धीर (dhIra)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
Englishधीर (-रः-रा-रं)
1. Wise, sensible, learned.
2. Firm, steady, con-
sistent, determined.
3. Cool, collected.
4. Head-strong, self-willed,
uncontrollable.
5. Lazy, dull, slow.
6. Strong, powerful.
7. Well-
behaved, decorous, decent.
8. Gentle, steady, (as a breeze.)
9.
Deep, (as a sound)
(-रः)
1. A name of BALI, a celebrated prince.
2. The ocean.
mn. (-रः-रं) Saffron.
(-रा)
1. A drug
also काकोली.
2. A woman who, although jealous of a husband or
lover, suppresses all expression of resentment in his presence.
धी understanding, रा to possess, क affix
or धी with ईर to go to,
affix अण्
or धी to possess, क्तन् Unādi धियं राति रा-क । धियमीरयति
ईरअण् वा । उप० स ।
Capeller Eng
EnglishYates
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishधीर - dhIra - - brave
वीर - vIra - - brave
शूर - zUra - - braveman
प्रगल्भ - pragalbha - - brave
शुर - zura - - brave
सात्त्विक - sAttvika - - brave
धृषित - dhRSita - - brave
अनिवर्तिन् - anivartin - - brave
अनिवृत्त - anivRtta - - brave
उरुविक्रम - uruvikrama - - brave
ऋत - Rta - - brave
भद्रक - bhadraka - - brave
प्रधानोत्तम - pradhAnottama - - brave
वेधस् - vedhas - - brave
वृषमणस् - vRSamaNas - - brave
वृषमण्यु - vRSamaNyu - - brave
समितिशालिन् - samitizAlin - - brave
सपराक्रम - saparAkrama - - brave
प्रतिधर्षति { प्रतिधृष् } - pratidharSati { pratidhRS } - verb - brave
नृवत् - nRvat - - bravely
धीर - dhIra - - brave
धीर - dhIra - - firm
धीर - dhIra - - courageous
धीर - dhIra - - well-conducted
धीर - dhIra - - deep
धीर - dhIra - - steadfast
धीर - dhIra - - soft
धीर - dhIra - - gentle
धीर - dhIra - - perseverant
धीर - dhIra - - strong-minded
धीर - dhIra - - strong
धीर - dhIra - - dull
धीर - dhIra - - resolute
धीर - dhIra - - steady
धीर - dhIra - - grave
धीर - dhIra - - calm
धीर - dhIra - - persevering
धीर - dhIra - - energetic
धीर - dhIra - - persistent
धीर - dhIra - - bold
धीर - dhIra - - versed in
धीर - dhIra - - intelligent
धीर - dhIra - - clever
धीर - dhIra - - thoughtful
धीर - dhIra - - self-possessed
धीर - dhIra - - familiar with
धीर - dhIra - - constant
धीर - dhIra - - well-bred
धीर - dhIra - - low
धीर - dhIra - - composed
धीर - dhIra - - wise
धीर - dhIra - - skilful
धीर - dhIra - - ocean
धीर - dhIra - - sea
धीर - dhIra - - saffron
धीर समीर - dhIra samIra - - gentle breeze [ Beaufort scale 3 ]
धीर - dhIra - - resolute
दृढ - dRDha - - resolute
स्थिर - sthira - - resolute
अध्यवसाययुक्त - adhyavasAyayukta - - resolute
अध्यवसायिन् - adhyavasAyin - - resolute
अनिश्चर - anizcara - - resolute
कृतनिश्चय - kRtanizcaya - - resolute
दृढकारिन् - dRDhakArin - - resolute
दृढधृति - dRDhadhRti - - resolute
दृढमति - dRDhamati - - resolute
धीरसत्त्व - dhIrasattva - - resolute
धृतिमत् - dhRtimat - - resolute
निभृतात्मन् - nibhRtAtman - - resolute
प्रगल्भ - pragalbha - - resolute
बद्धनिश्चय - baddhanizcaya - - resolute
प्रहितात्मन् - prahitAtman - - resolute
प्रतीतात्मन् - pratItAtman - - resolute
व्यवसायवर्तिन् - vyavasAyavartin - - resolute
व्यवसायवसायिन् - vyavasAyavasAyin - - resolute
साभिप्राय - sAbhiprAya - - resolute
धीर dhIra courageous
धृष्ट dhRSTa courageous
विक्रान्त vikrAnta courageous
शुष्मिन् zuSmin courageous
सात्त्विक sAttvika courageous
तवस् tavas courageous
सत्त्वाधिक sattvAdhika courageous
तविष taviSa courageous
दाधृषि dAdhRSi courageous
दानु dAnu courageous
धीरचेतस् dhIracetas courageous
धृषत् dhRSat courageous
धृष्णु dhRSNu courageous
विक्रमिन् vikramin courageous
विपरिक्रान्त viparikrAnta courageous
वृषमणस् vRSamaNas courageous
वृषमण्यु vRSamaNyu courageous
शौर्यवत् zauryavat courageous
शूष zUSa courageous
सत्त्ववत् sattvavat courageous
सत्त्वशालिन् sattvazAlin courageous
