Try संस्कृतवाहिनी (A word everyday) | YouTube Channel

शक्ति

zakti

Shabda Sagara

शक्ति

Feminine.

(

-क्तिः

)

1.

Power,

regal

power

as

resulting

from

“प्रभुशक्ति”

or

“प्रभाव-

शक्ति”

majesty,

“उत्साहशक्ति”

energy,

perseverance,

“मन्त्रशक्ति”

the

power

of

god

counsel:

see

शक्तित्रय.

2.

Power,

strength,

prowess.

3.

An

iron

spear

or

dart.

4.

The

energy

or

active

power

of

a

deity,

per-

sonified

as

his

wife,

as

GAURĪ

of

ŚIVA,

LAKSHMĪ

of

VISHṆU,

&c.

5.

The

female

organ

as

the

counterpart

of

the

phallic

personifica-

tion

of

ŚIVA,

and

worshipped

either

literally

or

figuratively

by

a

sect

of

Hindus,

thence

termed

ŚĀKTAS.

6.

Allaying

or

appeasing

opposition.

7.

Force

or

signification

of

words,

(

op.

to

लक्षणा

and

व्यञ्जना.

)

8.

The

relation

of

a

word

to

the

thing

designated

by

it,

(

in

Nyāya

Phil.

)

9.

Poetic

genius.

10.

The

inherent

power

of

a

cause

to

produce

its

effects,

(

in

Nyāya

Phil.

)

Etymology

शक्

to

be

able,

Affix.

क्तिन्

Capeller Eng

1

श॑क्ति

feminine

ability,

power,

capacity

of

(

infin.

,

locative

,

genetive

,

or

—°

)

the

triple

power

of

a

king

the

energy

or

active

power

of

a

deity,

especially

of

Śiva

the

power

of

a

word

that is

its

meaning

or

function

the

productive

power

of

a

poet,

that is

his

fancy

or

imagination

help,

assistance,

gift,

donation.

2

श॑क्ति

शक्ति॑

feminine

spear,

lance.

शक्ति॑

feminine

spear,

lance.

3

शक्ति

masculine

name

of

a

Ṛṣi.

Yates

शक्ति

(

क्तिः

)

2.

Feminine.

Power

subduing

opposition

meaning

iron

dart

energy

of

a

deity,

female

organ

worshipped

by

the

Shāktas.

Spoken Sanskrit

शक्ति

-

zakti

-

Masculine

-

strength

बल

-

bala

-

Neuter

Masculine

-

strength

धीरता

-

dhIratA

-

Feminine

-

strength

शची

-

zacI

-

Feminine

-

strength

आयत्ति

-

Ayatti

-

Feminine

-

strength

ऊर्जा

-

UrjA

-

Feminine

-

strength

तविषी

-

taviSI

-

Feminine

-

strength

प्रगल्भता

-

pragalbhatA

-

Feminine

-

strength

प्रबलता

-

prabalatA

-

Feminine

-

strength

वया

-

vayA

-

Feminine

-

strength

विक्रान्ति

-

vikrAnti

-

Feminine

-

strength

वीर्यवत्ता

-

vIryavattA

-

Feminine

-

strength

शुषि

-

zuSi

-

Feminine

-

strength

सबलता

-

sabalatA

-

Feminine

-

strength

सारवत्ता

-

sAravattA

-

Feminine

-

strength

ऊर्ज्

-

Urj

-

Feminine

-

strength

सार

-

sAra

-

Masculine

-

strength

प्रताप

-

pratApa

-

Masculine

-

strength

पराक्रम

-

parAkrama

-

Masculine

-

strength

वाज

-

vAja

-

Masculine

-

strength

शक्ति

{

शक्ति

}

-

zakti{zakti}

-

Feminine

-

energy

[

power

]

वीर्य

-

vIrya

-

Neuter

-

energy

तेजोमय

-

tejomaya

-

Adjective

-

fullofenergy

उत्साहशक्ति

-

utsAhazakti

-

Feminine

-

energy

उदारता

-

udAratA

-

Feminine

-

energy

जूति

-

jUti

-

Feminine

-

energy

तेजस्विता

-

tejasvitA

-

Feminine

-

energy

त्विषि

-

tviSi

-

Feminine

-

energy

प्रगल्भता

-

pragalbhatA

-

Feminine

-

energy

सोत्साहता

-

sotsAhatA

-

Feminine

-

energy

ऊर्ज

-

Urja

-

Masculine

-

energy

पराक्रम

-

parAkrama

-

Masculine

-

energy

सार

-

sAra

-

Masculine

-

energy

यत्न

-

yatna

-

Masculine

-

energy

अभ्युत्साह

-

abhyutsAha

-

Masculine

-

energy

उत्साह

-

utsAha

-

Masculine

-

energy

ओज्मन्

-

ojman

-

Masculine

-

energy

प्राण

-

prANa

-

Masculine

-

energy

प्रताप

-

pratApa

-

Masculine

-

energy

वाज

-

vAja

-

Masculine

-

energy

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

pike

शूल

-

zUla

-

Masculine

-

pike

शल्य

-

zalya

-

Masculine

Neuter

-

pike

समिक

-

samika

-

Neuter

-

pike

कङ्कत्रोट

-

kaGkatroTa

-

Masculine

-

pike

fish

[

Esox

Kankila

-

Zoo.

