| YouTube Channel

जिह्वा (jihvA)

 
Spoken Sanskrit
English
जिह्वा - jihvA -
f.
- tongue
Apte
English
जिह्वा [jihvā], 1 The tongue.
The tongue of fire i. e. a flame.
A sentence.
Comp.
-आस्वादः licking, lapping. -उल्लेखनी, -उल्लेखनिका, -निर्लेखनम् a tonguescraper.
पः a dog.
a cat.
a tiger.
a leopard.
a bear. -मलम् the fur of the tongue. -मूलम् the root of the tongue. -मूलीय
a.
a term particularly applied to the Visarga before क् and ख् and also to and लृ and the guttural class of consonants (in
gram.
)-रदः a bird. -लिह्
m.
a dog. -लौल्यम् greediness.-शल्यः the Khadira tree.
Apte 1890
English
जिह्वा 1 The tongue.
2 The tongue of fire, i. e. a flame.
3 A sentence.
Comp.
आस्वादः licking, lapping.
उल्लेखनी,
उल्लेखनिका,
निर्लेखनं a tongue-scraper.
पः {1} a dog. {2} a cat. {3} a tiger. {4} a leopard. {5} a bear.
मलं the fur of the tongue.
मूलं the root of the tongue.
मूलीय a. a term particularly applied to the Visarga before क् and ख् and also to ऋ, and the guttural class of consonants (in gram.).
रदः a bird.
लिह् m. a dog.
लौल्यं greediness.
शल्यः the Khadira tree.
Monier Williams Cologne
English
जिह्वा॑ a (आ॑),
f.
(= जुहू॑) id.,
RV.
AV.
&c.
(ifc. f(आ). ,
MBh.
iii, 16137
Hcat.
)
the tongue or tongues of Agni i.e. various forms of flame (3 are named,
RV.
iii, 20, 2
generally 7
VS.
xvii, 79
MuṇḍUp.
i, 2, 4 [काली, कराली, मनो-जवा, सु-लोहिता, सु-धूम्र-वर्णा, स्फुलिङ्गिनी, विश्वरूपी]
Hemac.
cf.
सप्त॑-जिह्व
also identified with the 7 winds प्र-, आ-, उद्-, सं-, वि-, परि-, and नि-वह)
the tongue of a balance,
Hcat.
i, 5, 163
speech (Naigh. i, 11),
RV.
iii, 57, 5
the root of Tabernaemontana coronaria,
L.
cf.
द्वि॑-, म॑धु-, सु-
अग्नि-जिह्व॑
&c.
जिह्वा॑ b
f.
See °ह्व॑.
Macdonell
English
जिह्वा ji-hvā́,
f.
[caller: hve] tongue.
Apte Hindi
Hindi
जिह्वा
स्त्री*
- लिहन्ति अनया- लिह्+वन् नि*
जीभ
जिह्वा
स्त्री*
- -
आग की जीभ अर्थात् लौ
Shabdartha Kaustubha
Kannada
जिह्वा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಾಲಗೆ
निष्पत्तिः - > लिह (आस्वादने) - "वन्" लकारस्य जकारश्च निपा० (उ० १-१५२)
व्युत्पत्तिः - > लिहन्त्यनया
प्रयोगाः - > "भिन्नाकृतिं ज्यां ददृशुः स्फुरन्तीं क्रुद्धस्य जिह्वामिव तक्षकस्य"
उल्लेखाः - > किरा० १७-२४
जिह्वा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಗ್ನಿಯ ಜ್ವಾಲೆ /ಬೆಂಕಿಯ ಉರಿ
जिह्वा
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಾಕ್ಕು /ಮಾತು
विस्तारः - > "जिह्वा तु वाचि ज्वालारसज्ञयोः" - हेम०
L R Vaidya
English
jihvA {% f. %} 1. The tongue
2. the tongue of fire, i.e. a flame.
Bopp
Latin
जिह्वा f. (fortasse forma redupl. a r. ह्वे vocare, v. Pott.
p. 230.
sec. Wils. a r. लिह् lingere, mutato ल् in ज्, s.
वा) lingua. H. 2. 9. (Si जिह्वा descendit a लिह्, huc
trahenda sint lith. lieźuwis, cf. laiźu lingo, lat. lingua.
