अन्ध (andha)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
In this section, you'll find information about the dhatus (verbal roots) related to your search. This includes details like dhatu information, forms, and any available commentaries.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishअन्ध - andha - - blind
अन्ध - andha - - dark
अन्ध - andha - - pitchy
अन्ध - andha - - making blind
अन्ध - andha - - darkness
अन्ध - andha - - spiritual ignorance
अन्ध - andha - - turbid water
अन्ध - andha - - water
अन्ध - andha - - blind
अन्धविश्वास - andhavizvAsa - - blindfaith
अन्धक - andhaka - - blind
अदृष्टि - adRSTi - - blind
विगतनयन - vigatanayana - - blind
चक्षुरपेत - cakSurapeta - - blind [ lost the eyes ]
अनक्ष् - anakS - - blind
अदृश् - adRz - - blind
अचक्षुष्क - acakSuSka - - blind
अचक्षुस् - acakSus - - blind
अनीक्षक - anIkSaka - - blind
अनेडमूक - aneDamUka - - blind
अवलिप्त - avalipta - - blind
गलितनयन - galitanayana - - blind
गताक्ष - gatAkSa - - blind
घ्राणचक्षुश् - ghrANacakSuz - - blind
ज्योतिष्प्रहीण - jyotiSprahINa - - blind
दिव्यचक्षुस् - divyacakSus - - blind
दृग्विहीन - dRgvihIna - - blind
नभोदृष्टि - nabhodRSTi - - blind
Wilson
EnglishApte
Englishअन्ध [andha],
Blind (lit. and )
devoid of sight, unable to see (at particular times)
दिवान्धाः प्राणिनः केचिद्रात्रावन्धास्तथापरे
D. Bhāg. made blind, blinded
स्रजमपि शिरस्यन्धः क्षिप्तां धुनोत्यहिशङ्कया 7.24
मदान्धः blinded by intoxication
so दर्पान्धः, क्रोधान्धः
काम˚ लोभ˚ अज्ञान˚ अज्ञाना- न्धस्य दीपस्य ज्ञानाञ्जनशलाकया । चक्षुरुन्मीलितं येन तस्मै श्रीगुरवे नमः ॥
सहजान्धदृशः स्वदुर्नये 16.29 blind to his own wicked acts.
Making blind, preventing the sight
utter, pitchy
complete, thick (darkness) प्रधर्षितायां वैदेह्यां बभूव सचराचरम् । जगत्सर्वममर्यादं तमसान्धेन संवृतम् ॥ 3.52. 9. 8.94
सीदन्नन्धे तमसि 3.33
9.8.2
See ˚कूप, ˚तामसम् infra.
Afflicted. आर्यः पर्युषितं तु नाभ्य- वहरत्यन्धः क्षुधान्धो$प्यसौ Viś. Guna. 11.
Soiled, tarnished
निःश्वासान्ध इवादर्शश्चन्द्रमा न प्रकाशते 3.16.13.-न्धम् Darkness. अन्धः स्यादन्धवेलायां बाधिर्यमपि चाश्रयेत् * 1.14.12.
Spiritual ignorance
अज्ञान or अविद्या q.v.
Water
also, turbid water.
धः A kind of mendicant (परिव्राजक) who has completely controlled his organs
तिष्ठतो व्रजतो वापि यस्य चक्षुर्न दूरगम् । चतुष्पदां भुवं मुक्त्वा परिव्राडन्ध उच्यते ॥
An epithet of the zodiacal signs at particular periods
(नष्टद्रव्यलाभालाभोपयोगयुक्तो राशिभेदः)
मेषो वृषा मृगेन्द्रश्च रात्रावन्धाः प्रकीर्तिताः । नृयुक्कर्कटकन्याश्च दिवान्धाः परिकीर्तिताः ॥ -न्धाः (pl. ) of a people
see अन्ध्र. -अलजी a blind boil or abscess in the eyes (one that does not open or suppurate). (Ved. अलजि विसल्पस्य विद्रधस्य वातीकारस्य वालजेः 9.8.2.) -अहिः, -अहिकः a blind serpent, i. e. one that is not poisonous. (-हिः, -हिकः) of a fish (कुचिका). -कारः [अन्धं करोति] darkness (lit. and )
लीनं दिवाभीतमिवान्धकारम् 1.12
काम˚, मदन˚
अन्धकारतामुपयाति चक्षुः 36 grows dim
बाष्पजलधारान्धकारितमुखी 161, 286. -कूपः [अन्धयतीत्यन्धः, अन्धः कूपः]
a well, the mouth of which is hidden
a well overgrown with plants
[अन्धस्य दृष्टयभावस्य कूप इव] mental darkness, infatuation.