सोत्साह sotsAha courageous
धृषता dhRSatA courageously
धृष्टम् dhRSTam courageously
प्रगल्भम् pragalbham courageously
वीरया vIrayA courageously
दृष्णोति { दृष् } dRSNoti { dRS } verb 5 be courageous
नरशार्दूल narazArdUla courageous man
आरभट ArabhaTa courageous man
यत्पराक्रम yatparAkrama being so courageous
ओजायित ojAyita courageous behaviour
महासत्त्व mahAsattva extremely courageous
गोष्ठेप्रगल्भ goSThepragalbha courageous in a cow-pen
महाविक्रम mahAvikrama very valorous or courageous
सुसत्त्व susattva very resolute or courageous
भीमविक्रान्त bhImavikrAnta terribly powerful or courageous
तविषीयते { तविषीय } taviSIyate { taviSIya } verb be strong or violent or courageous
सुविक्रम suvikrama very courageous or energetic or brave
धीर dhIra persevering
उत्साहवत् utsAhavat persevering
व्यवसायिन् vyavasAyin persevering
दीर्घोद्योगिन् dIrghodyogin persevering
स्थायिन् sthAyin persevering
दृढ dRDha persevering
स्थिर sthira persevering
अभिनिविष्ट abhiniviSTa persevering
उत्साहक utsAhaka persevering
उद्यत udyata persevering
उद्यमिन् udyamin persevering
उद्योगिन् udyogin persevering
कृतप्रयत्न kRtaprayatna persevering
तस्थिवस् tasthivas persevering
दृढकारिन् dRDhakArin persevering
निध्रुवि nidhruvi persevering
प्रयत्नवत् prayatnavat persevering
व्यवसित vyavasita persevering
साभिप्राय sAbhiprAya persevering
उद्भू udbhU persevering
दृढ dRDha adverb perseveringly
दृढव्रत dRDhavrata persevering in
व्यवस्थित vyavasthita persevering in
समास्थित samAsthita persevering in
अल्पप्राण alpaprANa not persevering
दीर्घप्रयत्न dIrghaprayatna persevering effort
प्रयत्न prayatna persevering effort
स्थिरकर्मन् sthirakarman persevering in action
अभिनिविष्टता abhiniviSTatA state of being persevering
सुधृत sudhRta very constant or persevering
दीर्घप्रयज्यु dIrghaprayajyu persevering in offerings and sacrifices
महोद्यम mahodyama very energetic or diligent or persevering
आफलोदयकर्मन् Aphalodayakarman persevering in a work until it bears fruit
कियदेहिका kiyadehikA vigorous or persevering exertions according to one's strength
कियदेतिका kiyadetikA vigorous or persevering exertions according to one's strength
धीर dhIra perseverant
धीर dhIra persistent
लग्नग्रह lagnagraha persistent
व्यववस्थान vyavavasthAna persistent
साग्रह sAgraha persistent
व्यवसायिन् vyavasAyin persistent
सभास्थाणु sabhAsthANu persistent gambler
धीर dhIra well-bred
आजानेय AjAneya well-bred horse
सुविनीत suvinIta well - bred
Wilson
Englishधीर
(-रः-रा-रं)
1 Wise, sensible, learned.
2 Firm, steady, consistent, determined.
3 Cool, collected.
4 Head-strong, selfwilled, uncontrollable.
5 Lazy, dull, slow.
6 Strong, powerful.
7 Well behaved, decorous, decent.
8 Gentle, steady, (as a breeze.)
9 Deep, (as a sound.)
(-रः)
1 A name of BALI, a celebrated prince.
2 The ocean.
mn. (-रः-रं) Saffron.
(-रा)
1 A drug
also काकोली.
2 A woman who, although jealous of a husband or lover, suppresses all
expression of resentment in his presence.
धी understanding, रा to possess, क affix
or धी with
ईर to go to, affix अण्
or धी to possess, क्तन् Uṇādi
Apte
Englishधीर [dhīra], [धियं राति रा-क, धियमीरयति ईर-अण् वा उप˚ स Tv.] Brave, bold, courageous
धीरोद्धता गतिः 6.19.
Steady, steadfast, firm, durable, lasting, constant निषेदुषीमासनबन्धधीरः 2.6.
Strong-minded, persevering, self-possessed, resolute, of firm resolve or purpose
धीरा हि तरन्त्यापदम् 175
विकारहेतौ सति विक्रियन्ते येषां न चेतांसि त एव धीराः 1.59.
Composed, calm, collected.
Sedate, sober, grave, solemn
सागरधीरचेताः 18.4.
Strong, energetic.
Wise, prudent, intelligent, sensible, learned, clever
तमेव धीरो विज्ञाय प्रज्ञां कुर्वीत ब्राह्मणः Bṛi. 4.4.21. धृतेश्च धीरः सदृशीर्व्यधत्त सः 3.1
5.38
16.74
5.31.
