| YouTube Channel

पाञ्चजन्य (pAJcajanya)

 
शब्दसागरः
English
पाञ्चजन्य
m.
(-न्यः)
1. KRISHṆA'S conch.
2. A name of fire.
3. Any
shell.
4. A sort of fish, commonly Garāi.
E.
पञ्चजन a demon,
from whose bones the shell was made, यत्
aff.
Capeller Eng
English
पा॑ञ्चजन्य
a.
relating to or containing the five
tribes.
Yates
English
पाञ्च-जन्य (न्यः) 1.
m.
Krishna's conch
fire
a shell
kind of fish.
पाञ्चजन्य धर (रः) 1.
m.
Krishna.
Wilson
English
पाञ्चजन्य
m.
(-न्यः)
1 KṚṢṆA'S conch.
2 A name of fire.
3 Any shell.
4 A sort of fish, commonly Garae.
E.
पञ्चजन a demon, from whose bones the shell was made, यत्
aff.
Apte
English
पाञ्चजन्यः [pāñcajanyḥ], 1
N.
of the conch of Kriṣna
तु पञ्चजनं हत्वा शङ्खं लेभे जनार्दनः देवमनुष्येषु पाञ्चजन्य इति श्रुतः Hariv.
(दधानो) निध्वानमश्रूयत पाञ्चजन्यः
Śi.*
3.21
Bg.*
1.15.
Kāśyapa, Vasiṣṭha, Prāṇa, Aṇgirasa, and Chyavana.
अग्नि produced from the five fires
Śabda Chi.Comp. -धरः an epithet of Kriṣna.
Apte 1890
English
पांचजन्यः N. of the conch of Kṛṣṇa
(दधानो) निध्वानमश्रूयत पांचजन्यः Śi. 3. 21
Bg. 1. 15.
Comp.
धरः an epithet of Kṛshṇa.
Monier Williams Cologne
English
पा॑ञ्च—जन्य (पा॑°), mf(आ)n. relating to the 5 races of men, containing or extending over them
&c.
,
RV.
&c.
,
Br.
MBh.
पा॑ञ्च—जन्य
m.
N.
of Kṛṣṇa's conch taken from the demon Pañca-jana,
MBh.
Hariv.
&c.
fire,
L.
fish or a species of f°,
L.
N.
of one of the 8 Upa-dvīpas in Jambu-dvīpa,
BhP.
Monier Williams 1872
English
पाञ्चजन्य, अस्, आ, अम् (fr. पञ्च-जन, q. v.),
containing or relating to the five classes or races of
men, extending over the five races (Ved.)
(अस्), m.,
N. of the conch of Kṛṣṇa which was taken by him
from the demon Pañca-jana, see पञ्च-जन, p. 522
fire
a species of fish (= पोट-गल)
N. of one of
the eight Upa-dvīpas in Jambu-dvīpa
(आ), f. a
patronymic of Asiknī
(अम्), n. (?), N. of a forest.
—पाञ्चजन्य-धर, अस्, m. ‘bearing the conch
Pāñcajanya, an epithet of Kṛṣṇa.
Macdonell
English
पाञ्चजन्य pāñca-jan-ya,
a.
relating to the 🞄five races
m.
Kṛṣṇaʼs conch (taken from 🞄the demon Pañcajana)
-nada,
a.
prevailing 🞄in the Panjāb
m.
prince of Pañcanada: 🞄pl. the people of Pañcanada
-bhautika,
a.
🞄consisting of or containing the five elements: 🞄with ādānam,
n.
reception of the five elements
🞄-yajñika,
a.
belonging or relating to 🞄the five sacrifices
-śara,
a.
(ī) belonging to 🞄Kāma (the five-arrowed).
Benfey
English
पाञ्चजन्य पाञ्चजन्य, i. e. पञ्चन्
-जन + य,
m.
1. Kṛṣṇa's conch,
Bhag. 1, 15.
