त्रेता (tretA)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishCapeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishत्रेता - tretA - - 2nd yuga
कषाय - kaSAya - - kaliyuga
झर्झरक - jharjharaka - - kaliyuga
पञ्जर - paJjara - - kaliyuga
कर्मयुग - karmayuga - - kaliyuga
धर्मयुग - dharmayuga - - kRta-yuga
युगक्षय - yugakSaya - - end of a yuga
चतुर्युग - caturyuga - - 4 yugas combined
सन्ध्याकाल - sandhyAkAla - - interval of a yuga
कृष्ण - kRSNa - - fourth or kali-yuga
सन्ध्यासमय - sandhyAsamaya - - portion of each yuga
युगान्त - yugAnta - - end of an age or yuga
यौगन्धर - yaugandhara - - relating to yugaMdhara
चतुर्युग - caturyuga - - comprising the 4 yugas
युगादि - yugAdi - - commencement of a yuga
खार्वा - khArvA - - second yuga of the world
युगाध्यक्ष - yugAdhyakSa - - superintendent of a yuga
युगांशक - yugAMzaka - - part of a yuga or lustrum
त्रियुग - triyuga - - appearing in the first 3 yugas
सन्ध्यांश - sandhyAMza - - period at the end of each yuga
सन्ध्यांशक - sandhyAMzaka - - period at the end of each yuga
महायुग - mahAyuga - - great yuga or yuga of the gods
सत्य - satya - - first of the four yugas or ages
योगनिद्रा - yoganidrA - - sleep of viSNu at the end of a yuga
अनुयुगम् - anuyugam - - according to the yugas or four ages
युगाद्या - yugAdyA - - first day of a yuga or age of the world
सन्धि - sandhi - - period at the expiration of each yuga or age
ऐदंयुगीन - aidaMyugIna - - suitable for or belonging to this yuga or age
सन्ध्या - sandhyA - - period which precedes a yuga or age of the world
युगायते { युगाय } - yugAyate { yugAya } - verb - appear like a yuga i.e. like an immense period of time
युगसंवत्सर - yugasaMvatsara - - lunar year serving for the completion of the yuga of 5 years
त्रेता - tretA - - 2nd yuga
द्वितीया - dvitIyA - - 2nd case
द्वितीया - dvitIyA - - accusative [ 2nd vibhakti - Grammar ]
मध्यम - madhyama - - 2nd person
धनस्थान - dhanasthAna - - 2nd mansion
र - ra - 2nd semivowel
द्वितीय - dvitIya - - 2nd in a family
द्विपृष्ठ - dvipRSTha - - 2nd black vAsudeva
द्वितीयत्रिफला - dvitIyatriphalA - - 2nd set of 3 fruits
द्विक - dvika - - happening the 2nd time
द्वितीयक - dvitIyaka - - happening the 2nd time
द्वितीया - dvitIyA - - 2nd day of a half-month
घन - ghana - - foetus in the 2nd month
भोगवती - bhogavatI - - night of the 2nd lunar day
तद्द्वितीय - taddvitIya - - doing that for the 2nd time
प्रत्यक्षता - pratyakSatA - - addressing in the 2nd person
प्रत्यक्षत्व - pratyakSatva - - addressing in the 2nd person
युष्मद् - yuSmad - pron. - base of the 2nd person pronoun
द्वितीयिन् - dvitIyin - - standing in the 2nd place or rank
च - ca - 1st of the 2nd class of consonants
गृहमेधिन् - gRhamedhin - - Brahman in the 2nd period of his life
द्वितीयाचन्द्र - dvitIyAcandra - - moon of the 2nd day of the half-month
चतुर्थफल - caturthaphala - - 2nd inequality or equation of a planet
द्वितीय - dvitIya - - forming the 2nd part or half of anything
द्वितीयवयस् - dvitIyavayas - - having arrived at the 2nd period of life
द्विधूर्वह - dvidhUrvaha - - draught-ox carrying loads in the 2nd year
