रजत (rajata)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishरजत - rajata - - silver
रजन - rajana - - silver
रौप्य - raupya - - silver
रजःशय - rajaHzaya - - silver
रजतमय - rajatamaya - - silver
रौप्यक - raupyaka - - silver
ब्राह्मपिङ्गा - brAhmapiGgA - - silver
हंस - haMsa - - silver
सुभीरुक - subhIruka - - silver
अर्जुन - arjuna - - silver
इन्दुलोहक - indulohaka - - silver
कलधूत - kaladhUta - - silver
कुप्यधौत - kupyadhauta - - silver
खर्जुर - kharjura - - silver
चन्द्रभीरु - candrabhIru - - silver
चन्द्रभूति - candrabhUti - - silver
चन्द्रहास - candrahAsa - - silver
चन्द्रलोहक - candralohaka - - silver
तप्तरूप - taptarUpa - - silver
तार - tAra - - silver
रजत - rajata - - silver
रजत - rajata - - whitish
रजत - rajata - - made of silver
रजत - rajata - - silver-coloured
रजत - rajata - - silvery
रजत - rajata - - ivory
रजत - rajata - - asterism
रजत - rajata - - pearl ornament
रजत - rajata - - blood
रजत - rajata - - gold
अञ्जन-रजत - aJjana-rajata - - antimon-silver [ Mineral. ]
रजत rajata silver-coloured
Wilson
EnglishApte
Englishरजत [rajata], a [रञ्ज् अतच् नलोपः 3.11]
Silvery, made of silver.
Whitish.
तम् Silver
शुक्तौ रजत- मिदमिति ज्ञानं भ्रमः
5.41
22.52.
Gold.
A pearl-ornament or necklace.
Blood.
Ivory.
An asterism, a constellation.
A mountain. -अद्रिः of Kailāsa. -कूटः of a peak of the Malaya mountain. -द्युतिः of Hanumat. -प्रस्थः of Kailāsa.
Apte 1890
Englishरजत a. [रंज् अतच् नलोपः Uṇ. 3. 111] 1 Silvery, made of silver.
2 Whitish.
तं 1 Silver
शुक्तौ रजतमिदमिति ज्ञानं भ्रमः
Ki. 5. 41
N. 22. 52.
2 Gold.
3 A pearl-ornament or necklace.
4 Blood.
5 Ivory.
6 An asterism, a constellation.
7 A mountain.
Comp.
अद्रिः N. of Kailāsa.
कूटः N. of a peak of the Malaya mountain.
द्युतिः N. of Hanumat.
प्रस्थः N. of Kailāsa.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishरजत, अस्, आ, अम् [cf. rt. 2. अर्ज्], white, whitish,
silver-coloured, silvery, (रजतं हिरण्यम्, white
gold, i. e. silver)
silver, made of silver, like silver
(अम्), n. silver [cf. अर्जुन]
gold
a pearl-ornament
or necklace
blood
ivory
N. of a particular moun-
tain (perhaps of Kailāsa)
of a particular lake
an
asterism, constellation
[cf. Gr. ἀργό-ς, ἀργ-ή-ς,
ἄργυ-ρο-ς
Lat. arg-entu-m
Hib. airgiod.]
—रजत-कुम्भ, अस्, m. a silver jar.
—रजत-
कूट, N. of a peak on the Malaya mountains.
—रजत-दंष्ट्र, अस्, m., N. of a son of Vajra-
daṃṣṭra (a king of the Vidyā-dharas).
—रजत-
द्युति, इस्, m., N. of Hanumat.
—रजत-नाभ,
अस्, m., N. of a particular fabulous being.
—रजत-
नाभि, इस्, इस्, इ, having a white navel
(इस्), m., N.
of a descendant of Kuvera.
—रजत-पर्वत, अस्,
m. a silver mountain
N. of a particular mountain.
—रजत-पात्र or रजत-भाजन, अम्, n. a
silver cup, silver vessel of any kind.
—रजत-प्रस्-
थ, अस्, m., N. of Kailāsa.
—रजत-मय, अस्, ई,
अम्, made of silver, silver.
—रजत-वाह, अस्, m.,
N. of a man
(आस्), m. pl. his descendants.
—रज-
ताद्रि (°त-अद्°), इस्, m. ‘silver-mountain, ’ N. of
Kailāsa.
