| YouTube Channel

अधिकारिन् (adhikArin)

 
शब्दसागरः
English
अधिकारिन्
m.
(-री)
1. A superintendent, a ruler, a director.
2. A master,
an owner.
3. A sage, one who is perfect in principles and practice
of the Vedānta.
mf. (-री-रिणी) (In law) The possessor of a right
or title, as. धनाधिकारी heir to property
संस्काराधिकारी one who has
a right to the essential ceremonies of the Hindu religion.
E.
अधिकार,
and इनि
aff.
Capeller Eng
English
अधिकारिन्
m.
having an office, superintendent of (—°)
a person being entitled to (—°), or fit for something.
Yates
English
अधि-कारिन् (री) 1.
m.
A sage, a mas-
ter
one perfect in the Vedant.
a.
Possessing
entitled to possess.
Spoken Sanskrit
English
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- officer
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- licensed
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- empowered
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- authorized [ amer. ]
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- possessing authority
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- authorised [ brit. ]
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- fit for
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- legitimized
अधिकारिन् - adhikArin -
adj.
- entitled to
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- governor
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- clerk [ civil servant ]
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- official
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- rightful claimant
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- inspector
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- man
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- warden
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- superintendent
अधिकारिन् - adhikArin -
m.
- civil servant
आयव्ययक अधिकारिन् - Ayavyayaka adhikArin -
m.
- budget officer
अधिकारिन् adhikArin
adj.
authorized [ amer. ]
नियोगिन् niyogin
adj.
authorized [ amer. ]
प्राधिकृत prAdhikRta
adj.
authorized
अनुज्ञात anujJAta
adj.
authorized
अभ्यनुज्ञात abhyanujJAta
adj.
authorized
निसृष्ट nisRSTa
adj.
authorized
निसृष्टार्थ nisRSTArtha
adj.
authorized
नियोजित niyojita
adj.
authorized
समनुज्ञात samanujJAta
adj.
authorized
सम्मत sammata
adj.
authorized
सुत suta
adj.
authorized
अधिकृत adhikRta ppp. authorized
असंमत asaMmata
adj.
unauthorized
प्राधिकृत अभिकर्तृ prAdhikRta abhikartR
m.
authorized agent
नियोगप्रयोजन niyogaprayojana
n.
authorized act or duty
सवनीय savanIya
adj.
authorized to partake of it
नियोगार्थ niyogArtha
m.
object of an authorized act or appointment
नियोक्तव्य niyoktavya
adj.
to be appointed or authorized or charged or entrusted with
अधिकारिन् adhikArin
adj.
empowered
नियोगिन् niyogin
adj.
empowered
समनुज्ञात samanujJAta
adj.
empowered
अधिकारिन् adhikArin
adj.
legitimized
Wilson
English
अधिकारिन्
m.
(-री)
1 A superintendent, a ruler, a director.
2 A master, an owner.
3 A sage, one who is perfect in the principles and practice of the Vedānta.
mf. (-री-रिणी) (In law) The possessor of a right or title, as,
धनाधिकारी heir to property
संस्काराधिकारी one who has a right to
the essential ceremonies of the Hindu religion.
E.
अधिकार, and इनि
aff.
Apte
English
अधिकारिन् [adhikārin] अधिकारवत् [adhikāravat], अधिकारवत्
a.
[अस्त्यर्थे इनि मतुप् वा]
Possessed of authority, having power
निःस्पृहो नाधिकारी स्यात्
Pt.*
1.164
सन्धिविग्रहकार्य˚, कार्य˚
H.*
3.
Entitled to, having a right to
सर्वे स्युरधिकारिणः
so उत्तराधिकारिन् heir
धनग्रहण˚
&c.
तपस्यनधिकारित्वात्
R.*
15.51 not qualified or authorised.
Belonging to, owned by.
Fit for.
m.
(रीवान्) An official, officer
निष्प्रयोजनम् अधिकारवन्तः प्रभुभिराहूयन्ते
Mu.*
3
a functionary, superintendent, head, director, governor.
A rightful claimant, proprietor, master, owner.
One qualified to sacrifice or perform sacred works.
Man as the lord of creation.
One well versed in the Vedānta.
Apte 1890
English
अधिकारिन्, अधिकारवत् a. [अस्त्यर्थे इन् मतुप् वा] 1 Possessed of authority, having power
निस्पृहो नाधिकारी स्यात् Pt. 1. 164
संधिविग्रहकार्य°, कार्य° H. 3.
2 Entitled to, having a right to
सर्वे स्युरधिकारिणः
so उत्तराधिकारिन् heir
धनग्रहण° &c
तपस्यनधिकारित्वात् R. 15. 51 not qualified or authorised.
3 Belonging to, owned by.
4 Fit for.
m. (री-वान्) 1 An official, officer
निष्प्रयोजनं अधिकारवंतः प्रभुभिराहूयंते Mu. 3
a functionary, superintendent, head, director, governor.