of a hell, to which those who tease and kill harmless creatures are condemned. -तमसम् (P. 4. 79.) -तामसम्, -न्धातमसम् deep or complete darkness
लोकमन्धतमसात्क्रमोदितौ 11.24
अन्धतमसमिव प्रविशामि 7 the gloom of hell
प्रध्वंसितान्धतमसस्तत्रोदाहरणं रविः 2.33. (-सा) night. -तामिस्रः, श्रः (-स्रम् also)
complete or deep darkness (especially of the soul)
तामिस्रोष्टदशधा तथा भवत्यन्धतामिस्रः Sāṅ 48 (भयविशेषविषयको$भिनिवेशः)
तस्यामन्धतामिस्रमभ्यध्यायत् 1.
spiritual ignorance (देहे नष्टे अहमेव नष्टः इति रूपमज्ञानम्)
enveloped in utter darkness.
(स्रः, स्रम्) of a division of Tartarus or infernal regions, the second of the 21 hells to which those who seduce the wives of others and enjoy them are condemned. According to Bhavabhūti persons committing suicide were condemned to this hell
अन्धतामिस्रा ह्यसूर्या नाम ते लोकास्तेभ्यः प्रतिविधीयन्ते य आत्मघातिन इत्येवमृषयो मन्यन्ते 4
तामिस्रमन्धतामिस्रं महारौरवरौरवौ । नरकं कालसूत्रं च महानरकमेव च ॥ 4.88, 197
3.224
doctrine of annihilation after death.
Death मोहो$प्रकाशस्तामिस्रमन्धतामिस्रसंज्ञितम् । मरणं चान्धतामिस्रं तामिस्रं क्रोध उच्यते ॥ * 12.313.25. -धी mentally blind. -पूतना a demoness supposed to cause diseases in children
यो द्वेष्टि स्तनमतिसारकासहिक्काछर्दीभिर्ज्वर- सहिताभिरर्द्यमानः । दुर्वर्णः सततमधःशयो$म्लगन्धिस्तं ब्रूयुर्वरभिषजोन्ध- पूतनार्तम् Suśr. -मूषा a small covered crucible with a hole in the side. -मूषिका [अन्धं दृष्ट्यभावं मुष्णाति, मुष्-ण्वुल्] of a plant or grass देवताड (तत्सेवनेन चक्षुष्मत्ता भवतीति वैद्यकप्रसिद्धिः). -रात्री dark night (Ved). -वर्त्मन् [अन्धं सूर्यप्रकाशराहित्याद्वर्त्म यत्र] the seventh skandha or region of wind.
Apte 1890
Englishअंध a. 1 Blind (lit. and fig.)
devoid of sight, unable to see (at particular times)
दिवांधाः प्राणिनः केचिद्रात्रावंधास्तथापरे
made blind, blinded
स्रजमपि शिरस्यंधः क्षिप्तां धुनोत्यहिशंकया Ś. 7. 24
मदांधः blinded by intoxication
so दर्पांधः, क्रोधांधः
काम°, लोभ°, अज्ञान°
सहजांधदृशः स्वदुर्नये Śi. 16. 29 blind to his own wicked acts.