Deep, grave, loud, hollow (as sound)
स्वरेण धीरेण निवर्तयन्निव 3.43, 59
6.17.
Well-conducted, well-behaved.
Gentle, soft , agreeable, pleasing (as a breeze)
धीरसमीरे यमुनातीरे वसति वने वनमाली 5.
Lazy, dull.
Daring.
Headstrong.
रः The ocean.
An epithet of Buddha.
The thinking principle, the soul (चिदात्मन्).
An epithet of king Bali. -रम् Saffron. -रम् Boldly, firmly, steadfastly. steadily
धीरं विलोकयति 2.31
13. -उदात्तः the hero of a poetic composition (i. e. a play or poem) who is brave and noble-minded
अविकत्थनः क्षमावानतिगम्भीरो महासत्त्वः । स्थेयान्निगूढमानो धीरोदात्तो दृढव्रतः कथितः ॥ S. D.* 66. -उद्धतः the hero of a poetic composition who is brave but haughty
मायापरः प्रचण्ड- श्चपलो$हंकारदर्पभूयिष्ठः । आत्मश्लाघानिरतो धीरैर्धीरोद्धतः कथितः S. D.* 67. -चेतस् firm, resolute, strongminded, courageous. -प्रशान्तः the hero of a poetic composition who is brave and calm
सामान्यगुणैर्भूयान् द्विजातिको धीरप्रशान्तः स्यात् S. D.* 69. -ललितः hero of a poetic composition who is firm and brave, but sportive and reckless
निश्चिन्तो मृदुरनिशं कलापरो धीरललितः स्यात् S. D.* 68. -ललिता of a metre with the गुणs as भरनरनग. -स्कन्धः a buffalo.
Apte 1890
Englishधीर a. [धियं राति रा-क, धियमीरयति ईर-अण् वा उप° स° Tv.] 1 Brave, bold, courageous
धीरोद्धता गतिः U. 6. 19.
2 Steady, steadfast, firm, durable, lasting, constant
R. 2. 6.
3 Strong-minded, persevering, self-possessed, resolute, of firm resolve or purpose
धीरा हि तरंस्यापदं K. 175
विकारहेतौ सति विक्रियंते येषां न चेतांसि त एव धीराः Ku. 1. 59.
4 Composed, calm, collected.
5 Sedate, sober, grave, solemn
R. 18. 4.
6 Strong, energetic.
7 Wise, prudent, intelligent, sensible, learned, clever
धृतेश्च धीरः सदृशीर्व्यधत्त सः R. 3. 10
5. 38, 16. 74
U. 5. 31.
8 Deep, grave, loud, hollow (as sound)
स्वरेण धीरेण निवर्तयन्निव R. 3. 43, 59
U. 6. 17.
9 Well-conducted, well-behaved.
10 Gentle, soft, agreeable, pleasing (as a breeze)
धीरसमीरे यमुनातीरे वसति वने वनमाली Gīt. 5.
11 Lazy, dull.
12 Daring.
13 Headstrong.
रः 1 The ocean.
2 An epithet of Buddha.
3 The thinking principle, the soul (चिदात्मन्).
4 An epithet of king Bali.
रं Saffron.
रं ind. Boldly, firmly, steadfastly, steadily
Bh. 2. 31
Amaru. 11.
Comp.
उदात्तः the hero of a poetic composition (i. e. a play or poem) who is brave and nobleminded
अविकत्थनः क्षमावानतिगंभीरो महासत्त्वः । स्थेयान्निगूढमानो धीरोदात्तो दृढव्रतः कथितः ॥ S. D. 66.
उद्धतः the hero of a poetic composition who is brave but haughty
मायापरः प्रचंडश्चपलोऽहंकारदर्पभूयिष्ठः । आत्मश्लाघानिरतो धीरैर्धीरोद्धतः कथितः S. D. 67.
चेतस् a. firm, resolute, strongminded, courageous.
प्रशांतः the hero of a poetic composition who is brave and calm
सामान्यगुणैर्भूयान् द्विजातिको धीरप्रशांतः स्यात् S. D. 69.
ललितः the hero of a poetic composition who is firm and brave, but sportive and reckless
निर्श्चितो मृदुरनिशं कलापरो धीरललितः स्यात् S. D. 68.