]

जलव्यथ

-

jalavyatha

-

Masculine

-

pike

fish

[

Esox

Kankila

-

Zoo.

]

शूलाग्र

-

zUlAgra

-

Adjective

-

pointed

like

a

pike

शूलिन्

-

zUlin

-

Adjective

-

having

a

dart

or

pike

शूलाग्र

-

zUlAgra

-

Neuter

-

point

of

a

pike

or

stake

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

ability

शक्ति

{

शक्ति

}

-

zakti{zakti}

-

Feminine

-

energy

[

power

]

शक्ति

-

zakti

-

Masculine

-

power

शक्ति

-

zakti

-

Masculine

-

strength

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

power

or

signification

of

a

word

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

faculty

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

female

organ

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

aid

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

might

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

lance

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

dart

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

regal

power

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

capacity

for

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

flag-staff

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

assistance

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

power

over

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

particular

configuration

of

stars

and

planets

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

effectiveness

or

efficacy

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

skill

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

effectiveness

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

efficacy

प्रवृत्ति

-

pravRtti

-

Feminine

-

efficacy

वीर्यवत्ता

-

vIryavattA

-

Feminine

-

efficacy

सिद्धि

-

siddhi

-

Feminine

-

efficacy

गुण

-

guNa

-

Masculine

-

efficacy

प्रभाव

-

prabhAva

-

Masculine

-

efficacy

तरस्

-

taras

-

Neuter

-

efficacy

तेजस्

-

tejas

-

Neuter

-

efficacy

वीर्य

-

vIrya

-

Neuter

-

efficacy

वीर्यवत्त्व

-

vIryavattva

-

Neuter

-

efficacy

साधनत्व

-

sAdhanatva

-

Neuter

-

efficacy

सामर्थ्य

-

sAmarthya

-

Neuter

-

efficacy

आयुस्

-

Ayus

-

Neuter

-

efficacy

भैषज्य

-

bhaiSajya

-

Neuter

-

healing

efficacy

अभ्युत्थान

-

abhyutthAna

-

Neuter

-

gaining

efficacy

शक्ति

-

zakti

-

Feminine

-

effectiveness

or

efficacy

समाधियोग

-

samAdhiyoga

-

Masculine

-

efficacy

of

contemplation

सुमहौषध

-

sumahauSadha

-

Neuter

-

herb

of

very

strong

efficacy

शक्तिवैभविक

-

zaktivaibhavika

-

Adjective

-

endowed

with

power

and

efficacy

तावद्वीर्यवत्

-

tAvadvIryavat

-

Adjective

-

having

so

great

force

or

efficacy

आनुबन्धिक

-

Anubandhika

-

Adjective

-

of

continued

influence

or

efficacy

स्वरूपभाव

-

svarUpabhAva

-

Masculine

-

whose

essence

is

of

the

same

efficacy

सहस्रवर्चस्

-

sahasravarcas

-

Adjective

-

having

thousand-fold

power

or

efficacy

पुण्यप्रताप

-

puNyapratApa

-

Masculine

-

efficacy

of

virtue

or

of

religious

merit

पञ्चामृत

-

paJcAmRta

-

Neuter

-

aggregate

of

any

5

drugs

of

supposed

efficacy

माहात्म्य

-

mAhAtmya

-

Neuter

-

peculiar

efficacy

or

virtue

of

any

divinity

or

sacred

shrine

शक्ति

zakti

Feminine

effectiveness

संनिबन्ध

saMnibandha

Masculine

effectiveness

सात्कर्य

sAtkarya

Neuter

effectiveness

शक्ति

zakti

Feminine

effectiveness

or

efficacy

Wilson

शक्ति

Feminine.

(

-क्तिः

)

1

Power,

regal

power

as

resulting

from

majesty,

perseverance,

and

counsel.

2

Power,

strength,

prowess.

3

An

iron

spear

or

dart.

4

The

energy

or

active

power

of

a

deity,

personified

as

his

wife,

as

GAURI

of

ŚIVA,

LAKṢMĪ

of

VIṢṆU,

&c.

5

The

female

organ

as

the

counterpart

of

the

phallic

personification

of

ŚIVA,

and

worshipped

either

literally

or

figuratively

by

a

sect

of

Hindus,

thence

termed

Śāktas.

6

Allaying

or

appeasing

opposition.

7

Force

or

signification

of

words.

Etymology

शक

to

be

able,

Affix.

क्तिन्.

Apte

(

In

Rhetoric.

)

The

power

or

signification

of

a

word

(

these

are

three

अभिधा,

लक्षणा

and

व्यञ्जना

)

तिस्रः

शब्दस्य

शक्तयः

Sâhityadarpaṇa.

11.

The

expressive

power

or

denotation

of

a

word

(

Opposite of.

लक्षणा

and

व्यञ्जना

)

it

is

thus

defined:

अस्माच्छब्दादयमर्थो

बोद्धव्य

इत्याकारको$नादिसंकेतः

शक्तिः

Tarka.

K.

The

female

organ,

the

counterpart

of

the

Phallus

of

&Saucte

iva

worshipped

by

a

sect

of

people

called

Śāktas.

