| YouTube Channel

अभिशस्त (abhizasta)

 
शब्दसागरः
English
अभिशस्त
mfn.
(-स्तः-स्ता-स्तं)
1. Calumniated, falsely accused.
2. Defamed,
infamous.
3. Sinful, wicked.
4. Asked, wanted.
E.
अभि implying
opposition, शंस to praise, and affix of the part. past क्त
the nasal
being dropped.
Capeller Eng
English
अभिशस्त
a.
defamed, cursed, wicked.
Yates
English
अभि-शस्त (स्तः-स्ता-स्तं)
par. Calum-
niated
infamous
asked.
Spoken Sanskrit
English
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- blamed
अपवादित - apavAdita -
adj.
- blamed
अभियुक्त - abhiyukta -
adj.
- blamed
अवक्षिप्त - avakSipta -
adj.
- blamed
उपस्कृत - upaskRta -
adj.
- blamed
दूषित - dUSita -
adj.
- blamed
विगर्हित - vigarhita -
adj.
- blamed
विगूढ - vigUDha -
adj.
- blamed
गर्हित - garhita - ppp. - blamed
निन्दित - nindita - ppp. - blamed
गर्हणीय - garhaNIya -
adj.
- to be blamed
अनेद्य - anedya -
adj.
- not to be blamed
लोकनिन्दित - lokanindita -
adj.
- blamed by the world
विरूक्षणीय - virUkSaNIya -
adj.
- to be blamed or reviled
पर्यनुयोज्य - paryanuyojya -
adj.
- to be blamed or censured
व्यपदेश्य - vyapadezya -
adj.
- to be censured or blamed
साधुविगर्हित - sAdhuvigarhita -
adj.
- blamed or censured by the good
लोकविक्रुष्ट - lokavikruSTa -
adj.
- universally blamed or contemned
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- defendant [ jur. ]
अभियुक्त - abhiyukta -
m.
- defendant [ jur. ]
प्रत्यर्थिन् - pratyarthin -
m.
- defendant [ in law ]
प्रतिवादिन् - prativAdin -
m.
- defendant [ Law ]
अपरपक्ष - aparapakSa -
m.
- defendant
उत्तरवादिन् - uttaravAdin -
m.
- defendant
प्रतिपक्ष - pratipakSa -
m.
- defendant
सन्दंशित - sandaMzita -
m.
- defendant
अभियुक्त - abhiyukta -
adj.
- a defendant
प्रत्यर्थिता - pratyarthitA -
f.
- state of a defendant at law
प्रत्यर्थित्व - pratyarthitva -
n.
- state of a defendant at law
कार्यिन् - kAryin -
adj.
- a party to a suit either as plaintiff or defendant
आहूतप्रपलायिन् - AhUtaprapalAyin -
m.
- defendant or witness absconding or not appearing when summoned
निह्नववादिन् - nihnavavAdin -
m.
- defendant or witness who prevaricates or tries to hide the truth
प्राङ्न्यायोत्तर - prAGnyAyottara -
n.
- defendant's plea that the charge against him has already been tried
प्रत्याकलित - pratyAkalita -
n.
- judicial decision as to which of the litigants is to prove his case after the defendant has pleaded
प्रत्यर्थ्यावेदन - pratyarthyAvedana -
n.
- verbal information or deposition of the defendant which is written down by the officers of the court
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- defendant [ jur. ]
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- infamous
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- accused
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- threatened
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- blamed
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- also
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- calumniated
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- which does not occur
अभिशस्त - abhizasta -
adj.
- defamed
अभिशस्त abhizasta
adj.
threatened
निर्भर्त्सित nirbhartsita
adj.
threatened
परिभर्त्सित paribhartsita
adj.
threatened
सन्तर्जित santarjita
adj.
threatened
भर्त्सित bhartsita
adj.
ppp. threatened
तर्जित tarjita ppp. threatened
तर्जनीय tarjanIya
adj.
to be threatened or scolded
अकुतोमृत्यु akutomRtyu
adj.
not threatened by death from any quarter
Wilson
English
अभिशस्त
mfn.
