परामर्श (parAmarza)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
Englishपरामर्श (-र्शः)
1. Discrimination, discriminating, distinguishing,
judgment.
2. (In Logic, ) Drawing conclusions from analogy or
experience: knowledge of the existence of hetu in the Paksha.
3.
Seizing, pulling.
4. Violence, assault, attack.
5. Hindrance.
6.
Reflection, consideration, investigation.
परा implying supre-
macy, &c. मृश् to deliberate, भावे घञ्
Capeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishपरामर्श - parAmarza - - seizing
पीडन - pIDana - - seizing
प्रग्रह - pragraha - - seizing
ग्राहिन् - grAhin - - seizing
अभिग्राहिन् - abhigrAhin - - seizing
आदाय - AdAya - - seizing
आदायमान - AdAyamAna - - seizing
ग्रह - graha - - seizing
ग्रहण - grahaNa - - seizing
ग्राहुक - grAhuka - - seizing
गृभयत् - gRbhayat - - seizing
परिग्रहीतृ - parigrahItR - - seizing
पारिहारिक - pArihArika - - seizing
समालम्भिन् - samAlambhin - - seizing
हारक - hAraka - - seizing
हरस्वत् - harasvat - - seizing
हारुक - hAruka - - seizing
हृत् - hRt - - seizing
संवृज् - saMvRj - - seizing
अभिपत्ति - abhipatti - - seizing
परामर्श - parAmarza - - seizing
परामर्श - parAmarza - - pulling
परामर्श - parAmarza - - injury
परामर्श - parAmarza - - bending or drawing
परामर्श - parAmarza - - inference [ logic ]
परामर्श - parAmarza - - recollection
परामर्श - parAmarza - - remembrance
परामर्श - parAmarza - - drawing conclusions from analogy or experience
परामर्श - parAmarza - - conclusion [ logic ]
परामर्श - parAmarza - - referring or pointing touched
परामर्श - parAmarza - - consideration
परामर्श - parAmarza - - judgement
परामर्श - parAmarza - - violation
परामर्श - parAmarza - - reflection
परामर्श - parAmarza - - attack
परामर्श - parAmarza - - knowledge of the minor premiss in its connection with the major
परामर्श - parAmarza - - assault
परामर्श - parAmarza - - affection
Wilson
EnglishApte
Englishपरामर्शः [parāmarśḥ], 1 Seizing, pulling
as in केशपरामर्शः.
Bending or drawing (as a bow).
Violence, attack, assault
याज्ञसेन्याः परामर्शः
Disturbance, hindrance
तपःपरामर्शविवृद्धमन्योः 3.71.
Calling to mind, recollection.
Consideration, reflection, thought.
Judgment.
(In logic) Deduction, ascertaining that the पक्ष or subject possesses the हेतु
व्याप्तिविशिष्टपक्ष- धर्मताज्ञानं परामर्शः T. S
or व्याप्तस्य पक्षधर्मत्वधीः परामर्श उच्यते Bhāṣā 66.
Touching, striking gently.
Affection (by disease).
Apte 1890
Englishपरामर्शः 1 Seizing, pulling
as in केशपरामर्शः.
2 Bending or drawing (as a bow).
3 Violence, attack, assault
याज्ञसेन्याः परामर्शः Mb.
4 Disturbance, hindrance
तपःपरामर्शविवृद्धमन्योः Ku. 3. 71.
5 Calling to mind, recollection.
6 Consideration, reflection, thought.
7 Judgment.
8 (In logic) Deduction, ascertaining that the पक्ष or subject possesses the हेतु
व्याप्तिविशिष्टपक्षधर्मताज्ञानं परामर्शः T. S
or व्याप्तस्य पक्षधर्मत्वधीः परामर्श उच्यते Bhāṣā P. 66.
9 Touching, striking gently.
10 Affection (by disease).
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishपरा-मर्श, अस्, m. (sometimes incorrectly spelt
परा-मर्ष), seizing, dragging, pulling (e. g. के-
श-प्°, dragging by the hair)
bending or drawing
a bow
injuring, any act of violence, violation,
assault, attack
affection (by disease &c.)
remem-
bering, recollection
reflection, consideration, thought
discrimination, judgment
(in logic) inference, con-
clusion
drawing conclusions from analogy or expe-
rience, knowledge of the minor premiss in its con-
nection with the major.
