| YouTube Channel

(Ga)

 
शब्दसागरः
English
The fifth consonant of the Sanskrit alphabet, and the nasal of the
first class
the sound of this letter corresponds with that of the
nasal N in Song, &c. or in the French word bon.
m.
(-ङः)
1. An object of sense.
2. Desire, wish for any sensual object.
E.
ङु to sound, affix. विषये विषयस्पृ हायां भैरवे
Yates
English
ng. The nasal of the first class
of consonants or gutturals.
(ङः) 1.
m.
An object of sense
wish, sensual desire.
Spoken Sanskrit
English
Ga nasal of the 1st class. No word in use begins with this letter
Ga 5th consonant of the Sanskrit alphabet
Ga
m.
desire for any sensual object
Ga
m.
object of sense
Ga
m.
ziva
Wilson
English
The fifth consonant of the Sanskrit alphabet, and the nasal of the
first class
the sound of this letter corresponds with that of the nasal N
in Song, &c. or in the French word bon.
m.
(ङः)
1 An object of sense.
2 Desire, wish for any sensual object.
E.
ङु to sound, affix ङ.
Apte
English
[ṅ], No word in general use begin with this letter.
ङः [ṅḥ], 1 An object of sense.
Desire, wish.
An epithet of Śiva
ङः प्राणस्तुरगो ङा धरा रमा and ङं वितानंच
Apte 1890
English
ङः 1 An object of sense.
2 Desire, wish.
3 An epithet of Śiva.
Monier Williams Cologne
English
1. the 5th consonant of the Sanskṛt alphabet, nasal of the 1st class. No word in use begins with this letter
it is usually found as the 1st member of a conjunct consonant preceded by a vowel.
2.
m.
an object of sense,
L.
desire for any sensual object,
L.
Śiva (भैरव),
L.
Monier Williams 1872
English
1. ङ, the fifth consonant of the San-
skṛt alphabet, and the nasal of the first class. No
real word in use begins with this letter
it is usually
found as the first member of a compound consonant
preceded by a vowel
the sound of ङ् corresponds to
that of न्ग् in song.
—ङ-कार, अस्, m. the letter or
sound ङ।
2. ङ, अस्, m. an object of sense
desire,
wish for any sensual object
an epithet of Śiva
(Bhairava.)
Shabdartha Kaustubha
Kannada
कन्नडार्थः - > ಙಕಾರ
विस्तारः - > ಇದು ವ್ಯಂಜನಾಕ್ಷರಗಳಲ್ಲಿ ಕವರ್ಗದ ಐದನೆಯ ಮತ್ತು ಆಭ್ಯಂತರ ಸ್ಪೃಷ್ಟಪ್ರಯತ್ನದಿಂದ ಕಂಠ ಮತ್ತು ನಾಸಿಕೆಗಳಲ್ಲಿ ಹುಟ್ಟುವ ವರ್ಣ. "कादयो मावसानाः स्पर्शाः" "स्पृष्टं प्रयतनं स्पर्शानाम्" "अकुहविसर्जनीयानां कण्ठः" "ञमङननानां नासिका च" - सि० कौ०
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಭೈರವ /ಈಶ್ವರ
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವಿಷಯ /ಇಂದ್ರಿಯಕ್ಕೆ ಗೋಚರವಾಗುವ ವಸ್ತು
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಪೇಕ್ಷೆ /ಆಸೆ
Abhyankara Grammar
English
(1) fifth consonant of the guttural class of consonants which is a nasal ( अनुनासिक ) consonant
the vowel being added at the end for facility of pronunciation
cf. T. Pr. I.21
(2) a conventional term used for all the nasal consonants in the Jainendra Vyakarana.
एकाक्षरनाममाला
Sanskrit
ङ, विषय, भैरव
ङो विषये भैरवे चस्तरौ चन्द्रचोरयोः १४
verse 1.1.1.14
page 0120
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
ङ, ङकारः तु व्यञ्जनपञ्चमवर्णः अस्योच्चारण-स्थानं सनासिककण्ठः इति व्याकरणम्
(“जिह्वामूले तु कुः प्रोक्तः ।” इति ।“अनुस्वारयमानाञ्च नासिकास्थानमुच्यते
”इति शिक्षोक्तेस्तथात्वम्
)अस्य स्वरूपं यथा, कामधेनुतन्त्रे ।“ङकारं परमेशानि ! स्वयं परमकुण्डली ।सर्व्वदेवमयं वर्णं त्रिगुणं लोललोचने !
