पत्त्र (pattra)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishCapeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishपत्त्र - pattra - - paper
पत्त्र - pattra - - leaf of a book
पत्त्र - pattra - - chariot
पत्त्र - pattra - - leaf of tree
पत्त्र - pattra - - knife
पत्त्र - pattra - - petal
पत्त्र - pattra - - pinion
पत्त्र - pattra - - letter
पत्त्र - pattra - - car
पत्त्र - pattra - - leaf of paper
पत्त्र - pattra - - dagger
पत्त्र - pattra - - leaf of a particular fragrant plant or a particular plant with fragrant leaves
पत्त्र - pattra - - feather of an arrow
पत्त्र - pattra - - document
पत्त्र - pattra - - horse
पत्त्र - pattra - - leaf of a manuscript
पत्त्र - pattra - - leaf for writing on
पत्त्र - pattra - - bird
पत्त्र - pattra - - feather
पत्त्र - pattra - - any thin leaf or plate of metal or gold-leaf
पत्त्र - pattra - - camel
पत्त्र - pattra - - page of a book
पत्त्र - pattra - - cinnamon and its leaf [ Laurus Cassia - Bot. ]
पत्त्र - pattra - - written leaf
पत्त्र - pattra - - any vehicle
पत्त्र - pattra - - wing
पत्त्र - pattra - - blade of a sword or knife
पत्त्र - pattra - - leaf
पत्त्र - pattra - - wing of a bird
पत्त्र - pattra - - any thin leaf or plate of metal or gold-leaf
रुक्मपत्त्र - rukmapattra - - decorated with gold-leaf
हिरण्यपर्ण - hiraNyaparNa - gold leafed
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishपत्त्र (sometimes spelt पत्र), अम्, n. (accord-
ing to some also अस्, m.), the wing of a bird,
pinion, feather, the feather of an arrow
a vehicle
in general [cf. पतत्र], a chariot, car, cart, horse,
camel, &c. (perhaps in these senses connected with
2. पद्)
the leaf of a tree (regarded as its plumage),
the leaf of a flower, the leaf of a particular fragrant
plant or of a species of plant with fragrant leaves
(= गन्ध-पत्त्र)
the leaf of the Cassia (=
तेज-पत्त्र)
a leaf prepared for writing on, a
leaf written on, paper (e. g. तत् पत्त्रम् आरोपयति,
he commits that to paper)
a letter, any written
document, (in the latter sense also पत्त्री, f.)
the
leaf of a book
gold-leaf, &c., any thin leaf or
plate of metal or gold-leaf [cf. पट्ट]
the blade
of a sword, knife, &c. [cf. असि-प्°]
staining the
person as a decoration, lines and figures painted on
the face by means of musk and other fragrant sub-
stances
a knife, dagger
[cf. अच्छिन्न-प्°, उक्थ-
प्°, &c.: cf. also Gr. πτε-ρό-ν, πτέρυξ, πτ-ίλο-ν
Old Germ. fedara, fedah, ‘a wing
’ Angl. Sax.
feher
Mod. Germ. feder
Eng. feather.]
—पत्-
त्र-काहला, f. the noise made by the flapping of
wings or rustling of leaves.
—पत्त्र-कृच्छ्र, अस्,
m. a sort of penance, drinking an infusion of the
leaves of various plants and Kuśa grass for a given
time
[cf. पर्ण-कृच्छ्र।]
—पत्त्र-गुप्त, अस्,
m. a kind of bird [cf. पक्ष-गुप्त]
a species of
plant (= त्रि-कण्ट).
—पत्त्र-घना, f. a species
of plant with full leaves, Acacia Rugata (= सातला)।
—पत्त्र-च्छेदक, अस्, m. a leaf-cutter, a parti-
cular trade.
—पत्त्र-च्छेद्य, अम्, n. (perhaps)
plucked feathers.
—पत्त्र-झङ्कार, अस्, m. the
current of a river (or the rustling of leaves?)
other
authorities read पुर-संस्कार and पत्त्र-सं-
स्कार.
—पत्त्र-तण्डुला, f. a woman
a species of
barley
(ई), f. a species of plant (= तण्डुली and
यव-तिक्ता).