वैश्वदेव - vaizvadeva - - 8th day of the 2nd half of the month mAgha
द्वितीय - dvitIya - - 2nd letter of a varga i.e. the surd aspirate
गृहस्थ - gRhastha - - Brahman in the 2nd period of his religious life
युव - yuva - actual base of the 2nd person pronoun in the dual number
चतुर्थकालम् - caturthakAlam - - at the 4th meal-time i.e. at the evening of every 2nd day
भ्रातृद्वितीया - bhrAtRdvitIyA - - festival on the 2nd day in the light half of the month kArttika
गृहपति - gRhapati - - Brahman of the 2nd order who after having finished his studies marries
प्रत्यक्षकृता - pratyakSakRtA - - hymn or verse in which a deity is addressed directly or in the 2nd person
त्रेता - tretA - - triad
त्रिता - tritA - - triad
त्रय - traya - - triad
त्रितय - tritaya - - triad
त्रिकत्रय - trikatraya - - 3 triads
त्रिक - trika - - any triad
लोकत्रय - lokatraya - - world-triad
फलत्रय - phalatraya - - fruit-triad
फलत्रिक - phalatrika - - fruit-triad
रत्नत्रय - ratnatraya - - jewels-triad
त्रेता - tretA - - age of triads
मुनित्रय - munitraya - - triad of munis
त्रिक - trika - - forming a triad
त्रिगण - trigaNa - - triad of duties
राशित्रय - rAzitraya - - triad of numbers
त्रेतात्व - tretAtva - - condition of the fire-triad
त्रिकाल - trikAla - - triad of past, present and future
क्षारत्रय - kSAratraya - - triad of acrid substances, viz. natron, saltpetre, and borax
त्रेता tretA triplet
त्रैत traita triplet
त्र्यश्र tryazra triplet
त्रित trita triplet of young
त्रेता tretA 2nd yuga
त्रेता tretA second of the four ages of the world
त्रेता tretA 3 sacred fires
त्रेता tretA triad
त्रेता tretA age of triads
त्रेता tretA triplet
त्रेता tretA trey
त्रेता tretA side of a die marked with 3 spots
त्रेता tretA second world age
Wilson
EnglishApte
Englishत्रेता [trētā], 1 A triad, triplet.
The three sacred fires taken collectively (गार्हपत्य, दक्षिण and आहवनीय)
2.231
9.14.44
त्रेताग्निधूमाग्रमनिन्द्यकीर्ते- स्तस्येदमाक्रान्तविमानमार्गम् 13.37.
A particular throw at dice, a cast of three or trey
त्रेताहृतसर्वस्वः 2.8.
The second of the four Yugas of the Hindus
see युग.
Apte 1890
EnglishMonier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishत्रेता त्रेता, f. (fr. त्रय, which is fr. त्रि,
p. 388), a triad, a collection or assemblage of three,
a triplet
the three sacred fires collectively (i. e. the
southern, household, and sacrificial fires
often called
अग्नि-त्रेता, see अग्नि-त्रय)
trey, i. e. a throw at
dice or the side of a die marked with three spots or
points
(with or without युग) the second Yuga or
silver age of the Hindūs which consists of 1, 296, 000
years.
—त्रेताग्नि (°ता-अग्°), इस्, m. one who has
preserved the three sacred fires
the three fires
collectively (= अग्नि-त्रेता).
Macdonell
Englishत्रेता tré-tā, triad
the three sacred fires
🞄die or side of a die marked with three points
🞄the second age of the world (the age of threes, 🞄so called from three being contained in the 🞄numbers expressing its duration: it is described 🞄as lasting ¤3000¤ years of the gods, etc.): 🞄-agni, sg. the three sacred fires
-yuga, 🞄n. the second age of the world
-hṛta-sarvasva, robbed of oneʼs all by the three die.
