| YouTube Channel

यौगिक (yaugika)

 
शब्दसागरः
English
यौगिक
mfn.
(-कः-की-कं)
1. Customary, usual, common.
2. Relating to
the Yoga, &c.
3. Proper, regular, (as the sense of words, depen-
ing upon their derivation or construction. )
E.
योग and ठञ्
aff.
Capeller Eng
English
यौगिक
f.
agreeing with the etymology or derived from
it.
Spoken Sanskrit
English
यौगिक - yaugika -
adj.
- remedial
यौगिक - yaugika -
adj.
- belonging to a remedy
यौगिक - yaugika -
adj.
- useful
यौगिक - yaugika -
adj.
- connected with or suiting the derivation
यौगिक - yaugika -
adj.
- having an etymological meaning
यौगिक - yaugika -
adj.
- relating to or derived from the yoga
यौगिक - yaugika -
adj.
- applicable
यौगिक yaugika
adj.
remedial
प्रतिकरोति { कृ } pratikaroti { kR } verb 8 take remedial measures
Wilson
English
यौगिक
mfn.
(-कः-की-कं)
1 Customary, usual, common.
2 Relating to the Yoga, &c.
3 Proper, regular, (as the sense of words, depending upon their derivation or
construction. )
E.
योग, and ठञ्
aff.
Apte
English
यौगिक [yaugika],
a.
(-की
f.
) [योग ठक्]
Useful, serviceable, proper.
Usual.
Derivative, etymological, agreeing with the derivation of the word (opp. रूढ or 'conventional').
Remedial.
Relating to or derived from Yoga.
Comp.
-रूढ
a.
etymological and conventional
as उद्भिद्. यौट्(-ड्) 1
P.
(यौट ठक्) To join together.
Apte 1890
English
यौगिक a. (की f.) [योग ठक्] 1 Useful, serviceable, proper.
2 Usual.
3 Derivative, etymological, agreeing with the derivation of the word (opp. रूढ or ‘conventional’).
4 Remedial.
5 Relating to or derived from Yoga.
Comp.
रूढ a. etymological and conventional
as उद्भिद्.
Monier Williams Cologne
English
यौगिक mf(ई)n. (fr. योग
cf.
Pāṇ.
v, 1, 102) useful, applicable (अ-य्°),
Kām.
belonging to a remedy, remedial,
Suśr.
connected with or suiting the derivation, having an etymological meaning (यौगिकी संज्ञा
f.
a word retaining that signification which belongs to it according to its etymology),
Pratāp.
Sarvad.
relating to or derived from the Yoga,
Pañcar.
Monier Williams 1872
English
यौगिक, अस्, ई, अम्, useful, applicable
proper,
customary, usual
belonging to a remedy, remedial
derivative, suiting the derivation, agreeing with the
etymology, derived from the etymology, (यौगिकी
सञ्ज्ञा, a word retaining that signification which
belongs to it according to its etymology
यौगिक-
रूढ, a word which has both an etymological and
special meaning, cf. योग-रूढ)
relating to the
Yoga, proceeding or derived from the Yoga.
Macdonell
English
यौगिक yaug-ika,
a.
(ī) relating to a cure
🞄applicable
agreeing with the derivation, 🞄having an etymological meaning
relating to 🞄[Page248-3] 🞄or derived from Yoga: -rūḍha, pp. having an 🞄etymological and a conventional meaning.
Benfey
English
यौगिक यौगिक, i. e. योग + इक,
adj.
1. Usual.
2. Proper.
3. Relating to
the religious practice called योग (see
s.v. योग,
19.).
Apte Hindi
Hindi
यौगिक
वि* - योग् + ठक्
"उपयोगी, सेवा के योग्य, उचित "
यौगिक
वि* - -
प्रचलित
यौगिक
वि* - -
"व्युत्पन्न, निर्वचनमूलक, शब्दव्युत्पत्ति के अनुरूप "
यौगिक
वि* - -
उपचार परक
यौगिक
वि* - -
"योग संबंधी, योग से व्युत्पन्न"
यौगिक
वि* - योग+ठक्
अभ्यास के लिए अयुक्त
Shabdartha Kaustubha
Kannada
यौगिक
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅವಯವಾರ್ಥವನ್ನು ಕೊಡುವ ಪದ /ಅವಯವಶಕ್ತಿಯಿಂದ ಅರ್ಥಕೊಡುವ ಪದ
निष्पत्तिः - > "ठञ्" (५-१-१०२)
व्युत्पत्तिः - > योगात् प्रकृतिप्रत्ययार्थसम्बन्धात् अर्थप्रतिपादकं पदम् योगाय प्रभवति
विस्तारः - > पचति ಎಂಬಲ್ಲಿ ಪ್ರಕೃತಿಪ್ರತ್ಯಯಗಳ ಸಂಬಂಧದಿಂದ ಪಾಕ ಮಾಡುವವನು ಎಂಬ ಅರ್ಥವುಂಟಾಗುವುದು. योगलभ्यार्थमात्रस्य बोधकं नाम यौगिकम् समासस्तद्धितान्तं कृदन्तञ्चेति तत्त्रिधा ॥" ಎಂದು ಯೌಗಿಕ ಪದವು ವಿಧ.