—पत्त्र-तरु, उस्, m. a species of tree
(= दुष्-खदिर).
—पत्त्र-दारक, अस्, m. ‘leaf-
divider, ’ a saw.
—पत्त्र-नाडिका, f. the fibre or
vein of a leaf.
—पत्त्र-परशु or पत्त्र-पर्शु,
उस्, m. a fine file or saw used by silversmiths, &c.
—पत्त्र-पाठ, अस्, m. the perusal of a writing.
—पत्त्र-पाल, अस्, m. a large knife, a long dagger
(ई), f. the feathered part of an arrow.
—पत्त्र-
पाश्या, f. an ornament on the forehead, a piece of
gold-leaf or a painted mark on the forehead.
—पत्-
त्र-पिशाचिका, f. a sort of cap or cover for the head
made of leaves (used as a protection against rain).
—पत्त्र-पुष्प, अस्, m. a species of plant, a red
sort of Tulasī or basil, Ocymum Pilosum
(आ), f.
holy basil, Ocymum Sanctum
holy basil with small
leaves.
—पत्त्र-पुष्पक, अस्, m. a species of
birch
[cf. भूर्ज-पत्त्र।]
—पत्त्र-प्रकाश, अस्,
m. a title given to certain astronomical tables.
—पत्-
त्र-बन्ध, अस्, m. adorning with leaves, flowers,
&c., decorating with nosegays or garlands.
—पत्त्र-
बाल, अस्, m. an oar, especially a large one used as a
rudder.
—पत्त्र-भङ्ग, अस्, m. or पत्त्र-भङ्गि,
इस्, f. or पत्त्र-भङ्गी, f. drawing lines or figures
on the face and person with fragrant pigments of
sandal, musk, &c., as an ornament.
—पत्त्र-मञ्-
जरी, f. = पत्त्र-भङ्ग.
—पत्त्र-माल, अस्, m.
the plant Calamus Rotang (= वेतस).
—पत्त्र-
मूलक, अस्, आ, अम्, resembling leaves and roots.
—पत्त्र-यौवन, अम्, n. a young leaf, sprout.
—पत्त्र-रञ्जन, अम्, n. embellishing a page,
illuminating, gilding.
—पत्त्र-रथ, अस्, m. ‘using
wings as a vehicle, ’ a bird.
—पत्त्ररथ-श्रेष्ठ
or पत्त्ररथेन्द्र (°थ-इन्°), अस्, m. ‘chief of
birds, ’ a N. of Garuḍa or the bird of Viṣṇu.
—पत्-
त्ररथेन्द्र-केतु, उस्, m. ‘characterized by the
chief of birds, ’ an epithet of Viṣṇu.
—पत्त्र-रेखा,
f. = पत्त्र-लेखा, q. v.
—पत्त्र-लता, f. = पत्त्र-
भङ्ग, q. v.
a long knife or poniard.
—पत्त्र-
लवण, अम्, n. ‘leaf-salt, ’ a kind of drug made of
certain leaves mixed with salt.
—पत्त्र-लेखा, f.
drawing lines or figures on the face or person by
means of fragrant pigments consisting of sandal,
saffron, musk, &c.
N. of a woman.
—पत्त्र-
वल्लरी, f. = पत्त्र-भङ्ग, q. v.
—पत्त्र-वल्लि,
इस् and ई, f. = पत्त्र-भङ्ग, q. v.
(ई), f., N. of two
plants (= रुद्र-जटा and पलाशी).
—पत्त्र-वाज,
अस्, आ, अम्, feathered, furnished with feathers (as an
arrow).
—पत्त्र-वाह, अस्, m. ‘feather-bearing, ’
an arrow
a bird (‘wing-bearing’)
a letter-carrier,
postman.
—पत्त्र-विशेषक = पत्त्र-भङ्ग,
q. v.
—पत्त्र-वृश्चिक, अस्, m. a species of veno-
mous reptile.
—पत्त्र-वेष्ट, अस्, m. an ornament
for the ear, a kind of ear-ring (= ताटङ्क).
