| YouTube Channel

मैत्री (maitrI)

 
Spoken Sanskrit
English
मैत्री - maitrI -
f.
- benevolence
मैत्री - maitrI -
f.
- good will
मैत्री - maitrI -
f.
- a kindly feeling [ of approval and support ]
मैत्री - maitrI -
f.
- similarity
मैत्री - maitrI -
f.
- amity
मैत्री - maitrI -
f.
- benevolence personified
मैत्री - maitrI -
f.
- friendship
मैत्री - maitrI -
f.
- close contact or union
मैत्री - maitrI -
f.
- friendliness
मैत्री - maitrI -
f.
- equality
मैत्री maitrI
f.
amity
प्रीति prIti
f.
amity
मैत्री maitrI
f.
benevolence
सुमति sumati
f.
benevolence
मैत्रता maitratA
f.
benevolence
समता samatA
f.
benevolence
सुजनता sujanatA
f.
benevolence
सौम्यता saumyatA
f.
benevolence
परोपकार paropakAra
m.
benevolence
सुकर sukara
n.
benevolence
सुम्न sumna
n.
benevolence
आनृशंस AnRzaMsa
n.
benevolence
आनृशंस्य AnRzaMsya
n.
benevolence
कुशल kuzala
n.
benevolence
मैत्रचित्त maitracitta
n.
benevolence
मैत्रायण maitrAyaNa
n.
benevolence
साधु sAdhu
n.
benevolence
सौजन्य saujanya
n.
benevolence
सौमनस saumanasa
n.
benevolence
सौम्यत्व saumyatva
n.
benevolence
सुचेतुना sucetunA
ind.
with benevolence
भूतदया bhUtadayA
f.
universal benevolence
मैत्री maitrI
f.
benevolence personified
सुचेतुना sucetunA
ind.
with benevolence or favour
मैत्रीबल maitrIbala
m.
whose strength is benevolence
लोकानुराग lokAnurAga
m.
universal love or benevolence
बृहत्सुम्न bRhatsumna
adj.
of great benevolence or kindness
मैत्री maitrI
f.
friendliness
सूनृता sUnRtA
f.
friendliness
आनुकूल्य AnukUlya
n.
friendliness
सुहृत्त्व suhRttva
n.
friendliness
पर्युपासन paryupAsana
n.
friendliness
मैत्रीदान maitrIdAna
n.
friendliness
सौजन्य saujanya
n.
friendliness
ब्रह्मण्यता brahmaNyatA
f.
friendliness towards Brahmans
Monier Williams Cologne
English
मैत्री a (ई),
f.
See below
मैत्री b
f.
friendship, friendliness, benevolence, good will (one of the 4 perfect states with Buddhists,
Dharmas.
16
cf.
MWB.
128),
MBh.
Kāv.
&c.
Benevolence personified (as the daughter of Dakṣa and wife of Dharma),
BhP.
close contact or union,
Megh.
Vcar.
(ifc. ) equality, similarity,
Prasannar.
N.
of the Nakṣatra Anurādhā,
L.
N.
of an Upaniṣad (cf. under मैत्रि).
Macdonell
English
मैत्री maitr-ī,
f.
goodwill (towards, lc.)
🞄friendship, intimate association
close contact, 🞄union (with, —°, of inanimate objects)
🞄equality, similarity with (—°)
Good will (personified 🞄as daughter of Dakṣa and wife of 🞄Dharma): -pakṣa-pāta,
m.
partiality for 🞄any oneʼs friendship
-pūrva,
a.
preceded 🞄by friendship
-bhāva,
m.
friendship
-maya, 🞄a. humane.
Hindi
Hindi
दोस्ती
Apte Hindi
Hindi
मैत्री
स्त्री*
- -
"मित्रता, दोस्ती, सद्भाव"
मैत्री
स्त्री*
- -
"घनिष्ठ संबंध या साहचर्य, मिलाप, सम्पर्क"
मैत्री
स्त्री*
- -
अनुराधा नामक नक्षत्र
Shabdartha Kaustubha
Kannada
मैत्री
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ನೇಹ /ಗೆಳೆತನ
निष्पत्तिः - > "ष्यञ्" (५-१-१२४) "ङीष्" (४-१-४१)
व्युत्पत्तिः - > मित्रस्य भावः
प्रयोगाः - > "असन्मैत्री हि दोषाय कूलच्छायेव सेविता"
उल्लेखाः - > किरा० ११-५५
L R Vaidya
English
mEtra {% (I) a. (f. त्री) %} 1. Friendly, amicable, well-disposed, Bg.xii.13
2. given by a friend
3. belonging to a friend
4. relating to the god Mitra, K.S.viii.6.
mEtrI {% f. %} 1. Friendship
2. association, union, contact, स्फुटितकमलामोदमैत्रीकषायः Megh.i.31
3. the constellation Anurādhā.
Bopp
Latin
मैत्री f. (a praec. signo fem. ई) amicitia. HIT. 131. 2.
Edgerton Buddhist Hybrid
English
maitrī (used as in Skt. = BHS maitrā, see s.v. apramāṇa
also)
(1) n. of a kind of magic (vidyā): Divy 〔636.26〕
(2) n. of a goddess: Mahāsamāj., Waldschmidt, Kl. Skt. Texte 4, 〔181.11〕
foll. by Varuṇikā, which W. prints as part of the same name with this.