L R Vaidya
English
yOgika {% a. (f. की) %} 1. Useful, proper
2. remedial
3. derivative, derived from the etymology of the word (as op. to रूढ)
4. relating to or derived from Yoga.
Abhyankara Grammar
English
यौगिक based on derivation
etymo- logical
one of the kinds of words रूढ, यौगिक, योगरूढ and यौगिकरूढ
cf. सैन्धवशब्दो लवणे उभयलिङ्ग:। यौगिकस्या- भिधेयवल्लिङ्गम् l Kas. on P.II.4.31.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
यौगिक
adjective
यः केनापि मिश्रितः।
"आम्लस्य क्षारेण सह मिश्रणेन यौगिकाः पदार्थाः प्राप्यन्ते।"
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
यौगिकः, त्रि, (योगाय प्रभवतीति योग +“योगाद्यच्च ।” १२९ इति ठञ् ।)प्रकृतिप्रत्यययोगलभ्यार्थवाचकः यथा योगायप्रभवति इति योग्यः यौगिकः इति सिद्धान्त-कौमुदी
“योगरूढाश्च रूढाश्च यौगिका-श्चेति ते त्रिधा आदितेयादिशब्दा यौगिकाःअदितेरपत्यानीति ढक्प्रत्ययेन केवलं योगार्थएव ।” इत्यलङ्कारकौस्तुभे किरणः
*
(“यौगिकं नाम लक्षयति विभजते ।‘योगलभ्यार्थमात्रस्य बोधकं नाम यौगिकम् ।समासस्तद्धिताक्तञ्च कृदन्तञ्चेति तत्त्रिधा
’यन्नाम स्वान्तर्न्निविष्टशब्दानां योगलभ्यस्यैवयादृशार्थस्यान्वयबोधं प्रतिहेतुस्तन्नाम तादृ-शार्थे यौगिकम् योगरूढन्तु कृष्णसर्पादिपदंयोगेनावच्छिन्नस्य रूढ्यर्थस्य बोधकं तुतन्मात्रस्य तच्च यौगिकं त्रिविधं समास-स्तद्धिताक्तं कृदन्तञ्चेति द्वन्द्बोऽपि समासः स्वघ-टकशब्दानामाकाङ्क्षया लभ्यस्य धवखदिरा-द्यर्थस्यान्वयकोधकतया यौगिक एव सर्व्वञ्चेदंरूढान्यत्वेन विशेषणीयं नातः कृष्णसर्पादौवासुदेवादौ पङ्कजादौ योगरूढेऽतिप्रसङ्गः ।ब्राह्मणी श्वश्रूः शूद्रेत्यादौ ङीबादेः स्त्रीत्व-वाचित्वे तादृशं नाम यौगिकमेव अन्यथा तुस्त्रीत्वादिमति तत्तदर्थे रूढमेव नातो विभा-गस्य व्याघातः
यौगिकेषु समासं लक्षयति ।‘यादृशस्य महावाक्यस्यान्तस्त्वादिर्न्निजार्थके ।यादृशार्थस्य धीहेतुः समासस्तदर्थकः
’यादृशमहावाक्योत्तरस्त्वतलादिः स्वार्थस्य यादृ-शार्थावच्छिन्नविषयताशालिबोघे हेतुस्तादृशंतद्वाक्यं तथाविधार्थे समासः पाचकादिकन्तुपाककर्त्ताद्यर्थकं वाक्यमपि स्वघटकानेकनामलभ्यतादृशार्थकत्वविरहान्न महावाक्यम् प्रकृ-त्यर्थमात्रावच्छिन्नप्रत्ययार्थस्यान्वयबोधं प्रत्ययो-ग्यत्वं वा प्रकृते वाक्यस्य महत्त्वं वाच्यम् तेनउपकुम्भादौ नाव्याप्तिर्न्नवा नीलघटत्वत्वमित्यादौनीलघटत्वादिभागेऽतिप्रसङ्गः