A

sword.

An

implement

in

gambling.Comp.

-अर्धः

perspiring

and

panting

through

fatigue

or

exertion.

-अपेक्ष,

-अपेक्षिन्

Adjective.

having

regard

to

strength

षाड्गुण्यमुपयुञ्जीत

शक्त्यपेक्षो

रसायनम्

Sisupâlavadha.

2.93.-कुण्ठनम्

the

deadening

of

a

power.

-ग्रह

Adjective.

apprehending

the

force

or

meaning.

armed

with

a

spear.

(

हः

)

apprehension

of

the

force,

meaning,

or

acceptation

of

a

word.

a

spearman,

lancer.

an

epithet

of

Śiva.

of

Kārtikeya.

-ग्राहक

Adjective.

determining

or

establishing

the

meaning

of

a

word.

(

-कः

)

epithet

of

Kārtikeya.

-त्रयम्

the

three

constituent

elements

of

regal

power

see

शक्ति

(

2

)

above.

-धर

Adjective.

strong,

powerful.

(

रः

)

a

spearman.

an

epithet

of

Kārtikeya

ततस्तामेव

चोत्कृष्य

शक्तिं

शक्तिधरप्रियः

Rāmāyana

7.8.11.

-ध्वजः

Name.

of

Kārtikeya

शक्तिध्वजशिखरशूलोत्सेधं

सौधमागतम्

Dasakumâracharita (Bombay).

2.5.

-नाथः

Name.

of

Śiva

जयति

परिणद्धः

शक्तिभिः

शक्तिनाथः

Mâlatîmâdhava (Bombay).

5.1.

-पर्णः

Alstonia

Scholaris.

(

Marâṭhî.

सातवीण

).

-पाणिः,

-भृत्

Masculine.

a

spearman.

an

epithet

of

Kārtikeya.

पातः

prostration

of

strength.

In

Yoga

philosophy,

a

spiritual

procedure,

by

which

the

preceptor

puts

his

strength

(

spiritual

power

)

in

his

pupil.

-पूजकः

a

Śākta

quod vide, which see.

-पूजा

the

worship

of

Śakti.

-पूर्वः

an

epithet

of

Parāśara.

-वैकल्यम्

loss

of

strength,

debility,

incapacity.

-हीनa.

powerless,

weak,

impotent.

-हेतिकः

a

lancer,

spearman.

Monier Williams Cologne

श॑क्ति

or

शक्ति॑

feminine.

power,

ability,

strength,

might,

effort,

energy,

capability

(

शक्त्या

or

आत्म-श्°

or

स्व-श्°,

‘according

to

ability’

परं

शक्त्या,

‘with

all

one's

might’

वित्त-शक्त्या,

‘according

to

the

capability

of

one's

property’

शक्तिम्

अ-हापयित्वा,

‘not

relaxing

one's

efforts,

exerting

all

one's

strength’

),

faculty,

skill,

capacity

for,

power

over

(

genitive case.

locative case.

dative case.

,

or

Infinitive mood.

),

ṛg-veda

et cetera.

et cetera.

effectiveness

or

efficacy

(

of

a

remedy

),

śārṅgadhara-saṃhitā

regal

power

(

consisting

of

three

parts,

प्रभुत्व,

personal

pre-eminence

मन्त्र,

good

counsel,

and

उत्साह,

energy

),

kāmandakīya-nītisāra

(

confer, compare.

raghuvaṃśa

iii,

13

)

the

energy

or

active

power

of

a

deity

personified

as

his

wife

and

worshipped

by

the

Śākta

(

q.v.

)

sect

of

Hindūs

under

various

names

(

sometimes

only

three,

sometimes

eight

Śakti

goddesses

are

enumerated,

as

follow,

Indrāṇī,

Vaiṣṇavī,

Śāntā,

Brahmāṇī,

Kaumārī,

Nārasiṃhī,

Vārāhī,

and

Māheśvarī,

but

some

substitute

Cāmuṇḍā

and

Caṇḍikā

for

the

third

and

sixth

of

these:

according

to

another

reckoning

there

are

nine,

viz.

Vaiṣṇavī,

Brahmāṇī,

Raudrī,

Māheśvarī,

Nārasiṃhī,

Vārāhī,

Indrāṇī,

Kārttikī,

and

Pradhānā:

others

reckon

fifty

different

forms

of

the

Śakti

of

Viṣṇu

besides

Lakṣmī,

some

of

these

are

Kīrtti,

Kānti,

Tuṣṭi,

Puṣṭā,

Dhṛti,

Śānti,

Kriyā,

Dayā,

Medhā

et cetera.

and

fifty

forms

of

the

Śakti

of

Śiva

or

Rudra

besides

Durgā

or

Gaurī,

some

of

whom

are

Guṇodarī,

Virajā,

Śālmalī,

Lolākṣī,

Vartulākṣī,

Dīrgha-ghoṇā,

Sudīrgha-mukhī,

Go-mukhī,

Dīrgha-jihvā,

Kuṇḍodarī,

Ardha-keśī,

Vikṛta-mukhī,

Jvālā-mukhī,

Ulkāmukhī

et cetera.