Benfey
EnglishApte Hindi
Hindiत्रेता
- त्रीन् भदान् एति प्राप्नोति - पृषो* साधु*
"तिकड़ी, त्रिक्"
त्रेता
- -
तीन यज्ञाग्नियों का समाहार
त्रेता
- -
"पासे को विशेष ढंग से फेंकना, तीन का दांव फेंकना"
त्रेता
- -
हिन्दूओं के चार युगों में दूसरा
Shabdartha Kaustubha
Kannadaत्रेता
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ದಕ್ಷಿಣಾಗ್ನಿ ಗಾರ್ಹಪತ್ಯ ಮತ್ತು ಆಹವನೀಯಗಳೆಂಬ ೩ ಅಗ್ನಿಗಳು
निष्पत्तिः - > त्रैङ् (पालने) - "क्विप्" (३-२-६१)
व्युत्पत्तिः - > त्रायते । त्राः आहुतयः ताभिरिता ।
प्रयोगाः - > "त्रेताग्निधूमाग्रमनिन्द्यकीर्तेस्तस्येदमाक्रान्तविमानमार्गम्"
उल्लेखाः - > रघु० १३-३७
त्रेता
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಚತುರ್ಯುಗಗಳಲ್ಲೊಂದು
प्रयोगाः - > "त्रेतायुगे भविष्यामि रामो भृगुकुलोद्वहः"
उल्लेखाः - > भा० शान्ति० ३४८-१५
त्रेता
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮೂರರ ಒಂದು ಗುಂಪು /ಮೂರರ ಒಂದು ತಂಡ
त्रेता
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಪಗಡೆಯಾಟದಲ್ಲಿ ಮೇಲುಮುಖವಾಗಿ ಬೀಳುವ ದಾಳದ ಮೂರರ ಗರ
त्रेता
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕವಡೆಯಾಟದಲ್ಲಿ ಮೆಲುಮುಖವಾಗಿ ಬೀಳುವ ಮೂರರ ಗರ
L R Vaidya
EnglishWordnet
Sanskrit त्रेतायुगम्, त्रेता
हिन्दूनां मते कालस्य चतुर्विभागेषु द्वितीयः विभागः त्रेतायुगसंज्ञकः स च सत्ययुगात् अनन्तरं १२९६००० वर्षपर्यन्तः।
त्रेतायुगे श्रीरामः अजायत्। / "त्रेतायुगस्य लक्षणम्- दानधर्मरता नित्यं तपस्या तीर्थदर्शनम्। अग्निहोत्रपरा लोका राजानो यज्ञकारिणः॥"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritइदमग्नित्रयं त्रेता प्रणीतः संस्कृतोऽनलः ॥ ८२६ ॥
त्रेता (स्त्री), प्रणीत (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritत्रेता
त्रेता, आहवनीयादि
पर्याप्तेऽपि कृतं स्यादाहवनीयादिषु त्रिषु त्रेता ।
verse 5.1.1.789
page 0091
वैजयन्तीकोषः
SanskritWord: त्रेता
Root: त्रेता
Gender: स्त्री
Number: all
अर्थः ⇒ त्रेतायुगम्
Meaning(s):
⇒ Treta yuga
Shloka(s):
2|1|91|2 ► कृतं सत्ययुगं सौम्यं त्रेताग्नेयी द्विसर्गिका॥ (अन्तरिक्षकाण्डः/ज्योतिरध्यायः)
Synonym(s):
➠ 2|1|91|2 ⇢ त्रेता (त्रेता) (स्त्री) ⇒ Treta yuga ⇒ त्रेतायुगम्
➠ 2|1|91|2 ⇢ आग्नेयी (आग्नेयी) (स्त्री) ⇒ Treta yuga ⇒ त्रेतायुगम्
➠ 2|1|91|2 ⇢ विसर्जिका (विसर्जिका) (स्त्री) ⇒ Treta yuga ⇒ त्रेतायुगम्
Related word(s):
अवयव_अवयवीसंबन्धः ➡ मन्वन्तरम्
जातिः ➡ कालः
उपाधि ➡ समूहः
Mahabharata
EnglishTretā, name of the second yuga. § 8 (Parvasaṅgr.): I, 2, 272 (º-Dvāparayoḥ sandhau, then Rāma Jāmadagnya slew the kshatriyas).--§ 375 (Tīrthayātrāp.): III, 85, 8232 (sarvaṃ Kṛtayuge puṇyaṃ Tºāyāṃ Pushkaraṃ).--§ 403 (do.): III, 121, 10310 (sandhir esha, naraśreshṭha, Tºāyā Dvāparasya ca, says Lomaśa to Yudhishṭhira).--§ 406 (do.): III, 125, 10409 (do. with dvayor for esha).--§ 426 (Hanūmad-Bhīma saṃv.): III, 149, 11230.--§ 427 (cf. do.): In the T. sacrifices are introduced, religion (dharma) decreases by a fourth, Nārāyaṇa is red, etc.
