धूम्र (dhUmra)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishधूम्र - dhUmra - - grey
कापोत - kApota - - grey
धूम्रवर्ण - dhUmravarNa - - grey
धूसर - dhUsara - - grey
पक्व - pakva - - grey
विधूसर - vidhUsara - - grey
समुद्धूषर - samuddhUSara - - grey
पलित - palita - - grey
धौम्र - dhaumra - - grey
धूसर - dhUsara - - greyish
धूम्रनीकाश - dhUmranIkAza - - greyish
धूसरित - dhUsarita - - greyish
अपलित - apalita - - not grey
पक्वता - pakvatA - - greyness
पालित्य - pAlitya - - greyness
कपोतक - kapotaka - - lead-grey
कपोतवर्ण - kapotavarNa - - lead-grey
कपोताभ - kapotAbha - - lead-grey
धूम्राक्ष - dhUmrAkSa - - grey-eyed
धूसरित - dhUsarita - - made grey
धूम्र - dhUmra - - dark-red
धूम्र - dhUmra - - smokey
धूम्र - dhUmra - - smoke-coloured
धूम्र - dhUmra - - dim
धूम्र - dhUmra - - purple
धूम्र - dhUmra - - smoky
धूम्र - dhUmra - - dark-coloured
धूम्र - dhUmra - - obscured
धूम्र - dhUmra - - grey
धूम्र - dhUmra - - name of a family of RSis
धूम्र - dhUmra - - 28th yoga
धूम्र - dhUmra - - incense
धूम्र - dhUmra - - camel
धूम्र - dhUmra - - mixture of red and black
धूम्र - dhUmra - - wickedness
धूम्र - dhUmra - - sin
धूम्र - dhUmra - - smoke-coloured
धूमाभ - dhUmAbha - - smoke-coloured
धूम्रवर्ण - dhUmravarNa - - smoke-coloured
धूमल - dhUmala - - smoke-coloured
धूम्राभ - dhUmrAbha - - smoke-coloured
आधूम्र - AdhUmra - - smoke-coloured
धूमवर्ण - dhUmavarNa - - smoke-coloured
धूमरक्त - dhUmarakta - - coloured with smoke
सोवाल - sovAla - - blackish or smoke-coloured
धूलिधूम्र - dhUlidhUmra - - smoke-coloured or dark with dust
धूम्र dhUmra 28th yoga
वृषभ vRSabha name of the 28th muhUrta
अश्विनी azvinI head of Aries or the first of the 28 nakSatras
राशिप्रविभाग rAzipravibhAga division or distribution of the 12 signs of the zodiac under the 28 nakSatras
धूम्र dhUmra 28th yoga
वृषभ vRSabha name of the 28th muhUrta
Wilson
EnglishApte
Englishधूम्र [dhūmra], [धूमं तद्वर्णं राति रा-क]
Smoke-coloured, smoky, grey
हुतभुग्धूमधूम्रोपकण्ठम् 3.55
15.16.
Dark-red.
Dark, obscured.
Purple.
म्रः A mixture of red and black.
Incense.
Purple (the colour).
An epithet of Śiva.
A Camel.
(in ) The 28th Yoga. -म्रा An epithet of Durgā. -म्रम् Sin, vice, wickedness
वायुना प्रेर्यमाणस्तु धूम्राय मुदमन्वगात् * 1.63.49. -अक्षिः a pearl of a bad colour. -अटः the fork-tailed shrike. -आभः air, atmosphere. -रुच् of a purple hue. -लोचनः a pigeon. -लोहित dark-red, deep-purple. (-तः) an epithet of Śiva.
वर्णः the dark-red colour.
incense.-वर्णकः a kind of animal living in caves, a fox. -वर्णाf. of one of the seven tongues of Agni
काली कराली च मनोजवा च सुलोहिता या च सुधूम्रवर्णा । स्फुलिङ्गिनी विश्वरूपी च देवी लोलायमाना इति सप्त जिह्वाः ॥ 1.2.4. -शूकः (लः) a camel.