Goth. tuggô, nostrum Zunge et hib. teanga, si huc perti-
nent, ita e जिह्वा explicari possunt, ut soni ज् = dsch
solum prius elementum relictum sit
zend. 𐬵𐬌𐬰𐬎𐬎𐬀
hizva autem sibilantem solam, mutato s in h, servavit
v. gr. comp. 53.)
Lanman
English
jihvā́, f. tongue.
Abhyankara Grammar
English
जिह्वा used in the sense of जिह्वाग्र, the tip of the tongue.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
जिह्वा, रसना, रसज्ञा, रशना, रसिका, रसाला, रसनम्, ललना, तोता, जिह्वः, विस्वासा, मुखचीरी
noun
मुखे वर्तमानः सः मांसपिण्डः यः रसस्य ज्ञानेन्द्रियम् अस्ति तथा यस्य साहाय्येन उच्चारणं क्रियते।
"उच्चारणसमये जिह्वायाः स्थानं प्रमुखम् अस्ति।"
Sanskrit Tibetan
Tibetan
rkan
१) काकुद २) जिह्वा ३) तालि
lce
१) जिह्वा २) रमना ३) ललन ४) सरस्वती ५)
ljags
१) ° जिह्व २) जिह्वा ३) रसना
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
रसज्ञा रसना जिह्वा लोला तालु तु काकुदम्
-wordlist-
रसज्ञा (स्त्री), रसना (स्त्री), जिह्वा (स्त्री), लोला (स्त्री), तालु (क्ली), काकुद (क्ली)
--source--
संतापः संज्वरो बाष्प ऊष्मा जिह्वाः स्युरर्चिषः
-wordlist-
सन्ताप (पुं), सञ्ज्वर (पुं), बाष्प (पुंक्ली), उष्मन् (पुं), जिह्वा (स्त्री)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
स्फुलिङ्ग
स्फुलिङ्ग, कणा, जिह्वा, अर्चिस्
ऊष्मा वाष्पः स्फुलिङ्गश्च कणा जिह्वास्तथार्चिषः
verse 1.1.1.67
page 0009
रसज्ञा
रसज्ञा, रसना, जिह्वा
रसज्ञा रसना जिह्वा तालु काकुदमुच्यते ५२१
verse 2.1.1.521
page 0060
वैजयन्तीकोषः
Sanskrit
Word: जिह्वा
Root: जिह्वा
Gender: स्त्री
Number: all
अर्थः अग्निज्वाला
Meaning(s):
Flame
Shloka(s):
1|2|29|1 शिखा जिह्वार्चिरपुमान् कीला ज्वाला नृस्त्रियोः। (स्वर्गकाण्डः/लोकपालाध्यायः)
Synonym(s):
1|2|29|1 शिखा (शिखा) (स्त्री) Flame अग्निज्वाला
1|2|29|1 जिह्वा (जिह्वा) (स्त्री) Flame अग्निज्वाला
1|2|29|1 कीलः (कील) (पुं) Flame अग्निज्वाला
1|2|29|1 कीला (कील) (स्त्री) Flame अग्निज्वाला
1|2|29|1 ज्वालः (ज्वाल) (पुं) Flame अग्निज्वाला
1|2|29|1 ज्वाला (ज्वाल) (स्त्री) Flame अग्निज्वाला
Related word(s):
अवयव_अवयवीसंबन्धः अग्निः
जातिः इन्धनजम्
परा_अपरासंबन्धः विष्फुलिङ्गिनी
Tamil
Tamil
ஜிஹ்வா : நாக்கு, அக்னியின் ஜ்வாலை.
पुराणम्
English
जिह्वा / JIHVĀ. A servant woman who stole ornaments from the palace. For the detailed story of how she was caught with stolen goods see under Hariśarman.
