आर्द्र (Ardra)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishआर्द्र - Ardra - - wet
आर्द्रवस्त्रं न धारयतु - ArdravastraMnadhArayatu - - Don'tputonwetclothes.
क्लदीवत् - kladIvat - wet
क्लिन्न - klinna - - wet
स्तिमित - stimita - - wet
अवान - avAna - - wet
अवोद - avoda - - wet
आनूप - AnUpa - - wet
आर्द्रक - Ardraka - - wet
उत्क्लेदिन् - utkledin - - wet
उन्न - unna - - wet
उपक्लिन्न - upaklinna - - wet
उपोत्त - upotta - - wet
क्लेदिन् - kledin - - wet
क्लिन्दत् - klindat - - wet
क्नूत - knUta - - wet
जलार्द्र - jalArdra - - wet
तिमित - timita - - wet
प्रक्लिन्न - praklinna - - wet
प्रस्रुत - prasruta - - wet
आर्द्र - Ardra - - wet
आर्द्र - Ardra - - damp
आर्द्र - Ardra - - loose
आर्द्र - Ardra - - humid
आर्द्र - Ardra - - tender
आर्द्र - Ardra - - fresh
आर्द्र - Ardra - - new
आर्द्र - Ardra - - moist
आर्द्र - Ardra - - warm
आर्द्र - Ardra - - full of feeling
आर्द्र - Ardra - - not dry
आर्द्र - Ardra - - green
आर्द्र - Ardra - - soft
आर्द्र - Ardra - - flaccid
आर्द्र - Ardra - - living
आर्द्र - Ardra - - fresh
आर्द्र - Ardra - - succulent
आर्द्र - Ardra - - fresh
आर्द्र - Ardra - - moisture
आर्द्र - Ardra - - dampness
आर्द्र - Ardra - - fresh ginger
आर्द्र - Ardra - - damp
ओल - ola - - damp
निवाति { वाति } - nivAti { vAti } - - damp [ in a coal mine ]
सार्द्र - sArdra - - damp
निर्बली करोति - nirbalI karoti - verb - damp [ psych. ]
निर्वायति - nirvAyati - verb caus. - damp [ fire, light ]
रारम्भिक-अन्तर { उप- शम् } - rArambhika-antara { upa- zam } - verb caus. - damp [ fire, light ]
परिमन्दित - parimandita - - damped [ mech. ]
परिमन्दक - parimandaka - - damper [ mech. ]
प्रसेवक - prasevaka - - damper
आर्द्रभाव - ArdrabhAva - - dampness
क्लेद - kleda - - dampness
आर्द्र - Ardra - - dampness
आर्द्र्य - Ardrya - - dampness
{ क्लिद् } - { klid } - verb 4 Par - become damp
वीणाप्रसेव - vINApraseva - - damper on a lute
आर्द्रमूल - ArdramUla - - having damp roots
क्लिद्यति { क्लिद् } - klidyati { klid } - verb 4 - be or become wet or damp
प्रसेव - praseva - - damper on the neck of a lute
सृमर - sRmara - - kind of animal frequenting damp places
आर्द्र Ardra humid
प्रक्लिन्न praklinna humid
प्रस्रुत prasruta humid
सजल sajala humid
आर्द्रयति { आर्द्रय् } Ardrayati { Ardray } binding , fastening humidify
रसा rasA humidity
परिक्लेद parikleda humidity
प्रक्लेद prakleda humidity
उपस्नेह upasneha humidification
प्रकेवल आक्लेद prakevala Akleda absolute humidity
प्रक्लिन्नत्व praklinnatva being moist or humid
प्रक्लिद्यते { प्रक्लिद् } praklidyate { praklid } verb become moist or humid
परिक्लिन्न pariklinna excessively moist or humid
वापीड-ताप-आक्लेद-उल्लेखक vApIDa-tApa-Akleda-ullekhaka barometric pressure, temperature and humidity recorder
Wilson
EnglishApte
Englishआर्द्र [ārdra], [आ-अर्द्-रक् दीर्घश्च 2.18]
Wet, moist, damp
तन्त्रीमार्द्रां नयनसलिलैः 88.45
आर्द्राक्षतारोपणमन्वभूताम् 7.28.
