Try संस्कृतवाहिनी (A word everyday) | YouTube Channel
प्राणः (prANaH)
प्राणः
[
prāṇḥ
],
1
Breath,
respiration.
The
breath
of
life,
vitality,
life,
vital
air,
principle
of
life
(
usually
Plural.
in
this
sense,
the
Prāṇas
being
five
प्राण,
अपान,
समान,
व्यान
and
उदान
)
प्राणैरुपक्रोशमलीमसैर्वा
Raghuvamsa (Bombay).
2.53
12.54
(
हृदि
प्राणो
गुदे$पानः
समानो
नाभिसंस्थितः
।
उदानः
कण्ठदेशस्थो
व्यानः
सर्वशरीरगः
॥
).
The
first
of
the
five
life-winds
or
vital
airs
(
which
has
its
seat
in
the
lungs
)
अपाने
जुह्वति
प्राणं
प्राणे$पानं
तथापरे
।
प्राणापानगती
रुद्ध्वा
प्राणायाम-
परायणाः
॥
Bhagavadgîtâ (Bombay).
4.29.
Wind,
air
inhaled.
Energy,
vigour,
strength,
power
as
in
प्राणसार
quod vide, which see.
युद्धातिथ्यं
प्रदास्यामि
यथाप्राणं
निशाचर
Rāmāyana
3.5.28
Bhágavata (Bombay).
8.2.29
सर्वप्राणप्रवणमघवन्मुक्तमाहत्य
वक्षः
Mahâvîracharita (Borooah's Edition),
1.45.
The
spirit
or
soul
(
Opposite of.
शरीर
).
The
Supreme
Spirit
इमानि
भूतानि
प्राणमेवाभिसंविशन्ति
Bṛihadâraṇyakopanishad.
1.11.5.
An
organ
of
sense
स्पृष्ट्वैतानशुचिर्नित्यमद्भिः
प्राणानुपस्पृशेत्
।
गात्राणि
चैव
सर्वाणि
नाभिं
पाणितलेन
तु
॥
Manusmṛiti.
4.143
मरीचिमिश्रा
ऋषयः
प्राणेभ्यो$हं
च
जज्ञिरे
Bhágavata (Bombay).
1.6.31.
Any
person
or
thing
as
dear
and
necessary
as
life,
a
beloved
person
or
object
कोशः
कोशवतः
प्राणाः
प्राणाः
प्राणा
न
भूपतेः
Hitopadesa (Nirṇaya Ságara Edition).
2.9
अर्थपतेर्विमर्दको
बहिश्चराः
प्राणाः
Dk.
The
life
or
essence
of
poetry,
poetical
talent
or
genius
inspiration.
Aspiration
as
in
महाप्राण
or
अल्पप्राण
quod vide, which see.
Digestion.
A
breath
as
a
measure
of
time.
Gum-myrrh.
Life,
living
(
जीवन
)
दैवं
च
दैवसंयुक्तं
प्राणश्च
प्राणदश्च
ह
।
अपेक्षापूर्वकरणादशुभानां
शुभं
फलम्
॥
Mahâbhârata (Bombay).
*
12.36.14.
Food
(
अन्न
)
अनस्तिकानां
भूतानां
प्राणदाः
पितरश्च
ये
Mahâbhârata (Bombay).
*
12.12.4.
Name.
of
Brahmā,
Viṣṇu
and
other
gods.
Compound.
-अतिपातः
killing
a
living
being,
taking
away
life.
-अत्ययः
loss
of
life.
-अधिक
Adjective.
dearer
than
life.
superior
in
strength
or
vigour.
-अधिनाथः
a
husband.
-अधिपः
the
soul.
-अन्तः
death
capital
punishment
अब्राह्मणः
संग्रहणे
प्राणान्तं
दण्डमर्हति
Manusmṛiti.
8.359.
