| YouTube Channel

निष्ठा (niSThA)

 
Capeller Eng
English
निष्ठा॑
a.
excelling, leading.
Spoken Sanskrit
English
निष्ठा - niSThA -
adj.
- excelling
निष्ठा - niSThA -
adj.
- eminent
निष्ठा - niSThA -
f.
- certain knowledge of
निष्ठा - niSThA -
f.
- steadiness
निष्ठा - niSThA -
f.
- distress
निष्ठा - niSThA -
f.
- perfection
निष्ठा - niSThA -
f.
- attachment
निष्ठा - niSThA -
f.
- firmness
निष्ठा - niSThA -
f.
- death
निष्ठा - niSThA -
f.
- decision about
निष्ठा - niSThA -
f.
- end or catastrophe
निष्ठा - niSThA -
f.
- culminating or extreme point
निष्ठा - niSThA -
f.
- devotion
निष्ठा - niSThA -
f.
- application
निष्ठा - niSThA -
f.
- firm devotion
निष्ठा - niSThA -
f.
- asking
निष्ठा - niSThA -
f.
- decisive sentence
निष्ठा - niSThA -
f.
- conclusion
निष्ठा - niSThA -
f.
- skill in
निष्ठा - niSThA -
f.
- position
निष्ठा - niSThA -
f.
- begging
निष्ठा - niSThA -
f.
- judgement
निष्ठा - niSThA -
f.
- state
निष्ठा - niSThA -
f.
- end
निष्ठा - niSThA -
f.
- familiarity with
निष्ठा - niSThA -
f.
- inherence
निष्ठा - niSThA -
f.
- trouble
निष्ठा - niSThA -
f.
- completion
निष्ठा - niSThA -
f.
- condition
निष्ठा - niSThA -
f.
- assiduity
निष्ठा - niSThA -
f.
- termination
नितिष्ठति { निष्ठा } - nitiSThati { niSThA } - verb caus. - yield
नितिष्ठति { निष्ठा } - nitiSThati { niSThA } - verb caus. - fix in
नितिष्ठति { निष्ठा } - nitiSThati { niSThA } - verb caus. - give forth
नितिष्ठति { निष्ठा } - nitiSThati { niSThA } - verb caus. - emit
निष्ठा - niSThA -
f.
- inherence
अन्तर्वृत्ति - antarvRtti -
f.
- inherence
संस्था - saMsthA -
f.
- inherence
व्याप्ति - vyApti -
f.
- inherence
अनुषङ्ग - anuSaGga -
m.
- inherence
सम्बन्ध - sambandha -
m.
- inherence
अधिष्ठान - adhiSThAna -
n.
- inherence
व्यस्तता - vyastatA -
f.
- individual inherence
व्यस्तत्व - vyastatva -
n.
- individual inherence
समवाय - samavAya -
m.
- perpetual co-inherence
अव्याप्यवृत्ति - avyApyavRtti -
adj.
- name of partial inherence
संयुक्तसमवाय - saMyuktasamavAya -
m.
- inherence in the connected
समवायसम्बन्ध - samavAyasambandha -
m.
- connection by inseparable inherence
व्यापकता - vyApakatA -
f.
- invariable concomitance or inherence
व्यापकत्व - vyApakatva -
n.
- invariable concomitance or inherence
साधनाव्यापकता - sAdhanAvyApakatA -
f.
- non-invariable inherence in the proof
साधनाव्यापकत्व - sAdhanAvyApakatva -
n.
- non-invariable inherence in the proof
साध्यव्यापकता - sAdhyavyApakatA -
f.
- invariable inherence in what is to be proved
संयुक्तसमवेतसमवाय - saMyuktasamavetasamavAya -
m.
- inherence in that which inheres in the connected
निरूढ - nirUDha -
m.
- inherence of any property in the term implying it
व्याप्तिनिश्चय - vyAptinizcaya -
m.
- ascertainment of pervading inherence or universal concomitance
व्याप्तिज्ञान - vyAptijJAna -
n.
- knowledge of pervading inherence or of the presence of invariably concomitant properties
Monier Williams Cologne
English
नि-ष्ठा a (√ स्था
aor.
न्य्-अष्ठात् pf. नि-तस्थौ,
Vop.
) :
Caus.