—पत्-
त्र-शवर, अस्, m. a Śavara who decorates himself
with feathers, a barbarian or mountaineer who wears
peacock feathers as a decoration.
—पत्त्र-शाक, अस्,
m. a species of vegetable consisting chiefly of leaves
(अम्), n. leaves and vegetables.
—पत्त्र-शिरा, f.
the vein or fibre of a leaf.
—पत्त्र-शृङ्गी, f. or
पत्त्र-श्रेणी, f. the plant Anthericum Tuberosum.
—पत्त्र-श्रेष्ठ, अस्, m. the tree Ægle Mar-
melos (= विल्व).
—पत्त्र-संस्कार, अस्, m. the
current of a river
[cf. पत्त्र-झङ्कार।]
—पत्-
त्र-सुन्दर, a species of plant (= तिक्त-शाक)।
—पत्त्र-सूचि, इस्, f. ‘leaf-needle, ’ a thorn.
—पत्-
त्र-हिम, अम्, n. cold, wintry or snowy weather.
—पत्त्राख्य (°र-आख्°), अम्, n. Cassia leaf
the
leaf of the Flacourtia Cataphracta.
—पत्त्राङ्ग
(°र-अङ्°), अम्, n. (sometimes written पत्त्रङ्ग),
red sanders, Pterocarpus Santolinus
red or sappan
wood
a species of birch (= भूर्ज)
another plant
(= पद्मक).
—पत्त्राङ्गुलि (°र-अङ्°), इस्, f.
drawing lines or figures with the finger on the
forehead, throat, neck &c. with coloured sandal, saf-
fron, or any other substance.
—पत्त्राञ्जन (°र-
अञ्°), अम्, n. ink
blacking.
—पत्त्राढ्य (°र-
आढ्°), अम्, n. the root of long pepper
a species of
grass.
—पत्त्राम्ला (°र-अम्°), f. a species of sorrel
(= चुक्रिका).
—पत्त्राली (°र-आली), f. = पत्त्र-
भङ्ग, पत्त्रावली, q. v.
—पत्त्रालु (°र-आलु), उस्,
m. a species of bulbous plant, = कासालु
a species of
sugar-cane (= इक्षु-दर्भ).
—पत्त्रावलि (°र-
आव्°), इस्, f. red chalk, a row of leaves
decorating
the person with lines of paint, &c.
(ई), f. a row or
number of leaves
drawing lines or figures on the
face or person with coloured and fragrant pigments,
as with saffron, sandal, &c.
a mixture of young Aś-
vattha leaves with barley and honey.
—पत्त्राहार
(°र-आह्°), अस्, m. feeding on leaves.
—पत्त्रेश्वर-
तीर्थ (°र-ईश्°), अम्, n., N. of a sacred bathing-
place.
—पत्त्रोपस्कर (°र-उप्°), अस्, m. the plant
Cassia Sophora (= कास-मर्द).
—पत्त्रोर्ण (°र-
ऊर्°), अस्, m. the tree Calosanthes Indica
(आस्), m.
pl., N. of a people
(अम्), n. wove silk, cloth,
or a garment made of it
(perhaps also) cotton.
—पत्त्रोल्लास (°र-उल्°), अस्, m. the bud or eye
of a plant.
Macdonell
Englishपत्त्र pat-tra, wing
feather (also of an 🞄arrow)
vehicle (car, horse, or camel)
(plumage 🞄of a tree), leaf, petal
leaf prepared for 🞄writing on (-m āropaya = put on paper)
🞄letter, document
foil of metal
ornamental 🞄leaf painted with (—°): -ka (ikā) = pattra 🞄—°
-cchedya, having its feathers plucked 🞄out
a kind of artistic kill (?)
-pati, 🞄ep. of Garuḍa
-puṭa, : i-kā, leaf 🞄rolled up into a funnel-shape
-bhaṅga, 🞄streaks painted with musk and other fragrant 🞄substances on the face or parts of the 🞄body
-ratha, (riding on wings), bird: 🞄-indra, lord of birds, ep. of Garuḍa: 🞄-ketu, having Garuḍa as his badge, Viṣṇu
🞄-rekhā, = bhaṅga
-latā, id.