-अन्तिक
Adjective.
fatal,
mortal.
lasting
to
the
end
of
life,
ending
with
life.
dangerous.
capital
(
as
a
sentence
)
अज्ञानात्
वारुणीं
पीत्वा
संस्कारेणैव
शुद्ध्यति
।
मतिपूर्वमनिर्देश्यं
प्राणान्तिकमिति
स्थितिः
॥
Manusmṛiti.
11.146.
(
-कम्
)
murder.
-अपहारिन्
Adjective.
fatal,
destructive
to
life.
-अपानम्,
-नौ
air
inhaled
and
exhaled
प्राणापाना-
न्तरे
देवी
वाग्वै
नित्यं
प्रतिष्ठिता
Mañjūṣā.
-अयनम्
an
organ
of
sense
(
सुप्तिमूर्च्छोपतापेषु
प्राणायनविघाततः
।
नेहते$हमिति
ज्ञानं
मृत्युप्रज्वारयोरपि
॥
Bhágavata (Bombay).
4.29.72.
-आघातः
destruction
of
life,
killing
a
living
being
प्राणाघातान्निवृत्तिः
Bhartṛihari's three Satakas (the figures 1., 2., 3. after Bh. denoting Sṛingâraº, Nîtiº, and Vâirâgyaº).
3.63.-आचार्यः
a
physician
to
a
king.
-आत्मन्
Masculine.
the
vital
or
animal
soul.
-आद
Adjective.
fatal,
mortal,
causing
death.-आबाधः
injury
to
life
प्राणाबाधयुक्तास्वापत्सु
Kau.
Atmanepada.
1.8.-आयामः
restraining
or
suspending
the
breath
during
the
mental
recitation
of
the
names
or
attributes
of
a
deity.
-आहुतिः
Feminine.
an
oblation
to
the
five
Prāṇas.
ईशः,
ईश्वरः
a
lover,
husband
नीचैः
शंस
हृदि
स्थितो
हि
ननु
मे
प्राणेश्वरः
श्रोष्यति
Amarusataka.
67
बाला
लोलविलोचना
शिव
शिव
प्राणेशमालोकते
Bhâminîvilâsa (Bombay).
2.57.
wind.
-ईशा,
-ईश्वरी
a
wife,
beloved,
mistress.
-उत्क्रमणम्,
-उत्सर्गः
departure
of
the
soul,
death.
-उपहारः
food.
-कर
Adjective.
refreshing
or
reviving
the
spirits
सद्यो
मांसं
नवान्नं
च
बाला
स्त्री
क्षीरभोजनम्
।
क्षीर-
मुष्णोदकं
चैव
सद्यः
प्राणकराणि
षट्
॥
Chāṇakya.
-कर्मन्
Neuter.
Vital
function.
-कृच्छ्रम्,
-बाधा
peril
of
life,
a
danger
to
life.-ग्रहः
the
nose.
-घातक
Adjective.
destructive
to
life.
-घोषः
the
sound
from
the
ears
when
the
fingers
are
put
therein
छिद्रप्रतीतिश्छायायां
प्राणघोषानुपश्रुतिः
Bhágavata (Bombay).
1.42.29.
-घ्नःa.
fatal,
life-destroying.
-चयः
increase
of
strength.-छिद्
Adjective.
murderous.
destructive.
-छेदः
murder.
त्यागः
suicide
वरं
प्राणत्यागो
न
च
पिशुनवाक्येष्वभिरुचिः
Hitopadesa (Nirṇaya Ságara Edition).
1.
death.
-द
Adjective.
life-giving.
(
दम्
)
water.
blood.
(
दः
)
Viṣṇu.
Brahmā.
Terminalia
Tomentosa
(
Marâṭhî.
ऐन
).
-दा
Terminalia
Chebula
(
Marâṭhî.
हिरडा
).-दक्षिणा
gift
of
life
प्राणदक्षिणां
दा
'to
grant
one
his
life'.-दण्डः
capital
punishment.
-दयितः
a
husband.
-दातृa.
'life-giver',
saviour,
deliverer.
दानम्
resigning
life.
the
gift
of
life,
saving
one's
life.
