काञ्चन (kAJcana)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
Englishकाञ्चन (-नः-नी-नं) Golden, of gold.
(-नं)
1. Gold.
2. Wealth.
3.
A filament of the lotus.
(-नः)
1. Mountain ebony, (Bauhinia
variegata, &c.)
2. A tree bearing a yellow fragrant flower,
(Michelia champaca.)
3. Another plant, (Mesua ferrea:) see
नागकेसर.
4. Glomerous fig-tree: see उडुम्बर.
5. Common thorn
apple, (Datura metel.)
(-नी)
1. Turmeric.
2. A yellow pigment.
कचि to shine, &c. ल्युट् affix, the radical vowel lengthened
this
etymology gives the meaning gold, the others refer to their colour,
&c. in which they resemble the metal.
Yates
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishकाञ्चन - kAJcana - - golden
काञ्चन - kAJcana - - made or consisting of gold
काञ्चन - kAJcana - - plant akin to the araNi tree [ Premna serratifolia - Bot. ]
काञ्चन - kAJcana - - covenant binding for the whole life
काञ्चन - kAJcana - - particular form of temple
काञ्चन - kAJcana - - kind of yellow pigment
काञ्चन - kAJcana - - kind of milkweed [ Asclepias - Bot. ]
काञ्चन - kAJcana - - wealth
काञ्चन - kAJcana - - property
काञ्चन - kAJcana - - filament of the lotus
काञ्चन - kAJcana - - gold
काञ्चन - kAJcana - - money
Wilson
Englishकाञ्चन
(-नः-नी-नं) Golden, of gold.
(-नं)
1 Gold.
2 Wealth.
3 A filament of the lotus.
(-नः)
1 Mountain ebony, (Bauhinia variegata, &c.)
2 A tree bearing a yellow fragrant flower, (Michelia champaca.)
3 Another plant, (Mesua ferrea:) see नागकेसर.
4 Glomerous fig tree: see उदुम्बर.
5 Common thorn apple, (Datura metel.)
(-नी)
1 Turmeric.
2 A yellow pigment.
कचि to shine, &c. ल्युट् affix, the radical vowel lengthened
this
etymology gives the meaning gold, the others refer to their colour, &c. in
which they resemble the metal.
Apte
Englishकाञ्चन [kāñcana], (-नी ) [काञ्च्-ल्युट्] Golden, made of gold
तन्मध्ये च स्फटिकफलका काञ्चनी वासयष्टिः 81
काञ्चनं वलयम् 6.8
5.112.
नम् Gold
समलोष्टाश्मकाञ्चनः 14.24. (ग्राह्यम्) अमेध्यादपि काञ्चनम् 2.239.
Lustre, brilliancy.
Property, wealth, money.
The filament of a lotus.
Yellow orpiment.
A binding.
नः The Dhattūra plant.
The Champaka tree.
नी Turmeric.
Yellow orpiment.Comp. -अङ्गी a woman with a golden (i. e. yellow) complexion
त्वं चेदञ्चसि काञ्चनाङ्गि वदनाम्भोजे विकासश्रियम् 2.72. -कन्दरः a gold-mine. -गिरिः of the mountain Meru
5.16.28. -भूः
golden (yellow) soil.
gold-dust. -सन्धिः a treaty of alliance between two parties on terms of equality
संगतः सन्धिरेवायं प्रकृष्टत्वात्सुवर्णवत् । तथान्यैः सन्धिकुशलैः काञ्चनः स उदाहृतः ॥ 4.113.
Apte 1890
Englishकांचन a. (नी f.) [कांच्-ल्युट्] Golden, made of gold
तन्मध्ये च स्फटिकफलका कांचनी वासयष्टिः Me. 79
कांचनं वलयं Ś. 6. 5
Ms. 5. 112.
नं 1 Gold
(ग्राह्यं) अमेध्यादपि कांचनं Ms. 2. 239.
2 Lustre, brilliancy.
3 Property, wealth.
4 The filament of a lotus.
5 Yellow orpiment.
6 A binding.
नः 1 The Dhattūra plant.
2 The Campaka tree.
नी 1 Turmeric.
