| YouTube Channel

भट्ट (bhaTTa)

 
शब्दसागरः
English
भट्ट
m.
(-ट्टः)
1. A philosopher, a learned man, especially one conver-
sant with the philosophical systems.
2. An enemy.
3. Best excell-
ent.
4. Authority.
5. A bard in general.
E.
भट-तन्
Capeller Eng
English
भट्ट
m.
lord,
E.
of learned men (°— & —° in names).
Yates
English
भट्ट (ट्टः) 1.
m.
A philosopher
an
enemy
excellence
authority.
Spoken Sanskrit
English
भट्ट bhaTTa
adj.
venerable
भट्ट bhaTTa
m.
enemy
भट्ट bhaTTa
m.
lord
भट्ट bhaTTa
m.
my lord
Wilson
English
भट्ट
m.
(-ट्टः)
1 A philosopher, a learned man, especially one conversant with the
philosophical systems.
2 An enemy.
3 Best, excellent.
4 Authority.
Apte
English
भट्टः [bhaṭṭḥ], [भट्-तन्]
A lord, master (used as a title of respect in addressing princes).
A title used with the names of learned Brāhmaṇas
भट्टगोपालस्य पौत्रः
Māl.
1
so कुमारिलभट्टः
&c.
Any learned man or philosopher.
A kind of mixed caste, whose occupation is that of bards or panegyrists
क्षत्रियाद्विप्रकन्यायां भट्टो जातो$नुवाचकः वैश्यायां शूद्रवीर्येण पुमानेको बभूव भट्टो वाव- दूकश्च सर्वेषां स्तुतिपाठकः Brav.
P.
A bard, panegyrist.
Comp.
आचार्यः a title given to a learned man or any celebrated teacher (esp. कुमारिलभट्ट).
a great doctor. -नारायणः
N.
of the author of वेणीसंहारम्. -प्रयागः
=
प्रयाग q. v.
Apte 1890
English
भट्टः [भट्-तन्] 1 A lord, master (used as a title of respect in addressing princes.).
2 A title used with the names of learned Brāhmaṇas
भट्टगोपालस्य पौत्रः Māl. 1
so कुमारिलभट्टः &c.
3 Any learned man or philosopher.
4 A kind of mixed caste, whose occupation is that of bards or panegyrists
क्षत्रियाद्विपकन्यायां भट्टो जातोऽनुवाचकः.
5 A bard, panegyrist.
Comp.
आचार्यः {1} a title given to a learned man or any celebrated teacher. {2} a great doctor.
प्रयागः = प्रयाग q. v.
Monier Williams Cologne
English
भट्ट
m.
(fr. भर्तृ) lord, my lord (also
pl.
and -पाद
m.
pl.
according to,
Daśar.
ii, 64, a title of respect used by humble persons addressing a prince
but also affixed or prefixed to the names of learned Brāhmans, e.g. केदार-, गोविन्द-भ्°
&c.
, or भट्ट-केदार
&c.
, below, the proper name being sometimes omitted, e.g. भट्ट
=
कुमारिल-भ्°
also any learned man
=
doctor or philosopher),
Rājat.
Vet.
&c.
N.
of a partic. mixed caste of hereditary panegyrists, a bard, encomiast,
L.
an enemy (?),
W.
often w.r. for भट
भट्ट mf(आ)n. venerable,
L.
Monier Williams 1872
English
भट्ट भट्ट, अस्, m. (probably connected
with भर्तृ, q. v.), lord, my lord (as a title of
respect by which a prince is addressed)
a title affixed
to the names of learned Brāhmans (the proper name
being sometimes omitted, e. g. भट्ट = कुमारिल-
भट्ट, a respectful designation of Kumārila
cf.
आर्य-भ्°, केदार-भ्°, गोविन्द-भ्°)
any learned
man, doctor or philosopher
a title applied to the
son of a Brāhman
best, excellent
an authority (?)
an enemy (?)
N. of a particular mixed caste of
hereditary panegyrists, a bard, encomiast
in Rāmā-
yaṇa I. 12, 11, incorrectly for भट, q. v.
(आ), f.,
N. of an enchantress.
—भट्ट-कारिका, आस्, f. pl.,
N. of particular Kārikās.
—भट्ट-केदार, अस्, m.
= केदार-भट्ट, q. v.