(aor. न्य्-अतिष्ठिपत्) to fix in (loc. ),
ŚBr.
to give forth, emit, yield,
HPariś.
1. नि-°ष्ठा
f.
(ifc. f(आ). ) state, condition, position,
Bhag.
firmness, steadiness, attachment, devotion, application, skill in, familiarity with, certain knowledge of (loc. ),
MBh.
Kāv.
Pur.
decision about (gen. ),
Rājat.
decisive sentence, judgement,
Gaut.
Āp.
completion, perfection, culminating or extreme point,
Mn.
Āp.
MBh.
&c.
conclusion, end, termination, death (ifc. ‘ending with’),
MBh.
Kāv.
&c.
asking, begging,
L.
trouble, distress,
L.
(in
gram.
)
N.
of the
p.
p.
affixes and तवत्
(in dram. ) the end or catastrophe,
W.
2. नि-°ष्ठा॑ (Padap. निः-ष्ठा)
mfn.
excelling, eminent,
RV.
Monier Williams 1872
English
2. नि-ष्ठा, आस्, आस्, अम् (नि for निस्), Ved. excel-
ling, eminent, leading
staying or being in (=
नि-ष्ठ)
(आस्), m. a leader, guide
(Sāy.) station,
position.
Hindi
Hindi
(स्त्री) विश्वास
Apte Hindi
Hindi
निष्ठा
स्त्री*
- -
"अवस्था, दशा"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"स्थैर्य, दृढ़ता, स्थिरता"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"भक्ति, श्रद्धा, घनिष्ठ अनुराग"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"विश्वास, दृढ़ भक्ति, आस्था"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"श्रेष्ठता, कुशलता, प्रवीणता, पूर्णता"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"उपसंहार, अन्त, अवसान"
निष्ठा
स्त्री*
- -
उत्क्रान्ति या नाटक का अन्त
निष्ठा
स्त्री*
- -
"निष्पत्ति, संपूर्ति"
निष्ठा
स्त्री*
- -
चरम बिन्दु
निष्ठा
स्त्री*
- -
"मृत्यु, विनाश, प्रलय"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"स्थिर या निश्चित ज्ञान, निश्चिति"
निष्ठा
स्त्री*
- -
भिक्षा मांगना
निष्ठा
स्त्री*
- -
"भोगना, कष्ट उठाना, दुःख, चिन्ता"
निष्ठा
स्त्री*
- -
"क्त, क्तवतु के लिए पारिभाषिक शब्द"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಂಬಿಕೆ /ಶ್ರದ್ಧೆ /ವಿಶ್ವಾಸ
निष्पत्तिः - > नि + ष्ठा (गतिनिवृत्तौ) - "अङ्" (३-३-१०६)
प्रयोगाः - > "लोकेऽस्मिन् द्विविध निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयाऽनघ ज्ञानयोगेन सङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् ॥"
उल्लेखाः - > गीता० ३-३-
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಾರ್ಯಸಾಧನೆ /ನೆರವೇರುವಿಕೆ /ಕಾರ್ಯಸಿದ್ಧಿ /ನಿಷ್ಪತ್ತಿ
प्रयोगाः - > "प्राणिग्रहणिका मन्त्रा नियतं दारलक्षणम् तेषां निष्ठा तु विज्ञेया विद्वद्भिः सप्तमे पदे ॥"
उल्लेखाः - > म्अनु० ८-२२७
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಿಷ್ಣು /ಪರಮಾತ್ಮ
निष्पत्तिः - > नि + ष्ठा (गतिनिवृत्तौ) - अधि० "अङ्" (३-३-१०६)
व्युत्पत्तिः - > निष्ठीयते शुभाश्रयभूतेऽस्मिन् अर्थिभिः
प्रयोगाः - > "निष्ठा शान्तिः परायणम्"
उल्लेखाः - > वि० सह०
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕೊನೆ /ಸಮಾಪ್ತಿ
प्रयोगाः - > "निष्ठां गते दत्रिमसभ्यतोषे विहित्रिमे कर्मणि राजपत्न्यः"
उल्लेखाः - > भट्टि० १-१३
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಾಶ /ಮರಣ
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಾಟಕದಲ್ಲಿ ಕೊನೆಯ ಸಂಧಿ /ನಿರ್ವಹಣ ಸಂಧಿ