2 Yellow orpiment.
Comp.
अंगी a woman with a golden (i. e. yellow) complexion
Bv. 2. 72.
कंदरः a gold-mine.
गिरिः N. of the mountain Meru.
भूः f. {1} golden (yellow) soil. {2} gold-dust.
संधिः a treaty of alliance between two parties on terms of equality
cf. H. 4. 113.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishकाञ्चन, अम्, n. gold
property
wealth
the
filament of the lotus
(अस्, ई, अम्), golden, made or
consisting of gold
(अस्), m. several plants, Mesua
Ferrea
Michelia Champaca
Ficus Glomerata
Bau-
hinia Variegata
Datura Fastuosa
another plant, =
पुन्नाग
N. of the fifth Buddha
N. of a son of
Nārāyaṇa, author of the play Dhanañjaya-vijaya
N.
of a prince [cf. काञ्चन-प्रभ]
(ई), f. turmeric
a kind of Asclepias
a yellow pigment.
—काञ्चन-
कदली, f. a variety of the plant Musa Sapientum.
—काञ्चन-कन्दर, अस्, m. a gold mine.
—काञ्च-
न-कारिणी, f. the plant Asparagus Racemosus.
—काञ्-
चन-क्षीरी, f. a kind of Asclepias, = क्षीरिणी-लता।
—काञ्चन-गिरि, इस्, m. the golden mountain, an
epithet of the mount Sumeru.
—काञ्चन-गैरिक,
अम्, n. a species of ochre.
—काञ्चन-चय, अस्, m.
a heap of gold.
—काञ्चन-पुर, अम्, n., N. of a
town.
—काञ्चन-पुष्पक, अम्, n. the plant Ta-
bernæmontana Coronaria.
—काञ्चन-पुष्पी, f.
the plant Premna Spinosa.
—काञ्चन-प्रभ, अस्,
m., N. of a prince, a son of Bhīma and father of
Suhotra.
—काञ्चन-भू, ऊस्, f. gold-dust
a golden
or yellow soil.
—काञ्चन-मय, अस्, ई, अम्, golden.
—काञ्चन-माला, f., N. of the wife of Kunāla, the
son of Aśoka
N. of another woman.
—काञ्चन-
वप्र, अस्, m. a hill or mound of gold.
—काञ्चन-
वर्मन्, आ, m., N. of a prince.
—काञ्चन-सन्धि,
इस्, m. a treaty of friendship between two parties on
equal terms.
—काञ्चन-सन्निभ, अस्, आ, अम्, like
gold.
—काञ्चनाक्ष (°न-अक्°), अस्, m., N. of a
Dānava
(ई), f., N. of the river Sarasvatī.
—काञ्-
चनाङ्ग (°न-अङ्°), अस्, ई, अम्, golden-bodied.
—काञ्चनाभिधान-सन्धि (°न-अभ्°), इस्, m.
‘golden alliance, ’ (lit. golden-named.)