अमरकोशः
Sanskrit
Word: जिह्वा
Root: जिह्वा
Gender: स्त्री
Number: all
Meaning(s):
tongue
Shloka(s):
2|6|91|2 रसज्ञा रसना जिह्वा प्रान्तावोष्ठस्य सृक्किणी॥ (मनुष्यवर्गः)
Synonym(s):
2|6|91|2 रसज्ञा (रसज्ञा) (स्त्री)
2|6|91|2 रसना (रसना) (स्त्री)
2|6|91|2 जिह्वा (जिह्वा) (स्त्री)
Related word(s):
अवयव_अवयवीसंबन्धः वदनम्
परा_अपरासंबन्धः चक्षुरादीन्द्रियम्
उपाधि अवयवः
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
जिह्वा,
स्त्री,
(जयति रसमनयेति जि + “शेता-यह्वजिह्वाग्रीवाप्वामीवाः ।” उणां १५४ ।इति वन् प्रत्ययेन हुगागमे निपातनात् साधुः ।)रसज्ञानेन्द्रियम् जिव् इति भाषा तत्-पर्य्यायः रसज्ञा रसना इत्यमरः ।२ ९१
रशना रसनम् जिह्वः ।इति तट्टीका
रसालः सुधास्रवा रसिका९ रसाङ्का १० इति शब्दरत्नावली
रसा११ लोला १२ रसाला १३ रसला १४ ललना१५ इति जटाधरः
(यथा, मुकुन्दमाला-याम् २६ ।“जिह्वे ! कीर्त्तय केशवं मुररिपुं चेतो ! भज श्रीधरंपाणिद्बन्द्व ! समर्च्चयाच्युतकथां श्रोत्रद्बय ! त्वंशृणु ।कृष्णं लोकय लोचनद्वय ! हरेर्गच्छाङ्घ्रियुग्मालयंजिघ्र घ्राण ! मुकुन्दपादतुलसीं मूर्द्धन्नमाधो-क्षजम्
”)अस्याः परीक्षा यथा, भावप्रकाशे ।“शाकपत्रप्रभा रूक्षा स्फुटिता रसनानिलात् ।रक्ता श्यामा भवेत् पित्ताल्लिप्तार्द्रा धवला कफात्
परिदग्धा खरस्पर्शा कृष्णा दोषत्रयेऽधिके ।सैव दोषद्वयाधिक्ये दोषद्वितयलक्षणा
”(यथास्या उत्पत्तिविषयः ।“उदरे पच्यमानानामाध्मानाद्रुक्मसारवत् ।कफशोणितमांसानां सारो जिह्वा प्रजायते
”इति सुश्रुते शारीरस्थाने र्थे अध्याये
)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
जिह्वा स्त्री लेढ्यनया लिह--स्वादे “शेवयह्वजिह्वेत्यादिना”नि० रसास्वादकरणे इन्द्रियभेदे तदधिष्ठाने गोलके(जिव) ख्याते पदार्थे तदिन्द्रियस्य जलीयत्वंमि० मु० समर्थितं यथा “रसनं जलीयं गन्धाद्यव्य-ञ्जकत्वे सति रसव्यञ्जकत्वात् सक्तुरसव्यञ्जकोदकवत्रसनसन्निकर्षे व्यभिचारवारणाय द्रव्यत्वे सतीति विशे-षणीयम् तस्याधिष्ठातृदेवता प्रचेताः “दिग्यातार्कप्रचे-ऽश्वीत्यादि” शा० ति० उक्तेः अग्नेर्जिह्वाश्च सप्त तन्ना-मानि “काली कराली मनोजवा सुलोहिता याच सुधूम्रवर्णा स्फुलिङ्गिनी विश्वरूपी देवी लोलायमाना इति सप्त जिह्वाः” मुण्डकोप० “तस्याः कफादि-दोषात् लक्षणादिकं भाव० प्र० दर्शितं यथा “शाकपत्रप्रभारूक्षा स्फुटिता रसनाऽनिलात् रक्ता श्यामा भवेत्पित्ताल्लिप्तार्द्रा धवला कफात् परिदग्धा खरस्पर्शा कृष्णादोषत्रयेऽधिके सैव दोषद्वयाधिक्ये दोषद्वितयलक्षणा”अस्य क्लीवत्वं भरत आह स्म जिह्वलः इन्द्रियप्ररत्वे तथात्वमिति तु युक्तम् वाक्ये निघण्टुः
Grassman
German
jihvā́, f., die Zunge
als Grundform muss, wie das altlat. dingua, goth. tuggo zeigt, *dihvā́ aufgefasst werden, mit Uebergang des d vor i in j [Ku. Zeitschr. 〔11, 12〕], wobei eine volksthümliche, durch den Anklang an hū, rufen, begünstigte Umdeutung mitgewirkt haben mochte (wie im lat. lingua durch den Anklang an lingo). Nach Lottner [Ku. Zeitschr. 〔7, 186〕] ist die Zunge als die spitze benannt. Gewöhnlich wird sie als die die Nahrungsmittel geniessende oder ergreifende, selten 2〉 als die redende, oder als die, mit der man redet, dargestellt. Insbesondere 3〉 wird die Flamme des Agni als die Zunge dargestellt, mit der er das Holz oder die Opfergüsse verzehrt oder ergreift oder die er ihnen entgegenstreckt, ebenso in der Mehrheit (z. B. tisrás jihvā́s {254, 2})
und 4〉 indem Agni seine Flammenzunge zum Himmel emporrichtet und die von ihr aufgenommenen Opferspeisen zum Göttersitze hinaufführt, ja die Götter auf dieser Flammenbahn zu den Opferspeisen hinführt, so erscheint er als der, welcher mit seiner Zunge die Götter herbeiführt, verehrt und speist
so wird gesagt, 5〉 dass die Götter mit des Agni Zunge die Opferspeisen geniessen, und 6〉 dass die Götter ihn zu ihrer Zunge gemacht haben, er ihre Zunge ist
endlich 7〉 heisst es, dass Agni mit seiner Flammenzunge den Gottlosen peinigt, ergreift oder verzehrt. Adj. urūci, gúhya, tigmá, mádhumat, mandrá, sumedhá, havyaváh.