-दुरोदरम्,
-द्यूतम्
fighting
for
life.
-दृह्
Adjective.
Sustaining
or
prolonging
the
breath.
-द्रोहः
an
attempt
upon
any
body's
life.-धार
Adjective.
living,
animate.
(
-रः
)
a
living
being.
धारणम्
maintenance
or
support
of
life.
vitality.
a
means
of
supporting
life.
नाथः
a
lover,
husband.
an
epithet
of
Yama.
-निग्रहः
restraint
of
breath,
checking
the
breath.
पतिः
a
lover,
husband.
the
soul
बुद्धिं
समाच्छाद्य
च
मे
समान्युरुद्भूयते
प्राणपतिः
शरीरे
Mahâbhârata (Bombay).
*
3.
269.4.
a
physician.
-पत्नी
the
voice.
-परिक्रयः
staking
one's
life.
-परिक्षीण
Adjective.
one
whose
life
is
drawing
to
a
close.
-परिग्रहः
possession
of
life,
life,
existence.
-प्रद,
-दायक,
-दायिन्
Adjective.
restoring
or
saving
life.-प्रयाणम्
departure
of
life,
death.
-प्रियः
'as
dear
as
life',
a
lover,
husband.
-भक्ष
Adjective.
feeding
on
air
only.-भास्वत्
Masculine.
the
ocean.
-भृत्
Adjective.
possessed
of
life,
living,
animate,
sentient.
(
Masculine.
)
a
living
being
अन्तर्गतं
प्राणभृतां
हि
वेद
Raghuvamsa (Bombay).
2.43.
Name.
of
Viṣṇu.
मोक्षणम्
departure
of
life,
death.
suicide.
-यमः
Equal or equivalent to, same as.
प्राणायाम
quod vide, which see.
यात्रा
support
of
life
maintenance,
livelihood
पिण्डपात-
मात्रप्राणयात्रां
भगवतीम्
Mâlatîmâdhava (Bombay).
1.
the
act
of
breathing.-यात्रिक
requisite
for
subsistence
प्राणयात्रिकमात्रः
स्यात्
Manusmṛiti.
6.57.
योनिः
the
Supreme
Being.
wind.
(
Feminine.
)
the
source
of
life.
रन्ध्रम्
the
mouth.
a
nostril.
रोधः
suppressing
the
breath.
danger
to
life.
-वल्लभा
a
mistress,
wife.
-विद्या
the
science
of
breath
or
vital
airs.
-विनाशः,
-विप्लवः
loss
of
life,
death.
-वियोगः
separation
of
the
soul
from
the
body,
death.
-वृत्तिः
Feminine.
a
vital
function.
-व्ययः
cost
or
sacrifice
of
life.
-शरीरः
the
Supreme
Being
स
क्रतुं
कुर्वीत
मनोमयः
प्राणशरीरः
Ch.
Up.
-संयमः
suspension
of
breath.-संशयः,
-संकटम्,
-संदेहः
risk
or
danger
to
life,
peril
of
life,
a
very
great
peril.
-संहिता
a
manner
of
reciting
the
Vedic
text.
-सद्मन्
Neuter.
the
body.
-सम
Adjective.
as
dear
as
life.
(
-मः
)
a
husband,
lover.
(
-मा
)
a
wife
नूनं
प्राणसमावियोगविधुरः
स्तम्बेरमस्ताम्यति
Mâlatîmâdhava (Bombay).
9.33.
-सार
Adjective.
'having
life
as
the
essence',
full
of
strength
and
vigour,
muscular
गिरिचर
इव
नागः
प्राणसारं
(
गात्रं
)
विभर्ति
Sakuntalâ (Bombay).
2.4.
-हर,
-हारिन्
Adjective.
causing
death,
taking
away
life,
fatal
पुरो
मम
प्राणहरो
भविष्यसि
Gîtagovinda.
7.
capital.-हारक
Adjective.
fatal.