Sarasvatī

is

also

named

as

a

Śakti,

both

of

Viṣṇu

and

Rudra:

according

to

the

Vāyu-Purāṇa

the

female

nature

of

Rudra

became

twofold,

one

half

असित

or

white,

and

the

other

सित

or

black,

each

of

these

again

becoming

manifold,

those

of

the

white

or

mild

nature

included

Lakṣmī,

Sarasvatī,

Gaurī,

Umā

et cetera.

those

of

the

dark

and

fierce

nature,

Durgā,

Kālī

et cetera.

),

kāvya literature

kathāsaritsāgara

purāṇa

(

confer, compare.

Religious Thought and Life in India, also called 'brāhmanism and hindūism,' by Sir M. Monier-Williams

181

et cetera.

Monier-Williams' Buddhism in its connexion with brāhmaṇ ism & hindū ism: and in its contrast ,with Christianity

216

)

the

female

organ

(

as

worshipped

by

the

Śākta

sect

either

actually

or

symbolically

),

Religious Thought and Life in India, also called 'brāhmanism and hindūism,' by Sir M. Monier-Williams

140

the

power

or

signification

of

a

word

(

defined

in

the

Nyāya

as

पदस्य

पदार्थे

सम्बन्धः

i.e.

‘the

relation

of

a

word

to

the

thing

designated’

),

Bhāṣāp.

sāhitya-darpaṇa

(

in

A Practical Sanskṛt Grammar by Monier Williams, third edition, published at the Clarendon Press.

)

case-power,

the

idea

conveyed

by

a

case

(

equal, equivalent to, the same as, explained by.

कारक

),

pāṇini

ii,

3,

7,

Sch.

the

power

or

force

or

most

effective

word

of

a

sacred

text

or

magic

formula,

upaniṣad

pañcarātra

the

creative

power

or

imagination

(

of

a

poet

),

Kāvyād.

help,

aid,

assistance,

gift,

bestowal,

ṛg-veda

a

spear,

lance,

pike,

dart,

ṛg-veda

et cetera.

(

also

शक्ती

g.

बह्व्-आदि

)

a

sword,

Monier-Williams' Sanskrit-English Dictionary, 1st edition with marginal notes

(

prob.

)

a

flag-staff

(

See

रथ-श्°

)

a

partic.

configuration

of

stars

and

planets

(

when

the

latter

are

situated

in

the

7th,

8th,

9th,

and

10th

astrological

house

),

varāha-mihira 's bṛhat-saṃhitā

शक्ति॑

masculine gender.

nalopākhyāna

of

a

Muni

or

sage

(

the

eldest

of

Vasiṣṭha's

hundred

sons

according.

to

viṣṇu-purāṇa

he

was

father

of

Parāśara,

and

was

devoured

by

king

Kalmāṣa-pāda,

when

changed

to

a

man-eating

Rākṣasa,

in

consequence

of

a

curse

pronounced

upon

him

by

the

sage

he

is

represented

as

having

overcome

Viśvāmitra

at

the

sacrifice

of

king

Saudāsa

he

is

regarded

as

the

author

of

ṛg-veda

vii,

32,

26

ix,

97,

19-21

108,

3

14-16

Śakti

is

also

identified

with

one

of

the

Vyāsas,

and

with

Avalokiteśvara,

and

has

elsewhere

the

patr.

Jātūkarṇa

and

Sāṃkṛti

),

pravara texts

mahābhārata

et cetera.

Macdonell

शक्ति

śák-ti,

Feminine.

ability,

capacity,

power,

strength,

skill,

to

(

g.,

lc.,

inf.

,

)

efficacy

(

of

a

remedy

etc.

)

regal

power

(

which

comprises

the

three

elements,

prabhāva,

majesty,

utsāha,

energy,

and

mantra,

counsel

)

active

power

or

female

energy

of

a

deity

(

esp.

of

Śiva

)

force

of

a

word,

signification,

function,

case-notion

creative

power

of

a

poet,

imagination:

in.

śaktyā

(

±

ātmaor

sva-

),

accorded

to

ability

paraṃ

śaktyā,

with

all

one's

might

śaktim

ahāpayitvā,

not

relaxing

one's

efforts,

exerting

oneself

to

the

utmost.

शक्ति

śak-tí,

Feminine.

(

RV.

)

help

bestowal,

gift.

शक्ति

śák-ti,

(

or

),

Masculine.

(

RV.,

C.

)

spear.

शक्ति

śakti,

Masculine.

N.

of

a

son

of

Vasiṣṭha

and

father

of

Parāśara.

Benfey

शक्

+

ति,

Feminine.

1.

Strength,

Pañc.

i.d.

265

with

loc.,

Bhartṛ.

2,

60

(

आत्मदमने,

in

restraining

or

ruling

one's

self

2.

Power.

Hit.

pr.

d.

31,

M.

M.

3.

The

active

power

of

a

deity

personified

as

his

wife

(

as

गौरि

of

शिव,

etc.

),

Kathās.

3,

62

(

of

the

god

of

love

)

eight

particular

goddesses,

ब्राह्मी,

etc.

cf.

Wilson,

Hind.

Th.

2.

ed.

ii.

52,

Neuter.

ad

Mālat.

74,

5.

4.

Signification,

Bhāṣāp.

79.

5.

Allaying

opposition.