(-स्तः-स्ता-स्तं)
1 Calumniated, falsely accused.
2 Defamed, infamous.
3 Sinful, wicked.
4 Asked, wanted.
E.
अभि- implying opposition, शस to praise, and affix of the part.
past क्त
the nasal being dropped.
Apte
English
अभिशस्त [abhiśasta], p. p.
Charged, falsely accused, calumniated, abused, insulted
यानि मिथ्याभिशस्तानां पतन्त्यश्रूणि राघव
Rām.*
2.1.59
Ms.*
8.116, 373
Y.*
1. 161
3.284.
Hurt, injured, attacked (supposed to be from अभिशस्)
देवि केनाभिशस्तासि केन वासि विमानिता Rām.
अभिशस्तं प्रपश्यन्ति दरिद्रम् पार्श्वतः स्थितम्
Mb.
* 12.8. 14.
Ms.*
11.112 threatened.
Cursed (for अभिशप्त).
Wicked, sinful, infamous. -स्तम्
=
अभिशस्ति q. v.
अभिशस्त [abhiśasta], p. p. Hurt, attacked.
Apte 1890
English
अभिशस्त p. p. 1 Charged, falsely accused, calumniated, abused, insulted
Ms. 8. 116, 373
Y. 1. 161.
2 Hurt, injured, attacked (supposed to be from अभिशस्)
देवि केनाभिशस्तासि केन वासि विमानिता Rām.
Ms. 11. 113 threatened.
3 Cursed (for अभिशप्त).
4 Wicked, sinful, infamous.
स्तं = अभशस्ति q. v.
अभिशस्त p. p. Hurt, attacked.
Monier Williams Cologne
English
अभि-शस्त a
mfn.
accused, blamed, calumniated
defamed, infamous,
MBh.
&c.
threatened,
Mn.
xi, 112
See also
s.v.
अभि-शस्त b
mfn.
perf.
Pass.
p.
fr.
अभि-√ शंस्, q.v., but sometimes (e.g. Comm. on
MBh.
v, 1277 and on
Mn.
xii, 112) derived
fr.
अभि-√ शस्, which does not occur.
Monier Williams 1872
English
1. अभि-शस्त, अस्, आ, अम्, falsely accused, calumni-
ated
defamed, infamous
sinful, wicked. See next col.
2. अभि-शस्त, अस्, आ, अम्, injured, hurt, attacked.
अभिशस्त, अपभिशस्ति। See अभि-शंस् and
अभि-शस्।
Goldstucker
English
अभिशस्त Tatpur. m. f. n. (-स्तः-स्ता-स्तम्) I.
^1 Insulted, blamed,
accused, whether rightly or wrongly, but esp. wrongly
hence, calumniated
e. g. Baudhāyana: पातकाभिशंसने कृ-
च्छ्रस्तदर्धमभिशस्तस्य
or Manu: वत्सस्य ह्यभिशस्तस्य पुरो
भ्रात्रा यवीयसा नाग्निर्ददाह रोमापि सत्येन जगतः स्पृशः
or Kātyāy.: इन्द्रस्थानेऽभिशस्तानां महापातकिनां नृणाम्
नृपद्रोहे प्रवृत्तानां राजद्वारे प्रयोजयेत्
or Yājnav.: अभि-
शस्तो मृषा कृच्छ्रं चरेदाग्नेयमेव वा &c.
compare also the
quotation s. v. अभिशप्त.--According to Yājnavalkya
3. 285 ff. a man exonerates himself from a false accusation
by undergoing the penance Kṛchchhra, or by sacrificing
to Agni the Puroḍāśa, or to Vāyu a sacrificial animal
(compare the legend in Manu 8. 116. and in the Hariv.
6428 &c.
Vijnāneśvara holds that the term अपाङ्क्त्य, when
used by Manu 11. 200., comprises the अभिशस्त)
whoever
makes a false accusation becomes twice as guilty as if he
had divulged the real blemish of a person, and assumes,
moreover, all the other evils that may arise to the slan-
dered person
he undergoes, besides, the penalty of fasting
during a whole month, muttering the Śuddhavatī prayers
and abstaining from sensual enjoyments. The civil liabi-
lities for an insult or slander are regulated according to
the nature of the offence and relative caste, sex &c. of the
parties
comp. Manu 8. 267-270.