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishHindi
Hindiसोना
Apte Hindi
Hindiकाञ्चन
वि* - काञ्च् - ल्युट्
"सुनहरी, सोने का बना हुआ"
काञ्चनम्
- काञ्च् - ल्युट्
सोना
काञ्चनम्
- काञ्च् - ल्युट्
"प्रभा, दीप्ति"
काञ्चनम्
- काञ्च् - ल्युट्
"सम्पत्ति, धन-दौलत"
काञ्चनम्
- काञ्च् - ल्युट्
कमलतन्तु
काञ्चनः
- काञ्च् - ल्युट्
धतूरे का पौधा
काञ्चनः
- काञ्च् - ल्युट्
चम्पक का पौधा
Shabdartha Kaustubha
Kannadaकाञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಚಂಪಕವೃಕ್ಷ /ಸಂಪಿಗೆ ಮರ
काञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ದತ್ತೂರಿಗಿಡ
काञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಉದುಂಬರವೃಕ್ಷ /ಅತ್ತಿಮರ
निष्पत्तिः - > काचि (दीप्तौ) - "ल्युः" (३-१-१३४)
काञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕೋವಿದಾರವೃಕ್ಷ /ಕೆಂಗಾಂಚಾಳದ ಗಿಡ
काञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಾಗಕೇಸರ ವೃಕ್ಷ
काञ्चन
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಪುನ್ನಾಗವೃಕ್ಷ /ಸುರಗಿ ಗಿಡ
काञ्चन
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಚಿನ್ನ /ಸುವರ್ಣ
प्रयोगाः - > "तस्योल्लसत्काञ्चनकुण्डलाग्रप्रत्युप्तगारुत्मतरत्नभासा"
उल्लेखाः - > माघ० ३-५
काञ्चन
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ದೀಪ್ತಿ /ಕಾಂತಿ
निष्पत्तिः - > काचि (दीप्तौ) - भावे "ल्युट्" (३-३-११५)
काञ्चन
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಧನ /ಸಂಪತ್ತು
काञ्चन
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಚಿನ್ನದಿಂದ ತಯಾರಿಸಲ್ಪಟ್ಟ /ಸುವರ್ಣದಿಂದ ಮಾಡಲ್ಪಟ್ಟ
प्रयोगाः - > "स काञ्चने यत्र मुनेरनुज्ञया नवाम्बुदश्यामवपुर्न्यविक्षत"
उल्लेखाः - > माघ० १-१९
काञ्चन
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಕಮಲದ ಕೇಸರ
L R Vaidya
EnglishBopp
LatinAnekartha-Dvani-Manjari
Sanskritभूरि
क्ली
भूरि, प्रचुर, काञ्चन
प्रचुरं भूरि विज्ञेयं भूरि काञ्चनमेव च ।
verse 2.1.1.69
page 0012
कलधौत
क्ली
कलधौत, रजत, काञ्चन
रजते कलधौतं स्यात् कलधौतं च काञ्चनम् ।
verse 2.1.1.78
page 0012
Aufrecht Catalogus Catalogorum
EnglishEdgerton Buddhist Hybrid
EnglishKridanta Forms
Sanskritकान्च् (का꣡चिँ॒ दीप्तिबन्धनयोः - भ्वादिः - सेट्)
ल्युट् = काञ्चनम्
अनीयर् = काञ्चनीयः - काञ्चनीया
ण्वुल् = काञ्चकः - काञ्चिका
तुमुँन् = काञ्चितुम्
तव्य = काञ्चितव्यः - काञ्चितव्या
तृच् = काञ्चिता - काञ्चित्री
क्त्वा = काञ्चित्वा
ल्यप् = प्रकाञ्च्य
क्तवतुँ = काञ्चितवान् - काञ्चितवती
क्त = काञ्चितः - काञ्चिता
शानच् = काञ्चमानः - काञ्चमाना
Wordnet
Sanskrit सौवर्ण, हैम, काञ्चन, कानक, कनकमय, काञ्चनक, काञ्चनीय
सुवर्णः वर्णयुक्तः।
"एकः पुरुषः सौवर्णया स्त्रिया मुग्धः।"
Sanskrit Tibetan
Tibetansa le'i gser
काञ्चन (?)
