[
D.
]
oder
einer
Person
[
D.
]
überliefern,
preisgeben.
Mit
sám
1〉
jemandem
[
D.
]
etwas
[
A.
]
gewähren,
zutheilen
2〉
gewähren,
willig
sein.
Stamm
I.
rarā:
-īthās
[
2.
s.
Co.
]
11〉
mā́
jásvane
nas
{485,
11}.
-āthām
[
2.
du.
]
1〉
asmé
rayím
{117,
23}.
-īdhvam
1〉
divás
nas
vṛṣṭím
{437,
6}.
rirī
(
aus
rarī
assimilirt
):
-īhi
1〉
rayím
gṛṇaté
{506,
6}
rayím
nas
{723,
9}
divás
nas
vṛṣṭím
{924,
10}
tā́s
(
gā́s
)
asmábhyam
{995,
3}.
—
3〉
gā́s
u.
s.
w.
{480,
5}.
—
5〉
jiók
nas
sū́ryam
dṛśáye
〰
{803,
6}.
—
sám
1〉
asmábhyam
tád
{487,
8}.
Stamm
II.
rára:
-ate
2〉
nā́satyābhyām
cániṣṭham
pitvás
{431,
4}
asmai
sómam
{651,
2}.
Perf.
schwach
rar:
-rimā́
(
Prāt.
〔522〕
)
8〉
te
{248,
5}
(
kā́mam
)
{622,
1}
{266,
2}
=
{269,
1}
=
{397,
3}
(
mádāya
).
—
9〉
{196,
7}.
-ré
[
1.
s.
]
2〉
vas
havyā́
{575,
5}
vām
stómam
{615,
6}.
—
3〉
havyám
{555,
6}.
—
11〉
ā́riam
nā́ma
dásyave
{875,
3}.
-riṣe
3〉
suáśviam
{192,
5}.
-rāthe
[
2.
du.
]
3〉
tárutram
{513,
5}.
Aorist
árā:
-ādhuam
1〉
yásmai
śárma
{667,
7}.
—
6〉
yásmai
{575,
4}
{166,
12}
(
jánāya
sukṛ́te
).
rā́:
-ā́si
1〉
kṣáyam,
mitrám
asmé,
śárdhas
mā́rutam
nas
{202,
14}.
-āsi
1〉
asmé
rayím
{202,
13}
stuvaté
vā́jān
{611,
6}
gṛṇaté
sumnám
{445,
8}
bheṣajā́
asmé
{224,
12}
ráthāya
nā́vam
{140,
12}.
—
3〉
sumatím
{238,
1}
gā́m
áśvam
{721,
9}.
-ā́sva
(
-ā́svā,
Prāt.
〔483〕.
〔484〕
)
1〉
nas
martabhójanam
{114,
6}
sumnám
asmé
{114,
9}
asmábhyam
sumatím
{291,
6}
rátnāni
dāśúṣe
{296,
4}
nas
dítim
{298,
11}
rayím
nas
{669,
11}
nas
havyádātim
{833,
7}.
—
3〉
rāyás
{624,
16}
suvī́riam
{755,
6}
yáśas
{773,
26}
〰
vā́jā‿
utá
vaṃsua
{489,
4}.
—
6〉
stotré
{669,
6}.
—
4〉
tád
yád
tuā‿ī́mahe
{532,
4}.
-āsva
1〉
nas
vásu
{247,
7}
nas
suvī́riam
{367,
5}
{707,
12}
rā́dhas
asmábhyam
{595,
4}
nas
rayím
{643,
12}
tád
nas
mánma
{307,
2}.
—
3〉
tád
martabhójanam
{597,
5}.
—
5〉
śatám
nas
〰
śarádas
vicákṣe
{218,
10}.
[
Page1155
]
Aor.
árās
(
unbetont
{287,
13}
):
-sata
[
3.
pl.
me.
]
1〉
yásmai
rāyás
póṣam
{166,
3}
nas
rā́dhāṃsi
{433,
6}
yásmai
〰
kṣáyam
jīvā́tum
ca
{667,
4}.
—
2〉
bráhma
índrāya
{287,
13}.
rās:
-sāthām
[
2.
du.
Co.
]
1〉
asmé
íṣam
{46,
6}.
-sīya
[
1.
s.
Opt.
]
11〉
stotā́ram
pāpatvā́ya
{548,
18}
(
wo
SV.
die
metrische
Correctur
raṃsiṣam
hat,
fehlerhaft
)
tvā
abhíśastaye
{639,
26}.
Aor.
rāsa
(
betont
{556,
6}
):
-at
1〉
nas
śurúdhas
{490,
8}.
-an
1〉
nas
vásūni
{550,
22}.
—
3〉
yád
rātiṣā́cas
ca
〰
{556,
6}.
-ate
[
3.
s.
]
1〉
íṣam
nas,
dīrghám
ā́yus
{96,
8}
martabhójanam
nas
{561,
3}
vā́riā
mártāya
dāśúṣe
{621,
22}
tā́ni
asmábhyam
{351,
8}.
—
3〉
śurúdhas
{948,
1}.
-atām
[
3.
s.
