निर्वेद (nirveda)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishCapeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
English निर्वेद nirveda infidel
निर्वेद nirveda not having the Vedas
निर्वेद nirveda not scriptural
निर्वेद nirveda disregard of worldly objects
निर्वेद nirveda indifference
निर्वेद nirveda loathing
निर्वेद nirveda complete indifference
निर्वेद nirveda disgust for
निर्वेद nirveda disgust
Wilson
EnglishApte
Englishनिर्वेदः [nirvēdḥ], 1 Disgust, loathing.
Satiety, cloy.
Depression of spirits, despair, despondency
निर्वेदो नात्र कर्तव्यः * 3.32.5
परिभवान्निर्वेदमापद्यते 1.14.
Humiliation.
Grief.
Complete indifference to wordly objects
तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च 2.52 (regarded as the feeling which gives rise to the sentiment called शान्त (quietude)
निर्वेदस्थायिभावो$स्ति शान्तो$पि नवमो रसः K. 4
(see R. G. under निर्वेद).
Self-disparagement or humiliation (regarded as one of the 33 subordinate feelings)
the definition in R. G. under निर्वेद
(the following is there given as an instance
यदि लक्ष्मण सा मृगेक्षणा न मदीक्षासरणिं समेष्यति । अमुना जडजीवितेन मे जगता वा विफलेन किं फलम् ॥).
Shame.
Apte 1890
Englishनिर्वेदः 1 Disgust, loathing.
2 Satiety, cloy.
3 Depression of spirits, despair, despondency
परिभवान्निर्वेदमापद्यते Mk. 1. 14.
4 Humiliation.
5 Grief.
6 Complete indifference to worldly objects
Bg. 2. 52 regarded as the feeling which gives rise to the sentiment called शांत (quietude)
निर्वेदस्थायिभावोस्ति शांतोऽपि नवमो रसः K. P. 4
(see R. G. under निर्वेद).
7 Selfdisparagement or humiliation (regarded as one of the 33 subordinate feelings)
cf. the definition in R. G. under निर्वेद
(the following is there given as an instance
यदि लक्ष्पण सा मृगेक्षणा न मदीक्षासरणिं समेष्यति । अमुना जडजीवितेन मे जगता वा विफलेन किं फलं ॥).
8 Shame.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
English1. निर्-वेद, अस्, m. disgust, loathing, feeling dis-
gust for (with gen. or loc., e. g. जीविते निर्वेदः,
disgust for life)
satiety, loathsomeness
despondency,
self-disparagement
humility
grief
complete indif-
ference, disregard of worldly objects
despair, despera-
tion
shame.
—निर्वेद-वत्, आन्, अती, अत्, disgusted
(with worldly concerns)
full of despondency
in-
different.
Benfey
Englishनिर्वेद निर्वेद, i. e. निस्-विद् + अ,
1. Disgust, MBh. 11, 144.
2. Loath-
someness, Pañc. ed. orn. 63, 21.
3.
Self-disparagement, humility, Sāh. D.
64, 8.
4. Indifference, Bhāg. P. 1, 13,
25.
5. Desperation, Rām. 1, 55, 10.
--
अ-, self-confidence, courage,
Rām. 5, 15, 5. स-निर्वेद + म्, adv.
desperately, Daśak. in Chr. 179, 14.
Apte Hindi
Hindiनिर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
"घृणा, जुगुप्सा"
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
"अति-तृप्ति, छक जाना"
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
"विषाद, निराश, अवसाद"
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
दीनता
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
शोक
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
विरक्ति
निर्वेदः
- निर्+विद्+घञ्
"स्वावमान, दीनता"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaनिर्वेद
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ತೇಜೋವಧೆ ಮಾಡಿಕೊಳ್ಳುವುದು /ವೈರಾಗ್ಯದಿಂದ ತನ್ನನ್ನೇ ಅವಮಾನಪಡಿಸಿಕೊಳ್ಳುವುದು /ದೇಹಾದಿಗಳಲ್ಲಿ ಕೀಳುಭಾವನೆ ಹುಟ್ಟುವುದು /ವೈರಾಗ್ಯ
निष्पत्तिः - > निर् + विद (ज्ञाने) - "घञ्" (३-३-१८)
प्रयोगाः - > "यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति । तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च ॥"
उल्लेखाः - > गीता० २-५२
विस्तारः - > ಇದು ೩೩ ವ್ಯಭಿಚಾರಿ ಭಾವಗಳಲ್ಲೊಂದು. "तत्त्वज्ञानापदीर्ष्यादेर्निर्वेदःस्वावमाननम्" - सा० द० ३-१४२
निर्वेद
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಖೇದದಿಂದ ಎದೆಗುಂದುವುದು /ನಿರಾಶನಾಗುವುದು
प्रयोगाः - > "दारिद्य्रा द्ध्रियमेति ह्रीपरिगतः प्रभ्रश्यते तेजसो निस्तेजाः परिभूयते परिभवान्निर्वेदमापद्यते"
उल्लेखाः - > मृच्छ० १-१४
निर्वेद
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬೇಸರಿಕೆ
निर्वेद
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಖೇದ /ದುಃಖ
प्रयोगाः - > "अनिर्वेदः सदा कार्यः निर्वेदाद्धि कुतः सुखम्"
उल्लेखाः - > भा० शान्ति० १५२-५१
निर्वेद
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ವೇದರಹಿತನಾದ /ವೇದಸಂಬಂಧವಿಲ್ಲದ
L R Vaidya
Englishnirveda {% m. %} 1. Disgust, loathing
2. despondency, परिभवान्निर्वेदमापद्यते Mrich.i.