—भट्ट-दिवाकर, N. of
a man
[cf. दिवा-कर।]
—भट्ट-दीपिका, f., N.
of a work (= भाट्ट-दीपिका, q. v.).
—भट्ट-ना-
यक, अस्, m., N. of a poet
of a rhetorician.
—भट्ट-नारायण, अस्, m., N. of various men.
—भट्ट-पद्धति, इस्, f., N. of a work.
—भट्ट-
पाद, आस्, m. pl. ‘the feet of Bhaṭṭa, the venerable
Kumārila
[cf. पाद।]
—भट्ट-प्रयाग, अस्, m.
‘the chief place of sacrifice, the spot where the Ya-
munā falls into the Gaṅgā.
—भट्ट-फल्गुण, see
फल्गुण.
—भट्ट-बलभद्र, अस्, m., N. of
the author of a commentary on the Brahma-sid-
dhānta
of the author of a logical treatise
[cf.
बल-भद्र।]
—भट्ट-बीजक, अस्, m., N. of a
poet.
—भट्ट-भास्कर-मिश्र, अस्, m., N. of a
commentator.
—भट्ट-मदन, अस्, m., N. of an
author
[cf. मदन।]
—भट्ट-मल्ल, अस्, m.,
N. of a grammarian.
—भट्ट-यशस्, आस्, m., N. of
a poet.
—भट्ट-वार्त्तिक, N. of a work.
—भट्ट-
विश्वेश्वर (°व-ईश्°), अस्, m., N. of a man.
—भट्ट-
शङ्कर = भट्ट-श्री-शङ्कर, q. v.
—भट्ट-
शिव, अस्, m., N. of a philosopher mentioned in the
Śaṅkara-vijaya.
—भट्ट-श्री-शङ्कर, अस्, m., N.
of an astronomer.
—भट्ट-सोमेश्वर (°म-ईश्°),
अस्, m., N. of an author mentioned in Kamalākara-
bhaṭṭa's Śūdra-dharma-tattva.
—भट्ट-स्वामिन्, ई,
m., N. of a poet mentioned in the Śārṅgadhara-
paddhati.
—भट्टाचार्य (°ट-आच्°), अस्, m. a title
given to a learned Brāhman or any great teacher or
celebrated instructor, (especially, according to the
Śabda-kalpa-druma) one versed in the doctrine of
Tutāta and Udayanācārya
a great doctor or philo-
sopher
a frequent designation of Kumārila-bhaṭṭa
[cf. भट्ट]
N. of a pupil of Śaṅkarācārya.
—भट्टाचार्य-चूडामणि, इस्, m., N. of an author.
—भट्टाचार्य-शतावधान, अस्, m. an epithet
of Rāghavendra.
—भट्टालङ्कार (°ट-अल्°), अस्,
m., N. of a metrical commentary by Ananta-bhaṭṭa
on the Mīmāṃsā-nyāya-prakāśa or Āpadevī.
—भट्-
टोत्पल (°ट-उत्°), अस्, m., N. of a Scholiast of the
tenth century who wrote a commentary on the
works of Varāha-mihira.
—भट्टोपम (°ट-उप्°),
अस्, m., N. of a learned Buddhist.
Macdonell
English
भट्ट bhaṭṭa,
m.
[Pr. for bhartṛ], doctor 🞄(designation of great scholars: the real name 🞄often being omitted, = e. g. Kumārila)
ā,
f.
🞄N. of a sorceress.
Benfey
English
भट्ट भट्ट (a dialectical form based
on भर्ता, nom. sing. of भर्तृ),
m.
1. A philosopher, a learned man, Rājat.
5, 66.
2. An enemy.
3. Authority.
4. Best.
--
Comp.
सु-,
m.
a very learned
man, or perhaps rather a distinguished
warrior, Lass. 29, 1 (in the latter case
read सुभट, see भट).