Succulent, living, not dry, green, juicy
आर्द्रं द्रव्यं द्विधा प्रोक्तं सरसं नीरसं तथा
Fresh, new
कामी- वार्द्रापराधः 2
कान्तमार्दापराधम् 3.12
14.4. आर्द्रमञ्जरी a cluster of fresh blossoms.
Soft , tender
. used with words like स्नेह, दया, करुणा in the sense of 'flowing with', 'moved', 'melted'
स्नेहार्द्रं हृदयम् a heart wet or melted with pity
करुणा˚, दया˚
प्रेमार्द्राः चेष्टाः 5.7.
Full of feeling, warm.
Loose, flaccid. -र्द्रा of a constellation or the sixth lunar mansion so called (consisting of one star). [cf. ardo]. -एधाग्निः a fire maintained by wet wood
यथैवार्द्रैधाग्नेः पृथग्धूमा विनिश्चरन्ति Śat Br.
Bṛi. 2.4.1. -कपोलितः The designation of an elephant in the second stage of rut. (cf. Mātaṇga 9.13). -काष्ठम् green wood. -दानु giving moisture. -नयन weeping. -पटिन् An exorciser clad in red cloth. -पत्रकः Bamboo. -पदी a woman with wet feet. -पवित्र having a wet strainer, epithet of the soma
सर्वदा वा एप युक्तग्रावार्द्रपवित्रः 9.6.27. -पृष्ठ watered, refreshed
आर्द्रपृष्ठाः क्रियन्तां वाजिनः 1.
भावः wetness, dampness.
Tenderness of heart
धनुर्भृतो$प्यस्य दयार्द्रभावम् 2.11. -माषा leguminous shrub (माषपर्णी
रानउडीद). -शाकम् fresh ginger. -लुब्धकः (˚र्द्रा˚ the dragon's tail or descending node, of Ketu.
Apte 1890
Englishआर्द्र a. [आ-अर्द्-रक् दीर्घश्च Uṇ. 2. 18] 1 Wet, moist, damp, तंत्रीमार्द्रां नयनसलिलैः Me. 86, 43
आर्द्राक्षतारोपणमन्वभृतां R. 7. 28.
2 Succulent. living, not dry, green, juicy
आर्द्रं द्रव्यं द्विधा प्रोक्तं सरसं नीरसं तथा.
3 Fresh, new
कानीवार्द्रापराधः Amaru. 2
कांतमार्द्रापराधं M. 3. 12
R. 14. 4.
4 Soft, tender
oft. used with words like स्नेह, दया, करुणा in the sense of ‘flowing with, ’ moved’, ‘melted’
स्नेहार्द्रं हृदयं a heart wet or melted with pity
करुणा°, दया°
प्रेमार्द्राः चेष्टाः Māl. 5. 7.
5 Full of feeling, warm.
6 Loose, flaccid.
र्द्रा N. of a constellation or the sixth lunar mansion so called (consisting of one star). [cf. Gr. ardo].
Comp.
काष्ठं green wood.
दानु a. Ved. giving moisture.
नयन a. weeping
पदी a woman with wet feet.
पवित्र a. Ved. having a wet strainer, epithet of the Soma.
पृष्ठ a. watered, refreshed
आर्द्रपृष्ठाः क्रियंतां वाजिनः Ś. 1.
माषा a. leguminous shrub (माषपर्णी).
शाकं fresh ginger.
लुब्धकः (°र्द्रा° the dragon's tail or descending node, N. of Ketu.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishआर्द्र आर्द्र, अस्, आ, अम् (said to be fr. rt.
अर्द्), wet, moist, damp
fresh, not dry, succulent,
green (as a plant), living
fresh, new
soft, tender,
full of feeling, warm
loose, flaccid
(अस्), m., N. of
a grandson of Pṛthu
(आ), f. the fourth or sixth
Nakṣatra or lunar mansion.
—आर्द्र-काष्ठ, अम्,
n. green wood, timber not dry.
—आर्द्र-ता, f. or
आर्द्र-त्व, अम्, n. wetness, moisture
freshness,
greenness
softness, tenderness.
—आर्द्र-दानु, उस्,
उस्, उ, Ved. granting moisture.
—आर्द्र-नयन, अस्,
आ, अम्, moist-eyed, weeping, suffused with tears.
—आर्द्र-पवि, इस्, इस्, इ, Ved. having moist or drip-
ping fellies (said of a carriage).