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritबुद्धस्तु सुगतो धर्मधातुस्त्रिकालविज्जिनः ।
बोधिसत्त्वो महाबोधिरार्यः शास्ता तथागतः ॥ २३२ ॥
पञ्चज्ञानो षडभिज्ञो दशार्हो दशभूमिगः ।
चतुस्त्रिंशज्जातकज्ञो दशपारमिताधरः ॥ २३३ ॥
द्वादशाक्षौ दशबलस्त्रिकायः श्रीघनाद्वयौ ।
समन्तभद्रः संगुप्तो दयाकूर्चो विनायकः ॥ २३४ ॥
मारलोकखजिद्धर्मराजो विज्ञानमातृकः ।
महामैत्रो मुनीन्द्रश्च बुद्धाः स्युः सप्त ते त्वमी ॥ २३५ ॥
विपश्यी शिखी विश्वभूः क्रकुच्छन्दश्च काञ्चनः ।
काश्यपश्च सप्तमस्तु शाक्यसिंहोऽर्कबान्धवः ॥ २३६ ॥
तथा राहुलसूः सर्वार्थसिद्धो गौतमान्वयः ।
मायाशुद्धोदनसुतो देवदत्ताप्रजश्च सः ॥ २३७ ॥
बुद्ध (पुं), सुगत (पुं), धर्मधातु (पुं), त्रिकालविद् (पुं), जिन (पुं), बोधिसत्त्व (पुं), महाबोधि (पुं), आर्य (पुं), शास्तृ (पुं), तथागत (पुं), पञ्चज्ञान (पुं), षडभिज्ञ (पुं), दशार्ह (पुं), दशभूमिग (पुं), चतुस्त्रिंशज्जातकज्ञ (पुं), दशपारमिताधर (पुं), द्वादशाक्ष (पुं), दशबल (पुं), त्रिकाय (पुं), श्रीघन (पुं), अद्वय (पुं), समन्तभद्र (पुं), सङ्गुप्त (पुं), दयाकूर्च (पुं), विनायक (पुं), मारजित् (पुं), लोकजित् (पुं), खजित् (पुं), धर्मराज (पुं), विज्ञानमातृक (पुं), महामैत्र (पुं), मुनीन्द्र (पुं), बुद्ध (पुं), विपश्यिन् (पुं), शिखिन् (पुं), विश्वभू (पुं), क्रकुच्छन्द (पुं), काञ्चन (पुं), काश्यप (पुं), शाक्यसिंह (पुं), अर्कबान्धव (पुं), राहुलसू (पुं), सर्वार्थसिद्ध (पुं), गोतमान्वय (पुं), मायासुत (पुं), शुद्धोदनसुत (पुं), देवदत्ताप्रज (पुं)
स्याद्रूप्यं कलधौतताररजतश्वेतानि दुर्वर्णकं
खर्जूरं च हिमांशुहंसकुमुदाभिख्यं सुवर्णं पुनः ।
स्वर्णं हेमहिरण्यहाटकवसून्यष्टापदं काञ्चनं
कल्याणं कनकं महारजनरैगाङ्गेयरुक्माण्यपि ॥ १०४३ ॥
कलधौतलोहोत्तमवह्निबीजान्यपि गारुडं गैरिकजातरूपे ।
तपनीयचामीकरचन्द्रभर्मार्जुननिष्ककार्तस्वरकर्बुराणि ॥ १०४४ ॥
जाम्बूनदं शातकुम्भं रजतं भूरि भूत्तमम् ।
रूप्य (क्ली), कलधौत (क्ली), तार (क्ली), रजत (क्ली), श्वेत (क्ली), दुर्वर्णक (क्ली), खर्जूर (क्ली), हिमांश्वाह्वय (क्ली), हंसाह्वय (क्ली), कुमुदाह्वय (क्ली), सुवर्ण (पुंक्ली), स्वर्ण (पुंक्ली), हेमन् (क्ली), हेम (पुंक्ली), हिरण्य (पुंक्ली), हाटक (पुंक्ली), वसु (क्ली), अष्टापद (पुंक्ली), काञ्चन (क्ली), कल्याण (क्ली), कनक (क्ली), महारजन (क्ली), रै (पुंस्त्री), गाङ्गेय (क्ली), रुक्मन् (क्ली), कलधौत (क्ली), लोहोत्तम (क्ली), वह्निबीज (क्ली), गारुड (क्ली), गैरिक (क्ली), जातरूप (क्ली), तपनीय (क्ली), चामीकर (क्ली), चन्द्र (पुंक्ली), भर्मन् (क्ली), अर्जुन (क्ली), निष्क (क्ली), कार्तस्वर (क्ली), कर्बुर (क्ली), जाम्बूनद (क्ली), शातकुम्भ (क्ली), रजत (क्ली), भूरि (क्ली), भूत्तम (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritहेमन्