स्कंधः a buffalo.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishधीर धीर, अस्, आ, अम् (fr. rt. धृ, but said
to be fr. rt. 1. धा and certainly connected with
this latter rt.), steady, holding firmly, steadfast, en-
during, durable, lasting, constant, continual
firm,
determined, resolute, persevering, persistent
strong,
energetic, courageous
brave, bold, daring, head-
strong, self-controlled, strong-minded, self-possessed,
composed, calm, collected
sedate, grave, solemn,
sober
deep, grave, hollow, low, dull (as sound)
emitting a long or prolonged sound
lazy, dull,
slow
gentle, soft (as a breeze)
well-conducted,
well-behaved, well-bred
(fr. 1. धा = 1. धी), in-
telligent, wise, prudent
sensible, learned, skilful,
clever, shrewd
(अस्), m. the ocean, sea
‘the wise
one, ’ epithet of a Buddha
of Bali
of several men
a species of medicinal plant, = ऋषभ
(आ), f. a
woman who, although jealous of a husband or lover,
suppresses all expression of resentment in his pre-
sence
an intoxicating beverage
N. of several medi-
cinal plants, = काकोली, = महा-ज्योतिष्मती, = क्षी-
र-काकोली, श्वेत-वचा, मेदा, Rosa Glandulifera
(अम्), n. saffron
(अम्), ind. firmly, steadily,
resolutely, steadfastly.
—धीर-गोविन्द-शर्मन्,
आ, m., N. of the author of the modern work Āthar-
vaṇa-rahasya.
—धीर-चेतस्, आस्, आस्, अस्, strong-
minded, self-possessed, courageous.
—धीर-ता, f. or
धीर-त्व, अम्, n. firmness, fortitude, energy, courage
suppression
the female property of suppressing
violent expression of jealousy
refusal.
—धीर-
ध्वनि, इस्, m. a deep sound.
—धीर-पत्त्री, f. a
kind of bulbous plant (= धरणी-कन्द).
—धीर-
प्रशंसा, f. ‘the praise of the firm or of the wise, ’
N. of the thirteenth chapter of the Śārṅgadhara-
paddhati.
—धीर-प्रशान्त, अस्, m. the hero of a
poem or play who is both brave and calm or mild (?).
—धीर-ललित, अस्, m. the hero of a poem or play
who is firm and brave but reckless and sportive at
the same time
(आ), f., N. of a metre consisting of
four lines of sixteen syllables each.
—धीर-स्कन्-
ध, अस्, m. ‘strong-shouldered, ’ a buffalo.
—धीरा-
धीरा (°र-अध्°), f. a mistress or wife who having
cause for jealousy pursues a middle course between
suppression and expression of resentment, a jealous
woman who alternately expresses and conceals her
jealousy.
—धीरेश-मिश्र (°र-ईश-म्°), अस्, m., N.
of a man.
—धीरेश्वर (°र-ईश्°), अस्, m., N. of the
father of Jyotir-īśvara, author of the Dhūrta-samā-
gama.
—धीरोदात्त (°र-उद्°), अस्, m. the hero of
a poem or play who is brave and noble-minded.
—धीरोद्धत (°र-उद्°), अस्, m. the hero of a
poem or play who is brave but haughty.
—धीरोष्-
णिन् (°र-उष्°), ई, m., N. of one of the Viśve-devās.
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishHindi
Hindiसाहसी, दृढ़
Apte Hindi
Hindiधीर
वि* - धी + रा + क
"बहादुर, उद्धत साहसी"
धीर
वि* - धी + रा + क
"स्थिर, सुदृढ़, अटल, टिकाऊ, चलाऊ, स्थायी"
धीर
वि* - धी + रा + क
"दृढ़मनस्क, धैर्यवान्, स्वस्थचित्त, अडिग, दृढ़ निश्चय वाला"
धीर