Yājnav. 2. 204-211. and the
synopsis of the various law authorities as given by the
Mitākṣara on the named verses of Yājnav., by the Vīra-
mitrod. p. 148 a ff., the Vivādachint. p. 69 &c. &c.--
^2 Ill-
famed, defamed, of doubtful character
e. g. Manu: पाप-
रोग्यभिशस्तश्च दाम्भिको रसविक्रयी (scil. वर्ज्याः) (Medhāt.:
अभिशस्तः पातकयोः कर्तेति लोके प्रसिद्धः असत्यकर्तृकत्वनि-
श्चये
Kull.: अनिर्णोतेऽपि तस्मिन्महापातकादौ जाताभि-
शापः)
or नियम्य प्रयतो वाचमभिशस्तांस्तु वर्जयेत् (Medh.:
अ° = कृतपातकत्वे प्रसिद्धानदृष्टपातकानपि)
or the Mit. when
it explains in a verse of Kātyāy. the word संदिग्धः = अभि-
शस्तः. Several commentators on the Amarak. restrict the
sense of the word to the meaning ‘a married man or wo-
man slandered on the score of chastity’, others however
take it in the general sense of the first meaning: Rāyam.,
Bharatam., Padārthak., Nīlak., Bhanūjid, &c. मैथुनं प्रति
मिथ्यादूषितयोः परस्त्रीपरपुरुषयोः, or मिथ्यामैथुनपरिवा-
दयुक्ते, but also: परस्त्रियां परपुरुषे वा मिथ्यादूषिते मैथुनं
प्रति आहूत इति केचित् उपपन्नपातक इति केचित् मिथ्या-
दूषितमात्र इति केचित् (Bharatam.)
thus Sārasund. = मि-
थ्यावाक्यदूषितः, Kṣīrasv. अलीकोत्पन्नपातकव्यपदेशः. E.
शंस् with अभि, kṛt aff. क्त.
II. Hurt, struck, inflicted
e. g. Rāmāy.: देवि केनाभिश-
स्तासि केन वासि विमानिता
or Manu: आतुरामभिशस्तां
वा चौरव्याघ्रादिभिर्भयैः पतितां पङ्कलग्नां वा सर्वोपायैर्वि-
मोचयेत् (Kull.: = व्याधितां चौरव्याघ्रादिभयहेतुभिः
but,
besides सर्वप्राणैर्विमोचयेत् instead of the latter words, there
is a v. l. अभिषक्ताम् in the place of अभिशस्ताम्, which is
also adopted by Medhātith.: अभिषक्तां = गृहीताम्)
or Nā-
rada: बधादृते ब्राह्मणस्य बधं ब्राह्मणोऽर्हति शिरसो
मुण्डनं दण्डस्तस्य निर्वासनं पुरात् ललाटे वाभिशस्ताङ्कः (a
mark of infamy stamped on his forehead) प्रयाणं गर्दभेण
च. E. शस् with अभि, kṛt aff. क्त.