2. The name of a part
of Jambu-dvīpa.
Apte Hindi
Hindi
पाञ्चजन्यः
पुं*
- पञ्चजन + ञ्य
कृष्ण के शंख का नाम
Shabdartha Kaustubha
Kannada
पाञ्चजन्य
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮಹಾವಿಷ್ಣುವಿನ ಶಂಖ
निष्पत्तिः - > "यञ्" (वा० ४-३-५८)
व्युत्पत्तिः - > पञ्चजने दैत्ये भवः
प्रयोगाः - > "दृप्यतामथ दैत्यानां ध्वनिरुत्कम्पयन् दिवम् पाञ्चजन्यप्रणादेन पर्यभूयत भूयसा ॥"
उल्लेखाः - > याद० १६-८३
पाञ्चजन्य
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಗ್ನಿ
पाञ्चजन्य
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಜಂಬುಹುಲ್ಲು
L R Vaidya
English
pAMcajanya {% m. %} Name of the conch of Kṛishṇa, Bg.i.15.
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
शङ्खोऽस्य पाञ्चजन्योऽङ्कः श्रीवत्सोऽसिस्तु नन्दकः
-wordlist-
विष्णुशङ्ख (पुं), पाञ्चजन्य (पुं), विष्ण्वङ्क (पुं), श्रीवत्स (पुं), विष्ण्वसि (पुं), नन्दक (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
विष्णु_शङ्ख
विष्णु_शङ्ख, पाञ्चजन्य
चक्रं सुदर्शनं चापं शार्ङ्गं कौमोदकी गदा
खड्गोऽस्य नन्दकः शङ्खः पाञ्चजन्यः प्रकीर्तितः २६
कौस्तुभो वक्षसि मणिः श्रीवत्सोऽस्य लाञ्छनम्
verse 1.1.1.26
page 0004
वैजयन्तीकोषः
Sanskrit
Word: पाञ्चजन्यः
Root: पाञ्चजन्य
Gender: पुं
Number: all
अर्थः विष्णोः शङ्खः
Meaning(s):
Viṣhṇu's conch
Shloka(s):
1|1|17|2 चापः शार्ङ्गं पाञ्चजन्यः शङ्खश्चक्रं सुदर्शनम्॥ (स्वर्गकाण्डः/आदिदेवाध्यायः)
Synonym(s):
1|1|17|2 पाञ्चजन्यः (पाञ्चजन्य) (पुं) Viṣhṇu's conch विष्णोः शङ्खः
Related word(s):
स्व_स्वामीसंबन्धः विष्णुः
जातिः अलौकिकाचलनिर्जीववस्तु
Mahabharata
English
Pāñcajanya^1, the conch of Kṛshṇa. § 30b (Samudra): I, 21, 1215 (ºsya jananaṃ, sc. the ocean).--§ 319 (Saubhavadhop.): III, 14, 633 (jalajaṃ).--§ 320 (do.): III, 20, 789 (śaṅkhapravaraṃ), 808 (jalajaṃ).--§ 561 (Yānasandhip.): V, 48, †1872 (divyaṃ śaṅkhaṃ).--§ 570 (Sainyaniryāṇap.): V, 151, 5167 (ºsya nirghoshaṃ).--§ 574 (Jambūkh.): VI, 1, 19 (do.).--§ 576 (Bhagavadgītāp.): VI, 25, 844 (blown by Kṛshṇa).--§ 578 (Bhīshmavadhap.): VI, 51, 2115 (do.).-§ 580 (do.): VI, 59, †2616 (ºsya raveṇa).--§ 582 (do.): VI, 71, 3120 (ºsya nirghoshaṃ).--§ 587 (do.): VI, 112, 5211 (ºsya nirghoshaḥ).--§ 589 (Droṇābhishekap.): VII, 3, 108 (nadataḥ Pºsya)
11, 401 (v. Pañcajana^1).--§ 596 (Pratijñāp.): VII, 73, 2610 (blown by Kṛshṇa), †2611
79, 2813 (ºsya nirghoshaṃ).--§ 598 (Jayadrathavadhap.): VII, 88, 3141 (śaṅkhapravaraṃ).--§ 599 (do.): VII, 90, 3197 (ºsvanena)
100, 3757 (blown by Kṛshṇa)
103, 3881 (do.)
