निर्याण (niryANa)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishYates
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishनिर्याण - niryANa - - settingout
प्रयाण - prayANa - - settingout
अवनति - avanati - - setting
अस्त - asta - - setting [ as of the sun or of luminaries ]
अभ्यय - abhyaya - - setting
अस्तमय - astamaya - - setting
प्रत्यस्तमय - pratyastamaya - - setting
प्रलय - pralaya - - setting
अस्तङ्गमन - astaGgamana - - setting [ stron. ]
निर्वाण - nirvANa - - setting
अस्तमन - astamana - - setting [ as of the sun or of luminaries ]
अस्तगमन - astagamana - - setting
आञ्छन - AJchana - - setting
पतन - patana - - setting
प्रत्यस्तगमन - pratyastagamana - - setting
प्रत्यायन - pratyAyana - - setting
रोपण - ropaNa - - setting
प्रतिष्ठा - pratiSThA - - setting up
रोप - ropa - - setting up
विधान - vidhAna - - setting up
निर्याण - niryANa - - settingout
निर्याण - niryANa - - death
निर्याण - niryANa - - exit
निर्याण - niryANa - - road leading out of a town
निर्याण - niryANa - - going forth or out
निर्याण - niryANa - - rope for tying cattle
निर्याण - niryANa - - departure
निर्याण - niryANa - - going out
निर्याण - niryANa - - decamping
निर्याण - niryANa - - issue
निर्याण - niryANa - - final emancipation
निर्याण - niryANa - - outer corner of an elephant's eye
निर्याण - niryANa - - foot-rope
निर्याण niryANa exit
आन्दोलन Andolana agitation [ exitement of public feeling ]
निष्क्रान्त niSkrAnta exit
निष्काश niSkAza exit
विगम vigama exit
विगति vigati exit
निर्गम nirgama exit
निष्क्रम niSkrama exit
अपगमन apagamana exit
उदयन udayana exit
निष्क्रमद्वार niSkramadvAra exit [ door ]
निर्गच्छति { निर्- गम् } nirgacchati { nir- gam } verb exit
अपगच्छति { अप- गम् } apagacchati { apa- gam } verb 1 exit
तेजयत् { तिज् } tejayat { tij } verb caus excite
रोमहर्षिन् romaharSin exiting
निष्क्रामति { निष्क्रम् } niSkrAmati { niSkram } verb make an exit
निष्क्रमते { निष्क्रम् } niSkramate { niSkram } verb make an exit
यायेति { या } yAyeti { yA } verb intens. exit or move quickly
सहस्रमुख sahasramukha having a thousand exits
आहारनिःसरणमार्ग AhAraniHsaraNamArga place of the exit of food
निर्याण niryANa decamping
निर्याण niryANa foot-rope
दामाञ्चन dAmAJcana foot-rope
दामाञ्चल dAmAJcala foot-rope
लभस labhasa horse's foot-rope
रज्जुसन्दान rajjusandAna rope and foot-fetter
पादपाश pAdapAza foot-rope or an anklet
पादरज्जु pAdarajju rope or tether for the foot
निर्याणहस्त niryANahasta having a foot-rope in the hand
हिञ्जीर hiJjIra rope or chain for fastening an elephant's foot
Wilson
EnglishApte
Englishनिर्याणम् [niryāṇam], 1 Exit, issue, setting out, departure.
Vanishing, disappearing.
Dying, doath.
Eternal emancipation, final beatitude.
The outer corner of the eye of an elephant
वारणं निर्याणमागे$मिप्रन् 97
निर्याणनिर्यदसृजं चलितं निषादी 5.41
Mātaṅga. 6.9. 12.19.
A rope for tying cattle or the feet of a calf, a foot-rope in general
निर्याणहस्तस्य पुरो दुधुक्षतः 12.41.
Iron.
Decamping (of an army)
Going out (of cattle to the pasture ground).
A road leading out of a town.
Apte 1890
Englishनिर्याणं 1 Exit, issue, setting out, departure.
2 Vanishing, disappearing.
3 Dying, death.
4 Eternal emancipation, final beatitude.
5 The outer corner of the eye of an elephant
वारणं निर्याणभागेऽभिघ्नन् Dk. 97
निर्याणनिर्यदसृजं चलितं निषादी Śi. 5. 41.