Apte 1890
Englishधूम्र a. [धूमं तद्वर्णं राति रा-क] 1 Smoke-coloured, smoky, grey
Bh. 3. 55
R. 15. 16.
2 Dark-red.
3 Dark, obscured.
4 Purple.
म्रः 1 A mixture of red and black.
2 Incense.
3 Purple (the colour).
4 An epithet of Śiva.
म्रा An epithet of Durgā.
म्रं Sin, vice, wickedness.
Comp.
अक्षिः a pearl of a of a bad colour.
अटः the fork-tailed shrike.
आभः air, atmosphere.
रुच् a. of a purple hue.
लोचनः a pigeon.
लोहित a. dark-red, deeppurple. (
तः) an epithet of Śiva.
वर्णः {1} the dark-red colour. {2} incense.
वर्णकः a kind of animal living in caves, a fox.
शूकः a camel.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishधूम्र, अस्, आ, अम्, smoky, smoke-coloured,
grey
(according to the lexicographers) dark-red or
the colour of fire seen through smoke
of a deep
purple colour, purple
(metaphorically) dark, lurid,
obscured
(अस्), m. a mixture of red and black
purple (the colour)
incense. (= तुरुष्क)
N. of
one of Skanda's attendants
of a Dānava
of a Muni
of a monkey or bear [cf. धूम्रायण and धौ-
म्रायण]
an epithet of Śiva
of Parāśara
(in
astrology) N. of the twenty-eighth Yoga
(आ), f. a
kind of gourd (= शशाण्डुली)
epithet of Durgā
of
the mother of Vasu-dhara
(अम्), n. sin, vice,
wickedness
[cf. ताम्र-ध्°।]
—धूम्र-केतु, उस्,
m. ‘grey-bannered, ’ N. of a son of Bharata
of
Tṛṇa-vindu.
—धूम्र-केश, अस्, m. ‘dark-haired, ’
N. of a son of Pṛthu and Arcis
of a son of
Kṛśāśva and Arcis [cf. धूम-केतु]
of a son of
Danu.
—धूम्र-गिरि, इस्, m. ‘the smoky moun-
tain, ’ N. of a mountain.
—धूम्र-धी, ईस्, ईस्,
इ, ‘whose intellect is dim’ or ‘whose devotion is
obscured, ’ devoted to works.
—धूम्र-नीकाश, अस्,
आ, अम्, Ved. of a deep dark-red colour.
—धूम्र-
पत्त्रा, f. ‘having grey or dark-red leaves, ’ N. of a
shrub (= धूम्राह्वा, सु-लभा, स्वयम्-भुवा,
गृध्र-पत्त्रा, गृध्राणी, कृमि-घ्नी, श्रीम-
लापहा).
—धूम्र-मूलिका, f. ‘having a grey or
dark-red root, ’ a kind of grass (= शूली).
—धूम्र-
रुच्, क्, क्, क्, of a purple hue, of a deep-red colour.
—धूम्र-रोहित, अस्, आ, अम्, Ved. dark-red, deep
purple.
—धूम्र-लोचन, अस्, m. ‘dark-eyed, ’ a
pigeon
N. of a general of the Asura Śumbha.
—धूम्र-लोहित, अस्, आ, अम्, dark-red, deep purple.
—धूम्र-वर्ण, अस्, आ, अम्, smoky-coloured,
dark-red, deep purple
(अस्), m. incense
N. of a
son of Aja-mīḍha and Dhūminī
N. of a mountain
(आ), f., N. of one of the seven tongues of Fire
flame.
—धूम्र-वर्णक, अस्, m. ‘the dark-
coloured one, ’ a kind of animal living in caves, a
fox
[cf. कोकड।]
—धूम्रवर्णा-मनु, N. of
a magical formula.
—धूम्र-शूक, अस्, m. ‘having
grey bristles, ’ a camel
(also read धूम्र-शूल।)
—धूम्र-संरक्त-लोचन, अस्, आ, अम्, having
dark-red or greyish-red eyes.