N.
-lekhā, id.
N.
-vāha, (borne on wings), 🞄bird
arrow
-viśeṣaka, (?) leaf-like 🞄painted mark
-veṣṭa, kind of earring
🞄-śāka, vegetable with leaves
-ālī, = 🞄-bhaṅga
-āhāra, feeding on leaves.
Shabdartha Kaustubha
Kannadaपत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಎಲೆ/ದಳ/ಪರ್ಣ
निष्पत्तिः - > पत्लृ (गतौ) "ष्ट्रन्" (उ० ४-१५९)
व्युत्पत्तिः - > पतति
प्रयोगाः - > "मदोद्धताः प्रत्यनिलं विचेरुर्वनस्थलीमर्मरपत्त्रमोक्षाः"
उल्लेखाः - > कुमा० ३-२७
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ರೆಕ್ಕೆ/ಗರಿ
प्रयोगाः - > "स्द्यः प्रवालोद्गमचारुपत्त्रे नीते समाप्तिं नवचूतबाणे"
उल्लेखाः - > कुमा० ३-२७
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬರೆಯುವ ಕಾಗದ
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬರೆದ ಕಾಗದ/ಕ್ಷೇಮ ಸಮಾಚಾರದ ಕಾಗದ
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವ್ಯವಹಾರದ ಕಾಗದ: 1) ಆಧಾರ ಪತ್ರ 2) ಭೋಗ್ಯ ಪತ್ರ 3) ಕ್ರಯಪತ್ರ 4) ದಾನಪತ್ರ ಇತ್ಯಾದಿ
प्रयोगाः - > "विवादेऽन्विष्यते पत्त्रं तदभावे च साक्षिणः। साक्ष्यभावात्ततो दिव्यं प्रवदन्ति मनीषिणः"
उल्लेखाः - > पञ्चतं० १-४३६
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹೂವಿನ ದಳ
प्रयोगाः - > "पत्त्रान्तलग्नैर्जलबिन्दुजालैराकृष्टमुक्ताफलजालशोभम्"
उल्लेखाः - > कुमा० ७-८९
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಾಹನ
प्रयोगाः - > "दिशः पपात पत्त्रेण वेगनिष्कम्पकेतुना"
उल्लेखाः - > रघु० १५-४८
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬಾಣದ ಗರಿ
पत्त्र
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮನುಷ್ಯನ ಮುಖ ಮೊದಲಾದ ಅಂಗಗಳಲ್ಲಿ ಕಸ್ತೂರಿ ಚಂದನ ಮೊದಲಾದ ಸುಗಂಧದ್ರವ್ಯದಿಂದ ಬರೆಯುವ ಚಿತ್ರ
प्रयोगाः - > "अन्यत्र कालागुरुदत्तपत्त्रा भक्तिर्भुवश्चन्दनकल्पितेव"
उल्लेखाः - > रघु० १३-५५
Lanman
Englishअभिधानचिन्तामणिः
Sanskritपत्त्रं पलाशं छदनं बर्हं पर्णं छदं दलम् ।
पत्त्र (पुंक्ली), पलाश (क्ली), छदन (क्ली), बर्ह (पुंक्ली), पर्ण (क्ली), छद (पुंक्ली), दल (पुंक्ली)
मूलपत्त्रकरीराग्रफलकाण्डाविरूढकाः ॥ ११८३ ॥
त्वक्पुष्पं कबकं शाकं दशधा शिग्रुकं च तत् ।
शाक (पुंक्ली), शिग्रुक (पुंक्ली), मूल (क्ली), पत्त्र (क्ली), करीर (क्ली), अग्र (क्ली), फल (क्ली), काण्ड (क्ली), अविरूढक (क्ली), त्वच् (स्त्री), पुष्प (क्ली), कवक (क्ली)