क्षीरपायीत्यादि-कस्तु प्रकृत्यर्थावच्छिन्नकृदर्थस्यान्वयबोधे समर्थो-ऽपि प्रकृत्यर्थमात्रावच्छिन्नस्य ततः पानशीलसामान्यस्याप्रत्ययात् राज्ञः पुरुषत्वमित्या-दितो राजन्येव पुरुषभावः प्रतीयते तु राज-पुरुषस्य भावः तद्धितानां प्रकृत्यर्थमात्रान्वितस्वार्थबोधकत्वादतो राज्ञः पुरुषेत्यादिभागे नप्रसङ्गः पायंपायमित्यादिणमन्तभागस्तु स्वार्था-वच्छिन्नस्य धात्वन्तरार्थस्यैवान्वयबोधको तुत्वादिप्रत्ययार्थस्य प्रस्थायेत्यादौ समासव्यप-देशोल्यवादिशब्दसंस्कारप्रयोजनको गौणः
”* * * * * *“यौगिकेषु क्रमप्राप्तं तद्धिताक्तं नाम लक्षयति ।‘यन्नाम तद्धितं यच्च यत्क्रमं सद्यदर्थकम् ।यद्द्बयं यम्क्रमं तत्र तद्धिताक्तं निगद्यते
’यद्यपि नामोत्तरतद्धितत्वं तद्धितोत्तरनामत्वंवा प्रत्येकं बहुगुडो द्राक्षेत्यादौ दाक्षिरित्यादौचाव्यापकमेव तद्धिताक्ते नाम्नि तथापि यादृशंनाम यच्च तद्धितं यादृशानुपूर्ब्यवच्छिन्नं सद्या-दृशार्थस्यान्वयबोधे समर्थं तादृशानुपूर्ब्यवच्छिन्नंतद्द्बयमपि तादृशार्थे तद्धिताक्तं नामेत्यर्थःपचतितरामित्यादिकन्तु नामैव प्रागेव तुतद्धिताक्तं तस्यापि लक्ष्यत्वे यः शब्दस्तद्धितंयच्चेति पठनीयं टाबादेरपि तद्धितत्वोपगमा-दजाब्राह्मणीत्यादेर्नासंग्रह इति वदन्ति ।कृदन्तं नाम लक्षयति ।‘यद्धात्वर्थान्वितस्वार्थधीकृत् कृद्यादृशं भवेत् ।तद्धातूत्तरगं तत् कृत् कृदन्तं नाम तादृशम्
’यद्धात्वर्थान्वितस्वार्थान्वयबोधं प्रति यादृशानु-पूर्ब्यवच्छिन्नस्य यत्कृतो निश्चयः कारणं तद्धा-तूत्तरगं तत् कृदेव तादृशानुपूर्ब्यवच्छिन्नं सत्कृदन्तं नाम यथा पाठकपाठ्यमानादि तद्धिधात्वर्थेनान्वितस्य स्वार्थकर्त्तादेः कर्म्मत्वादा-वन्वयबोधं प्रति द्वितीयाद्यंशे तादृशानुपूर्व्वि-कत्वेनं निश्चीयमानं हेतुः चैत्रेण ग्रामस्यगन्तव्यमित्यादौ धात्वर्थे स्वार्थमिष्टसाधनत्वादिकंबोधयदपि तव्यादिकं धात्वर्थनिष्ठविषयतानिरू-पितस्वार्थविषयताकबोधजनकत्वेन धात्वर्था-न्वितस्वार्थकमेव भावकृतामपि स्वरूपार्थकत्वंव्युत्पादितमेव
इति शब्दशक्तिप्रकाशिका
अगुरुः तत्पर्य्यायो यथा, --“अयोगुरुः समुद्दिष्टो यौगिको लोहनामभिः
”इति गारुडे २०५ अध्यायः
)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
यौगिक
त्रि०
योगात् प्रकृतिप्रत्ययार्थसम्बन्धात् आगतः ठक् ।प्रकृतिप्रत्ययलभ्यार्थवाचके शब्दे यथा पाचकादिशब्दःपाककर्तृबाचकः बोगाय प्रभवति ठक् बोगबोम्ये
Capeller
German
यौगिक,
f.
etymologisch.