—धूम्राक्ष (°र-
अक्°), अस्, ई, अम्, grey-eyed
(अस्), m., N. of a Ra-
kṣas
of a son of Hema-candra, grandson of Tṛṇa-
vindu [cf. धूम्राश्व]
of a king of the Niṣadhas.
—धूम्राक्षि (°र-अक्°), इस्, m. a pearl of a bad
colour.
—धूम्राट (°र-अट), अस्, m. the fork-
tailed shrike
[cf. धूम्याट।]
—धूम्रानीक (°र-
अन्°), अस्, m., N. of one of the seven sons of Medhā-
tithi and a Varṣa called after him.
—धूम्राभ-
(°र-आभ), अस्, m. air, wind, atmosphere (some-
times of a smoky or dark-red hue?).
—धूम्राश्व
(°र-अस्°), अस्, m. ‘having dark horses, ’ N. of a son
of Su-candra (son of Hema-candra) and father of
Sṛñjaya
[cf. धूम्राक्ष।]
—धूम्राह्वा (°र-
आह्°), f. = धूम्र-पत्त्रा.
—धूम्रोर्णा (°र-ऊर्°),
f. = धूमोर्णा (?).
Benfey
EnglishApte Hindi
Hindiधूम्र
वि* - धूम + रा + क
"धुमैला, धुएँ वाला, भूरा"
धूम्र
वि* - धूम + रा + क
गहरा लाल
धूम्र
वि* - धूम + रा + क
"काला, अंधकारावृत"
धूम्र
वि* - धूम + रा + क
मटमैला
धूम्रः
- -
काले और लाल रंग का मिश्रण
धूम्रः
- -
लोबान
धूम्रम्
- -
"पाप, दुर्व्यसन, दुष्टता"
धूम्र
वि* - धूमं तद्वर्णं राति रा+क
धुएँ के रंग का
धूम्र
वि* - धूमं तद्वर्णं राति रा+क
भूरा
धूम्रः
- -
ऊँट
Shabdartha Kaustubha
Kannadaधूम्र
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬೂದಿ ಬಣ್ಣ
निष्पत्तिः - > रा (दाने) -"कः" (३-२-३)
व्युत्पत्तिः - > धूमं तद्वर्णं लाति
प्रयोगाः - > "दुर्दर्शनं ददर्शाग्निं धूम्रधूमितमण्डलम्"
उल्लेखाः - > कुमा० १०-२
धूम्र
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಪ್ಪು ಕೆಂಪು ಬೆರೆತ ಬಣ್ಣ
प्रयोगाः - > "भूरेणवो नभसि बद्धपयोदचक्राश्चक्रीवदङ्गरुहधूम्ररुचो विसस्रुः"
उल्लेखाः - > माघ० ५-८
धूम्र
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಭಾನು ಮೊದಲಾದ ವಾರಗಳಲ್ಲಿ ಅಶ್ವಿನೀ ಮೊದಲಾದ ನಕ್ಷತ್ರಗಳ ಸಂಬಂಧದಿಂದ ಉಂಟಾಗುವ ಆನಂದ ಮೊದಲಾದ ೨೮ ಯೋಗಗಳಲ್ಲೊಂದು
प्रयोगाः - > "ध्वाङ्क्षे वज्रे मुद्गरे चेषुनाड्यो वर्ज्या वेदाः पद्मलम्भे गदेऽश्वाः । धूम्रे काणे मौसले भूर्द्वयं द्वे रक्षोमृत्यूत्पातकालाश्च सर्वे"
उल्लेखाः - > मु० चि०
धूम्र
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಲೋಬಾನವೆಂಬ ತುರುಕರದೇಶದ ಒಂದು ವಾಸನಾದ್ರವ್ಯ
धूम्र
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಒಬ್ಬ ಅಸುರ
प्रयोगाः - > "समुद्रो रभश्चण्डो धूम्रश्चैव महासुरः"
उल्लेखाः - > हरिवं०