2 Making blind, preventing the sight
utter, pitchy, complete, thick (darkness) Ms. 8. 94
सीदन्नंधे तमसि U. 3. 38
Māl. 9. 8, 20
See °कूप, °तामसं infra.
धं 1 Darkness.
2 Spiritual ignorance
अज्ञान or अविद्या q. v.
3 Water
also, turbid water.
धः 1 A kind of mendicant (परिव्राजक) who has completely controlled his organs
तिष्ठतो व्रजतो वापि यस्य चक्षुर्न दूरगम् । चतुष्पदां भुवं मुक्त्वा परिव्राडंध उच्यते ॥
2 An epithet of the zodiacal signs at particular periods
( नष्टद्रव्यलाभालाभोपयोगयुक्तो राशिभेदः)
मेषो वृषो मृगेंद्रश्च रात्रावंधाः प्रकीर्तिताः । नृयुक्कर्कटकन्याश्च दिवांधाः परिकीर्तिताः ॥
धाः? (pl.) N. of a people see अंध्र.
Comp.
अलजी a blind boil or abscess in the eyes (one that does not open or suppurate).
अहिः,
अहिकः a blind serpent, i. e. one that is not poisonous. (
हिः,
हिकः) N. of a fish (कुचिका).
कारः [अंधं करोति] darkness (lit. and fig.)
लीनं दिवाभीतमिवांधकारं Ku. 1. 12
काम°, मदन°
अंधकारतामुपयाति चक्षुः K. 36 grows dim
बाष्पजलधारांधकारितमुखी K. 161, 286.
कूपः [ अंधयतीत्यंधः, अंधः कूपः] {1} a well the mouth of which is hidden
a well overgrown with plants &c. {2} [ अंधस्य दृष्ट्यभावस्य कूप इव] mental darkness, infatuation. {3} N. of a hell, to which those who tease and kill harmless creatures are condemned.
तमसं (P. V. 4. 79),
तामसं,
धातमसं deep or complete darkness
लोकमंधतमसात्क्रमोदितौ R. 11. 24
अंधतमसमिव प्रविशामि U. 7 the gloom of hell
प्रध्वंसितांधतमसस्तत्रोदाहरणं रविः Śi. 2. 33. (
सा) night.
तामिस्रः
श्रः (स्रं also). {1} complete or deep darkness (especially of the soul)
तमिस्रोष्टदशधा तथा भवत्यंधतामिस्रः Sāṅ. K. 48 ( भयविशेषविषयकोऽभिनिवेशः)
तस्यामंधतामिस्रमभ्यध्यायत् Mv. 1. {2} spiritual ignorance (देहे नष्टे अहमेव नष्टःइतिरूपमज्ञानं)
enveloped in utter darkness. (
स्रः, स्रं) N. of a division of Tartarus or infernal regions, the second of the 21 hells to which those who seduce the wives of others and enjoy them are condemned. According to Bhavabhūti persons committing suicide were condemned to this hell
cf. अंधतामिस्रा ह्यसूर्या नाम ते लोकास्तेभ्यः प्रतिविधीयंते य आत्मघातिन इत्येवमृषयो मन्यंते U. 4
Ms. 4. 88, 197
Y. 3. 224
doctrine of annihilation after death.
धी a. mentally blind.
पूतना a demoness supposed to cause diseases in children
यो द्वेष्टि स्तनमतिसारकासहिक्काछर्दीभिर्ज्वरसहिताभिरर्द्यमानः । दुर्वर्णः सततमधःशयोऽम्लगंधिस्तं ब्रूयुर्वरभिषजोंधपूतनार्तम् Suśr.
मूषा a small covered crucible with a hole in the side.
मूषिका [अंधं दृष्ट्यभावं मुष्णाति, मुष्-ण्वुल्] N. of a plant or grass देवताड ( तत्सेवनेन चक्षुष्मत्ता भवतीति वैद्यकप्रसिद्धिः).
रात्री dark night (Ved.).