Apte Hindi
Hindi
अभिशस्त
भू* क* कृ* - अभि+शंस्+क्त
"कलंकित, अभिश्प्त, अपमानित"
अभिशस्त
भू* क* कृ* - अभि+शंस्+क्त
"चोट पहुँचाया हुआ, क्षतिग्रस्त, आक्रान्त"
अभिशस्त
भू* क* कृ* - अभि+शंस्+क्त
अभिशप्त
अभिशस्त
भू* क* कृ* - अभि+शंस्+क्त
"दुष्ट, पापी"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
अभिशस्त
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಶಾಪ /ಬೈಗಳು
अभिशस्त
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹಿಂಸೆ /ತೊಂದರೆಪಡಿಸುವಿಕೆ
निष्पत्तिः - > अभि + शसु (हिंसायाम्) - भावे "क्तः" (३-३-११४)
अभिशस्त
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮಹಾಪಾತಕಿಯೆಂದು ಮಿಥ್ಯಾಪವಾದಕ್ಕೆ ಗುರಿಯಾದ /ಜನರಿಂದ ದೂಷಿಸಲ್ಪಟ್ಟ
निष्पत्तिः - > अभि + शंसु (स्तुतौ) - "क्तः" (३-२-१०२)
व्युत्पत्तिः - > अभिशस्यते स्म
प्रयोगाः - > "अभिशस्तस्य षण्डस्य पुंश्चल्या दाम्भिकस्य शुक्तं पर्युषितं चैव शूद्रस्योच्छिष्टमेव ॥"
उल्लेखाः - > मनु० ४-२११
अभिशस्त
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹಿಂಸಿಸಲ್ಪಟ್ಟ
अभिशस्त
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಶಪಿಸಲ್ಪಟ್ಟ
निष्पत्तिः - > अभि + शसु - कर्म० "क्तः" (३-२-१०२)
L R Vaidya
English
aBiSasta {% a. (f. स्ता) %} 1. Insulted, blamed, accused (especially wrongly), e.g. अभिशस्तो मृषा कृच्छ्रं चरेदाग्नेयमेव वा
2. ill-famed, defamed
3. hurt, injured, inflicted, देवि केनाभिशस्तासि केन वासि विमानिता Ram.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
अभियुक्त, अभिशस्त, अभिशस्तक, अभ्याख्यात
adjective
अभियोगविषयीभूतः।
"अभियुक्तः पुरुषः कुत्रापि दृश्यते।"
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
मत्ते शौण्डोत्कटक्षीबा उत्कस्तूत्सुक उन्मनाः
उत्कण्ठितोऽभिशस्ते तु वाच्यक्षारितदूषिताः ४३६
-wordlist-
मत्त (पुं), शौण्ड (पुं), उत्कट (पुं), क्षीब (पुं), उत्क (पुं), उत्सुक (पुं), उन्मनस् (पुं), उत्कण्ठित (पुं), अभिशस्त (पुं), वाच्य (पुं), क्षारित (पुं), दूषित (पुं)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
अभिशस्तः, त्रि, (अभि + शन्स + क्तः ।) परस्त्रियांपरपुरुषे वा मैथुनं प्रति मिथ्यादूषितः मैथुनंप्रति आहूतः इति केचित् उपपन्नपातकः ।इति केचित् मिथ्यादूषितमात्रं इति केचित् ।इति भरतः
तत्पर्य्यायः आक्षारितः क्षारितः३ इत्यमरः
(प्राप्तापवादः अभिपक्रुष्टः ।“वत्सस्य ह्यभिशस्तस्य पुरा भ्रात्रा यवीयसा ।नाग्निर्ददाह रोमाणि सत्येन जगतः स्पृशः”
इति मनुः विनिन्दितः विगर्हितः पातक-कर्त्ता ।“पापरोग्यभिशस्तश्च दाम्भिको रसविक्रयीः” इति मनुः ।)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
अभिशस्त
त्रि०
अभि + शन्स--क्त अयं परस्त्रियं गच्छतीत्या-दिना मिथ्यावाक्येन मैथुनविषयकदोषारोपो यस्मिन्जने कृतः तस्मिन् “अभिशस्तो मृषा कृच्छ्रं चरेदाग्नेयमेव वा” या० “नियम्य प्रयतोवाचमभिशस्तांस्तु वर्ज्जयेत्”स्मृतिः अभि + शस--बधे क्त हिंसिते आक्रान्ते
त्रि०
।“आतुरामभिशस्तां वा चौरव्याघ्रादिभिर्भयैः” मनुः “अभि-शस्तामाक्रान्तामिति” प्रा० त० रघु० उभयतः भावे--क्त४ आकोशे, अपवादकथने हिंसने अभिशापेच
न०
“एवञ्चैव नरश्रेष्ठः रक्ष्या एव द्विजातयः शाप-राधानपि हि तान् विषयान्ते समुत्सृजेत् अभिशस्तमपिह्येषां कृपायोत विशाम्पते” ! भा० शा० प०
Stchoupak
French
अभि-शस्त-
a. v. accusé
insulté, maudit.