Macdonell
Englishरजत raj-atá, [√ raj = √ arj] silvery. 🞄[Page249-3] 🞄whitish (V.)
made of silver (V.)
silver: 🞄-kūṭa, N. of a peak in the Malaya range
🞄-daṃṣṭra, N. of a fairy
-parvata, 🞄mountain of silver (sp. an artificial one as a 🞄gift for Brāhmans)
-pātrā, silver vessel
🞄-bhājana, id.
-maya, (ī) made of silver
🞄-acala, -adri, silver mountain, ep. 🞄of Kailāsa.
Benfey
EnglishApte Hindi
Hindiरजत
वि* - "रन्ज् + अतच्, नलोपः"
"चांदी के रंग का, चाँदी का बना हुआ"
रजत
वि* - -
उज्ज्वल
रजतम्
- -
चाँदी
रजतम्
- -
स्वर्ण
रजतम्
- -
मोतियों का आभूषण या माला
रजतम्
- -
रुधिर
रजतम्
- -
हाथी दाँत
रजतम्
- -
"नक्षत्रपुंज, तारासमूह"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaरजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬೆಳ್ಳಿ
निष्पत्तिः - > रञ्ज (रागे) - "अतच्" (उ० ३-१११)
व्युत्पत्तिः - > रज्यतेऽनेन
प्रयोगाः - > "सम्मूर्च्छतां रजतभित्तिमयूखजालैः"
उल्लेखाः - > किरा० ५-४१
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸುವರ್ಣ /ಚಿನ್ನ
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ರಕ್ತ /ನೆತ್ತರು
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮುಕ್ತಾಹಾರ /ಮುತ್ತಿನ ಸರ
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹ್ರದ /ಮಡು /ಜಲಾಶಯ
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಶೈಲ /ಬೆಟ್ಟ
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಆನೆ
रजत
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ದಂತ /ಹಲ್ಲು
रजत
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಬಿಳುಪಾಗಿರುವ
विस्तारः - > "रजतो दन्तिदन्तयोः । धवले शोणिते हारे दुर्वर्णे ह्रदशैलयोः" - हेम० । "रजतं हेम्नि रूप्ये सिते त्रिषु" - अम० । ಕೋಶಕಾರರು ಪುಂಲಿಂಗ ನಪುಂಸಕಲಿಂದ ಎರಡರಲ್ಲೂ ಹೇಳಿರುತ್ತಾರೆ.
L R Vaidya
EnglishBopp
LatinAnekartha-Dvani-Manjari
Sanskritसित
क्ली
सित, रजत
सितो वृद्धः सितः शुक्लः सितं रजतमुच्यते ।
सायकोऽपि सितो ज्ञेयः सितो दैत्यपुरोहितः ॥ ७८ ॥
verse 1.1.1.78
page 0006
खर्जूर
क्ली
खर्जूर, रजत
खर्जूरः फलभेदः स्यात् खर्जूरं रजतं मतम् ।
खर्जूरः क्षुद्रजातिः स्यात् खर्जूरो ग्रहणाधिपः ॥ १०५ ॥
verse 1.1.1.105
page 0007
रुक्म
क्ली
रुक्म, हेमन्, रजत
रुक्मं हेम विजानीयाद् रुक्मं रजतमुच्यते ॥ ७५ ॥
verse 2.1.1.75
page 0012
कलधौत
क्ली
कलधौत, रजत, काञ्चन
रजते कलधौतं स्यात् कलधौतं च काञ्चनम् ।
verse 2.1.1.78
page 0012
Edgerton Buddhist Hybrid
EnglishWordnet
Sanskrit शुक्ल, धवल, श्वेत, सित, श्येत, शुभ्र, शुचि, अवदात, विशद, गौर, धौत, पाण्डुर, अमल, विमल, रजत, कर्क, खरु, अर्जुन, शिति, वलक्ष, अर्जुनछवि
वर्णविशेषः।
"सः श्वेतं वस्त्रं परिगृह्णाति।"
Sanskrit Tibetan
Tibetanglog pa
१ )+रूषिका २) रजत
dngul
१) कलधौत २) जातरूप ३) रजत ४) राजत ५) रूप्य ६) हुरण्य ७)
dngul gyi
रजत
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritस्याद्रूप्यं कलधौतताररजतश्वेतानि दुर्वर्णकं
खर्जूरं च हिमांशुहंसकुमुदाभिख्यं सुवर्णं पुनः ।
स्वर्णं हेमहिरण्यहाटकवसून्यष्टापदं काञ्चनं
कल्याणं कनकं महारजनरैगाङ्गेयरुक्माण्यपि ॥ १०४३ ॥