वर्त्मन् m. [अंधं सूर्यप्रकाशराहित्याद्वर्त्म यत्र] the seventh skandha or region of wind.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishअन्ध, अस्, आ, अम्, blind
making blind, prevent-
ing the sight, dark
(अम्), n. darkness
turbid
water, water
(आस्), m. pl., N. of a people.
—अन्ध-
कार, अस्, अम्, m. n. darkness.
—अन्धकार-मय,
अस्, ई, अम्, dark.
—अन्धकार-सञ्चय, अस्, m.
intensity of darkness.
—अन्ध-कारित, अस्, आ, अम्,
made dark, dark.
—अन्ध-कूप, अस्, m. a well of
which the mouth is hidden
a well over-grown with
plants, &c.
a particular hell.
—अन्धङ्-करण, अस्,
ई, अम्, making blind.
—अन्ध-तमस or अन्ध-
तामस or अन्धा-तमस, अम्, n. great darkness.
—अन्ध-ता, f. or अन्ध-त्व, अम्, n. blindness.
—अन्ध-तामिस्र, अस्, m. complete darkness of
the soul
(अम्), n. a division of Tartarus, the second
or eighteenth of the twenty-one hells
doctrine of
annihilation after death.
—अन्ध-धी, ईस्, ईस्, इ,
mentally blind.
—अन्ध-पूतना, f. a female demon
causing diseases in children.
—अन्ध-मूषा, f.
a small covered crucible with a hole in the side.
—अन्ध-मूषिका, f., N. of a grass, Lepeocercis
Serrata.
—अन्धम्-भावुक, अस्, आ, अम्, or अन्ध-
भविष्णु, उस्, उस्, उ, becoming blind.
—अन्ध-
रात्री, f., Ved. dark night.
—अन्धालजी (°ध-अल्°),
f. a blind boil, one that does not suppurate.
—अन्-
धाहि (°ध-अहि), इस्, or अन्धाहिक, अस्, m. a blind
snake, not poisonous
(इस्, इस्), m. f., N. of a fish,
commonly called kucikā.
Goldstucker
Englishअन्ध 1. m. f. n. (-न्धः-न्धा-न्धम्)
^1 Blind
lit. and figur.
^2 Mak-
ing blind, obstructing the sight (as darkness &c.).
2. n. (-न्धम्)
^1 Darkness.
^2 Water
see also कबन्ध and
कमन्ध.
^3 Turbid water, foul water.
^4 (In Astronomy.) The
same as अन्त्य(?).
3. m. pl. (-न्धाः) The name of a people or country
also read अन्ध्राः, अन्त्याः or अध्याः. E. The native etym.
‘अन्ध्, kṛt aff. अच्’ might apply to all the meanings but
the first
for that of अन्ध ‘blind’ see the Preface.
Benfey
EnglishHindi
Hindiअंधा
Apte Hindi
Hindiअन्ध
वि* - अन्ध्+अच्
"अंधा, दृष्टिहीन, देखने में असमर्थ, अंधा किया हुआ "
अन्ध
वि* - अन्ध्+अच्
"अंधा बनाने वाला , दृष्टि को रोकने वाला , नितांत पूर्ण अंधकार"
अन्धम्
- अन्ध्+अच्
अंधकार
अन्धम्
- अन्ध्+अच्
"जल, पंकिल जल "
अन्धः
- अन्ध+अच्
"जिसे आँख से दिखाई न दे, अंधा"
अन्धः
- अन्ध+अच्
"अस्पष्ट, धुंधला"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaअन्ध
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಂಧಕಾರ /ಕತ್ತಲೆ