6.

An

iron

spear

or

dart,

MBh.

5,

5259

a

sword,

Mālat.

82,

16.

--

Compound

अ-,

Feminine.

want

of

strength,

Bhartṛ.

2,

44.

अनन्त-,

अमर-,

उग्र-,

देव-,

बहु-,

Masculine.

proper

names,

Pañc.

3,

11,

12

183,

20.

आत्मशक्ति,

i.

e.

आत्मन्-,

Feminine.

one's

own

strength

or

power,

Hit.

pr.

d.

31,

M.

M.

यथा-,

adv.

to

the

utmost

of

one's

power,

Hit.

ii.

d.

51

Lass.

59,

1.

रति-,

Feminine.

the

faculty

of

enjoying

love,

Böhtl.

Ind.

Spr.

2077.

शिव-,

Masculine.

a

proper

name,

Rājat.

5,

131.

Hindi

शक्ति

Apte Hindi

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"बल,

योग्यता,

धारिता,

सामर्थ्य,

ऊर्जा,

पराक्रम"

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"रचनाशक्ति,

काव्य

शक्ति

या

प्रतिभा"

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"देव

की

सक्रिय

शक्ति,

यह

शक्ति

देवपत्नी

मानी

जाती

है,

देवी,

दिव्यता

"

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

एक

प्रकार

का

अस्त्र

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"बर्छी,

नेज़ा,

शूल,

भाला"

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

किसी

पदार्थ

का

उसके

बोधक

शब्द

से

सम्बन्ध

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

कारण

की

अन्तर्निहित

शक्ति

जिससे

कार्य

की

उत्पत्ति

होती

है

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

(

काव्य*

में

)

शब्दशक्ति

या

शब्द

की

अर्थशक्ति

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"अभिधाशक्ति,

शब्दसङ्केत

"

शक्ति:

स्त्रीलिङ्गम्

-

शक्

+

क्तिन्

"स्त्री

की

जननेन्द्रिय,

भग,

शाक्तसंप्रदाय

के

अनुयाइयों

द्वारा

पूजित

शिवलिङ्ग

की

मूर्ति

।"

शक्ति

वि*

-

शक्ति

+

अण्

शक्ति

सम्बन्धी

शक्ति

वि*

-

शक्ति

+

अण्

दिव्यशक्ति

की

स्त्री

प्रतिमा

से

सम्बन्ध

रखने

वाला

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

"सीप

का

खोल,

मोती

की

सीप"

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

शंख

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

"छोटी

सीप,

पुट्ठा"

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

खोंपड़ी

का

एक

भाग

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

घोड़े

की

छाती

(

या

गर्दंन

पर

)

पर

बालों

का

घूंघर

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

एक

प्रकार

का

गंधद्रव्य

शक्तिः

स्त्रीलिङ्गम्

-

शुच्

+

क्तिन्

दो

कर्ष

के

समान

विशेष

तोल

L R Vaidya

Sakti

{%

f.

%}

1.

Ability,

power,

strength,

energy,

prowess,

ज्ञाने

मौनं

क्षमा

शक्तौ

R.ii.22,

ii.34,

xi.42

2.

regal

power

(

in

politics

)

[

it

is

of

three

kinds,

viz.,

(

1

)

प्रभावशक्ति

or

प्रभुशक्ति

(

the

eminent

position

of

the

king

)

(

2

)

मंत्रशक्ति

(

the

power

of

good

counsel

)

(

3

)

उत्साहशक्ति

(

energy

)

],

त्रिसाधना

शक्तिरिवार्थमक्षयम्

R.iii.13,

Sis.ii.26

3.

a

female

deity

(

these

are

variously

enumerated

)

4.

a

kind

of

missile,

ततो

बिभेद

पौलस्त्यः

शक्त्या

वक्षसि

लक्ष्मणम्

R.xii.77

5.

the

expressive

power

of

a

word,

(

op.

to

लक्षणा

and

व्यंजना

)

(

in

rhetoric

),

the

relation

of

a

word

to

the

thing

designated

by

it

(

in

Nyāya

)

6.

the

poetic

faculty,

poetic

genius,

शक्तिर्निपुणता

लोकशास्त्रकाव्याद्यवेक्षणात्

K.Pr.i.

7.

the

inherent

power

of

a

cause

to

produce

its

effects

(

in

Nyāya

phil.

)

8.

the

female

organ

worshipped

by

the

Śāktas.

