गान्धर्व (gAndharva)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
Capeller Eng
EnglishSpoken Sanskrit
Englishगान्धर्व - gAndharva - - relating to the gandharvas as heavenly choristers
गान्धर्व - gAndharva - - belonging or relating to the gandharvas
गान्धर्व - gAndharva - - singer
गान्धर्व - gAndharva - - marriage which requires only mutual agreement
गान्धर्व - gAndharva - - art of the gandharvas
गान्धर्व - gAndharva - - song
गान्धर्व - gAndharva - - concert
गान्धर्व - gAndharva - - music
गान्धर्व gAndharva relating to the gandharvas as heavenly choristers
Apte
Englishगान्धर्व [gāndharva], (-र्वी ) [गन्धर्वस्येदम्-अण्] Relating to the Gandharvas.
र्वः A singer, celestial chorister
7.94.6.
One of the eight forms of marriage
गान्धर्वः समयान्मिथः 1.61
(for explanation, see गन्धर्व- विवाह)
अग्निर्गान्धर्वी पथ्यामृतस्या 1.8.6.
A subordinate Veda treating of music attached to the Sāmaveda
see उपवेद.
A horse. -र्वम् The art of the Gandharvas
i. e. music, singing
कापि वेला चारुदत्तस्य गान्धर्व श्रोतुं गतस्य 3
अये गान्धर्वध्वनिरिव श्रूयते Avimārakam 3
12.28.
र्वी Speech.
An epithet of Durgā. -कला, -विद्या, -शिक्षा, -शास्त्रम् song, music
यद्गन्धर्वकलासु कौशलम् 12.28
12.27. -चित्त one whose mind is possessed by a Gandharva. -वेदः the Veda of music (considered as an appendix to Sāmaveda and ascribed to Bharata). -शाला a music saloon, concert-hall
तत्र गान्धर्वशालायां वत्सराज उवास सः 12.31.
गान्धर्व [gāndharva] र्वि [rvi] कः [kḥ], (र्वि) कः A singer
63.
Help us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Apte 1890
Englishगांधर्व a. (र्वी) [गंधर्वस्येदम्-अण्] Relating to the Gandharvas.
र्वः 1 A singer, celestial chorister.
2 One of the eight forms of marriage
गांधर्वः समयान्मिथः Y. 1. 61
(for explanation, see गंधर्वविवाह).
3 A subordinate Veda treating of music attached to the Sāmaveda
see उपवेद.
4 A horse.
र्वं The art of the Gandharvas
i. e. music, singing
कापि वेला चारुदत्तस्य गांधर्वं श्रोतुं गतस्य Mk. 3.
र्वी 1 Speech.
2 An epithet of Durgā.
Comp.
चित्त a. one whose mind is possessed by a Gandharva.
शाला a music saloon, concert-hall.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishगान्धर्व गान्धर्व, अस्, ई, अम् (fr. गन्धर्व),
belonging or relating to the Gandharvas (especially
गान्धर्वो विवाहः or विधिः, the form of marriage
called after the Gandharvas, that which requires only
mutual agreement
see गन्धर्व-विवाह)
relat-
ing to the Gandharvas as heavenly choristers (e. g.
गान्धर्व-कलाः, song, music, &c.
गान्धर्वो
वेदः or गान्धर्व-वेदः, the Veda of music,
musical science considered as an appendix of the Sāma-
veda and ascribed to Bharata)
(अस्), m. a singer in
general
N. of a people in the north-east of Madhya-
deśa
(ई), f. = वाच्, speech, according to the legend
that the gods gave speech to the Gandharvas and
received from them the Soma in return
an epithet
of the goddess Durgā
(अम्), n. the art of the
Gandharvas, song, music, dance
N. of one of the
nine sections of Bhārata-varṣa
[cf. गन्धर्व-
खण्ड।]
—गान्धर्व-चित्त, अस्, आ, अम्, one whose
mind is possessed by the Gandharvas
[cf. गन्धर्-
व-गृहीत।]
—गान्धर्व-शाला, f. music-hall, a
concert-room.
Macdonell
EnglishBenfey
Englishगान्धर्व गान्धर्व, i. e. गन्धर्व
+ अ,
I. , वी।
1. Referable or be-
longing to the Gandharvas, MBh. 7,
6348
Rām. 1, 29, 15.