-ā́ [N. s.] {87, 5} (sómasya)
ṛtásya {787, 2} (sómas). 3〉 {447, 5}. 4〉 {291, 5}. 6〉 devā́nām {354, 1} (ghṛtám).
-ā́m 3〉 {195, 4}
{303, 10}
{444, 4}
so auch wol {879, 3} yajñásya gúhyām. 4〉 {834, 6}. 6〉 tuā́m cakrire {192, 13}.
-ā́ [I.] 2〉 vācás {963, 7}. 3〉 vṛ́ṣṇas {301, 10}
dadbhís {894, 6} (ā́dat). [Page491]
-áyā [I.] 1〉 {402, 5} (ṛñjate)
{508, 8}
{637, 5} (gṛbhāyá mádhu)
{681, 3} (gṛbhṇánti sasám)
{681, 4} (dṛṣádam ā́‿avadhīt)
{168, 5} (hánuā‿iva, bildlich vom Blitze?). 2〉 {500, 6} (vā́vadat)
{863, 12} (yád vas cakṛmá gurú)
{879, 11} (mánasā‿utá 〰). 3〉 {46, 10} (〰 ásitas)
{140, 2}
{501, 10}
{830, 4}
{872, 8}
{805, 2}. 4〉 {380, 1}
{532, 9}
{681, 18}. 5〉 {14, 8}
{269, 9}. _{269, 10}
{405, 2}. 7〉 {547, 32}{457, 32}
{913, 2}.
-ā́yās [G.] ágram {273, 3}
ágre {785, 9}.
-ā́yās [Ab.] {989, 1}.
-ā́s [N. p.] (jihuā́s zu lesen) 3〉 agnīnáam virokíṇas {904, 3} (marútas).
-ā́s [N. p.] 3〉 tisrás te {254, 2}.
-ā́bhis 3〉 {663, 8}. 4〉 (jihuā́bhis zu lesen) {457, 2}.
491, 3.b: 457 st. 547
Burnouf
French
जिह्वा जिह्वा
f.
et जिह्व
m.
langue.
Zd. hizwa.
जिह्वाप
m.
[पा boire] m à
m.
la bête qui boit avec
sa langue, c-à-d. le chien, le chat, le tigre, le léopard, l'ours, etc.
जिह्वाप्रथन
n.
expansion vicieuse de la langue dans la
prononciation.
जिह्वामूल
n.
la racine de la langue, c-à-d. le gros bout,
le point d'attache.
जिह्वामूलीय a. [visarga des gutturales] prononcé avec le
gros bout de la langue, tg.
जिह्वारद
m.
(रद) oiseau en gén. [dont le bout de la
langue ressemble à une dent].
जिह्वालिह्
m.
le lécheur, c-à-d. le chien.
जिह्वास्वाद a. (आ
स्वद्) qui goûte avec la langue,
qui lèche, qui lappe. -- S.
m.
action de lécher, de laper.
Stchoupak
French
जिह्वा-
f.
langue, langue de feu, flamme (-अ- -अक- -इका- ifc. id.)
-वन्त्- a. qui a une langue, des langues.
°लौल्य- nt. avidité.
जिह्वाग्र- nt. bout de la langue.