विस्तारः - > "निष्ठा निर्वहणे समे" - अम०
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಯಾಚನೆ /ಬೇಡಿಕೆ
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಿಶ್ಚಯ /ಅವಧಾರಣ
प्रयोगाः - > "घ्राणं जिह्वा चक्षुश्च त्वक्श्रोत्रं मन एव निष्ठामधिगच्छन्ति बुद्धिस्तामधिगच्छति ॥"
उल्लेखाः - > भा० आश्व० २३-१२
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಭಕ್ತಿ /ವಿಶ್ವಾಸ
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ಥಿರಸ್ಥಿತಿ /ದೃಢತೆ /ಸ್ಥಿರವಾಗಿ ನೆಲೆಸಿರುವಿಕೆ
प्रयोगाः - > "मनो निष्ठाशून्यं भ्रमति किमप्यालिखति "
उल्लेखाः - > मालती० १-३४
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಧಾತುಗಳ ಮುಂದೆ ಸೇರಿರುವ ಕೃತ್ ಪ್ರತ್ಯಯ
विस्तारः - > क्त क्तवतु ಪ್ರತ್ಯಯಗಳು, "क्तकवतू निष्ठा" (१-१-२६)
निष्ठा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ಥಿತಿ /ಇರುವಿಕೆ
L R Vaidya
English
nizWa {% a. (f. ष्ठा) (generally at the end of compounds) %} 1. Being in or on, situated on, e.g. कार्यनिष्ठ
2. depending or resting on, referring or relating to
3. devoted to, intent on
4. skilled in
5. believing in, e.g. धर्मनिष्ठ.
nizWA {% f. %} 1. Position, condition, basis, foundation
2. fixity, steadiness, मनो निष्ठाशुन्यं भ्रमति किमप्यालिखति M.M.i.
3. devotion, attachment
4. excellence, skill, perfection
5. faith, Bg.iii.3
6. conclusion, end, termination, अत्यारूढिर्भवति महतामप्यपभ्रंशनिष्ठा Sak.iv.
7. the catastrophie of a drama
8. accomplishment, confirmation, M.viii.227
9. death, destruction
10. certain knowledge, certainty
11. trouble, distress, anxiety.
Bopp
Latin
निष्ठा f. (r. स्था praef. नि, v. gr. 80.)
1) sedes, habitatio
(cf. परिणिष्ठा). BH. 18. 50.
2) status, conditio, agendi,
vivendi ratio. BH. 3. 3. 5. 17. 17. 1.
3) finis, extremum
interitus, v. नैष्ठिक.
Abhyankara Grammar
English
निष्ठा the affixes क्त and क्तवत् in Panini's Grammar
cf. क्तक्तवत् निष्ठा P. I. 1.26.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
निष्ठा
noun
धर्मोदौ श्रद्धा।
"विलोभनेन महताम् अपि निष्ठा अस्थिरा भवति।"
Synonyms:
श्रद्धा, निष्ठा
noun
कस्यापि सम्यक् कार्यस्य ईश्वरस्य धर्मस्य ज्येष्ठानां प्रति आदरपूर्णः पूज्यभावः।
"ईश्वरस्य प्रति मनसि श्रद्धा आवश्यकी।"
Synonyms:
एकाग्रता, ऐकाग्र्यम्, निष्ठा, निष्ठितत्वम्, एकनिष्ठता, अनन्यवृत्तिः, एकचित्ता, एकचित्तत्वम्, अनन्यचित्तता, अभिनिवेशः, चित्ताभिनिवेशः, अभियुक्तता, अभिनिविष्टता, आसक्तिः, आसक्तता, निवेशः, प्रवेशः, निविष्टता, आविष्टत्वम्, परता, मनोयोगः
noun
एकचित्तस्य भावः।
"सरिता प्रत्येकं कार्यं एकाग्रतया करोति।"
Sanskrit Tibetan
Tibetan
nges thob
निष्ठा
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
निष्ठानिर्वहणे तुल्ये प्रवहो गमनं बहिः १५१४
-wordlist-
निष्ठा (स्त्री), निर्वहण (क्ली), प्रवह (पुं), बहिर्गमन (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
निष्ठा
निष्ठा, क्लेश, अवसान, व्यवस्था, उत्कर्ष, व्रत
निष्ठा क्लेशेऽवसाने व्यवस्थोत्कर्षयोर्व्रते
verse 5.1.1.853
page 0097
Tamil
Tamil
நிஷ்டா2 : ஸ்திரத்தன்மை, திடத்தன்மை, சிரத்தை, உயர்வு, மேன்மை.