2. viz.
विवाह, A form of marriage, that which
requires only mutual agreement, Man.
3, 21.
3. Musical, MBh. 3, 8421.
4.
Possessed by the Gandharvas, Suśr.
1, 332, 21.
II. Music and dance,
MBh. 13, 1427.
-- युद्ध- (vb.
युध्), a battle like the dance of the
Gandharvas, Rām. 6, 28, 26.
Apte Hindi
Hindiगान्धर्व
वि* - गन्धर्वस्येदम् - अण्
गंधर्वों से संबंध रखने वाला
गान्धर्वः
- -
गायक
गान्धर्वः
- -
दिव्य गवैया
गान्धर्वः
- -
आठ प्रकार के विवाहों में से एक
गान्धर्वः
- -
सामवेद का उपवेद जो संगीत से संबंध रखता हैं
गान्धर्वः
- -
घोड़ा
गान्धर्वम्
- -
गंधर्वों की कला
Shabdartha Kaustubha
Kannadaगान्धर्व
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ೮ ವಿಧ ವಿವಾಹಗಳಲ್ಲೊಂದು / ವಧೂವರರಲ್ಲಿ ಪರಸ್ಪರ ಅನುರಾಗವು ಬೆಳೆದು ತಮ್ಮ ಇಚ್ಛೆಯಿಂದಲೇ ಆಲಿಂಗನಾದಿಶರೀರ ಸಂಬಂಧ ಹೊಂದಿ ನಡೆಯುವ ವಿವಾಹ
प्रयोगाः - > "इच्छयान्योन्यसंयोगः कन्यायाश्च वरस्य च । गान्धर्वः स तु विज्ञेयः मैथुन्यः कामसम्भवः ॥"
उल्लेखाः - > मनु० ३-३२
गान्धर्व
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಭಾರತ ವರ್ಷದ ಉಪದ್ವೀಪಗಳಲ್ಲೊಂದು
गान्धर्व
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸಾಮವೇದದ ಉಪವೇದ
गान्धर्व
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಶ್ವ /ಕುದುರೆ
निष्पत्तिः - > स्वार्थे "अण्" (५-४-३८)
व्युत्पत्तिः - > गान्धर्व एव
प्रयोगाः - > "गान्धर्वभूयिष्ठतया समानतां स सामवेदस्य दधौ बलोदधिः"
उल्लेखाः - > माघ० १२-११
गान्धर्व
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸಂಗೀತಶಾಸ್ತ್ರ /ಗಾನವಿದ್ಯೆ
गान्धर्व
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗಂಧರ್ವದೇವತಾಕವಾದ ಅಸ್ತ್ರ
निष्पत्तिः - > "अण्" (४-२-२४)
व्युत्पत्तिः - > गन्धर्वो देवताऽस्य
प्रयोगाः - > "गान्धर्वमादत्स्व यतः प्रयोक्तुर्नचारिहिंसा विजयश्च हस्ते"
उल्लेखाः - > रघु० ५-५७
गान्धर्व
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗೀತ /ಹಾಡುವುದು
प्रयोगाः - > "आलापैरिव गान्धर्वमदीप्यत पदातिभिः"
उल्लेखाः - > माघ० ११-४७
गान्धर्व
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಗಂಧರ್ವ ಸಂಬಂಧವಾದ
निष्पत्तिः - > "अण्" (४-३-१२०)
व्युत्पत्तिः - > गन्धर्वस्येदम्
गान्धर्व
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಸಂಗೀತಗಾರ
L R Vaidya
EnglishgAMDarva {% (II) m. %} 1. A singer, a heavenly chorister
2. one of the eight forms of marriage. In it, the marital relation proceeds from the mutual inclination of the parties without ceremonies and without the sanction of seniors, (गांधर्वः समयान् मिथः Yaj.i.61) See गंधर्वविवाह
3. a subordinate Veda treating of music attached to the Sāmaveda. See उपवेद and गंधर्ववेद
4. a horse.