कलधौतलोहोत्तमवह्निबीजान्यपि गारुडं गैरिकजातरूपे ।
तपनीयचामीकरचन्द्रभर्मार्जुननिष्ककार्तस्वरकर्बुराणि ॥ १०४४ ॥
जाम्बूनदं शातकुम्भं रजतं भूरि भूत्तमम् ।
रूप्य (क्ली), कलधौत (क्ली), तार (क्ली), रजत (क्ली), श्वेत (क्ली), दुर्वर्णक (क्ली), खर्जूर (क्ली), हिमांश्वाह्वय (क्ली), हंसाह्वय (क्ली), कुमुदाह्वय (क्ली), सुवर्ण (पुंक्ली), स्वर्ण (पुंक्ली), हेमन् (क्ली), हेम (पुंक्ली), हिरण्य (पुंक्ली), हाटक (पुंक्ली), वसु (क्ली), अष्टापद (पुंक्ली), काञ्चन (क्ली), कल्याण (क्ली), कनक (क्ली), महारजन (क्ली), रै (पुंस्त्री), गाङ्गेय (क्ली), रुक्मन् (क्ली), कलधौत (क्ली), लोहोत्तम (क्ली), वह्निबीज (क्ली), गारुड (क्ली), गैरिक (क्ली), जातरूप (क्ली), तपनीय (क्ली), चामीकर (क्ली), चन्द्र (पुंक्ली), भर्मन् (क्ली), अर्जुन (क्ली), निष्क (क्ली), कार्तस्वर (क्ली), कर्बुर (क्ली), जाम्बूनद (क्ली), शातकुम्भ (क्ली), रजत (क्ली), भूरि (क्ली), भूत्तम (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritरजत
रजत, कलधौत, रूप्य, तार
रजतं कलधौतं च रूप्यं तारं च कथ्यते ॥ १७२ ॥
verse 2.1.1.172
page 0022
श्वेत
श्वेत, रजत
श्वेतं रजतेऽप्युक्तं रजतं हारे शरेऽपि किंशारुः ।
verse 5.1.1.791
page 0091
रजत
रजत, हार
श्वेतं रजतेऽप्युक्तं रजतं हारे शरेऽपि किंशारुः ।
verse 5.1.1.791
page 0091
नाममाला
Sanskritरूप्य, रजत, गुलिका
रूप्यं रजतं गुलिका शुक्तिजं मौक्तिकं तथा ॥ ९४ ॥
verse 0.1.1.94
page 0047
वैजयन्तीकोषः
SanskritWord: रजतम्
Root: रजत
Gender: नपुं
Number: all
अर्थः ⇒
Meaning(s):
⇒ Silver
Shloka(s):
3|2|23|2 ► रजतं त्रापुषं रूप्यं चन्द्रभीरु यवीयसम्॥ (भूमिकाण्डः/शैलाध्यायः)
3|2|24|1 ► सौधं सुभीरुकं शुभ्रं खर्जूरं वङ्गजीवनम्। (भूमिकाण्डः/शैलाध्यायः)
Synonym(s):
➠ 3|2|23|2 ⇢ रजतम् (रजत) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|23|2 ⇢ त्रापुषम् (त्रापुष) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|23|2 ⇢ रूप्यम् (रूप्य) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|23|2 ⇢ चन्द्रभीरुम् (चन्द्रभीरु) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|23|2 ⇢ यवीयसम् (यवीयस) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|24|1 ⇢ सौधम् (सौध) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|24|1 ⇢ सुभीरुकम् (सुभीरुक) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|24|1 ⇢ शुभ्रम् (शुभ्र) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|24|1 ⇢ खर्जूरम् (खर्जूर) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
➠ 3|2|24|1 ⇢ वङ्गजीवनम् (वङ्गजीवनम्) (नपुं) ⇒ Silver ⇒
Related word(s):
Vedic Reference
EnglishRajata as an adjective with Hiraṇya^1 designates ‘silver, ’ and
ornaments (Rukma), ^2 dishes (Pātra), ^3 and coins (Niṣka)^4 ‘made
of silver’ are mentioned. The word is also used alone as a
substantive to denote ‘silver.’^5
1) Taittirīya Saṃhitā, i. 5, 1, 2
Kāṭhaka Saṃhitā, x. 4
Śatapatha
Brāhmaṇa, xii. 4, 4, 7
xiii. 4, 2, 10
xiv. 1, 3, 4, etc.