104, 3902 (do.), 3903
110, 4169 (ºsya niḥsvanaṃ)
126, 5130 (śaṅkhasya nirghoshaḥ Pºsya)
127, 5163 (ºravaḥ)
148, 6450 (blown by Kṛshṇa).--§ 608 (Karṇap.): VIII, 53, 2584
76, †3855 (Kṛshṇasya…Pºṃ…dvijarājavarṇaṃ)
94, 4955 (ºsya nirghoshaḥ).--§ 610 (Śalyap.): IX, 4, 203 (ºsvanena).--§ 615 (Gadāyuddhap.): IX, 61, 3458 (blown by Kṛshṇa).--§ 637 (Rājadh.): XII, 40, 1459 (ºābhishiktaḥ, sc. Yudhishṭhira).--§ 793 (Mausalap.): XVII, 2, 49.
Pāñcajanya^2, name of a fire. § 491 (Āṅgirasa): III, 120. 14160 (its origin and offspring). Cf. Tapas.
पुराणम्
English
पाञ्चजन्य / PĀÑCAJANYA I. The conch of śrī kṛṣṇa. (See under pañcaja).
पाञ्चजन्य / PĀÑCAJANYA II. A forest near the mountain of raivataka. (Dākṣiṇātya Pāṭha
Chapter 38, Sabhā Parva).
पाञ्चजन्य / PĀÑCAJANYA III. An agni (fire). It was so called because it was born of the parts of five sages. It was called tapa also. (Chapter 220, Vana Parva).
Vedic Reference
English
Pāñca-janya, ‘relating to the five peoples.’ See Pañcajanāḥ.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
पाञ्चजन्यः,
पुं,
(पञ्चजने दैत्यविशेषे भवः “पञ्च-जनादुपसंख्यानम् ।” ५८ इत्यस्यवार्त्तिकोक्त्या ञ्यः ।) विष्णुशङ्खः इत्यमरः ।१ २९
“पञ्चजनो नाम दैत्यः समुद्रे तिमि-रूप आसीत् तदस्थिजत्वात् ।” इति भरतः
(यथा, गीतायाम् १५ ।“पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः ।पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्म्मा वृकोदरः
”अस्य विवरणम् यथा, हरिवंशे ८९ १५ -- १७ ।“समुद्रः प्रत्युवाचेदं दैत्यः पञ्चजनो महान् ।तिमिरूपेण तं बालं ग्रस्तवानिति माधव !
पञ्चजनमासाद्य जघान पुरुषोत्तमः ।न चाससाद तं बालं गुरुपुत्त्रं तदाच्युतः
तु पञ्चजनं हत्वा शङ्खं लेभे जनार्द्दनः ।यः देवमनुष्येषु पाञ्चजन्य इति श्रुतः
”पञ्चभिः काश्यपवशिष्टप्राणाङ्गिरसच्यवनैर्जनै-र्निर्वृत्तः इति ष्यञ् ।) अग्निः इति मेदिनी ।ये, १२२
(यथा, महाभारते २१९ १-५ ।“काश्यपो ह्यथ वाशिष्ठः प्राणश्च प्राणपुत्त्रकः ।अग्निराङ्गिरसश्चैव च्यवनस्त्रिसुवर्च्चकः
अचरत् तपस्तीव्रं पुत्त्रार्थे बहुवार्षिकम् ।पुत्त्रं लभेयं धर्म्मिष्ठं यशसा ब्रह्मणा समम्
महाव्याहृतिभिर्ध्यातः पञ्चभिस्तैस्तदा त्वथ ।जज्ञे तेजो महार्च्चिष्मान् पञ्चवर्णः प्रभावनः
समिद्धोऽग्निः शिरस्तस्य बाहू सूर्य्यनिभौ तथा ।त्वङ्नेत्रे सुवर्णाभे कृष्णे जङ्घे भारत !