निष्पत्तिः - > अन्ध (दृष्ट्युपघाते) + णिच् - "अच्" (३-१-१३४)
व्युत्पत्तिः - > अन्दधयति
अन्ध
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಕುರುಡ /ಕಣ್ಣಿಲ್ಲದವನು
प्रयोगाः - > "अन्धस्य दैवादिव दृष्टिलाभः"
उल्लेखाः - > याद० २-६९
अन्ध
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಅಮಲು ಮತ್ತು ಆವೇಶಗಳಿಂದ ಮೈಮರೆತವನು
विस्तारः - > "अन्धं स्यात् तिमिरे क्लीबं चक्षुर्हीनेऽभिधेयवत्" - मेदि० ।
L R Vaidya
Englishभूतसङ्ख्या
Sanskrit२४, अन्ध, अर्हत्, गायत्री, जिन, तीर्थक, तीर्थकृत्, धम्म, धर्म, बुद्ध, संकृति, सिद्ध
Kridanta Forms
Sanskritअन्ध (अ꣡न्ध꣡ दृष्ट्युपघाते उपसंहार इत्यन्ये - चुरादिः - सेट्)
ल्युट् = अन्धनम्
अनीयर् = अन्धनीयः - अन्धनीया
ण्वुल् = अन्धकः - अन्धिका
तुमुँन् = अन्धयितुम् / अन्धितुम्
तव्य = अन्धयितव्यः / अन्धितव्यः - अन्धयितव्या / अन्धितव्या
तृच् = अन्धयिता / अन्धिता - अन्धयित्री / अन्धित्री
क्त्वा = अन्धयित्वा / अन्धित्वा
ल्यप् = प्राध्य
क्तवतुँ = अन्धितवान् / अधितवान् - अन्धितवती / अधितवती
क्त = अन्धितः / अधितः - अन्धिता / अधिता
शतृँ = अन्धयन् / अन्धन् - अन्धयन्ती / अन्धन्ती
शानच् = अन्धयमानः / अन्धमानः - अन्धयमाना / अन्धमाना
धातुपाठः (Krishnacharya)
Sanskrit अन्ध्
अन्ध
दृष्ट्युपघाते
चुरादिः
सकर्मकः
सेट्
उभयपदी
अन्धयति-ते
धातुप्रदीपः
Sanskritअन्ध दृष्ट्युपघाते
- अन्धयति अन्धः 368
Schmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
Germanअभिधानचिन्तामणिः
Sanskritअन्धो गताक्ष उत्पश्य उन्मुखोऽधोमुखस्त्ववाङ् ॥ ४५७ ॥
अन्ध (पुं), गताक्ष (पुं), उत्पश्य (पुं), उन्मुख (पुं), अधोमुख (पुं), अवाञ्च् (पुं)
अभिधानचिन्तामणिपरिशिष्टम्
Sanskritजले दिव्यमिरा सेव्यं कृपीटं घृतमङ्कुरः ।
विषं पिप्पलपातालमलिलानि च कम्बलम् ॥ १६२ ॥
पावनं षड्रसं चापि पल्लूरं तु सितं पयः ।
किट्टिमं तदतिक्षारं शालूकं पङ्कगन्धिकम् ॥ १६३ ॥
अन्धं तु कलुषं तोयमतिस्वच्छं तु काचिमम् ।
दिव्य (क्ली), इरा (स्त्री), सेव्य (क्ली), कृपीट (क्ली), घृत (क्ली), अङ्कुर (क्ली), विष (क्ली), पिप्पल (क्ली), पाताल (क्ली), मलिन (क्ली), कम्बल (क्ली), पावन (क्ली), षड्रस (क्ली), पल्लूर (क्ली), किट्टिम (क्ली), शालूक (क्ली), पङ्कगन्धिक (क्ली), अन्ध (क्ली), काचिम (क्ली)
अभिधानचिन्तामणीशिलोच्छः
Sanskritकुटिलाशयोऽपि कुचरोऽन्धजडशठेऽडमूकः स्यात् ॥ २२ ॥
कुटिलाशय (पुं), कुचर (पुं), अनेडमूक (पुं), अन्ध (पुं), अनेडमूक (पुं), जड (पुं), अनेडमूक (पुं), शठ (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritअन्ध
अन्ध, अनेडमूक
अन्धो ह्यनेडमूकः स्यादेडो वधिर उच्यते ।
verse 2.1.1.609
page 0068
Mahabharata
EnglishAndha, pl. (ºāḥ), a people, presumably for Andhaka. § 555 (Sainyodyogap.): V, 19, 586 (Kṛtavarmā ca Hārddikyo Bhojāndha-Kukuraiḥ saha).