6 A rope for tying cattle or the feet of a calf, a foot-rope in general
निर्याणहस्तस्य पुरो दुधुक्षतः Śi. 12. 41.
7 Iron.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishनिर्-याण, अम्, n. going forth or out, exit, issue,
setting out, departure
vanishing, disappearance
departure from life, dying, death
eternal emanci-
pation, final beatitude, (probably confounded with
1. निर्-वाण, q. v.)
the outer corner of an elephant's
eye [cf. निर्-णायन]
iron
a rope for tying cattle
or for binding a calf's feet, a foot-rope.
Benfey
EnglishApte Hindi
Hindiनिर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
"निष्क्रमण, बाहर जाना, प्रस्थान करना, बिदायगी"
निर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
"अन्तर्धान, ओझल"
निर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
"मरण, मृत्यु"
निर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
"चिन्तन मुक्ति, परमानंद"
निर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
हाथी की आँख का बाहरी किनारा
निर्याणम्
- निर्+या+ल्युट्
नगर से बाहर जाने का मार्ग
Shabdartha Kaustubha
Kannadaनिर्याण
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಆನೆಯ ಕಡೆಗಣ್ಣು
निष्पत्तिः - > निर् + या (प्रापणे) - "ल्युट्" (३-३-११७)
व्युत्पत्तिः - > निर्यात्यनेन
प्रयोगाः - > "प्रत्यन्यदन्ति निशिताङ्कुशदूरबिन्ननिर्याणनिर्यदसृजं चलितं निषादी"
उल्लेखाः - > माघ० ५-४१
विस्तारः - > "अपाङ्गदेशो निर्याणम्" - अम०
निर्याण
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹಾಲು ಕರೆಯುವಾಗ ಹಸುವಿನ ಕಾಲಿಗೆ ಕಟ್ಟುವ ಹಗ್ಗ
प्रयोगाः - > "अभ्याजतोऽभ्यागततूर्णतर्ककान्निर्याणहस्तस्य पुरो दुधूक्षतः"
उल्लेखाः - > माघ० १२-४१
निर्याण
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮೋಕ್ಷ
निर्याण
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮರಣ
निर्याण
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಿರ್ಗಮನ /ಹೊರಗೆ ಹೊರಡುವುದು
विस्तारः - > "निर्याणं निर्गमे मोक्षगजापाङ्गप्रदेशयोः" - हेम०
L R Vaidya
EnglishEdgerton Buddhist Hybrid
Englishniryāṇa, nt. (Pali niyyāna, in mg. 3
Pali and Skt. also going out, literally, and so BHS bhavaty aparyādattaḥ sarvapradīpaniryāṇaiḥ Gv 〔502.15〕, said of a light from which many other flames have been lighted, it does not become exhausted by the going forth from it of all the lights, in Skt. also in mg. of a military art, marching forth, as in Mvy 〔4986〕 = Tib. mdun du bsnur (rnur, rgyu) ba, going forth
and niryāṇe LV 〔156.12〕, in list of arts mastered by the Boddhisattva as prince
Divy 〔442.6〕),
(1) as in Skt., departure: (bheruṇḍakā … manuṣyakuṇapāni vi-[WT ca] bhakṣayantaḥ, ) teṣāṃ (sc. bheruṇḍakānāṃ) ca niryāṇu pratīkṣamāṇāḥ śvānāḥ śṛgālāś ca vasanty aneke SP 〔83.12〕 (vs), and waiting for them to leave …
Burnouf and Kern, matter, issue (of the putrescent corpses)
(2) expertness, surpassing knowledge, skill, as n. act. (abstract) to niryāta 2, q.v.: bahulipi-niryāṇataḥ LV 〔146.1—2〕, as regards expertness in many scripts
in niryāṇam iva sarvakuśalamūlasya (Bodhisattvasya) LV 〔10.4〕 something seems wrong with the reading
mss. vary greatly
Tib. dge baḥi rtsa ba (= kuśalamūla) ṅes par byas pa, with rightly made or accomplished roots of merit, as if niryāta-kuśalamūlasya (perhaps rather nirjāta-?)