Iv.
]
1〉
nas
dīrghám
ā́yus
{862,
14}.
-antām
1〉
nas
urugāyám
{551,
15}
{891,
15}.
—
6〉
nas
{891,
3}
(
maháye
).
Part.
rárāṇa
(
von
Stamm
I.
):
-as
1〉
máhyam
etā́s
(
gā́s
)
{995,
4}.
—
3〉
vṛṣṭivánim
{924,
7}
prajā́m,
rayím
{1009,
1}
(
ihá
).
—
7〉
{887,
12}
(
agnís
)
{235,
22}
{297,
5}
{298,
10}
(
tváṣṭā
)
{397,
13}.
—
9〉
(
ahám
)
{395,
8}.
—
10〉
nas
puroḍā́śam
{464,
7}
(
bodhi
).
-ā
[
du.
]
6〉
vṛktábarhise
{887,
15}
(
aśvínā
).
—
7〉
aśvínā
{117,
24}.
-ās
[
m.
]
3〉
prajā́m,
rayím
{332,
9}
(
ihá
)
passivisch
śyétāsas
{387,
8}.
-ā
[
f.
]
3〉
sahasrapoṣám
{223,
5}.
Part.
Perf.
rarivás
(
vgl.
á-rarivas
):
-ā́n
7〉
(
pūṣā́
)
{138,
4}.
rarāṇá:
-ás
7〉
(
tváṣṭā
)
{238,
9}.
—
sam
2〉
yamás
{841,
8}
nas
pitúm
ā́
bhara
〰
ávikṣitam
{652,
8}.
-é
[
du.
f.
]
sam
7〉
ródasī
{511,
6}.
Part.
II.
rātá:
-ás
1〉
nidhís
asmé
{583,
7}.
-ám
[
m.
]
3〉
sutám
{652,
21}.
-ám
[
n.
]
2〉
devébhyas
tád
{162,
11}
havís
túbhyam
{942,
7}.
-ásya
3〉
mádhvas
{625,
14}.
-ā́ni
2〉
índrāya
sávanāni
{131,
1}.
-ā́
[
n.
]
2〉
túbhyam
hávīṃṣi
{269,
7}.
-átamā
[
n.
]
2〉
índrāya
bráhmāṇi
{61,
1}.
Verbale
rā́
(
siehe
unter
raí
).
2.
√rā,
1〉
bellen
2〉
anbellen
[
A.
].
Stamm
rāya:
-asi
2〉
stotṝ́n
{571,
3}
(
sārameya
).
-a
2〉
stenám
{571,
3}.
Part.
rā́yat:
-atas
[
A.
p.
]
śúnas
{182,
4}.
raí,
rā́,
m.,
selten
(
{120,
9}
{937,
7}
{1021,
10}
)
f.
[
Page1183
]
[
von
rā
],
mit
rayí
gleichbedeutend
und
seine
Deklination
ergänzend.
Gut,
Schatz,
Reichthum
insbesondere
2〉
mahás
rayé
zum
Besitze
oder
zur
Gabe
grossen
Gutes.
—
Adjektiven
siehe
unter
rayí.
-ā́m
{937,
7}
(
citrā́m
).
-ayā́
{48,
1}.
_{48,
16}
{53,
5}
{71,
6}
{250,
6}
{257,
2}
{298,
9}
{301,
15}
{304,
6}
{327,
12}
{338,
10}
{357,
6}
{364,
1}
{384,
1}
{404,
2}
{446,
5}
{454,
3}
{456,
11}
{459,
7}.
_{459,
11}
{460,
13}
{461,
6}
{476,
1}
{490,
13}
{559,
5}
{582,
8}
{583,
9}
{588,
5}
(
pā́ñcajanyena
)
{611,
4}
{625,
32}
{644,
15}
{646,
7}
{666,
5}
{706,
6}
{868,
9}
{919,
10}.
_{919,
13}.
-āiā́
(
oder
rayíṇā
zu
lesen
)
{129,
9}.
_{129,
10}.
-āyé
{5,
3}
{9,
6}
{10,
6}
{54,
11}
{73,
8}
{84,
17}
{100,
16}
{113,
5}
{116,
9}
{120,
9}
(
vā́javatyai
)
{142,
10}
{189,
1}
{194,
4}
{253,
1}
{287,
11}
{298,
11}
{360,
3}
{374,
4}
{395,
11}
{396,
15}.
_{396,
16}
{400,
4}
{404,
1}.
_{404,
5}
{418,
6}
{423,
3}
{433,
1}
{458,
14}
{486,
30}
{490,
14}
{525,
6}
{534,
2}.
_{534,
6}
{543,
5}
{548,
9}
{550,
18}
{602,
7}
{606,
3}
{624,
15}
{627,
18}
{644,
12}
{668,
2}
{680,
14}
{706,
13}
{712,
4}
{722,
1}
{757,
3}
{775,
16}
{776,
3}
{798,
45}
{809,
6}
{885,
2}
{889,
15}
{938,
10}.
—
2〉
{327,
11}
{369,
5}
{397,
1}
{442,
2}
{643,
16}
{887,
22}
{902,
2}.
