| YouTube Channel

कुष्माण्ड (kuSmANDa)

 
शब्दसागरः
English
कुष्माण्ड mf. (-ण्डः-ण्डा or -ण्डी) A pumpkin gourd, (Cucurbita pepo.)
m.
(-ण्डः)
1. One of a class of demigods attached to SIVA.
2. State of
the womb in gestation.
f.
(-ण्डी)
1. A name of DURGA.
2. A drug.
A religious ceremony, a certain rite performed as a penance or
expiation
also कुष्माण्डक.
Capeller Eng
English
कुष्माण्ड
m.
N.
of a plant
pl.
a class of demons.
Yates
English
कुष्माण्ड (ण्डः-ण्डा) 1.
m.
f.
A pump-
kin gourd.
m.
A demigod
state
of the womb in gestation.
f.
Durgā
a drug
a ceremony.
Spoken Sanskrit
English
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- pumpkin
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin-gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- pumpkin gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- class of demons
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- false conception
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- pumpkin
कूष्माण्डक - kUSmANDaka -
n.
- pumpkin
आलाबु - AlAbu -
f.
- pumpkin gourd
कुम्भाण्डी - kumbhANDI -
f.
- pumpkin gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- pumpkin gourd
ऐभी - aibhI -
f.
- kind of pumpkin
गजदन्तफला - gajadantaphalA -
f.
- kind of pumpkin
देवदालिका - devadAlikA -
f.
- kind of pumpkin
देवदाली - devadAlI -
f.
- kind of pumpkin
कूष्माण्ड - kUSmANDa -
m.
- kind of pumpkin
गजचिर्भटा - gajacirbhaTA -
f.
- Madras sea pumpkin [ Cucumis maderaspatanus - Bot. ]
गोडुम्बिका - goDumbikA -
f.
- Madras sea pumpkin [ Cucumis maderaspatanus - Bot. ]
परिपुष्करा - paripuSkarA -
f.
- Madras sea pumpkin [ Cucumis maderaspatanus - Bot. ]
पिण्डिला - piNDilA -
f.
- Madras sea pumpkin [ Cucumis maderaspatanus - Bot. ]
वत्साक्षी - vatsAkSI -
f.
- Madras sea pumpkin [ Cucumis maderaspatanus - Bot. ]
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin-gourd
घनवास - ghanavAsa -
m.
- kind of pumpkin-gourd
ताडका - tADakA -
f.
- large dark-green pumpkin
अकालकुष्माण्ड - akAlakuSmANDa -
m.
- pumpkin produced out of season
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- pumpkin gourd
आलाबु - AlAbu -
f.
- pumpkin gourd
कुम्भाण्डी - kumbhANDI -
f.
- pumpkin gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin-gourd
कुष्माण्ड - kuSmANDa -
m.
- kind of pumpkin gourd
घनवास - ghanavAsa -
m.
- kind of pumpkin-gourd
Wilson
English
कुष्माण्ड
mf. (-ण्डः-ण्डा or -ण्डी) A pumpkin gourd, (Cucurbita pepo).
m.
(-ण्डः)
1 One of a class of demigods attached to ŚIVA.
2 State of the womb in gestation.
f.
(-ण्डी)
1 A name of DURGĀ.
2 A drug.
3 A religious ceremony, a certain rite performed as a penance or expiation
also कुष्माण्डक.
Apte
English
कुष्माण्डः [kuṣmāṇḍḥ], 1 A kind of pumpkin gourd.
A fals conception.
A particular religious formula.
डी A religious ceremony.
An epithet of the wife of Śiva.
Comp.
-नवमी
f.
The ninth day of the bright half of the month of Kārtika when a golden idol
&c.
is to be given as a religious gift.
Apte 1890
English
कुष्मांडः 1 A kind of pumpkin gourd.
2 A false conception.
3 A particular religious formula.
डी 1 A religious ceremony.
2 An epithet of the wife of Śiva.
Monier Williams Cologne
English
कुष्माण्ड
m.