2 A rightful claimant, proprietor, master, owner.
3 One qualified to sacrifice or perform sacred works.
4 Man as the lord of creation.
5 One well versed in the Vedānta.
Monier Williams Cologne
English
अधि-कारिन्
mfn.
possessing authority, entitled to, fit for
अधि-कारिन्
m.
a superintendent, governor
an official, a rightful claimant
a man,
L.
Monier Williams 1872
English
अधि-कारिन्, ई, इणी, इ, possessing authority
en-
titled to
fit for
(ई), m. a superintendent, governor
an official
a rightful claimant
a proprietor, master
one possessing the right of sacrificing
a man pro-
ficient in the Vedānta
man as the lord of creation.
—अधिकारि-त्व, अम्, n. or अधिकारि-ता, f. author-
ity
rightful claim
ownership, &c.
Macdonell
English
अधिकारिन् adhikārin,
m.
superintendent, 🞄controller (of, —°)
official
qualified person.
Goldstucker
English
अधिकारिन् I. m. f. n. (-री-रिणी-रि) (In law.) Possessing
a right or title.
II. m. (-री)
^1 A superintendent, a ruler, a director.
^2 One holding an office.
^3 A master, an owner.
^4 (In the Mī-
mānsā.) One entitled to institute a sacrifice
see अधिकार.
^5 (In the Vedānta.) A person who is perfect in the principles
and practice of the Vedānta.
^6 Man (in general). E. अधि-
कार, taddh. aff. इनि.
Benfey
English
अधिकारिन् अधिकारिन्, i. e. अधि
-कार + इन्,
adj.
1. One who holds an
office, Pañc. i. d. 180.
2. A super-
intendent, Hit. 61, 7.
3. One who
is entitled to, or fit for, something,
Vedāntas. in Chr. 202, 9.
--
Comp.
धर्म-,
m.
a judge, Pañc. 101, 2.
Apte Hindi
Hindi
अधिकारिन्
वि* - अधिकार+णिनि
"अधिकार सम्पन्न, शक्तिसम्पन्न"
अधिकारिन्
वि* - अधिकार+णिनि
"स्वत्व सम्पन्न, हकदार"
अधिकारिन्
वि* - अधिकार+णिनि
"स्वामी, मालिक"
अधिकारिन्
वि* - अधिकार+णिनि
उपयुक्त
Shabdartha Kaustubha
Kannada
अधिकारिन्
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಉದ್ಯೋಗದಲ್ಲಿರುವವನು / ಉನ್ನತೋದ್ಯೋಗಿ
अधिकारिन्
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಯಜಮಾನ
निष्पत्तिः - > अधिकार “इनिः” (५-२-११५)
अधिकारिन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಅಧಿಕಾರವುಳ್ಳ
प्रयोगाः - > “कृतात्र देवी वचनाढिकारिणी” |
उल्लेखाः - > नैष०
अधिकारिन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಯೋಗ್ಯತೆಯುಳ್ಳ / ಅರ್ಹತೆಯುಳ್ಳ
प्रयोगाः - > “तपस्यनधिकारित्वात् प्रजानां तमधावहं” |
उल्लेखाः - > रघु० १५-५१
अधिकारिन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಒಡೆಯ / ಸ್ವಂತಗ್ರ
अधिकारिन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಅರ್ಹ / ಶಕ್ತ
अधिकारिन्
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಹಕ್ಕುದಾರ / ವಾರಸುದಾರ
L R Vaidya
English
aDikArin {% a. (f. णी) %} One invested with अधिकार, i.e. a superintendent, a governor, a rightful claimant, a proprietor &c.
Bopp
Latin
अधिकारिन् (a praec. s. इन्) munere aliquo fungens, mu-
neri alicui praepositus. HIT. 61. 7.
Indian Epigraphical Glossary
English
Adhikārin (IE 8-3
EI 28
BL), ‘an officer’
same as
Ādhikārika
cf. Kannaḍa Vĕrgaḍĕ, etc., and Sanskrit Adhyākṣa,
meaning a superintendent, governor or director.
(ASLV), explained as ‘a special officer or royal agent’.
(EI 7), explained as ‘a minister’.
(SII 2), explained as ‘a magistrate’.