-āyás
[
Ab.
]
{218,
17}
(
suyámāt
)
{680,
4}
{1025,
2}
(
nítyāt
).
-āyás
[
G.
]
avánis
{4,
10}
{652,
13}
mūrdhā́nam
{24,
5}
kétam
{33,
1}
(
neben
gávām
)
dúras
{72,
8}
bhāgám
{91,
23}
budhnás
{96,
6}
{965,
3}
póṣeṇa
{125,
1}
póṣam
{166,
3}
{231,
4}
{329,
10}
{332,
6}
{843,
9}
{862,
7}
{948,
8}
{1020,
6}
{1021,
6}
{1028,
7}
niyútam
{138,
3}
pátim
{200,
5}
pátim
sanitúr
〰
{366,
3}
pátayas
{337,
10}
=
{520,
7}
(
nítyasya
)
{403,
4}
{801,
7}
dāváne
{202,
12}
{325,
5}
dā́nāya
{967,
6}
rathías
{215,
15}
{408,
13}
rathī́s
{489,
9}
prábhūtau
{253,
3}
vantā́ras
{264,
18}
{524,
3}
sádanam
{288,
21}
sudínāni
dyumnā́ni
{300,
6}
vibhaktā́
{313,
11}
dhartā́
{369,
1}
{747,
2}
dharúṇam
{369,
5}
{550,
24}
mahnā́
{387,
10}
éṣe
{395,
5}
áṃśas
{396,
5}
pathíbhis
{445,
8}
pathíā
{534,
3}
vṛdhás
{456,
3}
{546,
1}
dātā́
{464,
10}
dātā́ras
{491,
11}
khā́m
{477,
4}
dāmā́
{485,
2}
dhā́rā
{496,
3}
kā́mas
{536,
9}
{613,
4}
rā́dhasas
{544,
5}
parietā́
{556,
3}
sātaú
{576,
11}
(
paramásya
)
vibódhanam
{623,
22}
sātím
{643,
29}
samudrā́n
{745,
6}
pátnīs
{856,
12}
jánitrīm
{861,
7}
uśíjas
{249,
3}
revátas
{848,
15}.
—
Ferner
von
Verben
abhängig:
pūrdhi
{36,
12}
{704,
4}
(
suvī́riasya
)
ā́
tarpayethām
{17,
3}
kṣayati
{51,
14}
kṣáyat
{536,
6}
kṣáyantau
{609,
2}
īśiṣe
{192,
10}
(
kṣumátas
)
īkṣe
{316,
8}
īśe
{250,
1}
{308,
3}
(
paramásya
)
{317,
4}
{520,
6}
{591,
5}
īśate
{667,
4}
{869,
3}
ī́śānam
{495,
8}
{496,
2}
{646,
22}
{666,
6}
{1022,
1}
īśānā́sas
{73,
9}
prá
yandhi
{270,
10}
(
viśvávārasya
)
{298,
20}
(
oder
Acc.
pl.
)
īmahe
{463,
3}
(
puruvī́rasya
)
cétantī
{611,
2}
(
neben
bhúvanasya
)
párcas
{616,
2}
(
puruścandrásya
)
bhakṣīmáhi
{668,
7}
(
pítriasya
)
ā́
daśasyes
{706,
15}
(
viśvápsniasya
)
{553,
5}
dāta
{572,
15}
(
suvī́riasya
)
cākanat
{973,
4}
(
súbhṛtasya
)
śagdhi
{193,
12}
(
neben
vásvas
)
{317,
10}
{973,
5}
śaktam
{422,
3}
(
diviásya
).
[
Page1184
]
-ā́yas
[
G.
für
rāyás
]
dúras
{68,
10}
pathíās
{460,
5}.
-ā́yas
[
N.
p.
]
{31,
10}
{62,
12}
{98,
3}
{123,
13}
{167,
1}
{169,
5}
{250,
2}
śévṛdhāsas
{304,
7}
{344,
1}
{396,
8}
{408,
7}
{442,
5}
{455,
3}
{477,
1}.
_{477,
5}
{534,
20}
{551,
2}
(
personificirt
)
{553,
8}
{943,
5}.
-ā́yas
[
A.
p.
]
{488,
9}
{550,
22}
{966,
4}
{1021,
10}
(
bṛhatī́s
).
-āyás
[
A.
p.
]
{73,
10}
{113,
4}
{236,
15}
{250,
3}
{290,
6}
{316,
7}
{379,
3}
{390,
4}
(
prá
yaṃsi
)
{452,
6}
{453,
6}
{573,
6}
{624,
16}
{643,
27}
{806,
3}
{967,
2}
namentlich
nach
ā́
īṣate
{149,
1}
{919,
6}
ā́
bhara
{81,
7}
{127,
11}
{773,
26}
cíkṣaśíkṣa
{701,
9}
śíkṣeyam
{548,
19}.
-ā́s
[
A.
p.
]
SV.
〔1,
4,
1,
4,
1〕
adhat
〰
Variante
für
adhatta
RV.
{705,
13}.
-āyáām
ānetā́
{820,
13}.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.