विहगो विहंगमखगौ पतगो विहंगः शकुनिः शकुन्तिशकुनौ विवयः शकुन्ताः ।
नभसंगमो विकिरपत्त्ररथौ विहायो द्विजपक्षिविष्किरपतत्रिपतत्पतङ्गाः ॥ १३१६ ॥
पित्सन्नीडाण्डजोगौकाश्चञ्चुश्चञ्चू सृपाटिका ।
त्रोटिश्च पत्त्रं पतत्रं पिच्छं वाजस्तनूरुहम् ॥ १३१७ ॥
पक्षो गरुच्छदश्चापि पक्षमूलं तु पक्षतिः ।
विहग (पुं), विहङ्गम (पुं), खग (पुं), पतग (पुं), विहङ्ग (पुं), शकुनि (पुं), शकुन्ति (पुं), शकुन (पुं), वि (पुं), वयस् (पुं), शकुन्त (पुं), नभसङ्गम (पुं), विकिर (पुं), पत्त्ररथ (पुं), विहायस् (पुं), द्विज (पुं), पक्षिन् (पुं), विष्किर (पुं), पतत्रिन् (पुं), पतत् (पुं), पतङ्ग (पुं), पित्सन् (पुं), नीडज (पुं), अण्डज (पुं), अगौकस् (पुं), चञ्चु (स्त्री), चञ्चू (स्त्री), सृपाटिका (स्त्री), त्रोटि (स्त्री), पत्त्र (क्ली), पतत्त्र (क्ली), पिच्छ (क्ली), वाज (पुं), तनूरुह (पुंक्ली), पक्ष (पुं), गरुत् (पुंक्ली), छद (पुंक्ली), पक्षमूल (क्ली), पक्षति (स्त्री)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritवल्लरी
वल्लरी, मञ्जरी, वर्ह, पर्ण, दल, पत्त्र, पलाश, छदन, छद
लतोद्गमोऽवरोहस्तु प्रवालः पल्लवाङ्कुरः ॥ १८४ ॥
पल्लवः स्यात्किसलयं वल्लरी मञ्जरी तथा ।
वर्हं पर्णं दलं पत्त्रं पलाशं छदनं छदः ।
verse 2.1.1.184
page 0023
तनूरुह
तनूरुह, गरुत्, पत्त्र, पतत्त्र, छदन, छद, पिच्छ, वाज, पक्ष
तनूरुहं गरुत्पत्त्रं पतत्रं छदनं छदः ।
verse 2.1.1.238
page 0029
वाहन
वाहन, घोरण, युग्य, यान, पत्त्र
वाहनं धोरणं युग्यं यानं पत्त्रमिति स्मृतम् ॥ ४४९ ॥
verse 2.1.1.449
page 0052
कङ्क
कङ्क, पत्त्र, शर, मार्गण, बाण, चित्रपुङ्ख, विशिख, इषु, कलम्ब, सायक, प्रदर, काण्ड, पृषत्क, पत्त्रिन्, खग, शिलीमुख, रोप
कङ्कपत्त्रशरमार्गणबाणाश्चित्रपुङ्खविशिखेषुकलम्बाः ।
सायकप्रदरकाण्डपृषत्काः पत्त्रिणः खगशिलीमुखरोपाः ॥ ४६६ ॥
verse 2.1.1.466
page 0054
असिपुत्रिका
असिपुत्रिका, असिधेनु, क्षुरिका, पत्त्र, शस्त्रिका
असिपुत्रिकासिधेनुः क्षुरिका पत्त्रं च शस्त्रिका ज्ञेया ॥ ४७३ ॥
verse 2.1.1.473
page 0054
वाचस्पत्यम्
Sanskritपत्त्र(त्र) पत--ष्ट्रन् “झरोझरि सवर्णे” पा० वा तलोपः ।