III, 149, 11247, 11249.-§ 460 (Mārkaṇḍeyas.): III, 190, 13018 (tribhir aṃśaiḥ pratishṭhitaḥ Tºāyāṃ, sc. dharmaḥ)
191, 13120.--§ 567 (Bhagavadyānap.): V, 132, 4475 (rājā Kṛtayugasrashṭā Tºāyāḥ, etc.), 4476.--§ 569 (do.): V, 142, 4819, 4821, 4823, 4825, 4827.--§ 574 (Jambūkh.): VI, 10, 387, 390, 395, 396 (only C.) (description).--§ 641 (Rājadh.): XII, 69, 2682 (caturtham aṃśam utsṛjya, sc. daṇḍanītyāṃ), 2693 (rājā Kṛtayugasrashṭā Tºāyāḥ, etc.), 2694, 91, 3408. --§ 649 (Āpaddh.): XII, 141, 5328, 5331 (º-Dvāparayoḥ sandhau, a twelve years' drought occurred), 5332.--§ 664 (Mokshadh.): XII, 207, 7562 (ºprabhṛti).--§ 677 (do.): XII, 232, 8504 (anye…dharmās Tºāyāṃ), 8505 (ºāyāṃ jñānam uttamaṃ)
233, 8544, 8545
239, 8719 (so B., error in C.), 8726 (ºādau).--§ 679 (do.): XII, 261, 9262 (anye…dharmās Tºāyāṃ).--§ 717b (Nārāyaṇīya): XII, 340, 12949 (sandhyaṃśe anuprāpte Tºāyāṃ [read º-āyā with B.]
Dvāparasya ca, then Vishṇu will be incarnate as Rāma Dāśarathi).--§ 773b (Kṛshṇa Vāsudeva): XIII, 159, 7363 (ºkāle jñānam upapannaḥ, sc. Kṛshṇa). Cf. Tretāyuga.
Tretā^2 = Sūrya (the Sun): III, 150.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritत्रेता, (त्रीन् भेदान् एति प्राप्नोतीति । यद्बा, त्रित्वमिता । पृषोदरादित्वात् साधुः । एतन्नि-रुक्तिर्यथा, हरिवंशे । २०५ । ५ ।“त्रिधा प्रणीतो ज्वलनो मुनिभिर्व्वेदपारगैः ।अतस्त्रेतात्वमापन्नो यदेकस्त्रिविधः कृतः ॥
”)दक्षिणाग्निः गार्हपत्यः आहवनीयः एकोक्त्याइदमग्नित्रयम् । इत्यमरः । २ । ७ । २० ॥
(यथा, हरिवंशे । २६ । ४५-४६ ।“मथित्वाग्निं त्रिधा कृत्वा अयजत् स नराधिपः ।इष्ट्वा यज्ञैर्ब्बहुविधैर्गतस्तेषां सलोकताम् ॥
गन्धर्व्वेभ्यो वरं लब्धा त्रेताग्निं समकारयत् ।एकोऽग्निः पूर्व्वमेवासीदैलस्त्रेतामकारयत् ॥
”)द्वितीययुगम् । तस्य परिमाणं यथा, --“त्रिचत्वारिंशल्लक्षेण विंशत्सहस्राधिकेन च ।चतुर्युगं परिमितं नरमानक्रमेण च ॥
द्बिषट्लक्षपरिमितं षण्णवतिसहस्रकम् ।त्रेतायुगं परिमितं कालविद्भिः प्रकीर्त्तितम् ॥
”इति ब्रह्मवैवर्त्ते प्रकृतिखण्डम् ॥
* ॥
तस्य धर्म्मा यथा, --“त्रेतायुगे समायाते धर्म्मः पादोनतां गतः ।अल्पक्लेशान्विता लोकाः केचित् केचित् दया-शयाः ॥