—आर्द्र-पवित्र,
अस्, आ, अम्, Ved. having a wet strainer
epithet of
the Soma.
—आर्द्र-माषा, f. a leguminous shrub,
Glycine Debilis.
—आर्द्र-शाक, अम्, n. fresh ginger.
—आर्द्र-हस्त, अस्, आ, अम्, Ved. moist-handed.
—आर्द्रा-लुब्धक, अस्, m. the dragon's tail or de-
scending node.
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishHindi
Hindiगीला
Apte Hindi
Hindiआर्द्र
वि* - अर्द्र्+रक् दीर्घश्च
"गीला, नमीदार, सीला"
आर्द्र
वि* - अर्द्र्+रक् दीर्घश्च
"अशुष्क, हरा, रसीला"
आर्द्र
वि* - अर्द्र्+रक् दीर्घश्च
"ताजा, नया"
आर्द्र
वि* - अर्द्र्+रक् दीर्घश्च
"मृदु, कोमल"
आर्द्र
वि* - "आ+ अर्द्+ रक्, दीर्घश्च"
"गीला, तर"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaआर्द्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ನೆನೆದಿರುವ
निष्पत्तिः - > अर्द (गतौ) - "रक्" दीर्घश्च (उ० २-१८)
व्युत्पत्तिः - > अर्द्यते स्म
प्रयोगाः - > "प्रत्यंसं विलुलितमूर्धजा चिराय स्नानार्द्रं वपुरुदवापयत्किलैषा"
उल्लेखाः - > माघ० ८-६८
आर्द्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ರಸವತ್ತಾದ
प्रयोगाः - > "आर्द्रं द्रव्यं द्विधा प्रोक्तं सरसं नीरसं तथा । सदुग्धं गुप्तरसकं द्विधा नीरसमुच्यते ॥"
आर्द्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಮೃದುವಾದ
प्रयोगाः - > "प्रेमार्द्राः प्रणयस्पृशः परिचयादुद्गाढरागोदयाः"
उल्लेखाः - > मालती० ५-७
आर्द्र
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಹೊಸದಾದ
प्रयोगाः - > "ते पुत्रयोर्नैरृतशस्त्रमार्गानार्द्रानिवाङ्गे स्पृशन्त्यौ"
उल्लेखाः - > रघु० १४-४
L R Vaidya
EnglishBopp
LatinSchmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
GermanWordnet
Sanskrit मुदु, पेलव, पेशल, मुदु, मुदुल, मृदु, मराल, कोमल, ललित, मृदुल, कल, अपुष्ट, अरूक्ष, अरूक्षित, अरूक्ष्ण, अलूक्ष, आर्द्र, कौमार, क्लिन्न, धीर
यस्मिन् कठोरता नास्ति।
"तस्य स्वभावः सरलः तथा च मृदुः अस्ति।"
नूतन, नवीन, नव, अपूर्व, अभिनव, नवक, आर्द्र, प्रत्यग्र
यस्य विद्यमानता पूर्वं नासीत्।
"किमपि नूतनं कार्यम् अस्माभिः कर्तव्यम्।"
क्लिन्न, सिक्त, प्रक्लिन्न, आक्लिन्न, आर्द्र, आर्द्रक, समाप्लुत, व्युत्त, अवान, उपक्लिन्न, उत्त, उन्न, अवोद, उपोत्त, ओल, ओल्ल, क्नूत, तिमित
यः सम्पूर्णतया जलेन अथवा केनापि द्रवेण आर्द्रः अस्ति।
"वने रुधिरेण क्लिन्नं शवं दृश्यते।"
क्लिन्न, अवोद, आक्लिन्न, आनूप, आर्द्र, आर्द्रक, उपक्लिन्न, ओल, ओल्ल, क्नूत
जलादिभिः द्रवरूपैः पदार्थैः क्लिन्नम्।
"सा क्लिन्नानि वस्त्राणि शोषयति।"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritतिमिते स्तिमितक्लिन्नसार्द्रार्द्रोन्नाः समुन्नवत् ।