१ वाहनमात्रे २ पर्णे ३ पक्षिणां पक्षे अमरः । ४ लेखना-धारे(पात्) इति ख्याते पदार्थे ५ धातुमयपत्त्राकारे द्रव्येच “सुवर्णपत्राभरणा च कार्य्या सुलोहपार्श्वद्वयशृङ्ख-लाभिः” ६ लिप्यां स्त्री ङीप् । ७ तेजपत्रे राजनि०“पत्रकं मधुरं किञ्चित्तीक्ष्णोष्णं पिच्छिलं लघु । नि-हन्ति कफवातार्शोहृल्लासारुचिपीनसान्” भावप्र० । तत्रलिखनाधारपत्रे “षाण्मासिके तु सम्प्राप्ते भ्रान्तिःसंजायते यतः । वात्राक्षराणि सूष्टानि पत्रारूढान्यतःपुरा” ज्यो० त० । तस्य रञ्जनं यथा “सुवर्णरूप्यरङ्गाद्यैरञ्जयेत् पत्रमुत्तमम् । सामान्योत्तममध्यानां पत्ररञ्जन-मीरितम्” तत्प्रमाणम् “षडङ्गलाधिकं हस्त” पत्र-मुत्तममीरितम् । मध्यम हस्तमात्रं स्यात् सामान्यंमुष्टिहस्तकम्” पत्रभङ्गप्रकारः “पत्रन्तु त्रिगुणीकृत्यऊर्द्ध्वे तु द्विगुणं त्यजेत् । शेषभागे लिखेद्वर्णान् गद्यपद्यादिसंयुतान्” पत्रस्य रचनाक्रमः “राजलेखकमाहूय नृपो ब्रूयात् प्रयत्नतः । पत्रं कुरु यथायोग्यंगद्यपद्यादिसंयुतम् । पण्डितद्वयमानीय लेखको र-हसि स्थितः । यथायोग्यानुसारेण पत्रं कुर्य्यान्मनो-रमम् । दिनद्वयं त्रयं वापि विचार्य्य पण्डितेन वै ।स्वभ्रान्तेर्दूषणं ज्ञात्वा विलिखेत् पत्रपुस्तके । सामान्य-पत्रे संलिख्य रहसि श्रावयेन्नृपम् । नृपाज्ञया शुभेपत्रे विलिखेद्राजलेखकः” लेखनप्रकारः “अङ्कुशं प्रथमंदद्यान्मङ्गलार्थं विचक्षणः । मध्ये विन्दु समायुक्तमधःसप्ताङ्कसंयुतम् । तदधः स्वस्ति विन्यस्य ततो गद्यंसुशोभनम् । ततः श्रीशब्दरूपाणि पदन्यासक्रमं लिखेत् ।भाषया संस्कृतेनापि कुशलं विलिखेत् सुधीः । ततःशुभाशुभां वार्त्तां संस्कृतैः प्राकृतैस्तथा । ततः प्रमाण-सन्देशं ततो वार्त्तां नियोजयेत् । कीर्त्तिप्रोतियुतं पद्यंततः किमधिकादिकम् । पत्रपेषणश्लोकञ्च अव्दमासादि-संयुतम् । सर्वेषामेव पत्रेषु लिखनं चैवमीरितम् ।सर्वेषामेब पत्राणां विधिं ज्ञात्वा लिखेत्तु यः । स्वदेशेकीर्त्तिमाप्नोति तथा देशान्तरेष्वपि । एवं शास्त्रक्रमंज्ञात्वा यो लिखेद्राजपत्रकम् । स राजमन्त्रिभिः सार्द्धंयशः प्राप्नोत्यनुत्तमम् । शास्त्रसन्दर्भमज्ञात्वा यो लिखे-द्राजपत्रकम् । स राजमन्त्रिभिः सार्द्धं दुर्यशो मह-दाप्नुयात्” । पत्रनयनक्रमः । “राजपत्रं नयेन्मूर्द्ध्रिललाटे पात्रमन्त्रिणाम् । गुरुपत्रं नयेन्मूर्ध्नि ब्रा-ह्मणानां तथैव च । यतिसन्न्यासिनाञ्चैव स्वामिनश्चतथैव च । सादरेणैव यत्नेन तथा मूर्द्धनि धारयेत् ।मार्य्यापुत्रस्य मित्रस्य हृदये धारयेत् सुधीः । प्रवोराणांकण्ठदेशे पत्रधारणमीरितम् । एतेषाञ्चैव पत्राणामुक्त-धारणलक्षणम् । अन्येषामपि षत्राणां नियमो नात्रदर्शितः” । पत्रपठनप्रकारः “पत्रं घृत्वा नमस्कृत्यपूर्वाग्रं स्याप्रयेत् सुधी । दक्षिणाग्रं तु सदसि नृपाग्रेराजलेखकः । पत्रं वितत्य सदसि द्विवारं मनसा पठेत् ।