Apte Hindi
Hindi
भट्टः
पुं*
- भट्+तन्
"प्रभु, स्वामी"
भट्टः
पुं*
- -
विद्वान् ब्राह्मणों के नामों के साथ प्रयुक्त होने वाली उपाधि
भट्टः
पुं*
- -
कोई भी विद्वान पुरुष या दार्शनिक
भट्टः
पुं*
- -
एक प्रकर की मिश्र जाति जिसका व्यवसाय भाट या चारणों का व्यवसाय अर्थात् राजाओं का स्तुति गान है
भट्टः
पुं*
- -
"भाट, वन्दीजन"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
भट्ट
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ತುತಿಪಾಠಕ/ಹೊಗಳುಭಟ್ಟ
निष्पत्तिः - > भट (भृतौ) "तन्" बाहु०
भट्ट
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹೊಗಳುವ ಪ್ರವೃತ್ತಿಯುಳ್ಳ ಮಿಶ್ರಜಾತಿಯವನು
विस्तारः - > "क्षत्रियाद्विप्रकन्यायां भट्टो जातोऽनुवाचकः"
भट्ट
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಿದ್ವಾಂಸರ ಹೆಸರಿನೊಡನೆ ಸೇರಿಸುವ ಒಂದು ಬಿರುದು
प्रयोगाः - > "तदामुष्यायणस्य तत्रभवतो भट्टगोपालस्य पौत्रः पदवाक्यप्रमाणज्ञः भवभूतिर्नाम"
उल्लेखाः - > मालती०
भट्ट
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಪಂಡಿತ/ವಿದ್ವಾಂಸ
भट्ट
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ವಾಮಿತ್ವ/ಯಜಮಾನತನ
L R Vaidya
English
Bawwa {% m. %} 1. A title of respect applied to a prince
2. a title affixed to the names of learned Brāhmaṇas
3. a learned man, a philosopher
4. name of a mixed caste whose profession is to wait upon princes with panegyrics, (क्षत्रियाद्विप्रकन्यायां भट्टो जातोऽनुवाचकः)
5. a bard in general.
Aufrecht Catalogus Catalogorum
English
भट्ट poet. Skm.
भट्ट or भट्टाचार्य a title of Kumārila by which he is
often quoted. Oxf. 247^a. 265^a.
भट्ट on alaṃkāra. Quoted in Alaṃkārasarvasva Oxf.
210^a.
भट्ट
Mokṣavādamīmāṃsā.
Indian Epigraphical Glossary
English
Bhaṭṭa (IE 8-3), cf a-caṭṭa-bhaṭṭa-praveśa (IE 8-5)
same as Bhaṭa of earlier records
but rarely distinguished
from Bhaṭa, Bhaṭṭa in that ease meaning ‘a minstrel’.
(CII 3, 4
etc.), a title of respect attached to the names
of learned Brāhmaṇas.
(IE 8-3), a minstrel.
Sanskrit Tibetan
Tibetan
bkrab pa
भट्ट
bkrabs pa
१) भट २) भट्ट
अभिधानचिन्तामणिपरिशिष्टम्
Sanskrit
--source--
पूज्ये भरटको भट्टः प्रयोज्यः पूज्यनामतः ९०
-wordlist-
भरटक (पुं), भट्ट (पुं)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
भट्टः,
पुं,
(भटतीति भट् + बाहुलकात् तन् ।)जातिविशेषः भाट इति भाषा तस्योत्-पत्तिर्यथा, --“वैश्यायां शूद्रवीर्य्येण पुमानेको बभूव ।स भट्टो वावदूकश्च सर्व्वेषां स्तुतिपाठकः
”इति ब्रह्मवैवर्त्ते ब्रह्मखण्डे १० अध्यायः
अपि ।“क्षत्त्रियाद्बिप्रकन्यायां भट्टो जातोऽनुवाचकः
”इति युधिष्ठिरपरशुरामसंवादे जातिसङ्कर-लक्षणम्
शिविरान्तिके राज्ञा तस्य वासोदेयः यथा, “ब्राह्मणं क्षत्त्रियं वैश्यं सच्छूद्रं गणकं शुभम् ।भट्टं वैद्यं पुष्पकारं स्थापयेत् शिविरान्तिके
”इति ब्रह्मवैवर्त्ते श्रीकृष्णजन्मखण्डे १०१ अः
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