Bopp
LatinWordnet
Sanskrit गान्धर्व
गन्धर्वेण सम्बद्धः।
"यदा नारदः इन्द्रलोकं प्राप्तवान् तदा तत्र गान्धर्वं नृत्यं प्रचलन् आसीत्।"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritहाहादयस्तु गन्धर्वा गान्धर्वा देवगायनाः ॥ १८३ ॥
गन्धर्व (पुं), गान्धर्व (पुं), देवगायन (पुं), हाहा (पुं)
गीतं गानं गेयं गीतिर्गान्धर्वमथ नर्तनम् ।
नटनं नृत्यं नृत्तं च लास्यं नाट्यं च ताण्डवम् ॥ २८० ॥
गीत (क्ली), गान (क्ली), गेय (क्ली), गीति (स्त्री), गान्धर्व (क्ली), नर्तन (क्ली), नटन (क्ली), नृत्य (क्ली), नृत्त (क्ली), लास्य (क्ली), नाट्य (क्ली), ताण्डव (पुंक्ली)
Mahabharata
EnglishGāndharva, adj. (“belonging to the Gandharvas”). § 135 (Śakuntalop.): I, 73, 2958 (vivāhena), 2962 (sc. vivāhaḥ), 2966 (ºRākshasau, sc. vivāhau), 2967 (vivāhena), 2980 (vivāhaḥ). --§ 221 (Caitrarathap.): I, 170, 6474 (māyayā).--§ 222 (Tapatyup.): I, 172, 6577 (vivāhena), 6578 (vivāhānāṃ hi …Gºaḥ śreshṭha ucyate).--§ 257 (Arjuna): I, 225, 8183 (aśvaiḥ).--§ 298 (Dyūtap.): II, 61, 2083 (aśvān).--§ 337 (Indralokābhigamanap.): III, 44, 1798 (ºm atulaṃ nṛtyaṃ vāditraṃ copalabdhavān, sc. Arjuna).--§ 378 (Tīrthayātrāp.): III, 91, 8421 (ºṃ vedam āptavān, sc. Arjuna, cf. 337).-§ 502 (Manushyagrahak.): III, 230, 14505 (Gandharavāś cāpi yaṃ divyāḥ saṃviśanti naraṃ bhuvi | unmadyati sa tu kshipraṃ graho Gºa eva saḥ).--§ 572 (Rathātirathas.): V, 165, 5723 (vyūhānāñ ca samārambhān daiva-Gº-mānushān (C. has Gaº).--§ 576 (Bhagavadgītāp.): VI, 19, 696 (vyūhaṃ), 20, 757 (do.).--§ 593b (Gandharvāstra): VII, 45, 1823 (astraṃ, acquired by Arjuna from the Gandharvas).--§ 599 (Jayadrathavadhap.): VII, 147, 6348 (sc. yuddhaṃ).-§ 602 (Droṇavadhap.): VII, 188, 8615 (do.).--§ 704 (Mokshadh.): XII, 302, 11103 (ºvishayān).--§ 731b (Ashṭāvakra-Diksaṃv.): XIII, 19, 1429 (vishayaḥ… Gºo nāma).--§ 744 (Ānuśāsanik.): XIII, 44, 2409 (dharmaṃ), 2413 (sc. dharmaḥ).
Gāndharva (“song, music”). § 443 (Nivātakavacayuddhap.): III, 168, 12049 (sa--i.e. Citrasena--ca Gºm akhilaṃ grāhayām āsa māṃ, says Arjuna).--§ 667 (Mokshadh.): XII, 210, 7662 (ºṃ Nārado veda).--§ 731b (Ashṭāvakra-Diksaṃv.): XIII, 19, 1427.--§ 759 (Ānuśāsanik.): XIII, 104, 5103 (ºśāstraṃ).