(
-कम्
)
a
kind
of
deadly
poison.
प्राणः
1
Breath,
respiration.
2
The
breath
of
life,
vitality,
life,
vital
air,
principle
of
life
(
usually
pl.
in
this
sense,
the
Prāṇas
being
five
प्राण,
अपान,
समान,
व्यान
and
उदान
)
प्राणैरुपक्रोशमलमिसैर्वा
R.
2.
53
12.
54
(
हदि
प्राणो
गुदेऽपानः
समानो
नाभिसंस्थितः
।
उदानः
कंठदेशस्थो
व्यानः
सर्वशरीरगः
॥
).
3
The
first
of
the
five
life-winds
or
vital
airs
(
which
has
its
seat
in
the
lungs
)
Bg.
4.
29.
4
Wind,
air
inhaled.
5
Energy,
vigour,
strength,
power
as
in
प्राणसार
q.
v.
6
The
spirit
or
soul
(
opp.
शरीर
).
7
The
Supreme
Spirit.
8
An
organ
of
sense
Ms.
4.
143.
9
Any
person
or
thing
as
dear
and
necessary
as
life,
a
beloved
person
or
object
कोशः
कोशवतः
प्राणाः
प्राणाः
प्राणा
न
भूपतेः
H.
2.
92
अर्थपतेर्विमर्दको
बहिश्चराः
प्राणाः
Dk.
10
The
life
or
essence
of
poetry,
poetical
talent
or
genius
inspiration.
11
Aspiration
as
in
महाप्राण
or
अल्पप्राण
q.
v.
12
Digestion.
13
A
breath
as
a
measure
of
time.
14
Gum-myrrh.
Comp.
अतिपातः
killing
a
living
being,
taking
away
life.
अत्ययः
loss
of
life.
अधिक
a.
{1}
dearer
than
life.
{2}
superior
in
strength
or
vigour.
अधिनाथः
a
husband.
अधिपः
the
soul.
अंतः
death.
अंतिक
a.
{1}
fatal,
mortal.
{2}
lasting
to
the
end
of
life,
ending
with
life.
{3}
dangerous.
{4}
capital
(
as
a
sentence
).
(
कं
)
murder.
अपहारिन्
a.
fatal,
destructive
to
life.
अपानं
नौ
air
inhaled
and
exhaled.
अयनं
an
organ
of
sense.
आघातः
destruction
of
life,
killing
a
living
being
Bh.
3.
63.
आचार्यः
a
physician
to
a
king.
आत्मन्
m.
the
vital
or
animal
soul.
आद
a.
fatal,
mortal,
causing
death.
आबाधः
injury
to
life.
आयामः
restraining
or
suspending
the
breath
during
the
mental
recitation
of
the
names
or
attributes
of
a
deity.
आहुतिः
f.
an
oblation
to
the
five
Prāṇas.
ईशः,
ईश्वरः
{1}
a
lover,
husband
Amaru.
67
Bv.
2.
57.
{2}
wind.
ईशा,
ईश्वरी
a
wife,
beloved,
mistress.
उत्क्रमणं,
उत्सर्गः
departure
of
the
soul,
death.
उपहारः
food.
कर
a.
refreshing
or
reviving
the
spirits.
कृच्छ्रं,
बाधा
peril
of
life,
a
danger
to
life.
ग्रहः
the
nose.
घातक
a.
destructive
to
life.
घ्न
a.
fatal,
lifedestroying.
छिद्
a.
{1}
murderous.
{2}
destructive.
छेदः
murder.
त्यागः
{1}
suicide
वरं
प्राणत्यागो
न
च
पिशुनवाक्येष्वभिरुचिः
H.
1.
{2}
death.
द
a.
life-giving.
(
दं
)
{1}
water.
{2}
blood.
(
दः
)
Viṣṇu.
दक्षिणा
gift
of
life
प्राणदक्षिणां
दा
‘to
grant
one
his
life’.
दंडः
capital
punishment.
दयितः
a
husband.
दातृ
a.