2) Śatapatha Brāhmaṇa, xii. 8, 3, 11.
3) Taittirīya Brāhmaṇa, ii. 2, 9, 7
iii. 9, 6, 5.
4) Pañcaviṃśa Brāhmaṇa, xvii. 1, 14.
5) Av. v. 28, 1
xiii. 4, 51
Aitareya
Brāhmaṇa, vii. 12, 2
Chāndogya
Upaniṣad, iv. 17, 7
Jaiminīya Upani-
ṣad Brāhmaṇa, iii. 17, 3
Ṣaḍviṃśa
Brāhmaṇa, vi. 6.
Cf. Schrader, Prehistoric Antiquities,
180
Zimmer, Altindisches Leben, 56
Macdonell, Sanskrit Literature, 151, 152
Vincent Smith, Indian Antiquary, 34,
230.
अमरकोशः
SanskritWord: रजतम्
Root: रजत
Gender: नपुं
Number: all
Meaning(s):
⇒ gold
⇒ ivory
⇒ blood
⇒ silver
⇒ silvery
⇒ whitish
⇒ asterism
⇒ pearl ornament
⇒ made of silver
⇒ silver-coloured
Shloka(s):
2|9|96|2 ► दुर्वर्णं रजतं रूप्यं खर्जूरं श्वेतमित्यपि॥ (वैश्यवर्गः)
Synonym(s):
➠ 2|9|96|2 ⇢ दुर्वर्णम् (दुर्वर्ण) (नपुं) ⇒ silver, inferior, of a bad colour or species or class, fragrant bark of wood apple tree [Feronia Elephantum - Bot.]
➠ 2|9|96|2 ⇢ रजतम् (रजत) (नपुं) ⇒ gold, ivory, blood, silver, silvery, whitish, asterism, pearl ornament, made of silver, silver-coloured
➠ 2|9|96|2 ⇢ रूप्यम् (रूप्य) (नपुं) ⇒ rupee, silver, stamped, impressed, beautiful, well-shaped, stamped coin, wrought silver or gold, lotion or wash for eyes, proceeding from or originating with, to be denoted figuratively or metaphorically, formerly in the possession of or possessed by
➠ 2|9|96|2 ⇢ खर्जूरम् (खर्जूर) (नपुं) ⇒ silver, yellow orpiment, interior part of a cocoa-nut, fruit of silver date palm [Phoenix sylvestris - Bot.]