वि* - धी + रा + क
"स्वस्थचित्त, शान्त, सावधान"
धीर
वि* - धी + रा + क
"सौम्य, स्थिरबुद्धि, प्रशान्त, गम्भीर"
धीर
वि* - धी + रा + क
"मजबूत, बलवान"
धीर
वि* - धी + रा + क
"बुद्धिमान्, दूरदर्शी, प्रतिभाशाली, समझदार, विद्वान्, चतुर"
धीर
वि* - धी + रा + क
"गहरा, गंभीर, ऊँचा स्वर, खोखलास्वर"
धीर
वि* - धी + रा + क
"आचरणशील, आचारवान्"
धीर
वि* - धी + रा + क
"मन्द, मृदु, सुहावना, सुखकर"
धीर
वि* - धी + रा + क
"सुस्त, आलसी"
धीर
वि* - धी + रा + क
साहसी
धीर
वि* - धी + रा + क
हेकड़
धीरः
- -
समुद्र
धीरः
- -
राजा बलि का विशेषण
धीरम्
- -
"केसर, जाफ़रान"
धीरम्
अव्य* - -
"साहसपूर्वक, दृढ़ता के साथ, अडिग होकर धीरज के साथ"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaधीर
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಪಂಡಿತ /ವಿದ್ವಾಂಸ
निष्पत्तिः - > रा (दाने) -"कः" (३-२-३)
व्युत्पत्तिः - > धियं राति
प्रयोगाः - > "सोपधानां धियं धीराः स्थेयमसीं खट्वयन्ति ये"
उल्लेखाः - > माघ० २-७७
धीर
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸಮುದ್ರ /ಕಡಲು
धीर
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮಂದರ ಪರ್ವತ
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಧೈರ್ಯಶಾಲಿ
विस्तारः - > "धीरस्तु ना बुधे । अम्बुधौ च त्रिषु त्वेष मन्दरे धैर्यवत्यपि" - नानार्थर० ।
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಬುದ್ಧಿವಂತ
प्रयोगाः - > "यथाक्रमं पुंसवनादिकाः क्रिया धृतेश्च धीरः सदृशीर्व्यधत्त"
उल्लेखाः - > रघु० ३-१०
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಗಂಭೀರವಾದ
प्रयोगाः - > "अवोचदेनं गगनस्पृशा रघुः स्वरेण धीरेण निवर्तयन्निव"
उल्लेखाः - > रघु० ३-४३
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಸ್ಥಿರವಾದ ಮನಸ್ಸುಳ್ಳ /ದೃಢಸಂಕಲ್ಪವುಳ್ಳ
प्रयोगाः - > "विकारहेतौ सति विक्रियन्ते येषां न चेतांसि त एव धीराः"
उल्लेखाः - > कुमा० १-५९
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಮನೋಹರವಾದ
प्रयोगाः - > "धीरसमीरे यमुनातीरे वसति वने वनमाली"
उल्लेखाः - > गीतगो०
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಸ್ವೇಚ್ಛೆಯಿಂದ ನಡೆಯುವ /ತನ್ನ ಇಷ್ಟದಂತೆ ನಡೆದುಕೊಳ್ಳುವ
धीर
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಮಂದಗಾಮಿನಿಯಾದ
विस्तारः - > "जङ्घालोऽतिजवे धीरमन्थरौ मन्दगामिनि" - वैज० ।
धीर
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕುಂಕುಮಕೇಸರಿ
निष्पत्तिः - > डुधाञ् (धारणपोषणयोः) - "क्रन्" (उ० २-२४) । ईत्वम् (७-४-६६)
व्युत्पत्तिः - > धीयते
विस्तारः - > "धीरो धैर्यान्विते स्वैरे बुधे क्लीबन्तु कुङ्कुमे" - मेदि० ।
धीर
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗಂಭೀರವಾಗಿ
प्रयोगाः - > "युद्धाय धावतां धीरं वीराणामितरेतरम्"
उल्लेखाः - > कुमा० १६-३
धीर
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಧೈರ್ಯದಿಂದ
धीर
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ಥಿರವಾಗಿ /ಅಚಲವಾಗಿ
L R Vaidya
EnglishDIra {% (I) a. (f. रा) %} 1. Wise, learned, clever, intelligent, धृतेश्च धीरः सदृशीर्व्यधत्त सः R.iii.10
2. steady, steadfast, durable, R.ii.6
3. resolute, persevering, of firm mind, विकारहेतौ सति विक्रियंते येषां न चेतांसि त एव धीराः K.S.i.59
4. energetic, strong
5. courageous, brave, bold
6. composed, calm, collected
7. well-behaved
8. grave, solemn, R.xviii.4