पुराणम्
Englishअन्ध १ / ANDHA I. An offspring of kaśyapa by his wife kadrū. (M.B., Udyoga Parva, Chapter 103, Verse 16).
अन्ध २ / ANDHA II. There is a story in M.B., about a huntsman, Vaṭaka killing one andha, an evil being. andha whose form and shape were that of an animal, by doing tapas, became recipient of a boon for destroying everything. brahmā rendered him blind lest the world perish, and that animal began to be known as andha. When andha began his programme of complete destruction many people rushed up to viśvāmitra in his abode in the forest. andha followed them. But, viśvāmitra, in the interests of self-protection pointed out the refugees to andha. As punishment for this sin viśvāmitra had once to go to hell. This story was related by kṛṣṇa to arjuna during the great war at kurukṣetra, and the reason for telling the story was this: During the fight arjuna hesitated to aim arrows against karṇa. Enraged by this attitude of arjuna dharmaputra asked him to hand over his famous bow, gāṇḍīva to śrī kṛṣṇa. Feeling insulted at this demand arjuna, all on a sudden, drew his sword to do away with dharmaputra. śrī kṛṣṇa, prevented arjuna from attacking his noble brother, and in this context related the above story to prove the truth that sins committed even unwittingly will lead one, as in the case of viśvāmitra to hell. (M.B., karṇa Parva, Chapter 69).
अन्ध ३ / ANDHA III. upamanyu, the excellent disciple of dhaumya, consumed the leaves of a tree which made him blind. (See ayodhadhaumya) (M.B., Ādi Parva, Chapter 3).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritअन्धं, (अन्ध + अच् ।) अन्धकारः ।(“सीदन्नन्धे तमसि विधुरो मज्जतीवान्तरात्मा” ।इति उत्तरचरिते ।) जलं । इति मेदिनी ।
वाचस्पत्यम्
Sanskritअन्ध दृष्टिविघाते अद० धात्वर्थगृहीतकर्म्मकत्वा-दकर्मकः सेट् । अन्धयति--ते आन्दिधत्--त । अन्धयन्अन्धितः । “कनकमृगतृष्णान्धितधियेति” सा० द० ।दृष्टिरत्र नेत्रेन्द्रियजं प्रत्यक्षं विवेकज्ञानञ्च तद्विघाताश्रयस्यकर्त्तृत्वम् ।