➠ 2|9|96|2 ⇢ श्वेतम् (श्वेत) (नपुं) ⇒ white, silver, bright, dressed, in white, growing white, white of the eye, butter-milk and water mixed half and half
Related word(s):
परा_अपरासंबन्धः ➡ धातुविशेषः
जातिः ➡ धातुः
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritरजतं, (रजति प्रियं भवति रज्यत इतिवा । रन्ज + “पृषिरञ्जिभ्यां कित् ।” उणा० ।३ । १११ । इति अतच् कित्कार्य्यञ्च ।) रूप्यम् ।इत्यमरः । २ । ९ । ९६ ॥
हस्तिदन्तः । धवलःशोणितम् । हारः । ह्रदः । शैलः । (स तुशाकद्बीपस्थ एव । यथा, मात्स्ये १२१ । १४ ।“रत्नमालान्तरमयः शाल्मलश्चान्तरालकृत् ।तस्यापरेण रजतो महानस्तो गिरिः स्मृतः ॥
”)स्वर्णम् । इति हेमचन्द्रः । ४ । १०९ ॥
शुक्ल-वर्णविशिष्ठे, त्रि । इत्यमरटीकायां भरतः ॥
पितृकार्य्ये रजतपात्रादीनां प्राशस्त्यादि यथा, “सौरर्णं राजतं ताम्रं पितॄणां पात्रमुच्यते ।रजतस्य कथा वापि दर्शनं दानमेव वा ॥
राजतैर्भाजनैरेषामथवा रजतान्वितैः ।वार्य्यपि श्रद्धया दत्तमक्षयायोपकल्प्यते ॥
यथार्घ्यपिण्डभोज्यादौ पितणां राजतं मतम् ।शिवनेत्रोद्भवं तस्माद्दत्तं तत् पितृवल्लभम् ।अमङ्गलं तद्यज्ञेषु देवकार्य्येषु वर्ज्जितम् ॥
”इति मात्स्ये १७ अध्यायः ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritरजत रन्ज--अतच् नलोपः । १ रूप्ये अमरः । २ गजे ३ दन्ते४ रुधिरे ५ हारे ६ शैले ७ स्वर्णे ८ धवले च हेमच० ।९ शुक्लगुणवति ।रूप्यधातोरुत्पत्त्यादि भावप्र० उक्तं यथा“त्रिपुरस्य बधार्थाय निर्न्निमिषैर्विलोचनैः । निरीक्षया-मास शिवः क्रोधेन परिपूरितः । अग्निस्तत्कालमप-तत्तस्यैकस्माद्विलोचनात् । ततोरुद्रः समभवद्वैश्वानर इवज्वलन् । द्वितीयादपतन्नेत्रादश्रुविन्दुस्तु वामकात् ।तस्माद्रजतमुत्पन्नमुक्तकर्मसु योजयेत् । कृत्रिमञ्च भवेत्तद्धिवङ्गादिरसयोगतः । रूप्यन्तु रजतं तारञ्चन्द्रकान्तिसितप्रभम् । गुरु स्निग्धं मृदु श्वेतं दाहे छेदे घनं क्षमम् ।वर्णाढ्यं चन्द्रवत् स्वच्छं रूप्यं नवगुणं शुभम् । कठिनंकृत्रिमं रूक्षं रक्तं पीतदलं लघु । दाहच्छेदघनैर्नष्टंकप्यं दुष्टं प्रकीर्त्तितम् । तारं शरीरस्य करोति तापंशतं घनं यच्छति शुक्रनाशम् । वीर्य्यं बलं हन्तितनोश्च पुष्टिं महागदान् शोषयति ह्यशुद्धम्” ।स्थानान्तरे तत्रैवतस्य शोधनविधिः “पत्तलीकृतपत्त्राणि तारस्याग्नौप्रतापवेत् । निषिञ्चेत्तप्ततप्तानि तैले तक्रे च काञ्जिके ।गोमूत्रे च कुलत्थानां कषायेच त्रिधा त्रिधा । एवंरजतपत्त्राणां विशुद्धिः सम्प्रजायते” । अथाशुद्धस्य रूप्यस्यदोषमाह “रूप्य त्वशुद्धं प्रकरोति तापं विबन्धकंवीर्य्यबलक्षयञ्च । देहस्य पुष्टिं हरते तनोति रोषांस्ततःशोधनमस्य कुर्य्यात्” । अथ रूप्यमारणविधिः “भागैकंतालकं मद्यं याममम्लेन केनचित् । तेन भागत्रयंतारपत्त्राणि परिलेपयेत् । धृत्वा मूषाः पुटे रुद्ध्वा पुटेत्त्रिंशद्वनोपलैः । समुद्धृत्य पुनस्तालं दत्त्वा रुद्ध्वा पुटेपचेत् । एवं चतुर्द्दशपुटैस्तारम्भस्म प्रजायते” । अथान्यप्रकारः “स्नुहीक्षीरेण संपिष्टं माक्षिकं तेन लेपयेत् ।तालकस्य प्रकारेण तारपत्त्रस्य बुद्धिमान् । पुटेच्चतुर्द्दशपुटैस्तारम्भस्म प्रजायते” । एवं मारितस्य रूप्यस्य गुणः“रौप्यं शीतं कषायञ्च स्वादु पाकरसं सरम् । वयसःस्थापनं स्निग्धं लेखनं वातपित्तजित् । प्रमेहादिक-रोगांश्च नाशयत्यचिराद् ध्रुवम् ।”
Grassman
GermanBurnouf
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