9. deep, hollow, loud (as sound), स्वरेण धीरेण निवर्तयन्निव R.iii.43
10. lazy, dull
11. gentle, slow
12. pleasing, beautiful, attractive, धीरसमीरे यमुनातीरे Git.G.v.
Bopp
LatinAnekartha-Dvani-Manjari
Sanskritधीर
पु
धीर, सात्विक, धीमत्
धीरौ सात्विकधीमन्तौ वरौ श्रेष्ठहुताशनौ ॥ २० ॥
verse 3.1.1.20
page 0014
Lanman
EnglishWordnet
Sanskrit मुदु, पेलव, पेशल, मुदु, मुदुल, मृदु, मराल, कोमल, ललित, मृदुल, कल, अपुष्ट, अरूक्ष, अरूक्षित, अरूक्ष्ण, अलूक्ष, आर्द्र, कौमार, क्लिन्न, धीर
यस्मिन् कठोरता नास्ति।
"तस्य स्वभावः सरलः तथा च मृदुः अस्ति।"
धीर, वीर, शूर
धैर्येण युक्तः।
"सोहनः धीरः पुरुषः अस्ति।"
वीर, शूर, धीर, धृषित, प्रगल्भ, वागर, भद्रक, उरुविक्रम, वृषमणस्, वृषमण्यु, सपराक्रम, समितिशालिन्, सुविक्रम, सुवीर्य
यः किमपि कार्यं धैर्येण करोति।
"वीरः किम् अपि कार्यं कर्तुं न बिभेति।"
वीर, शूर, धीर, प्रगल्भ, वागर, समितिशालिन्, उदारविक्रम, उरुविक्रम, ऋत, प्रधानोत्तम
धैर्ययुक्तः।
"वीरः व्यक्तिः धैर्यात् नैकानि कार्याणि लीलया करोति।"
धीर, अनाकुल, धीरप्रशान्त, धीरशान्त, धृतात्मन्, धृतिमत्
अविचलचित्तः।
"विपत्तौ अपि धैर्यस्य अत्यागात् धीरः अन्ततो गत्वा यशस्वी भवति।"
दृढ, स्थर, निश्चल, अचल, अविचलित, धीर, धृतिमत्, धैर्यवत्
यः निर्णयम् अन्यथा न करोति।
"सः स्वनिर्णये दृढः आसीत्।"
निश्चल, दृढ, स्थिर, अचल, अविचलित, धीर, धृतिमत्, धैर्यवत्, स्थेयस्, स्थेष्ठ, अकम्पित, अक्षुब्ध, अस्खलित, अव्यभिचारिन्, व्यवस्थित, स्थित, स्थितिमत्, गाढ, प्रगाढ
यः न विचलति।
"निश्चलः पुरुषः स्वध्येयं प्राप्नोति। / समाधौ अचला बुद्धिः।"
Sanskrit Tibetan
Tibetanmkhas brtan
धीर
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritविद्वान्सुधीः कविविचक्षणलब्धवर्णा ज्ञः प्राप्तरूपकृतिकृष्ट्यभिरूपधीराः ।
मेधाविकोविदविशारदसूरिदोषज्ञाः प्राज्ञपण्डितमनीषिबुधप्रबुद्धाः ॥ ३४१ ॥
व्यक्तो विपश्चित्संख्यावान्सन्प्रवीणे तु शिक्षितः ।
निष्णातो निपुणो दक्षः कर्महस्तमुखाः कृतात् ॥ ३४२ ॥
कुशलश्चतुरोऽभिज्ञविज्ञवैज्ञानिकाः पटुः ।
विद्वस् (पुं), सुधी (पुं), कवि (पुं), विचक्षण (पुं), लब्धवर्ण (पुं), ज्ञ (पुं), प्राप्तरूप (पुं), कृति (पुं), कृष्टि (पुं), अभिरूप (पुं), धीर (पुं), मेधाविन् (पुं), कोविद (पुं), विशारद (पुं), सूरि (पुं), दोषज्ञ (पुं), प्राज्ञ (पुं), पण्डित (पुं), मनीषिन् (पुं), बुध (पुं), प्रबुद्ध (पुं), व्यक्त (पुं), विपश्चित् (पुं), सङ्ख्यावत् (पुं), सत् (पुं), प्रवीण (पुं), शिक्षित (पुं), निष्णात (पुं), निपुण (पुं), दक्ष (पुं), कृतकर्मन् (पुं), कृतहस्त (पुं), कृतमुख (पुं), कुशल (पुं), चतुर (पुं), अभिज्ञ (पुं), विज्ञ (पुं), वैज्ञानिक (पुं), पटु (पुं)
कश्मीरजन्म घुसृणं वर्णं लोहितचन्दनम् ॥ ६४४ ॥
वाह्लीकं कुङ्कुमं वह्निशिखं कालेयजागुडे ।
संकोचपिशुनं रक्तं धीरं पीतनदीपने ॥ ६४५ ॥
कश्मीरजन्मन् (क्ली), घुसृण (क्ली), वर्ण (क्ली), लोहितचन्दन (क्ली), वाह्लीक (क्ली), कुङ्कुम (क्ली), वह्निशिख (क्ली), कालेय (क्ली), जागुड (क्ली), सङ्कोचपिशुन (क्ली), रक्त (क्ली), धीर (क्ली), पीतन (क्ली), दीपन (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritधीर
धीर, धीमत्, लब्धवर्ण, विपश्चित्, वृद्ध, विद्वस्, प्राप्तरूप, अभिरूप, सूरि, प्राज्ञ, पण्डित, मनीषिन्, ज्ञ, दोषज्ञ, कोविद, प्रबुद्ध, बुध, सुधी, कृती, कृष्टि, कवि, व्यक्त, विशारद, विचक्षण, मेधाविन्, संख्यावत्, मतिमत्
धीरो धीमान् लब्धवर्णो विपश्चिद्,