(cf. कूष्म्°) a kind of pumpkin-gourd (Beninkasa cerifera),
MBh.
xiii, 4364 (कूश्म्°
ed.
Bomb.),
Suśr.
=
भ्रूणान्तर (a state of the womb in gestation,
W.
),
L.
false conception (?)
कुष्माण्ड
n.
N.
of the verses,
VS.
xx, 14 ff.
TĀr.
(कूश्म्°),
MBh.
xiii, 6236 ff. (कूश्म्°
ed.
Bomb.)
कुष्माण्ड
m.
pl.
a class of demons (or of demi-gods attached to Śiva
cf.
कुम्भाण्ड),
BhP.
x
VP.
(कूष्म्°),
Kathās.
कुष्माण्ड
m.
N.
of a demon causing disease,
Hariv.
9560 (v.l. कूष्म्°)
Monier Williams 1872
English
कुष्माण्ड कुष्माण्ड, अस्, m. a kind of pump-
kin-gourd, Benincasa Cerifera
false conception
a
state of the womb in gestation (?)
a particular re-
ligious formula
a class of demons
one of a class
of demi-gods attached to Śiva
(ई), f. the gourd Be-
nincasa Cerifera, a drug
a religious ceremony, a
certain rite, performed as a penance or expiation
an
epithet of the wife of Śiva.
Macdonell
English
कुष्माण्ड kuṣmāṇḍa,
m.
a plant:
pl.
a species 🞄of demon.
Apte Hindi
Hindi
कुष्माण्डः
पुं*
- कु ईषत् उष्मा अण्डेषु बीजेषु यस्य ब* स* शक* पररूपम्
"एक प्रकार की लौकी, तूमड़ी, कुम्हड़ा"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
कुष्माण्ड
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಂಬಳದ ಗಿಡ
व्युत्पत्तिः - > ईषत् ऊष्मा अण्डेष्वस्य
कुष्माण्ड
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಈಶ್ವರನ ಪ್ರಮಥಗಣಗಳಲ್ಲೊಬ್ಬ
L R Vaidya
English
kuzmAMqa {% m. %} 1. A kind of pumpkin gourd
2. a false conception.
Aufrecht Catalogus Catalogorum
English
कुष्माण्ड See Kūṣmāṇḍa.
Mahabharata
English
Kushmāṇḍa (B. Kūśmº), name of a mantra: XIII, 6236, 6242.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
कुष्माण्डः, पुं
स्त्री,
शिवस्य गणदेवताभेदः (यथा, विष्णुपुराणे १२ १३ ।“कुष्माण्डा विविधै रूपैः सहेन्द्रेण महामुने ! ।समाधिभङ्गमत्यन्तं आरब्धाः कर्त्तुमातुराः”
)भ्रूणविशेषः इति मेदिनी
(कुष्माण्डाकारत्वात्शिवगणभ्रूणयोस्तथात्वम्
कु ईषत् उष्माअण्डेषु वीजेषु यस्य ।) वृहत्फललताविशेषः ।कुम्डा इति कोहडा इति भाषा तत्प-र्य्यायः धृणावासः तिमिषः ग्राम्यकर्कटी४ इति त्रिकाण्डशेषः
कुष्माण्डकः कर्कारुः६ इत्यमरः
पुष्पफलः इति रत्नमाला
कुष्माण्डी कर्कोटिका कुम्भाण्डी १० वृहत्फला११ सुफला १२ कुञ्चफला १३ नागपुष्पफला १४शुनी १५ कूष्माण्डः १६ शिखिवर्द्धकः १७ इतिशब्दरत्नावली