भट्ट
पु०
भट--तन् स्तुतिपाठवृत्तियुते (भाट) जातिभेदे“वैश्यायां शूद्रवीर्य्येण पुमानेको बभूव भटौधावदूकश्च सर्वेसां स्तुतिपाठकः” ब्रह्मवै० ब्रह्मख० अ०“क्षत्रियाद्विप्रकन्यायां भट्टी क्षातोऽनुवाचकः” तेन-द्विविधा जातिः स्यामित्वे, वेदाभिज्ञे पण्डिते ।भट्टश्च तुतातभिधः मीमांसकभेदः तन्मतं १०१ पृ०दर्शितम् दिग्मात्रं सौगाक्षिभास्करेण दर्शितं यथा“स यागादिर्वजेत स्वर्गकाम इत्यादि वाक्येन स्व-र्गमुद्दिश्य पुरुषं प्रति विधीयते तथाहि यजेते-त्यत्रास्त्यंशद्वयं यजिघातुः प्रत्ययश्च प्रत्ययेऽप्यस्त्यंश-द्वयमाख्यातत्वं लिङ्त्वञ्च तत्राख्यातत्वं दशलकार-साधारणं, लिङ्त्वं पुनर्लिङ्मात्रे उभाभ्यामप्यं-शाभ्यां भावनैवोच्यते भावना नाम भवितुर्भवनानु-कूलोव्यापारविशेषः सा द्विधा--शाब्दी आर्थी चेति ।तत्र पुरुषप्रवृत्त्यनुकूलो भावयितुर्व्यापारविशेषः शाब्दीभावना सा लिङंशेनोच्यते लिङश्रवणेऽयं मांप्रवर्त्तयति मत्प्रवृत्यनुकूलव्यापारवानिति नियमेनप्रतीतेः यद्यस्माच्छब्दान्नियतं प्रतीयते तत् तस्यवाच्य” गामानयेत्यस्मिन् वाक्ये यथा गोशब्दस्य गोत्वम् ।स व्यापारविशेषो लौकिकवाक्ये पुरुषाभिपाय-विशेषः वैदिकवाक्येषु पुरुषाभावात् लिङादिशब्दानिष्ठएव अतएव शाब्दी भावनेति व्यवह्नियते सा चभावनांशत्रयमपेक्षते--साध्यं साधनमितिमर्त्तव्य-ताञ्च किं भावयेत्? केन भावयेत्? कथं भाव-येत्?--इति तत्र साध्याकाङ्क्षायां वक्ष्यमाणांशत्रयो-पेता आर्थी भावना साध्यत्वेनान्वेति, एकप्रत्यय-गस्यत्वेन समानाभिधानश्रुतेः सङ्ख्यादीनामेकप्रत्ययगम्य-त्वेऽप्ययोग्यत्वान्न साध्यत्वेनान्वयः साधनाकाङ्क्षायांलिङादिज्ञानं करणत्वेनान्वेति, तस्य करणत्वं नभावनोत्पादकत्वेन तत्पूर्वमपि तस्याः शब्दे सत्त्वात्किन्तु भावनाज्ञापकत्वेन शब्दभावन भाव्यनिर्वर्त्तकत्वेनवा इतिकर्त्तव्यताकाङ्क्षायामर्थवादज्ञाप्यप्राशस्त्यमिति-कर्त्तव्यत्वेनान्वेति प्रयोजनेच्छाजनितक्रियाविषयव्यापारआर्थीभावना सा चाख्यातवाच्या, आख्यातसामान्यस्यव्यापारवाचित्वात् साप्यंशत्रयमपेक्षते साध्यं साधनमिति-कर्त्तव्यताञ्च किं भावयेत्? केन भावयेत्? कथं भावयेत्? इति तत्र साध्याकाङ्क्षायां स्वर्गादिफलं साध्यत्वेनान्वेति साधनाकाङ्क्षायां यागादिः करणत्वेना-न्वेति, इतिकर्त्तव्यताकाङ्क्षायां प्रयाजाद्यङ्गजातमिति-कर्त्तव्यत्वेनान्वेति”
Capeller
German
भट्ट
m.
großer Gelehrter (meist °— o. —°).
Burnouf
French
भट्ट भट्ट
m.
[prâcrit pour भर्तृ] homme
supérieur, savant
un philosophe.
Qqf. ennemi.
भट्टार a. respectable, considérable.
भट्टारक a. mms. -- S.
m.
un sage, un Muni
un dieu.
Un
roi [sur la scène].
भट्टिनी
f.
femme d'un homme considérable.
Reine [t. de
théâtre].
Stchoupak
French
भट्ट-
m.
maître, seigneur, voc. sire, titre appliqué à un prince
par les inférieurs
titre ajouté iic. au nom d'un savant
n.
d'une caste
mixte qui exerce la profession de bardes.
°गोपाल-
m.
n.
d'un homme.
°नारायण-
m.
auteur du Veṇīsaṃhāra.
भट्टाचार्य-
m.
titre donné aux Brâhmanes ou aux savants
illustres.