| YouTube Channel

धर्मात्मन् (dharmAtman)

 
शब्दसागरः
English
धर्मात्मन्
m.
(-त्मा) A saint, a pious or virtuous person
E.
धर्म virtue,
आत्मन् self. धर्म आत्मा स्वभावोयस्य
Capeller Eng
English
धर्मात्मन्
n.
of a virtuous disposition, pious-minded,
just, virtuous.
Yates
English
धर्म्मा_त्मन् (त्मा) 5.
m.
A sage.
Spoken Sanskrit
English
धर्मात्मन् - dharmAtman -
adj.
- virtuous
धर्मात्मन् - dharmAtman -
adj.
- just
धर्मात्मन् - dharmAtman -
adj.
- religious-minded
धर्मात्मन् - dharmAtman -
adj.
- dutiful
धर्मात्मन् - dharmAtman -
m.
- religious person
धर्मात्मन् - dharmAtman -
m.
- saint
धर्मात्मन् - dharmAtman -
adj.
- religious-minded
धर्मात्मता - dharmAtmatA -
f.
- religious-mindedness
Wilson
English
धर्म्मात्मन्
m.
(-त्मा) A saint, a pious or virtuous person.
E.
घर्म्म virtue, आत्मन् self.
Monier Williams Cologne
English
धर्मात्मन्
mfn.
religious-minded, just, virtuous, dutiful,
MBh.
R.
Var.
धर्मात्मन्
m.
a saint, religious person
N.
of Kumāra-pāla,
L.
Apte Hindi
Hindi
धर्मात्मन्
वि* धर्मः- आत्मन् -
"न्यायशील, भला, पुण्यात्मा, सद्गुणी"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
धर्मात्मन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಧರ್ಮಸ್ವಭಾವದವನು /ಧರ್ಮಬುದ್ಧಿಯುಳ್ಳವನು
व्युत्पत्तिः - > धर्मः आत्मा स्वभावो यस्य
L R Vaidya
English
Darma-Atman {% a. %} pious, virtuous.
Bopp
Latin
धर्मात्मन् (BAH. e धर्म et आत्मन् animus) justum animum,
in jure versantem animum habens. H. 1. 48.
Lanman
English
dharmātman, a. having virtue or right
as one's nature
just. [ātman.]
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
धर्मात्मन्, पुण्यात्मन्, पुण्यकर्तृ, पुण्यकर्मिन्, पुण्यवत्
adjective
यः पुण्यं करोति।
"पुण्यात्मनः पुरुषस्य जीवनम् आनन्देन गच्छति।"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
कुमारपालश्चौलुक्यो राजर्षिः परमार्हतः ७१२
मृतस्वमोक्ता धर्मात्मा मारिव्यसनवारकः
-wordlist-
कुमारपाल (पुं), चौलुक्य (पुं), राजर्षि (पुं), परमार्हत (पुं), मृतस्वमोक्तृ (पुं), धर्मात्मन् (पुं), मारिव्यसनवारक (पुं)
Tamil
Tamil
த4ர்மாத்மன் : ஒழுக்கமுடைய, புண்ணியசாலியான.
Mahabharata
English
Dharmātman^1 = Skanda: III, 14630, 14633.--Do.^2 = Kṛshṇa: XII, 1639.
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
धर्मात्मन्
पु०
धर्म आत्मा स्वभावो यस्य धर्मशीले “सतानुवाच धर्मात्मा महर्षीन् मानवो भृगुः” मनुः
Capeller
German
धर्मात्मन् pflichtbewusst, rechtschaffen.