कूष्माण्डकः १८ इत्यमरटीका
अपि ।“कुष्माण्डं स्यात् पुष्पफलं पीतपुष्पं वृहत्फलम् ।कुष्माण्डं वृंहणं वृष्यं गुरुपित्तास्रवातनुत्
बालं पित्तापहं शीतं मध्यमं कफकारकम् ।वृद्धं नातिहिमं स्वादु सक्षारं दीपनं लघु
वस्तिशुद्धिकरं चेतोरोगहृत् सर्व्वदोषजित्”
*
अथ कोहण्डी ।“कुष्माण्डी तु भृशं लघ्वी कर्क्कारुरपि कीर्त्तिता ।कर्क्कारुर्ग्राहिणी शीता रक्तपित्तहरा गुरुः ।पक्वा तिक्ताग्निजननी सक्षारा कफवातनुत्”
इति भावप्रकाशः
अस्य फलगुणाः मूत्राघात-प्रमेहकृच्छ्राश्मरीनाशित्वम् विण्मूत्रग्लपनत्वम् ।तृष्णार्त्तिशमनत्वम् जीर्णाङ्गपुष्टिप्रदत्वम् शुक्र-वृद्धिकारित्वम् स्वादुतरत्वम् अरोचकहरत्वम् ।बलकारित्वम् पित्तापहत्वम् वल्लीफलानां मध्येप्रवरत्वञ्च इति राजनिर्घण्टः
तस्य बालफल-गुणः पित्तहरत्वम् मध्यमफलगुणौ कफ-कारित्वम् अतिगुरुपाकित्वम्
पक्वफलगुणाः ।लघुपाकित्वम् उष्णत्वम् क्षाररसत्वम् अग्नि-दीपनत्वम् वस्तिशोधनत्वम् सर्व्वदोषनाशि-त्वम् हृद्यत्वम् चित्तविकारिणः पथ्यत्वञ्च
अस्य नाडिकागुणाः क्षाररसत्वम् मधुरत्वम् ।गुरुत्वम् रूक्षत्वम् रुचिकारित्वम् वायुकफा-श्मरीशर्करारोगनाशित्वञ्च
अस्य मज्जगुणाः ।शुक्रकारित्वम् पित्तनाशित्वम् वस्तिशोधन-त्वञ्च इति राजवल्लभः
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
कुष्माण्ड
पु०
ईषत् उष्मा पित्तहेतुत्वात् अण्डेषु वीजेषु यस्यशक० (कुमडा) ख्याते वृक्षे, शिवस्य पारिषदभेदे चतस्य कुष्माण्डाकृतित्वात्तथात्वम् जातित्वात् स्त्रियाङीप् कुष्माण्डीत्यप्यत्र लताभेदे स्त्री भावप्र० ऋग्वेदादिप्रसिद्धेषु ऋग्विशेषेषु स्त्री यद्देवा देवहेडनमित्यपदि-मन्त्रपञ्चकात्मकेऽनुवाके
पु०
“मृतस्व टशरात्रेण प्रायश्चि-त्तानि दापयेत् साधितां रेवतीमिष्टि कुष्माण्डमघ-मर्षणम्” भा० आतु० १३६ अ० व्याख्याने नीलकण्ठः ।यद्देवा इत्याद्यनुवाकश्च यजु० २० १४ १७
यथा“यद्देवा देवहेडमं देवासश्चकृमा वयम् अग्निर्मा तस्मा-देनसो विश्वान्मुञ्चत्वंहसः” यजु० २० १४ ।यदि दिवा यदि नक्तमेनांसि चकृना वयम् वायु-र्मा तस्मादेनसो विश्वान्मुञ्चत्वंहसः” १५ यदि जाग्र-द्यदि स्वप्न एनांसि चकृमा वयम् सूर्य्योमा तस्मादेन-सोविश्वान्मुञ्चत्वंहसः” १६ यद्ग्रामे यदरण्ये यत्-संभायां यदिन्द्रिये यच्छद्रे यदर्य्ये यदेनश्चकृमा व-यम् यदेकस्याधिधर्म्मणि तस्यावथजनमसि” १७ ।यदापो अव्न्या इति वरुणोनोमुञ्चत्व हसः” १७