it is often hard to distinguish this mg. from 3, below
the foll. cases seem to me more likely to belong here: parārthapratipatti-niryāṇa-Śikṣ 〔7.16—17〕, expertness (not dying, Bendall and Rouse) in accomplishing the interests of others
so prob. when praṇidhi (°dhāna) depends on this, expertness, skill in accomplishing (the Bodhisattvaʼs vow), -bodhisattvapraṇidhicaryā-niryāṇa- Gv 〔98.8〕
-praṇidhāna-niryāṇa-mukhāni Gv 〔490.2〕
(mahāpraṇidhānabalaṃ vā saṃvarṇayituṃ) (sc. praṇidhāna-?) niryāṇa-mukhaṃ vāvabhāsayituṃ Gv 〔99.8〕
less certain, perhaps to (3) deliverance, bodhisattva-niryāṇa-viśuddhiparimārgaṇaṃ Gv 〔59.26〕
sarvajña-jñāna-niryāṇa-mārgavidhiṃ pradarśayamānān Gv 〔86.5〕
mahāyāna-niryāṇam abhidyotayamānān Gv 〔92.18〕
surely here, because associated with niryāta, and rendered in Tib. ṅes par ḥbyuṅ ba, Mvy 〔2543〕 (tho found in a chapter headed pariśuddhaparyāyāḥ, which might suggest deliverance)
-aniryāṇa, [Page303-b] q.v., Tib. mi ḥgyur ba, not arriving at, in -anyayānāniryāṇa- Mv 〔785〕
(3) (= Pali niyyāna) deliverance, salvation (cf. niryāṇika, nair°), often hard to distinguish from 2 above: na cātyanta-niryāṇa-vihāriṇaḥ Gv 〔472.13〕 (this is a distinction of Bodhisattvas in the Mahāyāna)
yaḥ punar dharmaṃ pratikṣipati śrāvaka-niryāṇa-bhāṣitaṃ vā pratyekabuddha-nir°-bhā° vā mahāyāna-nir°-bhā° vā pratikṣipati Śikṣ 〔59.15—16〕, seems most likely to mean deliverance, ‘Scheme of Deliverance’ (Bendall and Rouse)
if so, the same must follow with parapudgalānāṃ ca yānatraya-niryāṇāya Bbh 〔87.20〕
śrāvakayāna-niryāṇādhimuktinānātvam avatarati Dbh 〔56.11〕
less certain, perhaps to 2 above, nidarśayitāro niryāṇa-mukhānām Gv 〔463.7〕
bodhisattvasyāvibhrānta-niryāṇam abhidyotitaṃ bhavati Bbh 〔258.2〕
-paramayāna-niryāṇa- Mvy 〔795〕 = Tib. ḥbyuṅ ba, arriving at …
(4) deliverance from, curing of (a disease): MSV 〔i.x.15〕.
Schmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
GermanSanskrit Tibetan
Tibetannges par 'byung
निर्याण
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritमहानन्दोऽमृतं सिद्धिः कैवल्यमपुनर्भवः ।
शिवं निःश्रेयसं श्रेयो निर्वाणं ब्रह्म निर्वृतिः ॥ ७४ ॥
महोदयः सर्वदुःखक्षयो निर्याणमक्षरम् ।
मुक्तिर्मोक्षोऽपवर्गोऽथ मुमुक्षुः श्रमणो यतिः ॥ ७५ ॥
वाचंयमो व्रती साधुरनगार ऋषिर्मुनिः ।