अन्ध अन्ध--अच् । नेत्रद्वयशून्ये एकचक्षुर्हीने तु नास्यप्रयोगः अनुपहतनेत्रान्तरेण तस्य दर्शनसम्भवात् । अन्धश्चद्विविधः जन्मान्धः, उत्पत्तौ नेत्रद्वयवानपि रोगादिनाउपहतनेत्रद्वयश्च उभयत्रैव तत्प्रयोगात् । “जडमूकान्ध-बधिरानिति” “उन्मत्तोऽन्धश्च वर्ज्याः स्युरिति” च मनुः ।“इहैवास्ते तु सा लोके गौरन्धेवैकवेश्मनीति” “अनंशौक्लीवपतितौ जात्यन्धबधिरौ” तथेति स्मृत्यन्तरम् “अन्धो-गगनं न पश्यतीति” व्यु० गदा० “वृद्धोऽन्धः पतिरेषमञ्चकगत” इति सा० द० । चक्षुःसत्त्वेऽपि आलोकादिसहकारिकारणान्तराभावेन दृष्टिराहित्येऽपि अस्य प्रयोगः ।यथा “दिवान्धाः प्राणिनः केचिद्रात्रावन्धास्तथा परे ।केचिद्दिवा तथा रात्रौ प्राणिनस्तुल्यदृष्टय” इति देवी० ।तत्र पेचकानां दर्शने आलोकाभावस्यैव सहकारितयातेषां दिवान्धत्वम् । कपोतादीनां तु सूर्य्यालोकाभावे-ऽपि दीपाद्यालोकान्तरसद्भावे रात्रावन्धता । मनुष्याणान्तुदिवा सूर्य्यालोकात्, रात्रौ दीपाद्यालोकात् उभयत्रदृष्टिमत्त्वान्नान्धत्वम् । विवेकज्ञानशून्ये “क्रोधान्धस्तस्यतस्य स्वयमिह भवितेति” वेणो० “नैवान्यत्र मदान्धसिन्दूर-घटेति” गङ्गास्तोत्रम् । “स्मरान्धा गाढतारुण्या समस्त-रतकोविदेति” सा० द० “अज्ञानतिमिरान्धस्येति” गुरु-नतिः । परिव्राजकभेदे, तस्य “सचक्षुरचक्षुरिव सकर्ण्णःअकर्ण्ण इवे” त्यादि श्रुत्या वाह्यवस्तुदर्शनशून्यचक्षुःशून्य-त्वोक्तेरन्धत्वम् अतएव “तिष्ठतोव्रजतोवापि यस्य चक्षुर्न दूर-गम् । चतुष्पदां भुवं मुक्त्वा, परिव्राडन्ध उच्यते” इत्यनेनतस्यान्धत्वं परिभाषितम् । नष्टद्रवलाभालाभोपयोगितयाज्योतिषपरिभाषिते राशिभेदे च । “मेषो वृषो मृगेन्द्रश्चदिवान्धाः परिकीर्त्तिताः । नृयुक्कर्कटकन्याश्च रात्रावन्धाःप्रकीर्त्तिता” इति तथा च मेषादिषु दिवा नष्टद्रव्यस्यलाभः तत्र ग्रहीतुश्चौरस्य दिवान्धत्वात् । मिथुनादिषु तुरात्रौ नष्टद्रव्यस्य लाभः तत्र ग्रहीतुश्चौरस्य रात्रावन्धत्वात्अन्यत्र नष्टस्य न लाभ इत्येतत्परतया तत्रान्धत्वम्भाक्तम् । अन्धयतीत्यन्धम् अन्ध-चु० प्रेरणे णिच्--अच्, अन्ध--करणे अच् वा । तमसि अन्धकारे “अन्धं तमस्तेप्रविशन्ति ये के चात्महनोजना इति” श्रुतिः । यथार्थज्ञानावरके वेदान्तिमतसिद्धे अज्ञाने च “आसीदिदंतमोभूतमिति” मनौ “तमसावृततत्त्वेनेति” “तमसैवावृतं तत्त्वं नानुपश्यति मूढघीरिति” च पुराणे तमः-शब्देनाज्ञानस्यैवाभिधानात्तथात्वम् । जले मेदि० ।तस्य मनुष्याणामन्धकारित्वात्तथात्वम् तेषां हि जलमध्येउन्मीलितनेत्राणामपि न दर्शनमित्यनुभवसिद्धम् ।
क्षीरतरङ्गिणी
Sanskritअन्ध दृष्ट्युपसंहारे
- अन्धयति, अन्दिधयिषति 363
धातुवृत्तिः
Sanskritअन्ध (अर्थः) दृष्ट्युपघाते
उपसंहारइत्येके ( अन्धयति ) 370
कृदन्तरूपमाला
Sanskrit1 {@‘अन्ध दृष्ट्युपघाते’@} 2 ‘उपसंहारे’ इत्येके।
अन्धकः-न्धिका, अन्दिधयिषकः-षिका
अन्धयिता-त्री, अन्दिधयिषिता-त्री