Mahabharata
English
Nishṭhā = Vishṇu (1000 names).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
निष्ठा,
स्त्री,
(नितरां तिष्ठतीति नि + स्था +“आतश्चोपसर्गे ।” १३५ इति कः ।“उपसर्गादिति ।” ६५ इति षत्वम्तसष्टाप् ।) निष्पत्तिः नाशः (यथा, भाग-वते १२ ।“यदा क्षितावेव चराचरस्यविदाम निष्ठां प्रभवञ्च नित्यम्
”)अन्तः निर्वहणम् इत्यमरः ४०
याच्ञा इति मेदिनी ठे,
क्तक्तवतूप्रत्ययौ इति कविकल्पद्रुमटीकायां दुर्गादासः
(यथा, “क्तक्तवतू निष्ठा २६ एतौनिष्ठासंज्ञौ स्तः ।” इति सिद्धान्तकौमुदी
)धर्म्मादौ श्रद्धा यथा, --“निष्ठया हि प्रतिष्ठा स्यादनिष्ठस्य कुतः कुलम् ।शक्नोति नैष्ठिकः स्वीयं धर्म्मं त्रातुं चेतरः
एकस्य देवस्य विहाय मन्त्र-मेकं परञ्चेद्भजतेऽपि तस्य ।तदा भवेन्मृत्युरनैष्ठिकत्वा-न्निष्ठाविहीनस्य कापि सिद्धिः
”इति वैद्यकुलतत्त्वे मरतमल्लिकः
प्राप्यम् यथा, --“भगवन्तं हरिं प्रायो भजन्त्यात्मवित्तमाः ।तेषामशान्तकामानां का निष्ठा विजितात्म-नाम्
”)इति श्रीभागवतैकादशस्कन्धपञ्चमाध्यायश्लोक-टीकाव्याख्यायां श्रीधरस्वामी
(नि + स्था +क्विप् स्थितिः यथा, ऋग्वेदे ३१ १० ।“जाते निष्ठामदधुर्गोषु वीरान्
”“निष्ठां पूर्व्वं यथास्थितिम् ।” इति सायनः
)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
निष्ठा स्त्री नि + स्पा--भावे षत्वटुत्वे निष्पत्तौ नाशे३ अन्तसीमायां निर्वहणे अमरः याच्ञायांवेदि० (६ मांदौ श्रद्धायाम “लोकेऽस्मिन् द्विविधा निष्ठापुरा प्रोक्ता मयाऽनघ! ज्ञानयोगेन सांख्यानां कर्मयोतेनयोगिनाम्” गीता “तन्निष्ठस्य मोक्षोपदेशात्” शा० सू०“तस्मिन्नात्मनि चेतने निष्ठा यस्येति विग्रहः “तेषां निष्ठातु का कृष्ण! सत्वमाहो रजस्तमः” गीता अवघा-रणे “घ्राणं जिह्वा चक्षुश्च त्वक्श्रोत्रं मनएवच निष्ठामधिगच्छन्ति बुद्धिस्तामधिगच्छति” भा०आश्व० ६६५ श्लो० व्याकरणपरिभाषिते क्त क्तवतु-प्रत्यये “क्तक्तवतू निष्ठा” पा० “औरनिड्निष्ठः” धातु-पाठः नितरां निष्ठन्ति भूतान्यत्र आधारे बा० ।प्रलये सर्वभूतस्थित्याभारे विष्णौ स्त्री “निष्ठा शालिःपरायणः” विष्णुस०
निः(नि)ष्ठा
त्रि०
नि(निर्) + स्था--क्विप् षत्वटुत्वे वाविसर्गलोपः नितरां यथा भूतस्थितौ “जातो निःष्ठा-मदधुर्गोषु धीरान्” ऋ० ३३११० “निष्ठां पूर्वं यथास्थिति-मर्कार्षुः तथा” भा० अस्य शसाद्यजादौ निःष्ठः निःष्ठानिःष्ठे इत्यादिरूपमिति भेदः
कृदन्तरूपमाला
Sanskrit
1 {@“अक कुटिलायां गतौ”@} 2 घटादिः मित्।