‘life-giver’,
saviour,
deliverer.
दानं
{1}
resigning
life.
{2}
the
gift
of
life,
saving
one's
life.
दुरोदरं,
द्यूतं
fighting
for
life.
द्रोहः
an
attempt
upon
any
body's
life.
धार
a.
living,
animate.
(
रः
)
a
living
being.
धारणं
{1}
maintenance
or
support
of
life.
{2}
vitality.
{3}
a
means
of
supporting
life.
नाथः
{1}
a
lover,
husband.
{2}
an
epithet
of
Yama.
निग्रहः
restraint
of
breath,
checking
the
breath.
पतिः
{1}
a
lover,
husband.
{2}
the
soul.
पत्नी
the
voice.
परिक्रयः
staking
one's
life.
परिग्रहः
possession
of
life,
life,
existence.
प्रद,
दायक,
दायिन्
a.
restoring
or
saving
life.
प्रयाणं
departure
of
life,
death.
प्रियः
‘as
dear
as
life’,
a
lover,
husband.
भक्ष
a.
feeding
on
air
only.
भास्वत्
m.
the
ocean.
भृत्
a.
possessed
of
life,
living,
animate,
sentient.
(
m.
)
a
living
being
अंतर्गतं
प्राणभृतां
हि
वेद
R.
2.
43.
{2}
N.
of
Viṣṇu.
मोक्षणं
{1}
departure
of
life,
death.
{2}
suicide.
यमः
=
प्राणायाम
q.
v.
यात्रा
{1}
support
of
life
maintenance,
livelihood
पिंडपातमात्रप्राणयात्रां
भगवतीं
Māl.
1.
{2}
the
act
of
breathing.
योनिः
{1}
the
Supreme
being.
{2}
wind.
(
f.
)
the
source
of
life.
रंध्रं
{1}
the
mouth.
{2}
a
nostril.
रोधः
{1}
suppressing
the
breath.
{2}
danger
to
life.
विनाशः,
विप्लवः
loss
of
life,
death.
वियोगः
separation
of
the
soul
from
the
body,
death.
वृत्तिः
f.
a
vital
function.
व्ययः
cost
or
sacrifice
of
life.
शरीरः
the
Supreme
being.
संयमः
suspension
of
breath.
संशयः,
संकटं,
संदेहः
risk
or
danger
to
life,
peril
of
life,
a
very
great
peril.
संहिता
a
manner
of
reciting
the
Vedic
text.
सद्मन्
n.
the
body.
सम
a.
as
dear
as
life
(
मः
)
a
husband,
lover.
(
मा
)
a
wife.
सार
a.
‘having
life
as
the
essence’,
full
of
strength
and
vigour,
muscular
गिरिचर
इव
नागः
प्राणसारं
(
गात्रं
)
बिभर्ति
Ś.
2.
4.
हर
हारिन्
a.
{1}
causing
death,
taking
away
life,
fatal
पुरो
मम
प्राणहरो
भविष्यसि
Gīt.
7.
{2}
capital.
हारक
a.
fatal.
(
कं
)
a
kind
of
deadly
poison.