स्फुटं पश्चात् प्रवक्तव्यमक्षीभी राजलेखकः । रहसिश्रावयेत् पत्रं शुभं वा यदि वाऽशुभम् । पत्रं श्रुत्वाविदित्वार्थं सभायां श्रावयेत्ततः । रहस्यपत्रं रहसिनृपाग्रे श्रावयेद्द्विजः । अशुभं नैव सदसि शुभं पत्रंनृपाज्ञया । एवं क्रमेण पत्रार्थं श्रावयित्वा द्विजो-त्तमः । नृपतेः सन्निधौ स्थित्वा नृपाज्ञामनुवर्त्तते” ।पत्रचिह्नानि “ऊर्द्ध्वे षडङ्गुलं त्यक्त्वा वर्तुलं चन्द्र-विम्बवत् । कस्तूरीकुङ्कुमैः कुर्य्याद्राजपत्रं सुचिह्नितम् ।मन्त्रिणां कुङ्कुमेनैव पण्डितस्यैव चन्दनैः । गुरूणांचन्दनेनैव सिन्दूरेणैव स्वामिनः । भार्य्यायाश्चाप्यलक्तेनचन्दनैः पितृपुत्रयोः । सन्न्यासिनां चन्दनेन यतीनांकुङ्कुगेन च । रक्तचन्दनपङ्केन भृत्यस्य समुदीरितम् ।शोणितेनैव शत्रूणां पत्रचिह्नं प्रकल्पयेत् । एतेषाञ्चैवसर्वेषां यथायोग्यानुसारतः । पत्रस्योर्द्ध्वे तु मतिमान्कुर्य्यात् चिह्नं सुवर्तुलम्” । राजपत्रस्य कोण-च्छेदनप्रकारः “दक्षिणे पत्रकोणस्य अधस्तात् छेदयेत्सुधीः । एकाङ्गुलप्रमाणेन राजपत्रस्य चैव हि” ।राजपत्रादेः पदन्यासः “महाराजाधिराजञ्च दान-शौण्डं तथैव च । तथा सच्चरितं योज्यं कल्पवृक्षादिकंन्यसेत् । यथायोग्यानुसारेण तथैव गुणभेदतः । राज-पत्रेषु सर्वेषु पदन्यासक्रमं विदुः” । मन्त्रिपत्रस्य“प्रवरं गुणभेदेन तथा सच्चरितादिकम् । विन्यस्य विलि-खेत् प्राज्ञो मन्त्रिपत्रे पदक्रमम्” । पण्डितस्य“संख्यावद्वन्दितपदं शास्त्रार्थनिपुणादिकम् । पण्डिता-नाञ्च पत्रेषु विलिखेद्वै पदक्रमम्” । गुरुपत्रस्य“सांख्यसिद्धान्तनिपुणं सनमस्कारकं पदम् । विन्यस्यविलिखेत् प्राज्ञो गुरुपत्रे पदक्रमम्” । स्वामि-पत्रस्य “प्रवर्य्यं सनमस्कारं प्राणप्रियादिकं पदम् ।विन्यस्य विलिखेद्धीमान् स्वामिपत्रे पदक्रमम्” ।मार्य्यायाः “प्राणप्रियापदं साध्वीपदं सच्चरिता-दिकम् । भार्य्यापत्रे लिखेद्विद्वान् पदक्रममनुत्तमम्” ।पुत्रस्य “प्राणतुल्यपदं तद्वत्तथा सच्चरितादिकम् ।आशीर्वचनसंयुक्तं पुत्रपत्रे पदक्रमम्” । पितृ-पत्रस्य “प्रभुवर्य्यं नमस्कारं तथा सच्चरितादिकम् ।विन्यस्य विलिखेत् पुत्रः पितृपत्रे पदक्रमम्” ।सन्न्यासिपत्रस्य “सर्बवाञ्छाविनिर्मुक्तं सर्वशास्त्रार्थ-पारगम् । सन्न्यासियतिपत्रेषु विलिखेच्च पदक्रमम्” ।सामान्यस्य “सामान्यभृत्यशत्रूणां विनियोज्यामुकंप्रंति । शस्त्रावशेषितपदं छागतुल्यादिकं तथा । एतेषा-मेव पत्रेषु यथायोम्यानुसारतः । विन्यस्यः विलिखेत्प्राज्ञः पदक्रममनुत्तमम्” । श्रीशब्दविन्याससंख्या यथा“षड्गुरोः स्वामिनः पञ्च द्वे भृत्ये चतुरो रिपौ ।