Bhutasankhya

३,

अग्नि,

अनल,

आज्यभुक्,

आज्याश,

उषर्बुध,

काल,

कृशानु,

कृष्णवर्त्मन्,

क्रम,

गुण,

गुप्ति,

जगत्,

ज्योति,

ज्वलन,

ज्वाल,

तपन,

तृतीय,

त्रय,

त्रिकटु,

त्रिकाल,

त्रिगत,

त्रिगुण,

त्रिजगत्,

त्रिनेत्र,

त्रिपदी,

त्रैत,

दह,

दहन,

दीप्ति,

द्युति,

धाम,

नेत्र,

पद,

पावक,

पुं,

पुर,

पुरुष,

पुष्कर,

ब्रह्मन्,

भुवन,

रत्न,

राम,

रुद्राक्ष,

रोहित,

लोक,

लोचन,

वचन,

वह्नि,

विक्रम,

विष्णु,

विष्णुक्रम,

वृत्त,

वैश्वानर,

शक्ति,

शिखा,

शिखिन्,

शिवनेत्र,

शूल,

सप्तार्चि,

सहोदर,

हरनयन,

हरनेत्र,

हव्यभुक्,

हव्यवाहन,

हव्याश,

हुतभुज्,

हुतवह,

हुताश,

हुताशन,

होतृ

६,

अङ्ग,

अब्द,

अराति

अरि,

ऋतु,

काय,

कारक,

कार्तिक,

काल,

कुमार,

कुमारवदन,

कृत्तिका,

कोष,

क्ष्माखण्ड,

खर,

गुहक,

गुहवक्त्र,

गुहास्य,

चक्रार्ध,

चमू,

चरक,

जीव,

तर्क,

दर्शन,

द्रव्य,

भार्ध,

मासार्ध,

रस,

राग,

रासभ,

रिपु,

लेख्य,

लेश्या,

वर्ण,

शक्ति,

शास्त्र,

शिलीमुखपद,

शिशु,

षट्,

षण्मुख,

समास,

सेना,

स्कन्द,

स्वाद

Bopp (Latin)

शक्ति

f.

(

r.

शक्

posse

s.

ति

)

1

)

potestas,

facultas,

vis.

SA.

2.

17.

5.

4.

2

)

lancea

ferrea.

IN.

1.

4.

(

Hib.

ceach-t,

v.

r.

शक्.

)

Indian Epigraphical Glossary

Śakti

(

EI

17

),

name

of

the

wife

of

Kāmadeva.

śakti

(

IE

7-1-2

EI

25

),

‘three’

three

in

number

(

EI

6

).

Lanman

śákti,

f.

ability,

power.

Abhyankara Grammar

शक्ति

potentiality

of

expressing

the

sense

which

is

possessed

by

words

permanently

with

them:

denota-

tive

potentiality

or

denotation

this

potentiality

shows

the

senses,

which

are

permanently

possessed

by

the

words,

to

the

hearer

and

is

descri-

bed

to

be

of

one

kind

by

ancient

grammarian

as

contrasted

with

the

two

(

अभिघा

and

लक्षणा

)

mentioned

by

the

modern

ones.

It

is

described

to

be

of

two

kinds-(

a

)

स्मारिका

शक्ति

or

recalling

capacity

which

com-

bines

चैत्रत्व

with

पाक,

and

अनुभावि-

का

शक्ति

which

is

responsible

for

the

actual

meaning

of

a

sentence.

For

details

see

Vakyapadiya

III.

(German) Schmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch

शक्ति

f.

Speer

[

vedisch!

]

Manm.

639,

3.

[

शक्ति

°Schenkel,

S

II,

32,

9

(

Ko.

)

verdruckt

für

सक्थि.

]

Mahabharata

Śakti^1,

probably

a

more

correct

reading

(

of

B.

)

instead

of

Śaktri

(

q.v.

).

Śakti^2.

§

456

(

Skandotpatti

):

III,

226,

14352

(

devyāḥ

=

Durgā?

).

Purana

शक्ति

/

ŚAKTI

I

.(

1

)

General.

Son

of

vasiṣṭha

by

arundhatī.

He

was

the

first-born

among

the

hundred

sons

of

vasiṣṭha.

kalmāṣapāda,

the

rākṣasa

captured

and

ate

śakti

and

his

pregnant

wife

adṛśyantī

spent

her

days

in

great

grief

with

vasiṣṭha.

Parāśaramuni,

father

of

vyāsa,

was

Adṛśyantī's

son.

(

For

details

see

under

(

adṛśyantī

).2

)

Other

information

(

i

)

It

was

śiva,

who

incarnated

himself

as

the

son

of

vasiṣṭha.(

ii

)

gopāyana,

bharadvāja,

āpastamba

and

Arṇodara

belong

to

the

line

of

disciples

of

śakti.

(

vāmana

purāṇa,

Chapter

6

).

शक्ति

/

ŚAKTI

II.

The

weapon

of

subrahmaṇya

is

called

śakti,

and

it

was

made

by

Viśvakarman.

Viśvakarman

once

grilled

sūrya

(

sun

)

on

his

machine

and

reduced

his

glow.

The

glow

thus

released

by

Viśvakarman

fell

on

the

earth

and

Viśvakarman

made

with

that

glow

the

cakra

(

disc

)

of

viṣṇu,

the

triśūla

(

trident

)

of

Siva

the

puṣpaka,

aerial

chariot

of

kubera

and

the

śakti

of

subrahmaṇya.

(

viṣṇu

purāṇa,

Part

3,

Chapter

2

).

शक्ति

/

ŚAKTI

III.

The

sound

‘Ś’

means

welfare

or

prosperity

and

‘kti’

prowess.

Therefore

śakti

means

she,

who

is

the

embodiment

of

prosperity

and

prowess

or

she,

who

grants

prosperity

and

prowess.

The

definition

of

‘Bhagavatī’

is,

she

who

combines

in

herself

knowledge

affluence,

wealth,

reputation,

power

and

the

female

organ.