पुराणम्
Englishगान्धर्व / GĀNDHARVA. A marriage settled by the boy and the girl of their own accord. A love marriage. There are six different kinds of marriage: gāndharva, ārṣa, prājāpatya, rākṣasa, Āsura and paiśāca. (See under vivāha).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritगान्धर्व्वं, (गन्धर्व्वस्य इदं गन्धर्व्वेण गीतं वा ।गन्धर्व्व + अण् । यद्बा, गन्धर्व्वो अधिष्ठात्री देवताअस्येति अण् ।) गानम् । इति हेमचन्द्रः ॥
(यथाह दन्तिलः ।“पदस्थस्वरसङ्घातस्तालेन सङ्गतस्तथा ।प्रयुक्तश्चावधानेन गान्धर्व्वमभिधीयते ॥
”यथा च महाभारते । १३ । १९ । ४६ ।“अवादयंश्च गन्धर्व्वा वाद्यानि विधिवानि च ।अथ प्रवृत्ते गान्धर्व्वे दिव्ये ऋषिरुपाविशत् ॥
”गन्धर्व्वो अधिष्ठात्री देवता अस्येति अण् ।गन्धर्व्वदेवताकमन्त्रम् । यथा, रघुः । ५ । ५७ ।“गान्धर्व्वमादत्स्व यतः प्रयोक्तु-र्न चारिहिंसा विजयश्च हस्ते ॥
”)
गान्धर्व्वः, (गन्धर्व्व एव । “प्रज्ञादिभ्यश्च ।” ५ ।४ । ३८ । इत्यण् ।) गन्धर्व्वः । इति हेमचन्द्रः ।२ । १९४ ॥
(भारतवर्षीयोपद्वीपविशेषः । यथा, विष्णुपुराणे ।“भारतस्यास्य वर्षस्य नवभेदान्निशामय ।इन्द्रद्वीपः कशेरुमांस्ताम्रवर्णो गभस्तिमान् ॥
नागद्वीपस्तथा सौम्यो गान्धर्व्वस्त्वथ वारुणः ।अयन्तु नवमस्तेषां द्वीपः सागरसंवृतः ॥
”)अष्टप्रकारविवाहान्तर्गतविवाहविशेषः । यत्रकन्यावरयोरन्योन्यानुरागात् त्वं मे भार्य्या त्वंमे पतिरिति निश्चयः सः । (तल्लक्षणं यथा, मनौ । ३ । ३२ ।“इच्छयाऽन्योन्यसंयोगः कन्यायाश्च वरस्य च ।गान्धर्व्वः स तु विज्ञेयो मैथुन्यः कामसम्भवः ॥
”स च क्षत्त्रियाणामेव धर्म्म्यः । यथा, तत्रैव । ३ । २६ ।“गान्धर्व्वोराक्षसश्चैव धर्म्म्यौ क्षत्त्रस्य तौ स्मृतौ ॥
”)तत्सम्बन्धिनि त्रि ॥
(यथा, काशीखण्डे ।“गान्धर्व्वस्त्वेष लोकोऽमी गन्धर्व्वाश्च शुभव्रताः ॥
”गन्धर्व्वदेशोद्भवे च । यथा, महाभारते १ । २२६ । १० ।“उपेतं राजतैरश्वैर्गान्धर्व्वैर्हेममालिभिः ।पाण्डराभ्रप्रतीकाशैर्म्मनोवायुसमैर्जवे ॥
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskritगान्धर्व गन्धर्वस्येदम् अण् । १ गन्धर्वसम्बन्धिनि गान्धर्व-लोकः । “इच्छयान्योन्यसंयोगः कन्यायाश्च वरस्य च ।गान्धर्वः स तु विज्ञेयः” इत्युक्ते २ विवाहभेदे, गान्धर्व-विवाहेऽधिकारिभेदादि नि० सि० उक्तं यथा ।“मनुः “षडानुपूर्व्या विप्रस्य । क्षत्रस्य चतुरो वरान् ।