3 अन्धयन्-न्ती, अन्दिधयिषन्-न्ती
अन्धयिष्यन्-न्ती-ती, अन्दिधयिषिष्यन्-न्ती-ती
अन्धयमानः, अन्दिधयिषमाणः
अन्धयिष्यमाणः, अन्दिधयिषिष्यमाणः
अन्-अन्धौ-अन्धः
4 अन्धितम्-तः-तवान्, अन्दिधयिषितम्-तः-तवान्
अन्धः, 5 जनुषाऽन्धः, अन्दिधयिषुः
अन्धयितव्यम्, अन्दिधयिषितव्यम्
अन्धनीयम्, अन्दिधयिषणीयम्
अन्ध्यम्, अन्दिधयिष्यम्
ईषदन्धः-दुरन्धः-स्वन्धः
अन्ध्यमानः, अन्दिधयिष्यमाणः
अन्धः, अन्दिधयिषः
अन्धयितुम्, अन्दिधयिषितुम्
अन्धना, अन्दिधयिषा
अन्धनम्, अन्दिधयिषणम्
अन्धयित्वा, अन्दिधयिषित्वा
समन्ध्य, समन्दिधयिष्य
अन्धम् २, अन्धयित्वा २, अन्दिधयिषम् २
अन्धिदयिषित्वा २
01 (२८)
02 (१०-चुरादिः-१९२५। सक। सेट्-उभ-)
03 [[आ। ‘यो ह्यच्छिद्रित एव वीर्यशतकृत् तस्मिन् पतत्यन्धयन् पिष्टाङ्गस्स ममार दण्डितखलस्येशस्य पादाङ्कितः। कृष्णोऽप्यश्रुजलाङ्गितेऽति सुखयत्यामुच्य पुष्पोत्करं देवौघे हृतदुःखने रसयति व्याकर्षदेनं क्षितौ।।’ (धा। का। ३-६२)]]
04 [पृष्ठम्००२७+ २८]
05 [[१। ‘पुंसाऽनुजो जनुषान्ध इति वक्तव्यम्’ (६-३-३-वा।) इति तृतीयायाः अलुक्।]]
Grassman
Germanandhá, a., blind, ursprünglich: bedeckt (vgl. gr. ἐπ-ενήνοϑε, ϰατ-ενήνοϑε)
oft neben śroṇá
auch als Beiwort der Finsterniss (támas).
-ás {164, 16}
{315, 9}
{688, 2}.
-ám [m.] {112, 8}
{116, 16}
{147, 3}
{204, 12}
{300, 13}
{326, 19}
{851, 11}.
-éna támasā {915, 15}
{929, 12}.
-ā́ya {117, 17}. _{117, 18}.
-ásya {865, 3}.
-é támasi {100, 8}.
-ā́s [N. p.] {148, 5}
amítrās {929, 15}.
-ā́ [n.] támāṃsi {312, 4}.
-ā́m (duhitáram) {853, 11}.
Burnouf
Frenchअन्ध अन्ध a. aveugle, au propre et au fig.
caché,
secret, occulte. -- S. obs- curité.
अन्धक a. aveugle
caché.
Np. de pays et de peuple de la
famille de Yadu.
अन्धकार (कृ) obscurité.
अन्धकारमय a. (sfx. मय) obscur, ténébreux.
अन्धकूप caverne obscure. Puits.
अन्धतमस (तमस्) obscurité noire.
अन्धमूषिका esp. d'herbe.
Stchoupak
Frenchअन्ध-
a. aveugle
ifc. aveuglé par (fig.
(ténèbres) qui aveuglent,
noir (d'obscurité)
-ई-भू- devenir aveugle
-ता- cécité.
°कार- nt. ténèbres
a. ténébreux
-ता- f fait d'être
ténèbres
-इत- a. v. rendu aveugle
-इन्- a. obscur, noir
-मय- a. fait de ténèbres.
°कूप- puits dont l'orifice a été bouché
d'un enfer.
°तमस्- °तमस- nt. grande obscurité.
°तामिस्र- nt. cécité
d'un enfer.
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