Therefore

the

word

‘Śakti’

may

be

taken

to

mean

bhagavatī

and

pārvatī,

and

what

are

termed

as

bhagavatī,

śakti,

devī,

ambikā,

pārvatī

etc.

are

the

manifestations

of

śakti,

Śiva's

spouse.

This

śakti

exists

fractionally

in

all

devas.

When,

once

upon

a

time

the

devāsura

war

broke

out

the

Śaktis

of

devas

like

brahmā

emerged

to

help

caṇḍikā.

The

vehicle,

ornaments,

weapon

etc.

of

each

deva,

his

devī

also

possessed.

The

Śaktis

(

Devīs

)

of

the

devas

appeared

in

the

following

manner.

Brahmāṇī,

wife

of

brahmā,

rode

on

the

swan

wearing

beads

around

her

neck

and

holding

the

water-vessel

in

her

hands.

She

was

followed

by

Vaiṣṇavī

Viṣṇu's

śakti

on

garuḍa

wearing

yellow

clothes

and

with

the

conch,

disc,

lotus

etc.

in

her

hands.

Śāṅkarī

Śiva's

śakti

rode

on

the

ox

with

the

crescent

moon

and

serpents

as

ornaments

and

holding

in

her

hands

the

Śūla.

‘Kaumārī’,

Subrahmaṇya's

śakti

rode

on

airāvata

with

śūla

in

hands.

The

śakti

called

‘Vārāhī

in

the

form

of

a

great

boar

rode

carrying

a

corpse,

Nārasiṁhī’

śakti

took

the

form

of

narasiṁha

(

half

man

and

half

lion

).

Yāmyā,

Yama's

śakti,

rode

on

buffalo

holding

in

her

hands

a

long

stick.

Śaktis

called

Kauberī

and

vāruṇī

took

their

respective

forms

and

in

this

manner

all

the

Śaktis

came

to

the

help

of

devī.

This

sight

pleased

not

only

the

devas,

but

the

mother

of

the

universe

also.

Along

with

them

incarnated

on

earth

Śaṁkara,

who

gives

‘śaṁ’

(

happiness

)

to

the

world

and

blessed

caṇḍikā

on

the

battle-field

(

devī

bhāgavata,

5th

and

9th

Skandhas

).

Vedic Reference

1.

Śakti

is

said

in

the

Jaiminīya

Brāhmaṇa^1

to

have

been

the

son

of

Vasiṣṭha,

and

to

have

been

cast

into

the

fire

by

the

Viśvāmitras.

According

to

Ṣaḍguruśiṣya,

^2

who

appears

to

follow

the

Śāṭyāyanaka,

^3

the

story

of

Śakti

is

as

follows:

Viśvāmitra,

being

defeated

in

a

contest

by

Śakti,

had

recourse

to

Jamadagni,

who

taught

him

the

Sasarparī

later

he

revenged

himself

on

Śakti

by

having

him

burnt

in

the

forest.

The

Bṛhaddevatā^4

relates

the

first

part

of

the

tale

only.

Geldner^5

sees

in

the

Rigveda^6

a

description

of

the

death

struggle

of

Śakti,

but

this

interpretation

is

more

than

doubtful.^7

1

)

ii.

390

(

Journal

of

the

American

Oriental

Society,

18,

47

).

2

)

Sarvānukramaṇī,

ed.

Macdonell,

p.

107,

and

on

Rv.

vii.

32.

3

)

Geldner,

Vedische

Studien,

2,

159,

n.

3.

4

)

iv.

112

et

seq.,

with

Macdonell's

notes.

5

)

Op.

cit.,

2,

159

et

seq.

more

doubt-

fully,

Rigveda,

Kommentar,

89.

6

)

iii.

53,

22.

7

)

Oldenberg,

Ṛgveda-Noten,

1,

254.

Amarakosha

शक्ति

स्त्री।

सामर्थ्यम्

समानार्थकाः

द्रविण,

तरस्,

सहस्,

बल,

शौर्य,

स्थामन्,

शुष्म,

शक्ति,

पराक्रम,

प्राण

2।8।102।2।1

द्रविणं

तरः

सहोबलशौर्याणि

स्थाम

शुष्मं

च।

शक्तिः

पराक्रमः

प्राणो

विक्रमस्त्वतिशक्तिता॥

पदार्थ-विभागः

,

गुणः,

मानसिकभावः

शक्ति

स्त्री।

कासूः

समानार्थकाः

शक्ति

3।3।66।2।1

कक्षान्तरेऽपि

शुद्धान्तो

नृपस्यासर्वगोचरे।

कासूसामर्थ्ययोः

शक्तिर्मूर्तिः

काठिन्यकाययोः॥

पदार्थ-विभागः

उपकरणम्,

आयुधम्

Kalpadruma

शक्तिः,

स्त्रीलिङ्गम्

(

शक

+

क्तिन्

)

