| YouTube Channel

चन्द्रभागा (candrabhAgA)

 
शब्दसागरः
English
चन्द्रभागा
f.
(-गा-गी) The name of a river, the Chennab, one of the five
streams of the Punjab.
E.
चन्द्रभाग the name of a mountain, part
of the Himalaya range, where the river is said to have its source,
affix of derivation अण् hence also it may be read चान्द्रभागा-गी
Yates
English
चन्द्र-भागा (गा) 1.
f.
The river.
Wilson
English
चन्द्रभागा
f.
(-गा-गी) The name of a river, the Chinab, one of
the five streams of the Punjab.
E.
चन्द्रभाग the name of a mountain, part of the Himāla range, where
the river is said to have its source, affix of derivation अण्, hence also it
may be read चान्द्रभागा-गी.
Monier Williams Cologne
English
चन्द्र—भागा
f.
(g. बह्व्-आदि) the river Chenab (in the Pañjāb),
MBh.
BhP.
v, 19, 18
Rājat.
Hit.
(cf. चान्द्र्°)
Apte Hindi
Hindi
चन्द्रभागा
स्त्री*
चन्द्रः-भागा -
दक्षिणभारत की एक नदी
L R Vaidya
English
caMdra-BAgA {% f. %} name of a river in the South.
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
करतोया सदानीरा चन्द्रभागा तु चन्द्रका
-wordlist-
करतोया (स्त्री), सदानीरा (स्त्री), चन्द्रभागा (स्त्री), चन्द्रका (स्त्री)
Mahabharata
English
Candrabhāgā, a river, the present Chenāb. § 268 (Varuṇasabhāv): II, 9, 371 (among the rivers present in the palace of Varuṇa).--§ 459 (Mārkaṇḍeyas.): III, 188, 12907 (seen by Mārkaṇḍeya in the stomach of Nārāyaṇa).-§ 574 (Jambūkh.): VI, 9, 323, 327 (only C.
B. Vetravatīṃ). --§ 607 (Karṇap.): VIII, 44, 2055 (in the country of the Āraṭṭas).--§ 733b (Ānuśāsanik.): Bathing for seven days in the C. or the Vitastā, one is sure to become purified from all sins and endued with the merits of an ascetic: XIII, 25, 1694.--§ 768b (Umā-Maheśvarasaṃv.): XIII, 146, 6764.--§ 775 (Ānuśāsanik.): XIII, 166, 7645.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
चन्द्रभागा,
स्त्री,
(चन्द्रभागः पर्व्वतविशेषः सउत्पत्तिस्थानत्वेनास्त्यस्याः “अर्श आदिभ्यो-ऽच् ।” १२७ इत्यच् ततष्टाप् चन्द्र-भागात् पर्व्वतविशेषात् जाता इति वा ।)नदीविशेषः इत्यमरः १० ३४
तत्-पर्य्यायः चन्द्रभागी चन्द्रिका इतिशब्दरत्नावली
सा तु काश्मीरदेशे प्रसिद्धा ।तस्या उत्पत्तिर्यथा, --मार्कण्डेय उवाच ।“यत्र देवसभा भूता सानौ तस्य महागिरेः ।तत्र जाता देवनदी शीताख्या वचनाद्विधेः
स्नापयित्वा यथा चन्द्रं शीतातोयैर्म्मनोहरैः ।चन्द्रं पपुर्ब्रह्मवाक्यात् सर्व्वे ते त्रिदिवौकसः
तदा शीताजलं चन्द्रस्नानयोगाच्च सामृतम् ।भूत्वा निपतितं तस्मिन् वृहल्लोहितसंज्ञके
तद्विवृद्धं तदा तोयं तस्मिन् सरसि निर्म्मलम् ।तद्ददर्श स्वयं ब्रह्मा विवृद्धं साधु तज्जलम्
तद्दर्शनाज्जलात्तस्मादुत्थिता कन्यकोत्तमा ।चन्द्रभागेति तन्नाम विधिश्चक्रे स्वयं ततः
भार्य्यार्थे सागरस्तान्तु जग्राह ब्रह्मसम्मते ।तत्रैवाधिष्ठितं तोयं गदाग्रेण निशापतिः
निर्भिद्य पश्चिभे पार्श्वे गिरिं तत्तु प्रवाहयत् ।तत् सामृतजलं भित्त्वा बृहल्लोहितसंज्ञकम्
कासारं सागरं जातं चन्द्रभागा नदी तु सा ।सागरोऽपि तदा भार्य्यां चन्द्रभागां महानदीम्
तेन तोयप्रवाहेण निनाय भवनं स्वकम् ।एवं तस्मिन् समुत्पन्ना चन्द्रभागाह्वया नदी
चन्द्रभागे महाशैले गुणैर्गङ्गासमा सदा ।”इति कालिकापुराणे २२ अध्यायः
अस्या जलस्य गुणः सुशीतलत्वम् दाहपित्त-वातनाशित्वञ्च इति राजनिर्घण्टः