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishApte Hindi
Hindiपरामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
"पकड़ लेना, ख़ीचना"
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
"हिंसा, आक्रमण, हमला"
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
बाधा विघ्न
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
"ध्यान करना, प्रत्यास्मरण"
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
"विचार, विमर्श, चिन्तन"
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
निर्णय
परामर्शः
- परा + मृश् + घञ्
"घटाना, निश्चय करना कि अपना पक्ष या विषय सहेतुक है"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaपरामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಿಮರ್ಶೆ/ವಿವೇಚನೆ
निष्पत्तिः - > परा+मृश(आमर्शने) भावे "घञ्" (३-३-१८)
परामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಯುಕ್ತಿ/ಉಪಾಯ
परामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಡ್ಡಿ/ಆತಂಕ/ತಡೆ
प्रयोगाः - > "तपःपरामर्शविवृद्धमन्योर्भ्रूभङ्गदुष्प्रेक्ष्यमुखस्य तस्य"
उल्लेखाः - > कुमा० ३-७१
परामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ಪರ್ಶ/ಮುಟ್ಟುವಿಕೆ
परामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸಾಧ್ಯ ಸಮಾನಾಧಿಕರಣವಾದ ಪಕ್ಷವು ಹೇತುವಿನಿಂದ ಕೂಡಿರುವುದೆಂಬ ಜ್ಞಾನ/ವಿಷಯವು ಸರಿಯಾದ ಹೇತುವಿನಿಂದ ಕೂಡಿರುವುದೆಂಬ ತಿಳುವಳಿಕೆ
विस्तारः - > "व्याप्तिविशिष्टपक्षधर्मताज्ञानं परामर्शः" त०सं०
परामर्श
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮೇಲೆ ಬೀಳುವುದು/ದಾಳಿ ಮಾಡು ವುದು/ಆಕ್ರಮಣ ಆಡುವುದು
L R Vaidya
EnglishparAmarSa {% m. %} 1. Seizing, pulling
2. violence, assault, attack
3. hindrance, तपःपरामर्शविवृद्धमन्योः K.S.iii.71
4. reflection, consideration, investigation, न खलु व्यंग्यसंस्पर्शपरामर्शादत्र चारुताप्रतांतिः K.Pr.x.
5. knowledge of the existence of hetu in the paksha (in logic)
(व्याप्तस्य पक्षधर्मत्वधीः परामर्श उच्यते Bh.P.)
Edgerton Buddhist Hybrid
EnglishSanskrit Tibetan
Tibetanmchog tu 'dzin pa
परामर्श
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritवितर्कः स्यादुन्नयनं परामर्शो विमर्शनम् ॥ ३२२ ॥
अध्याहारस्तर्क ऊहोऽसूयान्यगुणदूषणम् ।
वितर्क (पुं), उन्नयन (क्ली), परामर्श (पुं), विमर्शन (क्ली), अध्याहार (पुं), तर्क (पुं), ऊह (पुं), असूया (स्त्री)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritपरामर्शः, (परामृश्यते इति । परामर्शन-मित्यर्थः । परा + मृश् + भावे घञ् ।) युक्तिः ।विवेचनम् । तत्पर्य्यायः । वितर्कः २ उन्नय-नम् ३ विमर्षणम् ४ अध्याहारः ५ तर्कः ६ऊहः ७ । इति हेमचन्द्रः ॥
तर्कशास्त्रे तु व्याप्ति-विशिष्टपक्षधर्म्मताज्ञानम् । यथा, --“व्याप्यस्य पक्षधर्म्मत्वधीः परामर्श उच्यते ॥
”इति भाषापरिच्छेदः ॥
अस्यार्थः “व्याप्तिविशिष्टस्य पक्षेणसह वैशिष्ठ्यावगाहिज्ञानमनुमितिजनकम् । तच्च व्याप्यःपक्षे इति ज्ञानं पक्षो व्याप्यवान् इति ज्ञानंवा ।” इति सिद्धान्तमुक्तावली ॥
स चानुमित-व्यापारः । यथा, --“व्यापारस्तु परामर्शः करणं व्याप्तिधीर्भवेत् ॥
”इति भाषापरिच्छेदः ॥