पञ्चवर्णः सुतपसा कृतस्तैः पञ्चभिर्जनैः ।पाञ्चजन्यः श्रुतो देवः पञ्चवंशकरस्तु सः
”हारीतमुनिवंशीयस्य दीर्घबुद्धेः पुत्त्रः इतिस्कन्धपुराणे सह्याद्रिखण्डम् २७ ४२
)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
पाञ्चजन्य
पु०
पञ्चजनस्य दैत्यभेदस्येदम् बा० ण्य पञ्च-जनदैत्यास्थिनिमित्ते विष्णोः शङ्खे तत्कथा “समुद्रःप्रत्युवाचेदं दैत्यः पञ्चजनो महान् तिमिरूपेण तंबालं ग्रस्तवानिति भारत! पञ्चजन्यमासाद्य जधानपुरुषोत्तमः चाससाद तं वालं गुरुपुत्रं तदाऽच्युतः ।स तु पञ्चजनं हत्वा शङ्खं लेभे जनार्दनः देवम-नुष्येषु पाञ्चजन्य इति श्रुतः” हरिवं० ९० अ० ।पञ्चभिर्जनैर्निर्वृत्तः ष्यञ् पञ्चजननिष्पाद्ये पञ्च-वर्णे काश्यषवासिष्ठप्राणाङ्गिरसच्यवनरूपाग्निपञ्चकसाध्ये२ वह्निभेदे यथोक्तं भा० व० २१९ अ० “काश्यपोह्यथ वाशिष्ठः प्राणश्च प्राणपुत्रकः अग्निराङ्गिरसश्चैवच्यवनस्त्रिसुवर्चकः अचरत् तपस्तीव्रं पुत्रार्थेबहुवार्षिकम् पुत्रं लभेयं धर्सिष्ठं यशसा ब्र-ह्मणा समम् महाव्याहृतिभिर्ध्यातः पञ्चभिस्तैस्तदात्वथ जज्ञे तेजोमहार्चिष्मान् पञ्चवर्णः प्रभाबतः ।समिद्वोऽग्निः शिरस्तस्य बाहू सूर्यनिर्भौ तथा त्वङ्-नेत्रे सुवर्णाभे कृष्णे जङ्घे मारत पञ्चवर्णःस तपबा कृतस्तैः पञ्चभिर्जनैः पाञ्चजन्यः श्रुतोदेवःपञ्चवंशकरस्तु सः” पाञ्चजन्यस्यादूरदेशादि चतुरर्थ्यां०कर्णा० फिञ् पाञ्चजन्यायनि तत्सन्निकृष्टदेशादौ
त्रि०
Capeller
German
पा॑ञ्चजन्य sich auf die fünf Stämme beziehend.
Grassman
German
pā́ñcajanya, a., sich auf die fünf Stämme (páñca jánān, siehe jána) beziehend oder erstreckend.
-as (índras) {100, 12}
puróhitas (āgnís) {778, 20}.
-am sátpatim (índram) {386, 11}
ṛ́ṣim {117, 3}.
-ena rāyā́ {588, 5}.
-ayā viśā́ {672, 7}.
-āsu kṛṣṭíṣu {287, 16}.
Burnouf
French
पाञ्चजन्य पाञ्चजन्य
n.
(पञ्च
जन) la
réunion des 5 espèces d'êtres. -- M. la conque de Kṛṣṇa
conque, coquille, en gén.
Ép. du feu.
Stchoupak
French
पाञ्च-जन्य-
a. relatif aux 5 races des hommes, qui s'étend aux 5
races
m.
conque de Śiva
un des 8 Upadvīpa
-आ-
f.
= °जनी-।