| YouTube Channel

पर्युषित (paryuSita)

 
शब्दसागरः
English
पर्य्युषित
mfn.
(-तः-ता-तं)
1. Stale, not fresh.
2. Insipid.
3. Stupid, vain.
E.
परि about, वस् to abide,
aff.
क्त.
Capeller Eng
English
पर्युषित
a.
having passed a night, stale, night-flat,
not fresh, insipid.
Yates
English
पर्य्युषित (तः-ता-तं)
n.
Stale.
Spoken Sanskrit
English
पर्युषित paryuSita
adj.
stale
अभिनिविष्टक abhiniviSTaka
adj.
stale
उच्छिष्ट ucchiSTa
adj.
stale
परि उषित pari uSita
adj.
stale
रात्रिपर्युषित rAtriparyuSita
adj.
stale
प्रत्यग्र pratyagra
adj.
not stale
काल-तिरोहित धनादेश kAla-tirohita dhanAdeza
m.
stale cheque
उच्छिष्टकल्पना ucchiSTakalpanA
f.
stale invention
परि उषितभोजिन् pari uSitabhojin
m.
eater of stale food
पर्युषित paryuSita
adj.
stale
Wilson
English
पर्य्युषित
mfn.
(-तः-ता-तं) Stale, not fresh.
E.
परि about, वस to abide,
aff.
क्त.
Apte
English
पर्युषित [paryuṣita],
a.
Stale, not fresh
शुक्तं पर्युषितोच्छिष्टं श्वस्पृष्टं पतितेक्षितम्
Y.*
1.167
Ms.*
4.211
Bg.*
17.1
cf.
अपर्युषित.
Insipid.
Stupid.
Vain.
Having passed the night.
Having stood for a time or in some place.
Comp.
-भोजिन्
m.
the eater of stale food. -वाक्यम् a word that has not been strictly kept.
Apte 1890
English
पर्युषित a. 1 Stale, not fresh
cf. अपर्युषित.
2 Insipid.
3 Stupid.
4 Vain.
Monier Williams Cologne
English
पर्य्-उषित
mfn.
having passed the night,
Pañc.
MārkP.
(ifc. ) having stood for a time or in some place (e.g. निशा-प्°, गोमूत्र-प्°,
Suśr.
), not fresh, stale, insipid,
Mn.
MBh.
&c.
(with वाक्यम्) a word that has not been strictly kept,
MBh.
Monier Williams 1872
English
पर्य्-उषित, अस्, आ, अम्, having passed the night
stale, not fresh
insipid
stupid, vain.
—पर्युषित-
भोजिन्, ई, m. the eater of stale food (said to become
a maggot or worm in the next birth).
Apte Hindi
Hindi
पर्युषित
वि* - परि + वस् + क्त
"बासी, जो ताजा हो"
पर्युषित
वि* - परि + वस् + क्त
फीका
पर्युषित
वि* - परि + वस् + क्त
मूर्ख
पर्युषित
वि* - परि + वस् + क्त
घमंडी
पर्युषित
वि* - परि+वस्+णिच्+क्त
"जिसके ऊपर से रात बीत गई हो, बासी, जो ताजा हो"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
पर्युषित
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಹಳೆಯದಾದ/ಹೊಸದಲ್ಲದ
निष्पत्तिः - > परि+वस (निवासे) "क्तः" (३-४-७२)
प्रयोगाः - > "यातयामं गतरसं पूतिपर्युषितं यत्"
उल्लेखाः - > गीता १७-१०
विस्तारः - > ನಿಯತವಾದ ಕಾಲವನ್ನು ಮೀರಿದುದು ಪರ್ಯುಷಿತವಾಗುವುದು. ಅನ್ನ ಪುಷ್ಪ ಮೊದಲಾದುವು ಒಂದು ರಾತ್ರಿ ಕಳೆದರೆ ಮಾರನೆಯ ದಿನ ಪರ್ಯುಷಿತವಾಗುವುದು. ಪರ್ಯುಷಿತವಾದುದು ಪೂಜಾದಿಗಳಿಗೆ ನಿಷಿದ್ಧ. ಪದ್ಮ ಕಲ್ಹಾರ ತುಳಸಿ ಇವುಗಳಿಗೆ ಪರ್ಯುಷಿತ ದೋಷವಿಲ್ಲ. "अपर्युषितनिश्छिद्रैः प्रौक्षितैर्जन्तुवर्जितैः। स्वीयारामोद्भवैर्वापि पुष्पैः सम्पूजयेद्धरिम्"
L R Vaidya
English
paryuzita {% a. (f. ता) %} 1. Stale, not fresh
2. insipid
3. stupid, vain.
Bopp
Latin
पर्युषित v. वस् praef. परि.
Edgerton Buddhist Hybrid
English
1 paryuṣita (Skt., ppp. of pari-vas), in °ta-parivāsa (see also 1 parivāsita
= Pali parivuttha-(or °ṭṭha-)parivāsa, in technical sense, see parivāsa),
(1) having undergone probation: MSV 〔ii.157.16〕
〔iii.41.15〕
°ta-mūlaparivāsaḥ, and mūlāpakarṣa-paryuṣito ib. 〔16〕 (see mūla 3)
mūlaparivāsa-paryuṣitaḥ 〔42.15〕
(2) having completed residence (in heaven
said of gods reborn there after having been lower beings previously
is divine existence regarded as a kind of probation? prob. merely change of residence, sc. from earth): in a cliché Av 〔i.259.9〕
〔282.3〕, nāsmākaṃ pratirūpaṃ syād yad vayaṃ paryuṣitaparivāsā bhagavantaṃ darśanāyopasaṃkrāmema, yan nu vayam aparyuṣitaparivāsā eva …, it would not be proper that we should approach the Blessed One to see him after finishing our residence (probation?)
let us, while this is still unfinished, (visit him)
similarly MSV 〔i.53.19〕.