वृद्धो विद्वान् प्राप्तरूपोऽभिरूपः ।
सूरिः प्राज्ञः पण्डितः सन्मनीषी,
ज्ञो दोषज्ञः कोविदः स्यात्प्रबुद्धः ॥ ३३२ ॥
बुधः सुधीः कृती कृष्टिः कविर्व्यक्तो विशारदः ।
विचक्षणश्च मेधावी संख्यावान्मतिमान्मतः ॥ ३३३ ॥
verse 2.1.1.332
page 0040
नाममाला
Sanskritतत्वज्ञ, चतुर, धीर
भवो भावश्च संसारः संसरणं च संसृतिः ।
तत्वज्ञश्चतुरो धीरस्त्यजेज्जन्माजवं जवम् ॥ १९२ ॥
verse 0.1.1.192
page 0090
एकाक्षरनाममाला
Sanskritध, धीर, धनद, धन
दं कलत्रं तथा धं च धीरे च धनदे धने ॥ २५ ॥
verse 1.1.1.25
page 0121
Tamil
Tamilதீ4ர : தைரியமான, நிலையான, உறுதியான, திடமான, அமைதியான, சாந்தமான, கம்பீரமான, கெட்டிக்கார, ஆழ்ந்த.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritधीरं, (धियं रातीति । रा + कः ।) कुङ्कु-मम् । इति मेदिनी । रे, ५१ ॥
(पर्य्यायोऽस्य यथाभावप्रकाशस्य पूर्व्वखण्डे प्रथमे भागे ।“कुङ्कुमं घुसृणं रक्तं काश्मीरं पीतकं वरम् ।सङ्कोचं पिशुनन्धीरं बाह्लीकं शोणिताभिधम् ॥
”)
धीरः, (धियं राति ददाति गृह्णातीति वा ।रा + कः ।) ऋषभौषधिः । इति राजनिर्घण्टः ॥
वलिराजः । इति शब्दरत्नावली ॥
धीरः, त्रि, (धियं ईरयतीति । ईर + अण् । यद्बा, धियं रातीति । रा + कः ।) धैर्य्यान्वितः ।स्वेरः । पण्डितः । इति मेदिनी । रे, ५१ ॥
(यथा, भागवते । ३ । ६ । ४५ ।“तथापरे चात्मसमाधियोग-बलेन जित्वा प्रकृतिं बलिष्ठाम् ।त्वामेव धीराः पुरुषं विशन्तितेषां श्रमः स्यान्न तु सेवया ते ॥
”बलयुतः । इति शब्दरत्नावली ॥
मन्दः । इतित्रिकाण्डशेषः ॥
(यथा, --“देहे समीहे भवतो विधातुंधीरं समीरं नलिनीदलेन ॥
”इति रसमञ्जर्य्याम् ।)विनीतः । इति संक्षिप्तसारोणादिवृत्तिः ॥
(गम्भीरः । यथा, रघुः । ३ । ४४ ।“अवोचदेनं गगनस्पृशा रघुःस्वरेण धीरेण निवर्त्तयन्निव ॥
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskritधीर धियं राति रा--क । धियमीरयति ईर--अण् वाउप० स० । १ पण्डिते २ धैर्य्यान्विते अचञ्चले ३ स्वैरे मेदि० ।४ बलयुते शब्दर० । ५ मन्द्रे त्रिका० ६ विनीते संक्षिप्त० ।६ कुङ्कुमे मेदि० । ८ ऋषभौषधौ राजनि० । ९ बलिराजेपु० शब्दच० । १० चिदाभासद्वारा बुद्धिवृत्तिप्रेरके चिदात्मनिपु० । ११ मनोहरे “धीरसमीरे यमुनातीरे वसतिवने वनमाली” गीतगो० “प्रवृद्धमन्द्राम्बुदधीरनादः”माघः । “मृदङ्गधोरध्वनिमन्वगच्छत्” रघुः । “अवोचदेनंगगनस्पृशा रघुः स्वरेण धीरेण निवर्तयन्निव” रघुः ।तत्र पण्डिते “धीरैर्धीरोद्धतः कथितः सा० द० ।“सोपधानान्धियं धीराःस्थेयसीं खट्टयन्ति ये” माघः ।१२ काकोल्यां १३ महाज्योतिष्मत्या स्त्री राजनि० १४ मा-नयुतायां मध्यायां प्रगल्भायां च नायिकायां स्त्री ।तल्लक्षणभेदादिकं रसमञ्जर्य्यामुक्तां यथा“मध्याप्रगल्भे मानावस्थायां प्रत्येकं त्रिबिधे धीराअधीरा धीराधीरा च व्यङ्ग्यकोपप्रकाशिका धीरा ।अव्यङ्ग्यकोपप्रकाशिका अधीरा । व्यङ्गाव्यङ्गकोपप्रका-शिका धीराधीरा । इयांस्तु विशेषः । मध्याया-धीरायाः कोपस्य गीर्व्यञ्जिका । अधीरायाः परु-षवाक् । धीराधीरायास्तु वदनरुदिते कोपप्रकाशके ।प्रौढाया धीरायास्तु रत्यौदास्यम् । अधीरायास्तु तर्जन-ताडनादिः । धीराधीरायास्तु रत्यौदास्यतर्जनताडनादिच कोपस्य प्रकाशकम् । यत्तुधीराभेदः स्वीयायामेव नतु परकीयायामिति प्राचीनलिखनम् तदाज्ञामात्रंधीरत्वमधीरत्वं तदुभयं वा माननियतं परकीयायाअपि मानश्चेत्तत्तासामप्यावश्यकम् । मानश्च स्वीयायामेवन तु परकीयाया इति वक्तुं न शक्यते” ।