‘इदितस्त्वङ्कते तत्र कुटिलायां गतावकेत्।’ 3 इति देवः।
णिच्- सन्- ण्वुल् आककः--किका, 4 अककः--किका, अचिकिष 5 कः--षिका
तृच् 6 अकिता-त्री, अकयिता-त्री, अचिकिषिता-त्री
शता अकन्-न्ती, अकयन्-न्ती, अचिकिषन्-न्ती
अकिष्यन्-न्ती-ती, अकयिष्यन्-ती-न्ती, अचिकिषिष्यन्-न्ती-ती
शानच् अकयमानः, अकयिष्यमाणः
क्विप् अक्-अकौ अकः
निष्ठा अकितम्- 7 तः, अकितः, अचिकिषितः-तम्-तवान्
अन्ये प्रत्ययाः अकः, अकः, 8 अचिकिषुः, अचिकयिषुः
तव्यः अकितव्यम्, अकयितव्यम्, अचिकिषितव्यम्
अनीयर् अकनीयम्, अकनीयम्, अचिकिषणीयम्
ण्यत् अथवा यत् आक्यम्, अक्यम्, अचिकिष्यम्
खल् ईषदकः-दुरकः-स्वकः
यक् अक्यमानः, अक्यमानः, अचिकिष्यमाणः
घञ् आकः, अकः, अचिकिषः
तुमुन् अकितुम्, अकयितुम्, अचिकिषितुम्
क्तिन् 9 अक्तिः, अकना, अचिकिषा 10, अचिकयिषा
11 ल्युट् अकनम्, अकनम्, अचिकिषणम्
क्त्वा अकित्वा, अकयित्वा, अचिकिषित्वा
ल्यप् समक्य, समकय्य 12, समचिकिष्य
क्त्वाणमुलौ अकित्वा २, आकमाकम्, 13 आकम् २, अकम् २, अकयित्वा २, अचिकिषम्
अचिकिषित्वा
प्रासङ्गिक्यः
01
=>
(१)
02
=>
(ई-भ्वादिः-७९२ सकर्मकः-सेट्-परस्मैपदी)
03
=>
(श्लो ४१)
04
=>
[[१। ‘मितां ह्रस्वः’ (६-४-९२) इति णौ उपधाया ह्रस्वः।]]
05
=>
[[१आ ‘अजादेर्द्वितीयस्य’ (६-१-२) इति द्वितीय- स्यैकाचः द्वित्वम्। ‘कुहोश्चुः’ (७-४-६२) इत्यभ्यासस्य चुत्वम्।]]
06
=>
(तृन्)
07
=>
[[आ। ‘असाग्यमास्रं स्थगये कथं वा कगामि किं वा हरयेऽकिताय’ धातु- काव्ये २-८। श्लोकः।]]
08
=>
[[२। ‘सनाशंसभिक्ष उः’ (३-२-१६८) इति उः प्रत्ययः।]]
09
=>
[[२आ ‘तितुत्र--’ (७-२-९) इतीण्णिषेधः।]]
10
=>
[[३। ‘अ प्रत्ययात्’ (३-३-१०२) इति स्त्रियामकारः प्रत्ययः। टाप्।]]
11
=>
[पृष्ठम्०००४+ ३५]
12
=>
[[१। ‘ल्यपि लघुपूर्वात्’ (६-४-५६) इति णेरयादेशः।]]
13
=>
[[२। ‘चिण्णमुलोर्दीर्घोऽन्यतरस्याम्’ (६-४-९३) इत्युपधाया दीर्घविकल्पः।]]
Capeller
German
निष्ठा॑ (o. निःष्ठा॑) hervorragend.
Grassman
German
niṣṭhā́, a. (Pad. niḥ-sthā́), hervorragend, anführend [von sthā mit nís], vgl. karma-niṣṭhā́.
-ā́s [N. s. m.] vṛṣabhás {822, 9} (yūthé).
-ā́m {265, 10}.
Burnouf
French
निष्ठा निष्ठा
f.
(स्था) séjour, habitation,
demeure.
Etat, condition
mœurs, conduite
bonnes mœurs
pratiques pieuses.
Le fait de sortir de son état: trouble,
anxiété
disparition
mort
fin, terminaison
catastrophe d'un drame
conclusion, en gén.
निष्ठान
n.
sauce, assaisonnement.