श्रीशब्दानां तयं मिले एकैकं पुत्रमार्य्ययोः” पत्रकौ० ।देवभेदे दलरूपपत्रविशेषाणां प्रीतिकरत्वमुक्तं यथा“पत्राण्यपि सपुष्पाणि हरेः प्रीतिकराणि च । प्रव-क्ष्यामि नृपश्नेष्ठ! शृणुष्व गदतो मम । अपामार्गकंप्रथमं तस्माद् भृङ्गारकं परम् । तस्मात्तु खादिरं श्रेष्ठंततश्च शमीपत्रकम् । दुर्वापत्रं ततः श्रेष्ठं ततोऽपिकुशपत्रकम् । पत्रं तस्माद्दमनकं ततो विल्वस्य पत्रकम् ।विल्वपत्रादपि हरेस्तुलसीपत्रमुत्तमम् । एतेषां च यथालब्धैः पत्रैर्वा योऽर्च्चयेद्धरिम् । सर्वपापविनिर्मुक्तोविष्णुलोके महीयते” नरसिंहपु० ५३ अ० । देवीप्री-तिकरपत्राणि यथा “अपामार्गस्य पत्रन्तु ततो भृङ्गा-रपत्रकम् । ततोऽपि गन्धिनीपत्रं वलाहकमतः परम् ।तस्मात् खदिरपत्रं तु वञ्जुलस्तवकस्तथा । आम्रन्तुवकगुच्छस्तु जम्बूपत्नं ततः परम् । वीजपूरस्य पत्रं तुततोऽपि कुशपत्रकम् । दूर्वाङ्कुरं ततः प्रोक्तं शमी-धत्रमतः परम् । पत्रमामलकं तस्माद्दामपत्रमतःपरम् ।सर्वतो विल्वपत्रन्तु देव्याः प्रीतिकरं मतम्” कालिकापु० ।
Capeller
GermanStchoupak
Frenchपत्त्र-
nt. aile, plume
plume d'une flèche
véhicule, char (cheval,
chameau, etc.)
feuille, pétale
feuille (pour écrire)
lettre, document.
écrit
= {%°bhaṅga-
-ka- %} id.
-इका- feuille, lettre, document
sorte de boucle d'oreilles.
°च्छेद-भक्ति- objet découpé dans une feuille.
°च्छेद्य- nt. art de découper une feuille, sorte de jeu.
°धारा- bord d'une feuille.
°पति- Garuḍa.
°पुट- nt. feuille enroulée en forme de coupe.
°भङ्ग- lignes tracées sur le corps et sur la figure avec une
substance odorante
°रेखा- id.
°रथ- oiseau
°रथेन्द्र- Garuḍa
°रथेन्द्र-केतु- Viṣṇu.
°लता- = {%°bhaṅga-
%} d'une femme
long couteau.
°लेखा- = {%°bhaṅga-
%} d'une femme.
°वल्लि- -ई- sorte de liane.
°वाह- oiseau
flèche.
°विशेषक- nt. = °भङ्ग-।
°वीट- nt. -आ- bouchon (?).
°वेष्ट- sorte de boucle d'oreilles.
°शाक- herbes potagères
°शाक-तृण- nt. feuilles,
plantes potagères et herbes.
°हस्त- a. ayant une feuille (de papier) à la main.
पत्त्रारूढ- a. v. confié au papier, écrit.
पत्त्रावलि- -ई- = °भङ्ग-।
पत्त्रोर्ण- (laine végétale) tussor.
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