साहित्यदर्पणे तु अन्यथोक्तम् यथा“ते धीरा चाप्यधीरा च धीराधीरेति षड्विधे” ते मध्याप्रगल्भे तत्र । “प्रियं सोत्प्रासवक्रोक्त्या मध्या धीरादहेद्रुषा । धीराधीरा तु रदितैरधीरा परुषोक्तिमिः । तत्रमध्याधीरा यथा “तदवितथमवादीर्य्यन्मम त्वं प्रि-येति प्रियजनपरिभुक्तं यद् दुकूलं दधानः । मदधिवस-तिमागाः, कामिनां मण्डनश्रीर्व्रजति हि सफलत्वंबल्लभालोकनेन” । प्रगल्भा यदि धीरा स्याच्छन्नकोपा-कृतिस्तदा । उदास्ते सुरते तत्र दर्शयन्त्यादरान् बहिः ।तत्र प्रिये । “एकत्रासनसंस्थितिः परिहृता प्रत्युद्गमाद्दूरतस्ताम्बूलानयनच्छलेन रभसाऽश्लेषो संविघ्नितः ।आलापोऽपि न मिश्रितः परिजनं व्यापारयन्त्यान्तिकेकान्तं प्रत्युपचारतश्चतुरया कोपः कृतार्थीकृतः” ।प्रत्येकं ता अपि द्विधा । कनिष्ठाज्येष्ठारूपत्वान्नायकप्र-णयं प्रति” ।
Capeller
GermanGrassman
Germandhī́ra, a. [v. dhī], weise, von Göttern
2〉 verständig, kunstverständig, in letzterem Sinne besonders auch 3〉 von den Götterkünstlern (ṛbhávas, viśvákarmā), und 4〉 von dem Wagner.
-a 1〉 agne {94, 6}.
-as 1〉 (índras) {62, 12}
{915, 8}
ṛ́ṣis (índras) {383, 1}
putrás pitarós {160, 3}
bhúvanasya gopā́s {164, 21}
yás dyā́vāpṛthivī́ jajā́na {352, 3}
(agnís) {664, 29}
(sómas) {488, 3}
{668, 4}
{804, 3}
{809, 30}. _{809, 46}. — 2〉 {64, 1} (ahám)
{145, 2}
{229, 4}
{572, 4}
{940, 9}. — 3〉 {799, 3}
cákṣuṣas pitā́ (viśvákarmā) {908, 1}. — 4〉 {130, 6}
{356, 11}
{383, 15}.
-am 1〉 (agním) {179, 4}
váruṇam {662, 2}. — 2〉 {912, 19}.
-asya 2〉 {805, 1} (dhītáyas).
-ās 1〉 {65, 2}
{785, 3}
(marútas) {260, 6}. — 2〉 {67, 10}
{262, 4}
{290, 1}
{547, 11}
{785, 9}
{809, 57}
{851, 5}
{897, 2}
{927, 4}
{940, 7} (saptá)
pitáras {91, 1}
{808, 11}
apásas {242, 5}
saptá víprās {265, 5}
ṛ́ṣyas saptá {956, 7}
(ṛ́ṣayas) {1028, 6}
bhṛ́gavas {872, 2}
(harítas (?)) {399, 10}
(grā́vāṇas) {920, 4}. — [Page687]
-āsas 2〉 kávayas {146, 4}
{242, 4}. — 3〉 {329, 2}
{332, 7} (kávayas).
-ā [pl. n.] 1〉 janū́ṃṣi (váruṇasya) {602, 1}. — árṇā {404, 4}(?).
Burnouf
Frenchधीर धीर a. (धी
sfx. र) intelligent, sage,
savant
recueilli, calme.
-- (धा
sfx. र) stable, ferme,
solide.
Au fig. fort, puissant
constant
opiniâtre,
entêté
paresseux.
Profond [en parlant du son]. -- S. la
mer. -- S. safran. -- S. धीरा femme qui cache sa
jalousie ou son ressentiment.
धीरता et धीरत्व fermeté, constance
opiniâtreté
dissimulation d'une femme jalouse.
धीरस्कन्द buffle.
Stchoupak
French२ धीर-
a. ferme, stable, invariable, constant
énergique, décidé,
courageux, calme, grave
profond (son)
-अम् fermement
-ता-
-त्व- nt. fermeté, courage.
°चेतस्- a. doué d'un esprit ou d'un cœur ferme
résolu, courageux.
°ध्वनि- son profond.
°प्रशान्त- a. v. ferme et paisible (rhét. une des 4 catégories de
héros d'un drame)
°प्रशान्त-स्वर- a. qui a une voix profonde et calme.
°भाव- fermeté.
°ललित- a. (rhét.) ferme et enjoué (une des 4 catégories de héros).
°सत्त्व- a. ferme, résolu.
धीरोदात्त- a. v. (rhét.) ferme et d'un caractère élevé (une des
4 catégories de héros).
धीरोद्धत- a. v. ferme et fougueux (rhét. une des 4 catégories de
héros).
धीरोष्णिन्- (courageux et ardent) un des Viśve Deva.
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