पञ्चप्राणमयं वर्णं ङकारं प्रणमाम्यहम्
”अपि ।“ऊर्द्ध्वाधःक्रमतो रेखा किञ्चिदाकुञ्चिता ततः ।अधोगता कुण्डली तु मात्रा शक्तिस्वरूपिणी
रेखात्रयेषु ब्रह्मेशविष्णवः सन्ति देवताः
ध्यानं यथा, वर्णोद्धारतन्त्रे ।“धूम्रवर्णां महाघोरां ललज्जिह्वां चतुर्भुजाम् ।पीताम्बरपरीधानां साधकाभीष्टसिद्धिदाम्
एवं ध्यात्वा ब्रह्मरूपां तन्मन्त्रं दशधा जपेत्
”तस्य नामानि यथा, --“ङः शङ्खी भैरवश्चण्डो बिन्दूत्तंसः शिशुप्रियः ।एकरुद्रो दक्षनखः खर्परो विषयस्पृहा
कान्तिः श्वेताह्वयो धीरो द्विजात्मा ज्वालिनीवियत् ।मन्त्रशक्तिश्च मदनो विघ्नेशी चात्मनायकः
एकनेत्रो महानन्दो दुर्द्धरश्चन्द्रमा यतिः ।शिवयोषा नीलकण्ठः कामेशी मयांशुकौ
”इति नानातन्त्राणि
(मातृकान्यासे अस्य दक्षिणकराङ्गुलाग्रेषुन्यस्यता
)
ङः,
पुं,
(ङयते गृह्य इन्द्रियैरिति ङु + बाहुलकात्डः ।) विषयः विषयस्पृहा इति मेदिनी ।ङे
भैरवः इत्येकाक्षरकोषः
(यथा, स्तुतिपञ्चाशत् ।“ङवन्दिते ! ङलिप्सिते ! ङकारवर्णरूपिणि !
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
ङकारः व्यञ्जनवर्णभेदः कवर्गपञ्चमः तस्योच्चारणस्थान”कण्ठमूलं नासिका “जिहामूले तु कुःप्रोक्तः” इति“अमोऽनुनासिका नर्हौ” इति शिक्षोक्तेः तदुच्चारणेआभ्यन्तरप्रयत्नः कण्ठमूले जिह्रामूलस्पर्शः बाह्यप्रयत्ना-सवारनादघोषाल्पप्राणाः मावृकान्यासेऽस्य दक्षकरा-ङ्गुलग्रेषु न्यस्यता तस्य तन्त्रे वाचकशव्दा वर्णोद्धा-रतन्त्रे उक्ता यथा “ङः शङ्खो भैरवश्चण्डो विन्दूत्तं-सः शिशुः प्रियः एकोरुद्रोदक्षनखः खर्परोविषयस्पृहः ।कान्तिः खेटाप्लयोधीरोद्विजात्मा ज्वालिनी वियत् ।मन्त्रगक्तिश्च मदनो विघ्नेशो चात्मनायकः एकने-त्रो माहानन्दो दुर्द्धरश्चन्द्रमां मतिः शिवश्चलो नील-कण्ठः कामेशी चमसांशुकौ” कामधेनुतन्त्रे तस्य ध्येयरूपमुक्तं यथा “ङकारं परमेशानि खयं परम-कुण्डलीम् सर्वदेवमयं वर्णं त्रिगुणं लोललोचने! ।पञ्चप्राणमयं वर्णं ङकारं प्रणमाम्यहम्”“नकार-जावनुस्वारपञ्चमौ झिलिधानुषु” कामधेनौ झलन्तसर्वधानुषु वर्गपञ्चमवर्णस्य नकारजत्वोक्तेः ङकारस्यतत्र नकारजत्वम् तेन अङ्क--क्विपि अन् इत्यादि-रूपम तस्य काव्यादौ प्रथमनिर्देशफलं यथा “कः खःगोघश्च लक्ष्मीं वितरति वियशो ङस्तथा चः सुखं छः”वृ० र० टी० इत्युक्तेरपयशः
पु०
ङु--बा० विषये विषयस्पृहायां मेदि० भैरवे एकाक्षरकोषः
Burnouf
French
ङ, 19ᵉ lettre et nasale des gutturales dans
l'alphabet sanscrit
elle est représentée en grec par le र् devant
les gutturales, et elle a son correspondant dans les autres
langues âryennes qui cependant ne la représentent pas par un signe
particulier.