निर्ग्रन्थो भिक्षुरस्य स्वं तपोयोगशमादयः ॥ ७६ ॥
महानन्द (पुं), अमृत (क्ली), सिद्धि (स्त्री), कैवल्य (क्ली), अपुनर्भव (पुं), शिव (क्ली), निःश्रेयस् (क्ली), श्रेयस् (क्ली), निर्वाण (क्ली), ब्रह्मन् (पुं), निर्वृति (स्त्री), महोदय (पुं), सर्वदुःखक्षय (पुं), निर्याण (क्ली), अक्षर (क्ली), मुक्ति (स्त्री), मोक्ष (पुं), अपवर्ग (पुं), मुमुक्षु (पुं), श्रमण (पुं), यति (पुं), वाचंयम (पुं), व्रतिन् (पुं), साधु (पुं), अनगार (पुं), ऋषि (पुं), मुनि (पुं), निर्ग्रन्थ (पुं), भिक्षु (पुं), मुमुक्षुस्व (क्ली), तपस् (क्ली), योग (पुं), शम (पुं)
अपाङ्गदेशो निर्याणं गण्डस्तु करटः कटः ॥ १२२५ ॥
अपाङ्गदेश (पुं), निर्याण (पुं), गण्ड (पुं), करट (पुं), कट (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritअपाङ्गदेश
अपाङ्गदेश, निर्याण
अपाङ्गदेशो निर्याणं कर्णमूलं तु चूलिका ॥ २१७ ॥
verse 2.1.1.217
page 0027
Mahabharata
EnglishNiryāṇa(ṃ) (“marching out, ” cf. Sainyaniryāṇa). § 10 (Parvasaṅgr.): I, 2, 334 (ºṃ Kuru-Pāṇḍavasenayoḥ, i.e. Sainyaniryāṇaparvan).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritनिर्याणं, (निर्याति निर्गच्छति मदोऽनेनेति ।)निर् + या + करणे ल्युट् ।) गजापाङ्गदेशः ।(यथा, माघे । ५ । ४१ ।“प्रत्यन्यदन्तिनिशिताङ्कुशदूरभिन्न-निर्य्याणनिर्यदसृजं चलितं निषादी ॥
”)मोक्षः । अध्वनिर्गमः । इति मेदिनी । णे, ५७ ॥
(यथा, महाभारते । १३ । ५५ । ६ ।“निर्य्याणञ्च रथेनाशु सहसा यत् कृतं त्वया ॥
”पशुपादबन्धनरज्जुः । इति वैजयन्ती ॥
यथा, माघे । १२ । ४१ ।“निर्याणहस्तस्य पुरो दुधुक्षतः ॥
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskritनिर्याण निर्याति मदोऽनेन निर् + या करणे ल्युट् ।१ गजापाङ्गदेशे । भावे ल्युट् । २ मोचने ३ अध्वनिर्गमेच मेदि० । ४ निःसरणे ५ प्राणवायोर्देहनिःसरणरूप-मरणे च लग्नावधिकस्थानभेदस्थग्रहभेदैस्तज्ज्ञानं वृह-ज्जातके निरूपितं यथा “मृत्युर्मृत्युगृहेक्षणेन बलि-भिस्तद्धातुकोपोद्भवस्तत्संयुक्तभगात्रजो बहुभवो वीर्या-न्वितैर्भूरिभिः । अग्न्यम्ब्वायुधजो ज्वरामयकृतस्तृट्क्षुत्-कृतश्चाष्टमे सूर्याद्यैर्निधने चरादिषु परस्वाध्वप्रदेशे-ष्वपि । शैलाग्राभिहतस्य सूर्यकुजयोर्मृत्युः खब-न्धुस्थ १०४ योः कूपे मन्दशशाङ्कभूमितनयैर्बन्ध्वस्तकर्म-४ । ७१० स्थितैः । कन्यायां स्वजनाद्धिमोष्णकरयोः पाप-ग्रहैर्दृष्टयोः स्यातां यद्युभयोदयेऽर्कशशिनौ तोये तदामज्जतः । मन्दे कर्कटगे जलोदरकृतो मृत्युर्मृगाङ्केमृगे शस्त्राग्निप्रभवः शशिन्यशुभयोर्मध्ये कुजर्क्षे स्थिते ।कन्यायां रुधिरोत्थशोषजनितस्तद्वत् स्थिते शीतगौसौरर्क्षे यदि तद्वदेव हिमगौ रज्ज्वग्निपातैः कृतः ।