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"सांस,
श्वास"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"जीवन
का
सांस,
जीवनशक्ति,
जीवन,
जीवनदायी
वायु,
जीवन
का
मूलतत्त्व"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
जीवन
के
पाँच
प्राणों
में
से
पहला
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"वायु,
अन्दर
खींचा
हुआ
साँस"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"ऊर्जा,
बल,
सामर्थ्य,
शक्ति"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
जीव
या
आत्मा
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
परमात्मा
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
ज्ञानेन्द्रिय
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"प्राणों
के
समान
आवश्यक
या
प्रिय,
प्रिय
व्यक्ति
या
पदार्थ"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"कविता
का
सत्,
काव्यमयी
प्रतिभा,
स्फूर्ति"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"महत्त्वाकांक्षा,
श्वासग्रहण"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
पाचन
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
समय
का
मापक
सांस
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
"प्र
+
अन्
+
अच्,
घञ्
वा"
"लोबान,
गोंद"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
प्र+अन्+घञ्
"जीवन,
जान"
प्राणः
पुंलिङ्गम्
-
प्र+अन्+घञ्
"आहार,
अन्न"
Synonyms
प्राणः
(Noun)
शरीरस्थेषु
पञ्चसु
वायुषु
एकः
यः
मुखप्रदेशे
सञ्चरति।
"शरीरे
चैतन्यार्थं
प्राणः
आवश्यकः।"
Synonyms
यात्रा,
जीवितम्,
प्राणः
(Noun)
प्राणधारणस्य
अवस्था
भावो
वा।
"प्रकृतिं
प्रति
अनुकूलता
अपि
यात्रायाः
कारणम्
अस्ति।"
Synonyms
प्राणः,
जीवः,
जीवनम्,
प्राणनम्
(Noun)
प्राणधारणम्
"तवमेव
चिन्तय
सखि
नोत्तरम्
प्रतिभाति
मे
स्व
कार्ये
मुह्यते
लोको
यथा
जीवं
लभाम्यहम्"[
ह.174.73
]"
Synonyms
सामर्थ्यम्,
शक्तिः,
बलम्,
प्रभावः,
वीर्यम्,
ऊर्जः,
सहः,
ओजः,
विभवः,
तेजः,
विक्रमः,
पराक्रमः,
शौर्यम्,
द्रविणम्,
तरः,
सहः,
स्थामः,
शुष्मम्,
प्राणः,
शक्तिता,
वया,
ईशा,
आयत्तिः,
आस्पदम्,
उत्साहः,
ऐधम्,
ऐश्यम्,
तवः,
प्रतापः,
प्रबलता,
प्रबलता,
सबलता,
प्रबलत्वम्,
प्रासहः,
धिष्ण्यम्,
वैभवम्,
शम्बरः
(Noun)
शारिरिकी
क्षमता
यया
मनुष्यः
कार्यं
कर्तुं
शक्यते।
"भरतस्य
सामर्थ्यं
केन
अपि
न
ज्ञायते।"
ப்ராண:
:
மூச்சு,