Indian Epigraphical Glossary
English
maitrī (CII 4), benevolence
one of the bhāvanās.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
हितेच्छा, सम्प्रीति, अनुकूलता, मैत्री
noun
कस्यापि हितस्य माङ्गल्यस्य वा कृतः विचारः अथवा तस्य विचारस्य प्रकटीकरणम्।
"सर्वेषां मनसि सर्वान् प्रति हितेच्छा स्यात्।"
Synonyms:
बुद्धः, सर्वज्ञः, सुगतः, धर्मराजः, तथागतः, समन्तभद्रः, भगवान्, मारजित्, लोकजित्, जिनः, षडभिज्ञः, दशबलः, अद्वयवादी, विनायकः, मुनीन्द्रः, श्रीघनः, शास्ता, मुनिः, धर्मः, त्रिकालज्ञः, धातुः, बोधिसत्त्वः, महाबोधिः, आर्यः, पञ्चज्ञानः, दशार्हः, दशभूमिगः, चतुस्त्रिंशतजातकज्ञः, दशपारमिताधरः, द्वादशाक्षः, त्रिकायः, संगुप्तः, दयकुर्चः, खजित्, विज्ञानमातृकः, महामैत्रः, धर्मचक्रः, महामुनिः, असमः, खसमः, मैत्री, बलः, गुणाकरः, अकनिष्ठः, त्रिशरणः, बुधः, वक्री, वागाशनिः, जितारिः, अर्हणः, अर्हन्, महासुखः, महाबलः, जटाधरः, ललितः
noun
बौद्धधर्मस्य प्रवर्तकः यं जनाः ईश्वरं मन्यन्ते।
"कुशीनगरम् इति बुद्धस्य परिनिर्वाणस्थलं इति ख्यातम्।"
Synonyms:
सख्यम्, मैत्री, मित्रता, महामैत्री, अजर्यम्, आपित्वम्, बन्धुभावः, मित्रम्, मित्रत्वम्, सौहार्दम्, जर्ज्यम्, मैत्रम्, मैत्रकम्, मैत्र्यम्, हार्दिक्यम्, संगतः
noun
मित्रयोः परस्परसम्बन्धः।
"सख्ये स्वार्थं नास्ति।"
Sanskrit Tibetan
Tibetan
grogs
१) मैत्री २) संगम ३) समागम ४) सहित ५)
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
राधानुराधा तु मैत्त्री ज्येष्ठैन्द्री मूल आस्रपः
-wordlist-
अनुराधा (स्त्री), मैत्री (स्त्री), ज्येष्ठा (स्त्री), ऐन्द्री (स्त्री), मूल (पुं), आस्रप (पुं)
--source--
वैरं विरोधो विद्वेषो वयस्यः सवयाः सुहृत्
स्निग्धः सहचरो मित्रं सखा सख्यं तु सौहृदम् ७३०
सौहार्दं साप्तपदीनमैत्त्र्यजर्याणि संगतम्
-wordlist-
वैर (क्ली), विरोध (पुं), विद्वेष (पुं), वयस्य (पुं), सवयस् (पुं), सुहृद् (पुं), स्निग्ध (पुं), सहचर (पुं), मित्र (क्ली), सखि (पुं), सख्य (क्ली), सौहृद (क्ली), सौहार्द (क्ली), साप्तपदीन (क्ली), मैत्री (स्त्री), अजर्य (क्ली), सङ्गत (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
सख्य
सख्य, साप्तपदीन, सौहार्द, सौहृद, स्नेह, मैत्री, प्रीति, अजर्य, सभाजन, सङ्गत
सख्यं साप्तपदीनं सौहार्दं सौहृदं तथा स्नेहः
मैत्री प्रीतिरजर्यं सभाजनं सङ्गतं प्रोक्तम् ७०६
verse 4.1.1.706
page 0082
नाममाला
Sanskrit
सौहार्द, सौहृद, हार्द, सौहृद्य, सख्य, सौरभ, मैत्री, मैत्रेयिका, अजर्य, सहाय्य, संगत
सौहार्दं सौहृदं हार्दं सौहृद्यं सख्यसौरभम्
मैत्री मैत्रेयिकाजर्यं सहाय्यं संगतं मतम् १९७
verse 0.1.1.197
page 0091
Mahabharata
English
Maitrī (“benevolence, personif.). § 310b (Sūrya): III, 3, 199.
पुराणम्
English
मैत्री / MAITRĪ. Daughter of dakṣa. Thirteen daughters of dakṣa were married to Dharmadeva. maitrī was one of them. maitrī bore a son named abhaya to Dharmadeva. (4th skandha, bhāgavata).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
मैत्री,
स्त्री,
(मैत्र + ङीप् यद्वा, मित्र + भावेष्यञ् + ङीष् ततः “हलस्तद्धितस्य ।” ।१५० ।” इति यलोपः ।) मित्रस्य भावः ।मित्रस्य कर्म्म इत्यमरभरतौ
व्यक्तिविशेषै-र्मैत्रीकरणनिषेधो यथा, --“विद्बिष्टपतितोन्मत्तबहुवैरातिकीटकैः ।बन्धकीबन्धकीभर्त्तृक्षुद्रानृतकथैः सह
तथातिव्ययशीलैश्च परीवादरतैः शठैः ।बुधो मैत्रीं कुर्व्वीत नैकः पन्थानमाश्रयेत्
”इति विष्णुपुराणे तृतीयेऽंशे ११ अध्यायः
“विद्बिष्टादिभिर्मैत्रीं कुर्व्वीत बहुभिर्व्वैरंयस्य अतिकीटकः अत्यन्तं कीटवत् पीडकः ।कण्टकैरिति पाठेऽपि एवार्थः बन्धकीअसती ।” इति तट्टीका