Cf. Viḍaiy-adhikāri, Viḍaiyil-adhikāri (SITI), an officer issu-
ing royal orders.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
अधिकारिन्, नियुक्त
adjective
नियमानुसारेण यः कञ्चित् कार्यं कर्तुं समर्थः।
"अधिकारी पुरुषः एव अस्मिन् विषये निर्णयं कर्तुं शक्नोति।"
Synonyms:
अधिकारिन्
adjective
दत्ताधिकारः।
"मातामहेः मृत्युपत्रानुसारेण रामः अपि अस्मिन् गृहे वसितुम् अधिकारी अस्ति।"
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
अधिकारिन्
त्रि०
अधिकरोति अधि + कृ--णिनि स्वामिनिविहितकर्मफलभोक्तरि, शास्त्रेण कर्त्तव्यतोपदेशेन नियो-जिते, कामनाविषयफल--तदुपायोपदेशेन प्रवर्त्तिते स्त्रियांङीप् वेदान्तमतसिद्धे अनुबन्धचतुष्टयमध्ये अनुबन्धभेदे वेदा-न्तसारे वेदान्तशास्त्रालोचनहेतुभूतानुबन्धचतुष्टयनिरूपणाय“अधिकारी तु विधिवदधीतवेदवेदाङ्गत्वेनापाततोऽधिगता-खिलवेदार्थः इह जन्मनि जन्मान्तरे वा काम्यनिषिद्ध-वर्ज्जनपुरस्सरं नित्यनैमित्तिकप्रायश्चित्तोपासनानुष्ठानेननिर्गतनिखिलकल्मषतया नितान्तनिर्म्मलस्वान्तः साधन-चतुष्टयसम्पन्नः प्रमाते” त्युक्तम् चाधिकारी उत्तममध्य-माधमभेदेन त्रिविधः “अधिकारित्रैविध्यान्न नियम” इति“अधिकारिभेदान्न नियम” इति सांख्यसूत्राभ्यां तथोक्तेः ।तत्र उत्तमाधिकारिणः विधानेन विहितसर्वकर्मत्यागपूर्व्वकंनिराकारब्रह्मज्ञानेऽधिकारः मध्यमाधिकारिणः विहित-वर्णाश्रमादि कर्म्मकरणपूर्व्वकं सोपाधिब्रह्मोपासने, अध-मस्य तु वर्णाश्रमविहितकर्म्मविधानपूर्व्वकं साकारब्रह्मोपा-सने “ये मन्दास्ते तु सज्जन्ते ब्रह्मणोरूपकल्पने” इत्युक्तेः ।अतएवोक्तम् “प्रशान्तचित्ताय जितेन्द्रियाय प्रक्षीणदोषाययथोक्तकारिणे--प्रदेयमेतत् सततं मुमुक्षवे” इति अत्रयथोक्तकारिणेइत्यनेन प्राक् ज्ञानोत्पत्तेः वर्णाश्रमविहितंकर्म्मानुष्ठेयमेवेत्युक्तं शा० सूत्रकृताऽपि “विहितत्वादाश्रमकर्म्मापि” इत्युक्तम् गीतायामपि “आरुरुक्षोर्मुनेर्योगः कर्म्मकारणमुच्यते योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते”इत्यनेन आरुरुक्षोः यथोक्तकर्म्माधिकारः उक्तः “कषायेकर्म्मभिः पक्वे ततोज्ञानं प्रजायते” इत्यनेन कषायशब्द-वाच्यचित्तदोषक्षयार्थं कर्म्मावश्यकतेत्युक्तम् “द्वे ब्रह्मणीवेदितव्ये परञ्चापरमेव चेति” श्रुतावप्यधिकारिभेदात्निराकरसोपाधिकयोः द्वयोर्व्रह्मणोर्वेद्यतोक्ता गीता-यामपि “लोकेऽस्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मया-नघ! ज्ञानयोगेन सांङ्ख्यानां, कर्म्मयोगेन योगिनामिति”अधिकारिभेदात् ज्ञानकर्म्मणोरधिकार इत्युक्तम् ।“सम्यक् संसाधनं कर्म्म कर्त्तव्यमधिकारिणा निष्कामेणसदा पार्थ! काम्यं कामान्वितेन चेति” भवि०
पु०
।“अधिकारिणाऽर्थिना विदुषा समर्थेनेति” रघु० तेनविद्वत्त्वं तत्तत्कर्मजन्यफलार्थित्वम् तत्तत्कर्म्मकरणयोग्यत्वम्अपर्य्युदस्तत्वञ्च अधिकारिताप्रयोजकम् तत्र फलार्थि-त्वञ्च सति कामे एव, मुमुक्षुत्वे तु फलार्थित्वावश्यकतेतिभेदः मार्कण्डेयपुराणे रुचिवाक्येन “पितॄन्नमस्ये दिविये मूर्त्ताः स्वधाभुजः काम्यफलाभिसन्धौ प्रदानशक्ताःसकलेप्सितानां विमुक्तिदा येऽनभिसंहितेष्विति” अनेनफलार्थिनं प्रति तत्तत्फलदातृत्वं, तदनर्थिनं मुमुक्षुं प्रतिमुक्तिदातृत्वमिति स्पष्टमुक्तम् एवं देवतानामप्यधिकारिभेदेनफलदातृत्वम् अनभिसंहितेषु अनुद्दिष्टेषु फलेष्वित्यर्थः ।अधिकारोऽस्त्यस्य इनि स्वामित्ववति “सर्वे स्युरधि-कारिण” इति स्मृतिः स्त्रियां ङीप् “कृतात्र देवीवचनाधिकारिणीति नैष०
Capeller
German
अधिकारिन्
m.
Außehr, Beamter, geeignete
Person.