காற்று,
வலிமை,
சக்தி,
ஆன்மா,
பிராணன்.
प्राणः,
पुंलिङ्गम्
(
प्राणिति
जीवति
बहुकालमिति
।प्र
+
अन
+
अच्
।
प्राणित्यनेनेति
करणे
घञ्वा
।
)
ब्रह्मा
।
इति
त्रिकाण्डशेषः
॥
हृन्मा-रुतः
।
(
यदुक्तम्
।“हृदिप्राणो
गुदेऽपानः
समानो
नाभिसंस्थितः
॥
”
)वोलः
।
काव्यजीवः
।
अनिलः
।
बलम्
।
(
यथा,
हरिवंशे
।
८६
।
३६
।“बाहुप्राणेन
शूराणां
समाजोत्सवसन्निधौ
॥
”
)पूरिते,
त्रि
।
इति
मेदिनी
॥
सूक्ष्मशरीरसम-ष्ट्युपहितचैतन्यम्
॥
प्राग्गमनवान्
नासाग्रस्थानवर्त्ती
वायुः
।
इति
वेदान्तसारः
॥
तस्यकर्म्मबहिर्गमनम्
।
इति
श्रीधरस्वामी
॥
तस्यरूपं
स्थानानि
च
यथा,
--“इन्द्रनीलप्रतीकाशं
प्राणरूपं
प्रकीर्त्तितम्
।आस्यनासिकयोर्म्मध्ये
हृन्मध्ये
नाभिमध्यगे
॥
प्राणालय
इति
प्राहुः
पादाङ्गुष्ठेऽपि
केचन
॥
”इति
योगार्णवः
॥
(
यथा,
महाभारते
।
१२
।
३२८
।
३५
।“प्राणिनां
सर्व्वतो
वायुश्चेष्टां
वर्त्तयते
पृथक्
।प्राणनाच्चैव
भूतानां
प्राण
इत्यभिधीयते
॥
”
)पञ्चप्राणविवरणं
बहुवचनान्तप्राणशब्दे
द्रष्टव्यम्
॥
धातुः
पुत्त्रः
।
यथा,
--“आयतिर्नियतिश्चैव
मेरोः
कन्ये
महात्मनः
।भार्य्ये
धातृविधात्रोस्ते
तयोर्जातौ
सुतावुभौ
॥
प्राणश्चैव
मृकण्डुश्च
पिता
मम
महायशाः
॥
”इति
मार्कण्डेये
रुद्रसर्गाध्यायः
॥
(
धरपुत्त्रविशेषः
।
यथा,
मत्स्यपुराणे
।
५
।
२३-२४
।“द्रविणो
हव्यवाहश्च
नरपुत्त्रावुभौ
स्मृतौ
।कल्यानिन्यां
ततः
प्राणो
रमणः
शिशिरोऽपि
च
॥
मनोहरा
धरात्
पुत्त्रानवापाथ
हरेः
सुता
॥
”
)
1
{@“अण
शब्दार्थः”@}
2
‘अणेरणति
शब्दार्थे,
प्राणते
त्वण्यते
श्यनि।’
3
इति
देवः।
आणकः-णिका,
आणकः-णिका,
अणिणिषकः-षिका
अणिता-त्री,
आणयिता-त्री,
अणिणिषिता,
त्री
अणन्
4
-न्ती,
आणयन्-न्ती,
अणिणिषन्-न्ती
अणिष्यन्-ती-न्ती,
आणयिष्यन्-ती-न्ती,
अणिणिषिष्यन्-ती-न्ती
आणयमानः,
आणयिष्यमाणः
आण्
5
आणौ-आणः
अणितम्-तः-तवान्,
आणितम्-तः-तवान्,
अणिणिषितम्-तः-तवान्
अणः,
प्राणः,
आनः
ध्वाङ्क्षाणी,
6
अणिणिषुः,
आणिणयिषुः
7
अणितव्यम्,
आणयितव्यम्,
अणिणिषितव्यम्
अणनीयम्,
आणनीयम्,
अणिणिषणीयम्
आण्यम्,
आण्यम्,
अणिणिष्यम्
ईषदणः-दुरणः-स्वणः
अण्यमानः,
आण्यमानः,
अणिणिष्यमाणः
आणः,
आणः,
अणिणिषः
अणितुम्,
आणयितुम्,
अणिणिषितुम्
8
आण्टिः,
आणना,
अणिणिषा,
आणिणयिषा
अणनम्,
आणनम्,
अणिणिषणम्
अणित्वा,
आणयित्वा,
अणिणिषित्वा
प्राण्य,
प्राण्य,
समणिणिष्य
आणम्
२
अणित्वा
२
आणम्
२,
आणयित्वा
२,
अणिणिषम्
२
अणिणिषित्वा
२
प्रासङ्गिक्यः
01
→
(
१७
)
02
→
(
१-भ्वादिः
४४४-अक।
से-पर।
)
03
→
(
९२
)