2 paryuṣita (for Pali and BHS 2 parivāsita
form app. assimilated, by some analogical process, to 1 paryuṣita = Skt. id.), perfumed: candana-karpūrakuṅkuma- °ṣitena Mmk 〔304.16〕
-paryuṣite 〔311.12〕.
Indian Epigraphical Glossary
English
paryuṣita (HRS), ‘outstanding revenue’ which was one
of the three kinds of revenue specified in the Arthaśāstra.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
पर्युषित
adjective
यत् अधिकसमयेन दुर्गन्धितं कषायं जातम्।
"भिक्षुकः पर्युषितं भोजनं खादति।"
Synonyms:
उषित, पर्युषित, रात्र्यन्तरित
adjective
पूर्वस्मिन् दिने पक्वम् अन्नम्।
"उषितम् अन्नम् शरीराय अपायकारकम् अस्ति।"
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
पर्य्युषितं, त्रि, (परित्यज्य स्वकालमुषितम् वस+ क्तः ।) व्युष्टम् वासि इति भाषा तस्या-भक्षणीयत्वं यथा, --“भक्तं पर्य्युषितोच्छिष्टं श्वस्पृष्टं पतितेक्षितम् ।उदक्यास्पृष्टसंमृष्टं पर्य्यायाप्तञ्च वर्ज्जयेत्
”इति गरुडपुराणम्
“यातयामं गतरसं पूतिपर्य्युषितञ्च यत् ।उच्छिष्टमपि चामेध्यं भोजनं तामसप्रियम्
”इति भगवद्गीता
*
तस्य भक्ष्यत्वं यथा, --“मन्त्राभिमन्त्रितं शस्तं पर्य्युषितं नृप ! ।अन्यत्र फलमासेभ्यः शुष्कशाकादिकात्तथा
तद्वद्वादरिकेभ्यश्च गुडपक्वेभ्य एव
”इत्याह्निकतत्त्वम्
तुलसीयुक्तपुष्पे पर्य्युषितदोषाभावो यथा, --“तुलसीलग्नपुष्पाणि पद्मं गङ्गोदकं कुशाः ।न पर्य्युषितदोषोऽत्र छिन्नभिन्नं दुष्यति
”इति पुराणम्
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
पर्युषित
त्रि०
परिहृस स्वकालमतिक्रम्य उषितम् वम--क्त ।(वासि) कालातिक्रान्ते गतरातिकालके द्रव्ये देवेभ्यःपर्युषितपुष्पदानं निषिन्नं यथानारसिंहे “अपर्युषितनिश्छिद्रेः प्रोक्षितैर्जन्तुवर्जितैः ।स्त्रीयारामोद्भवैर्वापि पुष्यैः संपूजयेल्लरिम्” योगिनीतन्त्रेतत्प्रसवः “विल्वपत्रञ्च माध्यञ्च तमालामलकीदलम् ।कह्णारतुलसी चैव षद्मञ्च मुनिपुष्पकम् एतत् पर्यु-षितं स्यात् यच्चान्यत् कलिकात्मकम्” पर्युषितान्ना-दिभक्षणनिषेधो यथा “शुक्तं पर्युषितोच्छिष्टं श्वस्पृष्टंपतितेक्षितम् उदक्यास्पृष्टसंथुष्टं पर्य्याचान्तञ्च वर्ज-येत्” गरुडपु० “यातयामं गतरसं पूति पर्युषितञ्च यत् ।उच्छिष्टमपि चामेध्यं भोजनं तामसप्रियम्” गीता ।“शुक्तं पर्युषितञ्चैव शूद्रोच्छिष्टन्तथैव च” मनुः ।अत्र प्रतिप्रसवः पर्युषितं रात्र्यान्तरितं तत्तु स्नेहाक्तंभक्ष्यमाह सनुः “यत्किञ्चित् स्नेहसंयुक्तं भक्ष्यभोज्य-मगर्हितम् तत् पर्युषितमप्याद्यं हविःशेषञ्च यद्भ-वेत्” विशेषमाह सएव “चिरसंस्थितमप्याद्यं सुस्नेहाक्त-मपि द्विजैः” श्राद्धत० “मन्त्राभिमन्त्रितं शस्तं चपर्युषितं नृप! अन्यत्र फलशाकेभ्यः शुष्कशाकालिका-त्ततः तद्वद्वदरिकाभ्यस गुडपक्वेभ्य एव” आह्नित०“ग्रहे पर्युषितञ्च यत्” स्मृत्युक्तनिषेधविषये प्रतिप्रसवः उपरागशब्दे दृश्यः
Capeller
German
पर्युषित (s. 4. वस्) übernächtig, gestrig,
abgestanden, alt, fade.
Burnouf
French
पर्युषित पर्युषित (pp. de वस् 1) vieux, gâté,
corrompu [en parlant d'un aliment]
au fig. inutile.
Stchoupak
French
पर्य्-उषित-
°उष्ट- v. s. परि-वस्-।