विट्शूद्रयोऽस्तु तानेव विद्याद्धर्म्यानराक्षसान्” । च-तुरः आसुरगान्धर्वराक्षसपैशाचान्, तान् राक्षसव-र्ज्यान् वैश्यशूद्रयोः । स एव “आसुरं वैश्यशूद्रयोः” हे-माद्रौ पैठीनसिः “राक्षसो वैश्यस्य, पैशाचः शूद्रस्य” प्रचेताः“पेशाचोऽसंस्कृतप्रसूतानां प्रतिलोमजानाञ्च” मनुः “राज्ञ-स्तथासुरो वैश्ये शूद्रे चान्त्यस्तु गर्हितः” क्षत्रियादेःसंकटे पैशाचमाह माधवीये वत्सः “सर्वोपायैरसाध्यास्यात् सुकन्या पुरुषस्य या । चौर्य्येणापि विवाहेन साविवाह्या रहःस्यिता” गान्धर्वादिविवाहेष्वव्युदकपूर्वकंदानमाह तत्रैव यमः “नोदकेन न वा वाचा कन्यायाः पतिरुच्यते । पाणिग्रहणसंस्कारात् पतित्वं सप्तमेपदे” पराशरमाधवीये देवलोऽपि “गान्धर्वादिविवाहेषुपुनर्वैवाहिको विधिः । कर्त्तव्यश्च त्रिभिर्वर्णैः समर्थैवाग्निताक्षिकः” त्रैवर्णोक्तेः गान्धर्वादौ विप्रवर्जमधिकारसक्तः । तत्रैव परिशिष्टे “गान्धर्वासुरपैशाचा विवाहाराक्षसश्च यः । पूर्वं परिग्रहस्तेषु पश्चाद्धोमो विधी-यते” अतो होमादावकृते भार्य्यात्वाभावाद्वरान्तरायदेया तथा च तत्रैव वसिष्ठबौधायनौ “बलादपहृताकन्या मन्त्रैर्यदि न संस्कृता । अन्यस्मै विधिवद्देयायथा कन्या तथैव सेति” अत्र मन्त्रसंस्काराभावे-ऽन्यस्मै दानस्य सर्वविवाहेषु साम्याद्बलादपहारे राक्षस-पैशाचयोर्विशेषवचनं व्यर्थम् । तेन तयोर्यदि न सं-स्कृता संस्कृता वेत्यावृत्त्य कन्यानुमत्यभावेऽन्यस्मै दे-येति व्याख्येयम्” “द्वयोः सकामयोर्मातापितृर-हितो योगो गान्धर्वः” विष्णुः । ३ भारतवर्षीयोप-द्वीपभेदे “भारतस्यास्य वर्षस्य नव भेदान्निशा-मय । इन्द्रद्वीपः कशेरुमांस्ताम्रवर्णो गभस्ति-मान् । नागद्वीपस्तथा सोम्यो गा(ग)न्धर्वस्त्वथ वारुणः ।अयन्तु नवमस्तेषां द्वीपः सागरसंवृतः” पुराणस०विष्णु । तस्य द्वीपस्य गन्धर्वप्रधानत्वात् गा(ग)न्धर्व-संज्ञा । ४ सामवेदस्योपवेदे उपवेदशब्दे १३३० पृ० विवृतिः ।“पदस्थस्वरसंघातस्तालेन सङ्गतस्तथा । प्रयुक्तश्चावधानेनगान्धर्वमभिधीयते” इत्युक्ते ५ सङ्गीतभेदे, हेमच० ।गान्धर्वचित्तता च सुश्रुते वातप्रकृतिनिमित्ततयोक्ता ।सप्तप्रकृतयो भवन्तीत्युपक्रमे “वातप्रकृतिलक्षणोक्तौ“तत्र जागरूकः शीतद्वेषी दुर्भगः स्तेनो मत्सर्य्यनार्य्योगान्धर्बचित्तः स्फुटितचरणः” इत्यादि । गान्धर्वशालासङ्गीतशालायाम् गान्धर्वविद्या सङ्गीतविद्यायाम् ।गान्धर्वविद् सङ्गीतवेत्तरि । गन्धर्वो देवताऽस्य अण् ।६ तद्देवताकेऽस्त्रे । “गान्धवमादत्स्व सखे! ममास्त्रम्”रघुः । स्वार्थे अण् । ६ अश्वे अमरः । “नाना-विधाविष्कृतसामजस्वरः सहस्रवर्त्मा चपलैर्दुरध्ययः ।गान्धर्वभूमिष्ठतया समानतां स सामवेदस्य दधौबलोदधिः” माघः । सामवेदपक्षे गानम् बलपक्षे अश्वः ।गान्धर्वं गानं प्रियत्वेनास्त्यस्याः प्रज्ञा० अण् ङीप् । ७ दुर्गा-याम् स्त्री “ह्रीं श्रीं गार्गीञ्च गान्धर्व्वीं योगिनींयोगदां सदा” हरिवं १७८ अ० दुर्गास्तुतौ । ८ वाचिस्त्री निघण्टुः । “अग्निंर्गान्धर्वीं पथ्यामृतस्याग्नेर्गव्यूति-र्घृत” ऋ० १० । ८० । ६ ।
Capeller
GermanGrassman
GermanBurnouf
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