धूम्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಬೂದಿಬಣ್ಣದ
धूम्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಕಪ್ಪು ಮತ್ತು ಕೆಂಪುಬೆರೆತ ಬಣ್ಣದ
प्रयोगाः - > "धूमधूम्रो वसागन्धी ज्वालाबभ्रुशिरोरुहः"
उल्लेखाः - > रघु० १५-१६
L R Vaidya
EnglishSchmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
GermanWordnet
Sanskrit धूमल, धूम्रवर्ण, धूम्र
मत्कुणानां वर्णयुक्तम्।
"तव करांशुके धूमलः कीटकः सर्पति।"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritरक्तश्यामे पुनर्धूम्रधूमलावथ कर्बुरः ।
किर्मीर एतः शबलश्चित्रकल्माषचित्रलाः ॥ १३९८ ॥
रक्तश्याम (पुं), धूम्र (पुं), धूमल (पुं), कर्बुर (पुं), किर्मीर (पुं), एत (पुं), शबल (पुं), चित्रकल्माष (पुं), चित्रल (पुं)
अभिधानचिन्तामणिपरिशिष्टम्
Sanskritधनदे निधनाक्षः स्यान्महासत्त्वः प्रमोदितः ॥ ३८ ॥
रत्नगर्भ उत्तराशाधिपतिः सत्यसंगरः ।
धनकेलिः सुप्रसन्नः परिविद्धोऽलका पुनः ॥ ३९ ॥
वसुप्रभा वसुसारा शंकरे नन्दिवर्धनः ।
बहुरूपः सुप्रसादो मिहिराणोऽपराजितः ॥ ४० ॥
कङ्कटीको गुह्यगुरुर्भगनेत्रान्तकः खरुः ।
परिणाहो दशबाहुः सुभगोऽण्वेकलोचनः ॥ ४१ ॥
गोपालो वरवृद्धोऽहिपर्यङ्कः पांसुचन्दनः ।
कूटकृन्मन्दरमणिर्नवशक्तिर्महाम्बकः ॥ ४२ ॥
कोणवादी शैलधन्वा विशालाक्षोऽक्षतस्वनः ।
उन्मत्तवेषः शवरः सिताङ्गो धर्मवाहनः ॥ ४३ ॥
महाकान्तो वह्निनेत्रः स्त्रीदेहार्धो नृवेष्टनः ।
महानादो नराधारो भूरिरेको दशोत्तमः ॥ ४४ ॥
यौटी यौटीङ्गोऽर्धकूटः समिरो धूम्रयोगिनौ ।
उलन्दो जयतः कालो जटाधरदशाव्ययौ ॥ ४५ ॥
संध्यानाटी रेरिहाणः शङ्कुश्च कपिलाञ्जनः ।
जगद्द्रोणिरर्धकालो दिशांप्रियतमोऽतलः ॥ ४६ ॥
जगत्स्रष्टा कटाटङ्वः कटप्रूहीरहृत्कराः ।
निधनाक्ष (पुं), महासत्त्व (पुं), प्रमोदित (पुं), रत्नगर्भ (पुं), उत्तराशाधिपति (पुं), सत्यसङ्गर (पुं), धनकेलि (पुं), सुप्रसन्न (पुं), परिविद्ध (पुं), वसुप्रभा (स्त्री), वसुसारा (स्त्री), नन्दिवर्धन (पुं), बहुरूप (पुं), सुप्रसाद (पुं), मिहिराण (पुं), अपराजित (पुं), कङ्कटीक (पुं), गुह्यगुरु (पुं), भगनेत्रान्तक (पुं), खरु (पुं), परिणाह (पुं), दशबाहु (पुं), सुभग (पुं), अनेकलोचन (पुं), गोपाल (पुं), वरवृद्ध (पुं), अहिपर्यङ्क (पुं), पांसुचन्दन (पुं), कूटकृत् (पुं), मन्दरमणि (पुं), नवशक्ति (पुं), महाम्बुक (पुं), कोणवादिन् (पुं), शैलधन्वन् (पुं), विशालाक्ष (पुं), क्षतस्वन (पुं), उन्मत्तवेष (पुं), शबर (पुं), शिताङ्ग (पुं), धर्मवाहन (पुं), महाकान्त (पुं), वह्निनेत्र (पुं), स्त्रीदेहार्द्ध (पुं), नृवेष्टन (पुं), महानाद (पुं), नराधार (पुं), भूरि (पुं), एकादशोत्तम (पुं), जोटिन् (पुं), जोटीङ्ग (पुं), अर्धकूट (पुं), समिर (पुं), धूम्र (पुं), योगिन् (पुं), उलन्द (पुं), यजत (पुं), काल (पुं), जटाधर (पुं), दशाव्यय (पुं), सन्ध्यानाटिन् (पुं), रेरिहाण (पुं), शङ्कु (पुं), कपिलाञ्जन (पुं), जगद्रोणि (पुं), अर्धकल (पुं), दिशांप्रियतम (पुं), अतल (पुं), जगत्स्रष्टा (पुं), कटाटङ्क (पुं), कटप्रू (पुं), हीरहृत् (पुं), कर (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritरक्तश्याम
रक्तश्याम, धूम्र, धूमल
रक्तश्यामो भवेद्धूम्रो धूमलः स च कथ्यते ॥ ७३७ ॥
verse 4.1.1.737
page 0085
नाममाला
Sanskritधूम, धूम्र, अलिप्रभ
कृष्णं नीलासितं कालं धूमं धूम्रमलिप्रभः ।
verse 0.1.1.148
page 0072
Mahabharata
EnglishDhūmra^1, a warrior of Skanda. § 615u (Skanda): IX, 45, 2566.
Dhūmra^2 = Śiva: VII, 2876
XII, 10359 (1000 names^1).
पुराणम्
Englishधूम्र १ / DHŪMRA I. A hermit. This hermit was a luminary in the Durbar of indra. (M.B. Sabhā Parva, Chapter 7).
धूम्र २ / DHŪMRA II. A warrior of subrahmaṇya. (M.B. śalya Parva, Chapter 45, Stanza 64).
Vedic Reference
Englishशब्दकल्पद्रुमः
Sanskritधूम्रः, (धूमं धूमवर्णं रातीति । रा + कः ।पृषोदरादित्वात् साधुः ।) श्यामरक्तमिश्रित-वर्णः । तत्पर्य्यायः । धूमलः २ कृष्णलोहितः ३ ।तद्वति, त्रि । इत्यमरः । १ । ५ । १६ ॥
(यथा, रघौ । १५ । १६ ।“धमधम्रो वसागन्धो ज्वालावभ्रुशिरोरुहः ।क्रव्याद्गणपरीवारश्चिताग्निरिव जङ्गमः ॥
”)तुरुस्कः । इति राजनिर्घण्टः ॥
(असुरविशेषः ।यथा हरिवंशे । २३२ । ८ ।“समुद्रो रभसश्चण्डो धूम्रश्चैव महासुरः ॥
”स्कन्दस्य सैनिकविशेषः । यथा, महाभारते ।९ । ४५ । ६२ ।“शृणु नामानि वाप्येषां येऽम्ये स्कन्दस्य सैनिकाः ।”“धूम्नः श्वेतकलिङ्गश्च सिद्धार्थो वरदस्तथा ॥
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskritधूम्र धूमं तद्वर्णं राति रा--कपृषो० । १ सिह्लके खरलो-मवर्णाभे २ कृष्णलोहिते वर्णे च ३ तद्वति “धूमधूम्रोवसागन्धिर्ज्वालाबभ्रुशिरोरुहः” रघुः । कृष्णलोहितश्चकृष्णवर्णमिश्रो लोहितर्णः “धूम्रा बभ्रुनीकाशाः पितॄ-णाम्” यजु० २४ । १८ “धूम्राः कृष्णवर्णमिश्रा लोहित-वर्णाः” वेददी० “भूरेणवो नभसि नद्धपयोदचक्राश्चक्री-वदङ्गरुहधूम्ररुचो विसस्रुः” माघः । ५ शिवे “विलो-हितस्य धूम्रस्य नीलग्रीवाय वै नमः” भा० शा० २८६ अ०६ मेषे “अजो धूम्रो न गोधूमैः” यजु० २१ । २९“धूम्रः मेषः” वेददी० ७ कुमारानुचरभेदे “धूम्रः श्वेतःकलिन्दश्च सिद्धार्थो वरदस्तथा” भा० श० ४६ अ० तदनु-चरोक्तौ । ८ बलिराजसेनाधिपासुरभेदे “समुद्रो रभस-श्चण्डो धूम्रश्चैव प्रियङ्करः” हरिवं २४० अ० बलिसेनाधि-प्रोक्तौ । एतेषां धूम्रवर्णत्वात् तथात्वम् । मुहूर्तचि० उक्तेआनन्दादिषु रव्यादिवारे ९ नक्षत्रविशेषेण योगभेदे यमा“आनन्दाख्यः १ कालदण्डश्च २ धूम्रो ३ धाता ४ सौम्यो ५ध्वाङ्क्ष ६ केतू ७ क्रमेण । श्रीवत्साख्यो ८ वज्रकं ९ मुद्ग-रश्च १० छत्रं ११ मित्रं १३ मानसं १३ पद्म १४ लुम्बौ १५ ।उत्पाट १६ मृत्यू १७ किल काण १८ सिद्धी १९ शुभो २०ऽमृताख्यो २१ मुषलं २२ गदश्च २३ । मातङ्ग २४ रक्ष २५पर २६ सुस्थिराख्य २७ प्रवर्द्धमानाः २८ फलदाः स्वनाम्ना ।टाम्रादर्के, मृगादिन्दौ, सार्पाद्भौमे, कराद्बुधे । मैत्रात्गुरौ, मृगौ वैश्वाद्गण्या मन्दे च वारुणात्” अस्यार्थः साभि-जित्कैः अष्टाविंशतिनक्षत्रैरष्टाविंशतिर्योगाः इष्टनक्षत्रंरविवारे अश्वनीतो गणने यत्संख्यकं ततमीयोगोभवतिएवं सोमे रोहिणीतोयतमसं ख्यमृक्षं ततमोयोग इति एव-मन्यत्राप्युह्यम् । तत्र वर्ज्यनाडीः तत्रैवाह । “ध्वाङ्क्षे वज्रेमुद्गरे चेषु ५ नाड्यो, वर्ज्या, वेदाः ४ पद्मलुम्बे, गदेऽश्वाः ७ ।धूम्रे काणे मौषले भू १ र्द्वयं, द्वे, रक्षोमृत्यूत्पाटकालाश्चसर्वे” । १० ध्रुवनामकवसोर्मातरि स्त्री “धूम्रायाश्च धरापुत्रोब्रह्मविद्यो ध्रुवस्तथा” भा० आ० ६६ अ० वसवंशोक्तौ ।शार० उक्ते आदित्यस्य द्वादशकलामध्ये ११ कलाभेदेस्त्री “तपिनी १ तापिनी २ धूम्रा ३ मरीचि ४ र्ज्वलिनी ५रुचिः ६ । सुषुम्णा ७ भोगदा ८ विश्वा ९ वोधिनी १० धा-रिणी ११ क्षमा १२” । १२ शशाण्डुल्यां स्त्री राजनि० ।
Burnouf
FrenchStchoupak
Frenchधूम्र-
a. couleur de fumée, gris-noir, rouge foncé
obscur, trouble
d'un singe ou d'un ours
d'une famille de Ṛṣi
nt. péché, vice.
°केतु- fils de Bharata
de Tṛṇabindu.
°केश- de divers personnages.
°गिरि- d'une montagne.
°धी- a. à l'esprit obscur ou troublé.
°रुच्- a. gris ou pourpre.
°लोहित- a. rouge foncé.
°वर्ण- a. couleur de fumée, sombre, gris, rouge foncé.
°शिख- d'un Rākṣasa.
धूम्राक्ष- -ई- a. aux yeux gris
d'un Rākṣasa
d'un fils
de Hemacandra.
धूम्राश्व- fils de Sucandra et père de Sṛñjaya.
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