विष्णुध्यानरता लोका यज्ञदानपरायणाः ।वर्णाश्रमाचाररताः सुखिनः सुस्थचेतसः ॥
क्षत्त्रा भूमिस्पृशः शूद्राः सर्व्वे ब्राह्मणसेविनः ।ब्राह्मणाश्च महात्मानो वेदवेदाङ्गपारगाः ॥
प्रतिग्रहनिवृत्ताश्च सत्यसन्धा जितेन्द्रियाः ।तपोव्रतरता नित्यं दातारो विष्णुसेविनः ॥
कालवर्षी तडित्वांश्च स्त्रियः सर्व्वाः पतिव्रताः ।वसुन्धरा च शस्याढ्या पुत्त्राश्च पितृसेविनः ॥
”इति पाद्मे क्रियायोगसारः ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritत्रेता स्त्री त्रित्वमिता पृषो० । दक्षिणाग्निगार्हपत्याहवनीया-त्मके समुदिते १ अग्नित्रये, सत्ययुगामन्तरवर्त्तिनि युग-भेदे, द्यूतक्रीडासाधनस्याक्षस्य यस्मित् पार्श्वे त्रयोऽङ्का-स्तस्य पार्श्वस्य उत्तानतया ३ पतने, द्यूतविशेषे वराट-कानां मध्ये त्रयाणामुत्तानतया ४ पतने च “त्रेतथाहृतसर्वस्वः” इति मृच्छकटिका । अयशब्दे ३३४ पृ० दृश्यम्“त्रेतायुगमानञ्च दिव्यमानेन ३००० वर्षाः आदौसन्ध्या ३०० । अन्ते सन्ध्यांशः ३०० मिलिताः३६०० । वर्षाः मानुषमानेन ३६० गुणिता १२९६०००वर्षाः । यथाह मनुः “चत्वार्य्यहुः सहस्राणि वर्षा-णान्तु कृतं युगम् । तस्य तावच्छती सन्ध्या सन्ध्यां-शश्च तथाविधः । इतरेषु ससन्ध्येषु ससन्ध्यांशेषु चत्रिषु । एकापायेन वर्तन्ते सहस्राणि शतानि च” । सि०शि० “खखाभ्रदन्तसागरैर्युगाग्नियुग्मभूगुणैः । क्रमेणसूर्य्यवत्सरैः कृतादयोयुगाङ्घ्रयः । स्वसन्ध्यकातदंशकै-र्निजार्क१२ भागसम्मितैः । युताश्च तद्युता युगं रदाब्धयो-ऽयुताहताः” । खखाभ्रदन्तसागरैः ४३२००० अङ्कैस्त्रिभि-र्गुणितैस्तन्मिता वर्षा त्रेतामानं तत्रापि त्रेतादौ सन्ध्या-मानं १०८००० त्रेतामानं १०८०००० वर्षाः । त्रेतान्तेसन्ध्यांशमानम् १०८००० । मिलित्वा १२९६०००वर्षाः त्रेतामानम् । स्पष्टमुक्तं ब्रह्मवै० प्र० ख० “द्वि-षट्लक्षपरिमितं षण्णवतिसहस्रकम् । त्रेतायुगं परि-मितं कालविद्भिः प्रकीर्तितम्” ।“दण्डनीत्यां यदा राजा त्रीनंशाननुवर्त्तते । चतुर्थमंश-मुत्सृज्य तदा त्रेता प्रवर्त्तते । अशुभस्य चतुर्थांशस्त्री-नंशाननुवर्त्तते । कृष्टपच्यैव पृथिवी भवन्त्योषधय-स्तथा” । “राजा कृतयुगसृष्टा त्रेताया द्वापरस्य च ।