हेमन्, स्वर्ण, जातरूप, सुवर्ण, भर्मन्, रुक्म, हाटक, शातकुम्भ, गाङ्गेय, गैरिक, भूरि, चन्द्र, रै, कल्याण, निष्क, अष्टापद, जाम्बूनद, हिरण्य, कनक, महारजत, काञ्चन, कार्तस्वर, चामीकर, कर्बुर, तपनीय
हेम स्वर्णं जातरूपं सुवर्णं,
भर्मं रुक्मं हाटकं शातकुम्भम् ।
गाङ्गेयं स्याद्गैरिकं भूरि चन्द्रं,
राः कल्याणं निष्कमष्टापदं च ॥ १७३ ॥
जाम्बूनदं हिरण्यं कनकमहारजतकाञ्चनानि स्युः ।
कार्तस्वरचामीकरकर्बुरतपनीयनामानि ॥ १७४ ॥
verse 2.1.1.173
page 0022
नाममाला
Sanskritहेमन्, अष्टापद, स्वर्ण, कनक, अर्जुन, काञ्चन, सुवर्ण, हिरण्य, भर्म, जातरूप, हाटक, तपनीय, कलाधौत, कार्तस्वर, शिलोद्भव
हेम चाष्टापदं स्वर्णं कनकार्जुनकाञ्चनम् ।
सुवर्णं हिरण्यं भर्मं जातरूपं च हाटकम् ॥ ९३ ॥
तपनीयं कलाधौतं कार्तस्वरशिलोद्भवम् ।
verse 0.1.1.93
page 0047
Mahabharata
EnglishKāñcana, a companion of Skanda. § 615u (Skanda): IX, 45, 2549 (given to Skanda by Meru).
पुराणम्
Englishकाञ्चन १ / KĀÑCANA I. One of the two warriors given to Skandadeva by mahāmeru. The other warrior was named meghamālī. (M.B. śalya Parva, Chapter 45, Verse 47).
काञ्चन २ / KĀÑCANA II. A King of the pūru dynasty. See under the word PŪRUVAṀŚA.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritकाञ्चनं, (काञ्चते दीप्यते इति । कचि ङ दीप्तौ+ ल्युः ।) स्वर्णम् । इत्यमरः । २ । ९ । ९५ ॥
(यथा मनुः । २ । २३९ ।“अमित्रादपि सद्वृत्तममेध्यादपि काञ्चनम्” ॥
)पद्मकेशरम् । इति मेदिनी ॥
धनम् । नागकेशर-पुष्पम् । इति राजनिर्घण्टः ॥
(भावे ल्युट् । दीप्तिः ।काञ्चनमये त्रि, यथा, सनुः । ५ । ११२ ।“निर्लेपं काञ्चनं भाण्डमद्भिरेव विशुध्यति” ॥
)
काञ्चनः, (काञ्चते दीप्यते इति कर्त्तरि ल्युः ।)स्वनामख्यातपुष्पवृक्षविशेषः । रक्तश्वेतभेदेन सद्विविधः । आद्यस्य पर्य्यायः । रक्तपुष्पः २ कोवि-दारः ३ युग्मपत्रः ४ कुण्डलः ५ ॥
द्वितीयस्यपर्य्यायः । काञ्चनालः २ कर्ब्बुदारः ३ पाकारिः ४ ।इति रत्नमाला ॥
अस्य राजनिर्घण्टोक्तगुणपर्य्यायौकोविदारशब्दे द्रष्टव्यौ ॥
* ॥
चम्पकः । नाग-केशरः । उदुम्बरः । धुस्तूरः । इति मेदिनी ॥
(पुरूरवसो वंश उद्भवस्य भीमस्य पुत्त्रः । यथा, भागवते । ९ । १५ । ३ ।“भीमस्तु विजयस्याथ काञ्चनो होत्रकस्ततः” ॥
)
वाचस्पत्यम्
