| YouTube Channel

महीधर (mahIdhara)

 
शब्दसागरः
English
महीधर
m.
(-रः) A mountain.
E.
मही and धर what holds.
Capeller Eng
English
महीधर
a.
earth-bearing
m.
mountain or Viṣṇu.
Yates
English
मही-धर (रः) 1.
m.
A mountain.
Wilson
English
महीधर
m.
(-रः) A mountain.
E.
मही, and घर what holds.
Monier Williams Cologne
English
मही—धर
mfn.
‘e° bearing’, supporting the earth,
Hariv.
मही—धर
m.
a mountain,
MBh.
Kāv.
&c.
N.
of Viṣṇu,
VP.
of a Deva-putra,
Lalit.
of various men and authors (esp. of a Sch. on
VS.
)
Benfey
English
महीधर, महीध्र मही-धर, and
महिद्र, i. e. महि-धृ + अ,
m.
A moun-
tain, Bhartṛ. 2, 10 (ध्र).
--
Comp.
-मही-धर,
adj.
mountainous, Hit. iii.
d. 73.
Apte Hindi
Hindi
महीधरः
पुं*
मही-धरः -
पहाड़
महीधरः
पुं*
मही-धरः -
विष्णु का विशेषण
Shabdartha Kaustubha
Kannada
महीधर
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಪರ್ವತ /ಬೆಟ್ಟ
निष्पत्तिः - > धृञ् (धारणे) - "अच्" (३-१-१३४)
व्युत्पत्तिः - > धरति इति धरः मह्याः धरः
प्रयोगाः - > "महीधरं मार्गवशादुपेतं स्रोतोवहा सागरगामिनीव"
उल्लेखाः - > रघु० ६-५२
महीधर
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಿಷ್ಣು
प्रयोगाः - > "महीधरो महाभागो वेगवानमिताशनः"
उल्लेखाः - > वि० स०
L R Vaidya
English
mahI-Dara {% m. %} 1. a mountain, K.S.vi.89, R.vi.52
2. an epithet of Vishṇu.
भूतसङ्ख्या
Sanskrit
७, अग, अचल, अद्रि, अनिल, अश्व, ऋषि, कलत्र, कुलाचल, क्षितिभृत् क्ष्माधर, क्ष्माभूत्, गन्धन्वह, गन्धवह, गिरि, घोटा, छन्द, छन्दस्, तत्त्व, तापस, तुरग, तुरङ्ग, दिविचर, द्वीप, धरणिधर, धराधर, धरित्रीधर, धातु, धी, नग, पन्नग, पर्वत, पवन, भय, भूधर, भूध, भूभृत्, मरुत्, महीधर, महीघ्र, मातृका, मारुत, मुनि, यति, लोक, वक्री, वाजि, वात, वायु, वार, वासर, व्यसन, शिला, शिलोच्चय, शैल, सप्त, समीर, समीरण, स्थिर, स्वर, हय
Aufrecht Catalogus Catalogorum
English
महीधर son of Rāmadāsa, father of Kalyāṇa (Bālatantra
1587). L. 818.
महीधर poet. Skm.
महीधर
Bṛhajjātakavivaraṇa.
महीधर son of Rāmabhakta, grandson of Ratnākara,
pupil of Ratneśvara, a son of Keśava, lived at Benares:
Adbhutaviveka.
Īśāvāsyopaniṣadbhāṣya.
Ekākṣarakośa.
Kātyāyanagṛhyasūtrabhāṣya.
Kātyāyanaśulbasūtrabhāṣya.
Nṛsiṃhapaṭala.
Puruṣasūktaṭīkā.
Mantramahodadhi and its C. Nauka, written in 1589.
Mātṛkākṣaranighaṇṭu or Mātṛkānighaṇṭu.
Yogavāsiṣṭhasāravivṛti.
Rāmagītāṭīkā.
Rudrajapabhāṣya.
Viṣṇubhaktikalpalatāprakāśa, written in 1597.
Vedadīpa on Vājasaneyisaṃhitā.
Ṣaḍaṅgarudrabhāṣya.
Sārasvataprakriyāṭīkā.
Sautrāmaṇīviniyogasūtrārtha.
महीधर
Mātṛkānighaṇṭu.
Edgerton Buddhist Hybrid
English
Mahīdhara, n. of a minister: Divy 〔318.18 ff.〕
previous birth of Maudgalyāyana, 〔328.15—16〕.
Indian Epigraphical Glossary
English
mahīdhara (IE 7-1-2), ‘seven’.
Abhyankara Grammar
English
महीधर a grammarian of the sixtcenth century who, besides many small treatises on other subjects, wrote a commentary on the SaarasvataPrakriya Vyaakarana.
नाममाला
Sanskrit
भूमिधर, भूधर, पृथिवीधर, पृथ्वीधर, गह्वरीधर, मेदिनीधर, महीधर, धराधर, वसुमतीधर, धात्रीधर, क्षमाधर, विश्वम्भराधर, अवनिधर, वसुधाधर, धरणीधर, क्षोणीधर, क्ष्माधर, धरित्रीधर, क्षितिधर, कुम्भिनीधर, इलाधर, उर्वराधर, उर्वीधर, जगतीधर, गोधर, वसुन्धराधर, शैल
तत्पर्य्यायधरः शैलस्तत्पर्य्यायपतिर्नृपः
तत्पर्य्यायरुहो वृक्षः शब्दमन्यं योजयेत्
verse 0.1.1.7
page 0004
लक्ष्मीपति, श्रीपति, गोमिनीपति, इन्दिरापति, दरीभृद्धर, अचलधर, शृङ्गिधर, पर्वतधर, सानुमद्धर, गिरिधर, नगधर, शिलोच्चयधर, अद्रिधर, शिखरिधर, त्रिककुद्धर, मरुद्धर, शैलधर, भूमिधर, भूधर, पृथिवीधर, पृथ्वीधर, गह्वरीधर, मेदिनीधर, महीधर, धराधर, वसुमतीधर, धात्रीधर, क्षमाधर, विश्वम्भराधर, अवनिधर, वसुधाधर, धरणीधर, क्षोणीधर, क्ष्माधर, धरित्रीधर, क्षितिधर, कुम्भिनीधर, इलाधर, उर्वराधर, उर्वीधर, जगतीधर, गोधर, वसुन्धराधर, चक्रधर
कृष्णो दामोदरो विष्णुरुपेन्द्रः पुरुषोत्तमः
केशवश्च हषीकेशः शार्ङ्गी नारायणो हरिः ७४
केशी मधुर्बलिर्बाणो हिरण्यकशिपुर्मुरः
तदादिसूदनः शौरिः पद्मनाभोऽप्यधोक्षजः ७५
गोविन्दो वासुदेवश्च लक्ष्मीः श्रीर्गोमिनीन्दिरा
तत्पतिः शैलभूम्यादिधरश्चक्रधरस्तथा ७६
verse 0.1.1.74
page 0039
Mahabharata
English
Mahīdhara^1, a king (? PCR.). § 280 (Bhīmasena): II, 30, 1083 (vanquished by Bhīmasena on his digvijaya), cf. Madadhāra.
Mahīdhara^2, a tīrtha(?). § 379 (Tīrthayātrāp.): III, 95, 8508 (near Gayā, consecrated by Gaya).
Mahīdhara^3 = Vishṇu (1000 names).
Capeller
German
महीधर die Erde tragend
m.
Berg.