तिमित (पुं), स्तिमित (पुं), क्लिन्न (पुं), सार्द्र (पुं), आर्द्र (पुं), उन्न (पुं), समुन्न (पुं)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritआर्द्रं, त्रि, (अर्द्द + रक् दीर्घश्च ।) सजलवस्तु । भिजाइति भाषा । तत्पर्य्यायः । सार्द्रं २ क्लिन्नं ३ स्ति-मितं ४ तिमितं ५ समुन्नं ६ उत्तं ७ । इत्यमरः ॥
(तच्च द्विविधं यदुक्तं, --“आर्द्रं द्रव्यं द्विधा प्रोक्तं सरसं नीरसं तथा ।सदुग्धं गुप्तरसकं द्विधा नीरसमुच्यते ॥
वास्तूकं सार्षपं शाकं निर्गुण्ड्येरण्डमार्षकम् ।धुस्तूराद्यमिदं सर्व्वमार्द्रं सरसमुच्यते ॥
वटाश्वत्थकरीराद्यमार्द्रद्रव्यं तु नीरसं ।सदुग्धं तु द्विधा प्रोक्तं मृदु तीक्ष्णमिति क्रमात् ।शातला वज्रसीहुण्डसौरिण्याद्यास्तु तीक्ष्णकाः ।दुग्धिकार्कक्षीरिण्याद्या मृदुदुग्धाः प्रकीर्त्तिताः” ॥
यथा रघुवंशे, “आर्द्राक्षतारोपणमन्वभूतां” ।मेघदूते उत्तरमेघे २५ ।“तन्त्रीमाद्रां नयनसलिलैः सारयित्वा कथञ्चित्”) ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritआर्द्र अर्द्द--रक् दीर्घश्च । १ क्लिन्ने २ सरसे ३ सजले वस्तुनितद्भेदाश्च वैद्य० दर्शिताः । “आर्द्रं द्रव्यं द्विधा प्रोक्तं सरसंनीरसं तथा । सदुग्धं गुप्तरसकं द्विधा नीरसमुच्यते ।वास्तूकं सार्षपं शाकं निर्गुण्ड्येरण्डमार्षकम् । धस्तूराद्य-मिदं सर्व्वमार्द्रं सरसमुच्यते । वटाश्वत्थकरीराद्यमार्द्रं द्रव्यंतु नीरसम् । सदुग्धं तु द्विधा प्रोक्तं मृदु तीक्ष्णमितिक्रमात् । शातलावज्रसीहुण्डसौरिण्याद्यास्तु तीक्ष्णकाः ।दुग्धिकाक्षीरिण्याद्याश्च मृदुदुग्धाः प्रकीर्त्तिताः” । आर्द्रा-क्षतारोपणमन्वभूताम्” कुमा० रघुश्च । “तेषां गुर्वीस्वादु शीतापिप्पल्यार्द्रा कफावहा” आर्द्रा कुस्तुम्बरी कुर्य्यात् स्वादु-सौगन्ध्यहृद्यताम्” सुश्रु० “धूपोष्मणा त्याजितमार्द्र भावम्”कुमा० “४ काठिन्यशून्ये आनुगुण्ययुक्ते च “धनुर्भूतोऽप्यस्यदयार्द्रभावम्” रघुः । अश्विन्यवधिके राशिचक्रस्थे मिथुन-राशिघटके ५ षष्ठे नक्षत्रे स्त्री । “कन्यायां कृष्णपक्षे तुपूजयित्वार्द्रभे दिवा । नवम्यां बोधयेद्देवीं यथाविभवविस्तरैः” दु० त० लिङ्ग । “इषे मास्यसिते पक्षे नव-म्यामार्द्रयोगतः” बोधनमन्त्रः । “आर्द्राद्यादि विशाखान्तंरविचारेण वर्षति” ज्यो० मृगशिरसोऽर्द्धं चार्द्रा पुनर्वसुत्रि-पादं मिथुनम्” ज्यो० आर्द्रास्वरूपयोगतारादिकम्अश्लेषाशब्दे ४९७ पृष्ठे उक्तम् अस्याधिष्ठाता शिवः ।
Grassman
Germanārdrá, a., ursprünglich wol: fliessend, wallend [von ard, vgl. ard mit prá und mit nís und ví im Pet. Wörtb.
gr. ἄρδω Cu. 〔253〕], und diese Bedeutung scheint noch erhalten in {116, 4}, wo es Beiwort von samudrá ist
2〉 feucht, nass, Gegensatz śúṣka.
-ásya samudrásya {116, 4}.
-ā́t 2〉 〰 ā́ śúṣkam {204, 6}.
Burnouf
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