04
→
[
[
आ।
‘अणद्दिशः
केलिरणैर्मनोज्ञया
वाण्या
भणन्तो
मणिभूषणोत्कणाः।
वनात्
कुमाराः
क्वणिताग्र्यवेणवो
व्रणद्विषा-
णभ्रणिताभ्रमाययुः।।
धा।
का
१-५८।’
]
]
05
→
[
[
१।
‘अनुनासिकस्य
क्विझलोः
क्ङिति’
(
६-४-१५
)
इति
दीर्घः।
]
]
06
→
[
[
२।
‘कर्तर्युपमाने’
(
३-२-७९
)
इति
णिनिः।
]
]
07
→
[
पृष्ठम्००१६+
२४
]
08
→
[
[
१।
‘अनुनासिकस्य--’
(
६-४-१५
)
इति
दीर्घः।
ष्टुत्वम्।
]
]
1
{@“अन
प्राणने”@}
2
प्रपूर्वकोऽयं
प्रायेण।
आनकः-निका,
आनकः-निका,
अनिनिषकः-षिका
अनिता-त्री,
आनयिता-त्री,
अनिनिषिता-त्री
अनन्-ती,
3
प्राणन्
4,
आनयन्-न्ती,
प्राणयन्
5
अनिनिषन्-न्ती
प्राणिष्यन्-ती-न्ती,
प्राणयिष्यन्-ती-न्ती,
6
प्राणिणिषिष्यन्-न्ती-ती
प्राणयमानः,
प्राणयिष्यमाणः
हे
7
प्राण्
प्रा-
8
प्राणौ-प्राणः
प्राणितम्-तः-तवान्
आनितम्-तः,
अनिनिषितम्-तः-तवान्
9
प्राणः,
प्राणः,
अनिनिषुः,
10
प्राणिणिषुः,
आनिनयिषुः
प्राणितव्यम्,
प्राणयितव्यम्,
प्राणिणिषितव्यम्
प्राणनीयम्,
आननीयम्,
अनिनिषणीयम्
प्राण्यम्,
प्राण्यम्,
प्राणिणिष्यम्
ईषदनः-दुरनः-स्वनः
अन्यमानः,
आन्यमानः,
अनिनिष्यमाणः
प्राणः
11,
अपानः,
व्यानः,
उदानः,
समानः,
प्राणः,
अनिनिषः
अनितुम्,
आनयितुम्,
अनिनिषितुम्
आन्तिः
12,
प्राणना,
अनिनिषा,
आनिनयिषा
अननम्,
प्राणनम्,
आननम्,
अनिनिषणम्
अनित्वा,
आनयित्वा,
अनिनिषित्वा
प्राण्य,
प्राण्य,
प्राणिणिष्य
प्राणम्
२,
अनित्वा
२,
प्राणम्
२,
आनयित्वा
२,
अनिनिषम्
२,
अनिनिषित्वा
२
प्रासङ्गिक्यः
01
→
(
२३
)
02
→
(
२-अदादिः-१०७०-अक।
से।
पर।
)
03
→
[
[
३।
‘अनितेः’
(
८-४-१९
)
इति
णत्वम्।
]
]
04
→
[
[
आ।
‘न
जिजीवासुखी
तातः
प्राणता
रहितस्त्वया’
भ।
का।
१४-५८।
]
]
05
→
[
[
B।
‘प्राणयन्तमरिं
प्रोचे
राक्षसेन्द्रो
विभीषणम्’
भ।
का।
९-१०१।
]
]
06
→
[
[
४।
‘उभौ
साभ्यासस्य’
(
८-४-२१
)
इति
णत्वम्।
]
]
07
→
[
[
५।
‘पदान्तस्य’
(
८-४-३७
)
इति
निषेधं
बाधित्वा
‘अन्तः’
(
८-४-२०
)
इति
णत्वम्।
]
]
08
→
[
[
६।
क्विपि,
‘अनुनासिकस्य
क्वि--’
(
६-४-१५
)
इति
दीर्घः।
‘नलो-
पः
प्रातिपदिकान्तस्य’
(
८-२-७
)
इति
नकारलोपः।
]
]
09
→
[
पृष्ठम्००२२+
२८
]
10
→
[
[
C।
‘प्राणिणिषुर्न
पापोऽयं
योऽभाङ्क्षीत्
प्रमदावनम्।’
भ।
का।
९-१०१।
]
]
11
→
[
[
ड्।
‘उदश्वसन्
प्राणमिवाप्य
काश्चित्
दृष्ट्वा
सलीलं
मृदु
जक्षतं
तम्’
धा।
का।
२-५१।
]
]
12
→
[
[
१।
‘अनुनासिकस्य
क्वि--’
(
६-४-१५
)
इति
दीर्घः।
]
]
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.