3. humiliation, grief
4. disregard of worldly objects, Bg.ii.52
5. indifference to worldly objects, considered as the feeling which gives rise to the sentiment of quietude (शांत) (in rhetoric), (निर्वेदस्थायिभावोऽस्ति शाम्तोऽपि नवमो रसः K.Pr.iv.)
6. self-humiliation, considered as one of the 33 subordinate feelings (in rhetoric).
Bopp
LatinSchmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
GermanSanskrit Tibetan
Tibetanskyo ba
१) आहा २) उद्विग्न ३) उद्वेग ४) उद्वेगमानस ५) खिन्न ६) खेद ७) निर्विद् ८) निर्वेद ९) शोल १०) संवेग ११) हाहा
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritअपस्मारः स्यादावेशो निर्वेदः स्वावमाननम् ॥ ३२१ ॥
अपस्मार (पुं), आवेश (पुं), निर्वेद (पुं), स्वावमानन (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritनिर्वेद
निर्वेद, खेद
अवगाहो जलद्रोणी निर्वेदः खेद उच्यते ।
verse 4.1.1.754
page 0086
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritनिर्व्वेदः, (निर् + विद् + घञ् ।) स्वावमान-नम् । इति हेमचन्द्रः ॥
(यथा, देवीभागवते ।३ । १० । ३७ ।“देवैर्युद्धं कृतं चोग्रं प्रह्लादस्तु पराजितः ।निर्व्वेदं परमं प्राप्तो ज्ञात्वा धर्म्मं सनातनम् ॥
”)स तु त्रयस्त्रिंशद्ब्यभिचारिभावानामादिमः ।शान्तरसस्य स्थायिभावश्च । यथा, --“निर्व्वेदःस्थायिभावोऽस्ति शान्तोऽपि नवमोरसः ॥
”इति काव्यप्रकाशः ॥
तस्य लक्षणं यथा, --“तत्त्वज्ञानापदीर्य्यादेर्न्निर्व्वेदः स्वावमाननम् ॥
”तदुदाहरणम् । यथा, --“मृत्पिण्डबालुकारन्ध्रपिधानरचनार्थिना ।दक्षिणावर्त्तशङ्खोऽयं हन्त चूर्णीकृतो मया ॥
”इति साहित्यदर्पणम् ॥
परवैराग्यम् । यथा, --“ततः कदाचिन्निर्व्वेदान्निराकाराश्रितेन च ।लोकतन्त्रं परित्यक्तं दुःखार्त्तेन भृशं मया ॥
”इति मोक्षधर्म्मः ॥
वैराग्यम् । यथा, श्रीभगवद्गीतायाम् ।“तदा गन्तासि निर्व्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च ॥
”(निर्गतो वेदो यस्मादिति ।) वेदरहिते, त्रि ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritनिर्वेद निर् + विद--भावे घञ् । १ स्वावमाननायाम् ।स च व्यभिचारिभावभेदः “निर्वेदो वेगदैन्यश्रममदज-डतेत्यादिना व्यभिचारिभावान् विभज्य सा० द० लक्षितोयथा “तत्त्वज्ञानापदीर्ष्यादेर्निवेदः स्वावमानना । दैग्थ-चिन्ताऽश्रुनिःश्वासवेवैवर्ण्योच्छ्वसितादिकृत्” अस्य व्यभि-चारिभावत्वेऽपि क्वचित् स्थायिभावत्व द्योतनार्थं प्राग्निर्द्देशः अतएव “निर्वेदस्थायिभावोऽपि शान्तोऽस्तिनवमो रसः” काव्यप्र० उक्तम् । एतन्मते निर्वेद एवशान्तरसे स्थायिभाव इति भेदः । २ परमवैराग्ये “ततःकदाचिन्निर्वेदात् निराकाराश्रितेन च । लोकतन्त्रपरित्यक्तं दुःखार्त्तेन भृशं मया” भा० शा० “तदागन्तासि निनिर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च” गीता “जात-निर्वेदमुक्त्वा स कर्मनिर्वेदमब्रवीत् । कर्म्मनिर्वेदमुक्त्वा चधर्म्मनिर्वेदमब्रवीत्” भा० शा० २१८ अ० । ३ खेदे “अनि-र्वेदः सदा कार्य्यो निर्वेदाद्धि कुतः सुखम् । प्रयत्नात्प्राप्यते ह्यर्थः कत्पाद् गच्छत निर्द्दयाः” १५३ अ० ।४ बहुकालेनाप्यसिद्धपदार्थेषु निष्प्रयोजनत्वज्ञानेनानु-तापभेदे च ।
Capeller
GermanNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