“इतिसार्द्धचतुष्ठयमन्त्रात्मकोऽनुवाकः तत्राद्यास्त्रिस्रः कुष्माण्डी-संज्ञा ययाह वेददी० “इत उत्तरमयभृथः मासरकुम्भंप्नावयति यद्देवा इति” का० १३ अवमृथेष्टि कृत्वायद्देवा इत्यादिना वरुणो मो मुञ्चत्वित्यन्तेन सार्द्ध-कण्डिकाचतुष्कात्मकेन मन्त्रेण मासरकुमा जले तार-यति अग्निवायुसूर्य्यदेवत्यास्तिलोऽनुष्ठुभः कुष्माण्डी-संज्ञाः” इति तेनावशिष्टसार्द्धमन्त्रसहितोऽनुवाकःकुष्माण्डसंज्ञक इति विवेच्यम् प्रागुक्तभारतव्याख्यानेनीलकण्ठेन मन्त्रपञ्चात्मकस्य तथात्वोक्तिः अर्द्धमन्त्रस्यमन्त्रत्वकल्पनयेति बोध्यम् स्वार्थे कुष्माण्डकोऽपि(कुमडा) वृक्षे ओषधिभेदे, उमायां, (मसिना) कर्कारौच कुष्माण्डस्य गुणपाकप्रकारादि भावग्र० उक्तं “कु-ष्माण्डं वृंहणं वृष्यं गुरु पित्तास्रवातनुत् बालंपित्तापहं शीतं मध्यमं कफकारकम् वृद्धं नातिहितंस्वादु सक्षारं दीपनं लघु वस्तिशुद्धिकरं चेतोरोगहृत् सर्वदोषजित् अस्य पाकप्रकाराः यथा “घृते त-प्ते विनिःक्षिप्य खण्डान् कुष्माण्डसम्भवान् वार्त्ताकुवि-धिना कुर्यात् प्रलेहतलनादिकम् वेसवाराम्लतक्रेणघृते तलनपूर्बकम् कुष्माण्डकं फलं सिद्धं विदुः सुखा-दु सुन्दरम्” “घृतेन गुडयुक्तेग गोलकुष्माण्डखण्डका-न् रन्धितान् जीरमरिचैरिमान् सुगुलिकां विदुः”“चतुरस्रायतान् स्थूलान् स्विन्नान् क्षीरेण क्षोदितान् ।सुपाच्यान् खण्डसर्पिर्भ्यां मरिचैलादिवासितान्” “कुष्मा-ण्डखण्डानि ससैन्धवानि तनूनि सम्मर्द्दितपिण्डितानि ।जम्बीरनीराश्रितशृङ्गवेरैर्भवन्ति वह्नेरपि पोषणाय” ।“कुष्माण्डसम्भवाः खण्डाः सुस्विन्नाश्चणकान्विताः वेस-वारयुते तैले तलयेद्वा प्रलेहयेत् खण्डं कनिष्ठिकाकारंकौष्माण्डं स्वेद्यपिण्डितम् राजिकादधिसिन्धूत्थै र्मिश्रितंकास्तूरीयकम् एवं वहुविधाः कार्याः कौष्माण्डा हिविचक्षणैः प्रलेहतलनस्वादक्षारसन्धानराजिकाः” ।“अमृतं पक्वकुष्माण्डं कुष्माण्डं तरुणम् विषम्” वैद्य०“कुष्माण्डे चार्थहानिः स्यात्” तिथित० अलाबूं चैवकुष्माण्डं कार्त्तिके परिवर्ज्जयेत्, कार्त्तिकव्रते पुरा० ।६ यागक्रियाविशेषे शब्दरत्ना० तन्मूलं मृग्यम्
Capeller
German
कुष्माण्ड
m.
N. einer Pflanze
Pl. Art von
Dämonen.
Burnouf
French
कुष्माण्ड कुष्माण्ड
m.
कुस्माण्डी
f.
et
कुष्माण्डक
m.
citrouille, potiron, cucurbita pepo, bot. -- M.
demi-dieu du cortège de Śiva.
La matrice en état de gestation.
-- कुष्माण्डी
f.
drogue
cérémonie expiatoire.
Surnom de
Durgā.
Stchoupak
French
कुष्माण्ड-
m.
espèce de cucurbitacée (Benincasa cerifera)
nt.
formule religieuse particulière
-क-
m.
n.
d'un Nāga.