Sanskritकाञ्चन काचि--दीप्तौ भावे ल्युट् । १ दीप्तौ । काचि--दीप्तौल्यु । २ स्वर्णे अमरः । “अमित्रादपि सद्वृत्तममेध्यादपिकाञ्चनम्” “वार्य्यन्नगोमहीवासस्तिलकाञ्चनसर्पिषाम्”“गोवीजकाञ्चनैर्वैश्यं शूद्रं सर्वैस्तु पातकैः” मनुः । ३ पद्म-केशरे मेदि० । ४ नागकेशरपुष्पे ५ धने राजनि० ।६ चम्पके ७ नागकेशरवृक्षे ८ उदुम्बरे ९ धुस्तूरे १० स्वनाम-ख्याते वृक्षे च मेदि० । स्वार्थे कन् । काञ्चनवृक्षे ।काञ्चनवृक्षश्च सुश्रुते वातशमनतयोक्तः । भद्रदारुकुष्ठेत्या-द्युपक्रमे “काञ्चनकभार्गीत्यादिना “समासेन वातसंशमनो-वर्ग” इति । “काञ्चनारः काञ्चनको गण्डारिः शोण-पुष्पकः । कोविदारश्च मरिचः कुद्दालो युग्मपत्रकः ।कुण्डली ताम्रपुष्पश्चाश्मन्तकः स्वल्पकोरकः । काञ्चनारोहिमग्राही तुवरः श्लेष्मपित्तनुत् । कृमिकुष्ठगुदभ्रंशगण्डमालाव्रणापहः । कोविदारोऽपि तद्वत् स्यात्तयोः पुष्पं लघु स्मृतम् । रूक्षं संग्रांहि पित्तास्रप्रदर-क्षयकासनुत्” भावप्र० तत्पर्य्यायभेदगुणाद्युक्तम् ।काञ्चनमिव कायति कै--क । हरिताले राजनि०शालिभेदे सुश्रु० “लोहितकशालिकलमेत्याद्युपक्रमे” दीर्घशूककाञ्चनकेत्यादि “महादूषकप्रभृतयः शालयः” इत्य-न्तम् । काञ्चनस्य विकारः अण् । ११ काञ्चनविकारे ।“स काञ्चने यत्र मुनेरनुज्ञया” माघः । “निर्लेपं काञ्चनंभाण्डमद्भिरेव विशुध्यति” मनुः । स्त्रियां ङीप् ।“तन्मध्ये च स्फटिकफलका काञ्चनी वासयष्टिः” मेघ० ।किमः द्वितीयान्तात् स्त्रियां चन मुग्ध० । १३ काञ्चिदि-त्यर्थे । “न च काञ्चन काञ्चनसद्मचितिम्” भटुः ।“न काञ्चन परिहरेत्” छा० उ० । द्विपदमिति बहवः ।काचि बन्धने भावे ल्युट् । १२ बन्धने ।
Burnouf
Frenchकाञ्चन काञ्चन a. (काञ्च्) brillant.
Fait d'or,
doré, d'or. -- S. ivoire de montagne ou bauhinia variegata
michelia
tchampaca
mesua ferrea
ficus glomerata, cf. उडुम्बर
datura
metel ou pomme épineuse, bot. -- S. splendeur, éclat
Or.
Filaments du lotus (काञ्च् lier).
काञ्चनगिरि le Mont d'or, le Sumeru.
काञ्चनाङ्ग a. (अङ्ग) qui a un corps et des membres
d'or.
काञ्चनाल bauhinia
cf. काञ्चन।
Stchoupak
Frenchकाञ्चन-
-ई- a. d'or
nt. or
pacte, traité
d'un prince
chapelain de Śatrughna
-मय- -ई- a. d'or
-ईय- id.
°कान्ति- a. brillant comme l'or.
°गिरि- ép. du mont Meru
d'un éléphant.
°दंष्ट्र- d'un prince.
°पुर- nt. d'une ville
-ई- id.
°प्रभ- a. brillant comme l'or
-आ- d'une princesse.
°माला- d'une femme
-इन्- a. qui a une guirlande en or.
°वर्मन्- d'un prince.
°वेग- d'un Vidyādhara.
°शृङ्ग- nt. d'une ville imaginaire.
°संधि- traité d'amitié à conditions égales.
काञ्चनाङ्गदिन्- a. qui porte un bracelet d'or.
काञ्चनाचल- ép. du mont Meru
काञ्चनाद्रि- id.
काञ्चनाभा- d'une ville.
काञ्चनाभिधान-संधि- = °संधि-।
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