अस्यार्थः । “अनुमायामनुमितौ व्याप्तिज्ञानंकारणं परामर्शो व्यापारः । तथा हि । येनपुरुषेण महानसादौ धूमे वह्नेर्व्याप्तिर्गृहीतापश्चाच्च स एव पुरुषः क्वचित् पर्व्वतादौ अवि-च्छिन्नमूलां धूमरेखां पश्यति तदनन्तरं धूमोवह्निव्याप्य इत्येवं रूपं व्याप्तिस्मरणं तस्य पुरु-षस्य भवति पश्चाच्च वह्निव्याप्यधूमवान् पर्व्वतइति ज्ञानं भवति स एव परामर्श इत्युच्यते ।”इति सिद्धान्तमुक्तावली ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritपरामर्श परा + मृश--भावे घञ् । १ युक्तौ २ विवेचने३ न्यायोक्ते अनुमितिकारणे ज्ञानभेदे यथोक्तं “व्याप्तस्यपक्षधर्मत्वधीः परामर्श उच्यते” भाषा० “व्याप्तस्य पक्ष-घर्मत्वधीरिति । व्याप्तिविशिष्टस्य पक्षेण सह वैशिष्ट्या-वगाहिज्ञानमनुमितिजनकम् । तच्च व्याप्यः पक्षे इतिज्ञानम् । पक्षो व्याप्यवानिति वा । अनुमितिस्तु पक्षेव्याप्य इति ज्ञानात् पक्षे साध्यम् इत्याकारिका । पक्षोव्याप्यवानिति ज्ञानात् पक्षः साध्यवानित्याकारिका ।द्विविधादपि परामर्शात् पक्षः साध्यवानित्येवानुमिति-रित्यन्ये । ननु वह्निव्याप्यधूमवान् पर्वत इति ज्ञानंविनापि यत्र पर्वतो धूमवानिति प्रत्यक्षं ततो धूमोवह्निव्याप्य इति स्मरणं भवति तत्र ज्ञानद्वयादनुमिति-दर्शनात् व्याप्तिविशिष्टविशिष्ट्याबगाहिज्ञान सर्वत्र नकारणं किन्तु व्याप्यतावच्छेदकप्रकारकपक्षधर्मताज्ञानत्वेनकारणत्वम् आवश्यकत्वात् । विशिष्टवैशिष्ट्यज्ञानकल्पनेगौरवाच्चेति चेन्न व्याप्यतावच्छेदकाज्ञानेऽपि वह्नि-व्याप्यवानिति ज्ञानादनुमित्युत्पत्तेः । लाघवाच्च व्या-प्तिप्रकारकपक्षधर्मताज्ञानत्वेनैव कारणत्वम् । किञ्च ध्म-वान् पर्वत इति ज्ञानादनुमित्यापत्तिः व्याप्यतावच्छे-दकीभूतधूमत्वप्रकारकधर्मताज्ञानस्य सत्त्वात् । न चतदानीं गृह्यमाणव्याप्यतावच्छेदकप्रकारकपक्षधर्मताज्ञा-नस्य हतुत्वमिति वाच्यम् । चैत्रस्य व्याप्तिग्रहे मैत्रस्यपक्षधर्मताज्ञानादनुमितिः स्यादिति । यदि तु तत्पुरुषी-यगृह्यमाणव्याप्यतावच्छेदकप्रकारकतत्पुरुषीयपक्षधर्मता-ज्ञानं तत्पुरुषीयानुमितौ हेतुरुच्यते तदा अनन्तकार्य-कारणभावः । मन्मते तु समवायेन व्याप्तिप्रकारकपक्ष-धर्मताज्ञानं समवायेनानुमितिं जनयतीत्यतो नानन्त-कार्य्यकारणभावः । यदि तु व्याप्तिप्रकारकं ज्ञानं पक्ष-धर्मताज्ञानञ्च स्वतन्त्रं कारणमित्युच्यते तदा कार्य्य-कारणभावद्वयं वह्निव्याप्यो धूम आलोकवान् पर्वतइति ज्ञानादप्यनुमितिः स्यादिति । इत्थञ्च यत्र ज्ञान-द्वयं तत्रापि विशिष्टज्ञानं कल्पनीयम् फलमुखगौरवस्या-दोषत्वात्” सि० मुक्ता० । परामर्शस्तु अनुमितौ करणंव्याप्तिज्ञानरूपकरणजन्यत्वात् अनुमितिहेतुत्वाच्च यथोक्तं“व्यापारस्तु परामर्शः करणं व्याप्तिधीर्भवेत्” भाषा०“अनुमायाम् अनुमितौ व्याप्तिज्ञानं करणम् परामर्शोव्यापारः । तथा हि येन पुरुषेण महानसादौ धूमेवह्नेर्व्याप्तिर्गृहीता पश्चात् स एव पुरुषः क्वचित् पर्व-तादौ अविच्छिन्नमूलां धूमलेखां पश्यति तदनन्तरं धूमोवह्निव्याप्य इत्येवं रूपं व्याप्तिस्मरणं भवति । तस्माच्चवह्निव्याप्यधूमवानयमिति ज्ञानं मवति स एव परामर्शइत्यच्यते । तदनन्तरं पर्वतोऽयं वह्निमानिति ज्ञानंजायते । तदेवानुमितिः” सि० मुक्ता० । तत्र विवेचनंच युक्त्या श्रुतार्थावधारणम् “नोपदेशश्रवणेपि कृत-कृत्यता परामर्शादृते विरोचनवत्” सा० सू० “परामर्शोगुरुवाक्यतात्पर्य्यनिर्णायको विचारः” भा० ।
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