बन्धाद्धी ५ नवमस्थयोरशुभयोः सौम्यग्रहादृष्टयोर्द्रेष्काणैश्चससर्पपाशनिगडैः छिद्र ८ स्थितैर्बन्धतः । कन्थायामशुभान्वि-तेऽस्तमयगे चन्द्रे सिते मेषगे सूर्य्ये लग्नगते च विद्धिमरणं स्त्रीहेतुकं मन्दिरे । शूलोद्भिन्नतनुः सुखे ४ ऽवनिसुतेसूर्येऽपि वा खे १० यमे सप्रक्षीणहिमांशुभिश्च युगपत्पा-पैस्त्रिकोणाद्य ५९१ गैः । बन्धु ४ स्थे च रवौ १० वियत्यव-निजे क्षीणेन्दुसंवीक्षिते काष्ठेनाभिहतः प्रयाति मरणंसूर्यात्मजेनेक्षिते । रन्ध्रास्पदाङ्गहिबुकै८।१०।१।४ र्लगुडा-हताङ्गः प्रक्षीणचन्द्ररुधिरार्किदिनेशयुक्तैः । तैरेव कर्म १०नवमोदय १ पुत्र ५ संस्थैर्धूमाग्निबन्धनशरीरनिकुट्टनान्तः ।बन्ध्वस्तकर्म ४ । ७ । १० सहितैः कुजसूर्यमन्दैर्निर्याणमायुध-शिखिक्षितिपालकोपात् । सौरीन्दुभूमितनयैः स्वसु-खास्पदस्थै २४१० र्ज्ञेयः क्षतकृमिकृतश्च शरीरपातः ।ख १० स्थेऽर्केऽवनिजे रसातल ४ गते यानप्रपाताद्बधोयन्त्रोत्पीडनजः कुजेऽस्तमयगे सौरेन्द्विनाभ्युद्गमे ।विण्मध्ये रुधिरार्किशीतकिरणैर्जूकाजसौरर्क्षगैर्यातैर्वागलितेन्दुसूर्यरुधिरैर्व्योमास्तबन्ध्वा १०७३ ह्वयान् । वीर्य्या-न्वितवक्रवीक्षिते क्षीणेन्दौ निधनस्थितेऽर्कजे । गुह्यी-द्भवरोगपीडया मृत्युः स्यात् कृमिशस्त्रदाहजः । अस्ते ७रवौ सरुधिरे निधने ८ ऽर्कपुत्रे क्षीणे रसातल ४ गतेहिमगौ खगान्तः । लग्नात्मजाष्टमतपः १५८९ स्विनमौममन्दचन्द्रौस्तु शैलशिखराशनिकुड्यपातैः । द्वाविंशःकथितस्तु कारणं द्रेष्काणो निधनस्य सूरिभिः । तस्या-धिपतिर्भवोऽपि वा निर्य्याणं स्वगुणैः प्रयच्छति ।होरानवांशकपयुक्तसमानभूमौ योगेक्षणादभिरतः परि-कल्प्यमेतत् । मोहस्तु मृत्युसमयेऽनुदितांशतुल्यः स्वेऽंशे-क्षिते द्विगुणितस्त्रिगुणः शुभैश्च । दहनजलविमिश्रैर्म-स्मसंक्लेदशोषैर्निधनभवनसंस्थैर्व्यालवर्गैर्विडन्तः । इतिशवपरिणामश्चिन्तनीथो यथोक्तः पृथुविरचितशास्त्राद्गत्य-नूकादि चिन्त्यम् । गुरुरुडुपतिशुक्रौ सूर्य्यभौमौ य-मज्ञौ विबुधपितृतिरश्चोर्नारकीयांश्च कुर्युः । दिनकरशशि-वीर्य्याधिष्ठिता त्र्यंशनाथात् प्रवरसमनिकृष्टास्तुङ्गह्रासा-दनूके । गतिरपि रिपुरन्ध्रत्र्यंशपोऽस्तस्थितो वा गुरु-रथ रिपुकेन्द्रच्छिद्रगः स्वोच्चसंस्थः । उदयति भवनेऽन्त्येसौम्यभागे च मोक्षो भवति यदि बलेन प्रोज्झितास्तत्रशेषाः । इति नैर्य्याणिकाध्यायः” । “नेष्टा योगा जातकंकामिनीनां निर्याणं स्यान्नष्टजन्मद्रिकाणः” इत्युपसंहा-राध्याये तत्रोक्तम् । निर्गतं यानमस्मात् प्रा० ब० “सं-ज्ञायां पूर्वपदात् पा० णत्वम् । पशूनां पादबन्धने६ दामनि वैज० “निर्याणहस्तस्य पुरो दुधुक्षतः” माघः ।
Burnouf
FrenchStchoupak
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