युगस्य च चतुर्थस्य राजा भवति कारणम् । कृतस्यकारणाद्राजा स्वर्गमत्यन्तमश्नुते । त्रेतायाः कारणा-द्राजा स्वर्गं नात्यन्तमश्रुते” भा० शा० ६९ अ० । तद्धर्माश्च“त्रेतायुगे समायाते धर्मः पादोनतां गतः । अल्प-क्लेशान्विता लोकाः केचित्, केचिद्दयाशयाः । विष्णुध्याग-रता लोका यज्ञदानपरायणाः । वर्णाश्रमाचाररताःसुखिनः सुस्थचेतसः । क्षत्रा भूमिस्पृशः शूद्राः सर्वेब्राह्मणसेविनः । ब्राह्मणाश्च महात्मानो वेदवेदाङ्गपा-रगाः । प्रतिग्रहनिवृत्ताश्च सत्यसन्धा जितेन्द्रियाः । तपो-व्रतपरा नित्यं दातारो विष्णुसेविनः । कालवर्षीं तडि-त्वांश्च स्त्रियः सर्वाः पतिव्रताः । वसुन्धरा च शस्याढ्यापुत्राश्च पितृसेविनः” इति पाद्ने क्रियायोगसारोक्ताः ।“अत्राहाद्या भगवती जीवानां निष्कृतिं यथा । कृतेव्यतीते त्रेतायां दृष्ट्वा धर्मव्यतिक्रमम् । वेदोक्तकर्मभि-र्मर्त्या न शक्ताः स्वेष्टसाधने । बहुक्लेशकरं कर्म बैदिकंभूरिसाधनम् । कर्तुं न योग्यामनुजाश्चिन्ताव्याकुलमा-नसाः । त्यक्तुं कर्तुं न चार्हन्ति सदा कातरचेतसः ।वेदार्थयुक्तशास्त्राणि स्मृतिरूपाणि भूतले । तदा त्वंप्रकटीकृत्य तपःस्वाध्यायदर्बलान् । लोकानतारयःपापात् दुःखशोकमयप्रदात् । त्वां विना कोऽस्ति जी-वानां घोरसंसारसागरे । भर्त्ता पाता समुद्धर्त्ता पितृवत्प्रियकृत् प्रभुः” इति श्रीमहानिर्वाणतन्त्रे जीवोद्धारण-हेतये सदाशिवं प्रति जगन्मातुः वाक्यम् । तस्मिन्युगे पुरुषायुषकालश्च त्रिशतवर्षो मनुनोक्तो यथा “चतुष्पात्सकलो धर्मः सत्यञ्चैव कृते युगे । नाधर्मेनागमः कश्चि-न्मनुष्यान् प्रतिवर्त्तते । इतरेष्वागमाद्धर्मः पादशस्त्वव-रोपितः । चौरिकानृपमायाभिर्धर्मश्चापैति पादशः ।अरोगाः सर्वसिद्धार्थाश्चतुर्वर्षशतायुषः । कृते त्रेता-दिषु ह्येषामायुर्ह्रसति पादशः । वेदोक्तमायुर्मर्त्या-नामाशिषश्चैव कर्मणाम् । फलन्त्यनुयुगं लोके प्रभा-वश्च शरीरिणाम्” ।पुराणान्तरे अयुतवर्षास्तत्काल उक्तः अतएव “दश-वर्षसहस्राणि रामो राज्यमकारयत्” इत्यादि सङ्गच्छते ।तपसा आयुःकालाधिक्यमिति न मनूक्तिविरोधः इतितु न्याय्यम् ।“धर्माद्यो हि यथा त्रेता वह्निस्त्रेता तथैव च । तथैवपुत्रपौत्राणां स्वर्गस्त्रेता किलाक्षयः” भा० आश्व० ९०अ० । अग्नित्रयस्य त्रेतानामनिरुक्तिर्यथा “त्रिधाप्रणीतो ज्वलनो मुनिभिर्वेदपारगैः । अतस्त्रेतात्वमा-पन्नो यदेकस्त्रिविघः कृतः” हरिवंशे २१३ अध्याये ।
Capeller
GermanBurnouf
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