कायजनन-सामर्थ्यम्

यथा,

--“या

देवी

सर्व्वभूतेषु

शक्तिरूपेण

संस्थिता

।”इति

देवीमाहात्म्यस्य

टीकायां

नागोजीभट्टः

शक्यते

जेतुमनया

सा

प्रभावोत्साहमन्त्रज-भेदात्त्रिविधा

तत्र

प्रभुत्वे

साधकत्वात्

कोष-दण्डौ

प्रभुशक्तिः

विक्रमेण

स्वशक्त्या

विस्फु-रणमुत्साहशक्तिः

सन्ध्यादीनां

सामादी-नाञ्च

यथावस्थानं

मन्त्रशक्तिः

सामर्थ्य-मात्रम्

तत्पर्य्यायः

द्रविणम्

तरः

सहः४

बलम्

शौर्य्यम्

स्थाम

शुष्मम्

परा-क्रमः

प्राणः

१०

इत्यमरः

शुष्म

११

सहम्१२

इति

शब्दरत्नावली

ऊर्ज्जः

१३

इतिजटाधरः

कासूः

सा

तु

शर्व्वलानामास्त्रम्

।इति

नानार्थे

अमरभरतौ

गौरी

इतिमेदिनी

लक्ष्मीः

इति

शब्दमाला

*

त्रिशक्तयो

यथा,

--“एषा

त्रिशक्तिरुद्दिष्टा

नयसिद्धान्तगामिनी

।एषा

श्वेता

परा

सृष्टिः

सात्त्विकी

ब्रह्मसंस्थिता

एषैव

रक्ता

रजसि

वैष्णवी

परिकीर्त्तिता

।एषैव

कृष्णा

तमसी

रौद्री

देवी

प्रकीर्त्तिता

परमात्मा

यथा

देवो

एक

एव

त्रिधा

स्थितः

।प्रयोजनवशाच्छक्तिरेकैव

त्रिविधाभवत्

”इति

वाराहे

त्रिशक्तिमाहात्म्यनामाध्यायः

*

अपि

।“बिन्दुः

शिवात्मकस्तत्र

बीजं

शक्त्यात्मकंस्मृतम्

।तयोर्योगे

भवेन्नादस्तेभ्यो

जातास्त्रिशक्तयः

”इति

क्रियासारः

अन्यच्च

।“इच्छा

क्रिया

तथा

ज्ञानं

गौरी

ब्राह्मी

तु

वैष्णवी

।त्रिधा

शक्तिः

स्थिता

यत्र

तत्परं

ज्योतिरो-मिति

”इति

गोरक्षसंहिता

*

अष्ट

शक्तयो

यथा,

--“इन्द्राणी

वैष्णवी

शान्ता

ब्रह्माणी

ब्रह्मवादिनी

।कौमारी

नारसिंही

वाराही

विकटाकृतिः

माहेश्वरी

महामाया

भैरवी

भीरुरूपिणी

।अष्टौ

शक्तयः

सर्व्वा

रथस्थाः

प्रययुर्मुदा

”इति

ब्रह्मवैवर्त्ते

श्रीकृष्णजन्मखण्डे

बाणयुद्धं

नाम११९

अध्यायः

*

नव

शक्तयो

यथा,

--“तत्र

पद्मे

चाष्टदले

मध्ये

भक्तिपूर्व्वकम्

।वैष्णवीञ्चैव

ब्रह्माणीं

रौद्रीं

माहेश्वरीं

तथा

नारसिंहीञ्च

वाराहीमिन्द्राणीं

कार्त्तिकीं

तथा

।सर्व्वशक्तिस्वरूपाञ्च

प्रधानां

सर्व्वमङ्गलाम्

नवशक्तीश्च

संपूज्य

घटे

देवांश्च

पूजयेत्

”इति

ब्रह्मवैवर्त्ते

प्रकृतिखण्डे

६१

अध्यायः

*

पञ्चाशद्विष्णुशक्तयो

यथा,

--“कीर्त्तिः

कान्तिस्तष्टिपष्टी

धृतिः

शान्तिः

क्रियादया

।मेधा

सहर्षा

श्रद्धा

स्याल्लज्जा

लक्ष्मीः

सरस्वती

प्रीती

रती

रमा

प्रोक्ताः

क्रमेण

स्वरशक्तयः

।जया

दुर्गा

प्रभा

सत्या

चण्डा

वाणी

विलासिनी

विरजा

विजया

विश्वा

विनदा

सुनदा

स्मृतिः

।ऋद्धिः

समृद्धिः

शुद्धिश्च

भक्तिर्मुक्तिर्मतिः

क्षमा

रमोमा

क्लेदिनी

क्लिन्ना

वसुदा

वसुधा

परा

।परा

परायणा

सूक्ष्मा

सन्ध्या

प्रज्ञा

प्रभा

निशा

अमोघा

विद्युता

चेति

शक्तयः

सर्व्वकामदाः

।एताः

प्रियतमाङ्केषु

निषण्णाः

सस्मिताननाः

विद्युद्दामसमानाङ्ग्यः

पङ्कजाभयबाहवः

*

पञ्चाशद्रुद्रशक्तयो

यथा,

--“गुणोदरी

स्याद्बिरजा

शाल्मली

तदनन्तरम्

।लोलाक्षी

वर्त्तुलाक्षी

दीर्घघोणा

समीरिता

सदीर्घमुखीगोमुख्यौ

दीर्घजिह्वा

तथैव

।कुण्डोदर्य्यर्द्धकेश्यौ

तथा

विकृतमुख्यपि

ज्वालामुखी

ततो

ज्ञेया

पश्चादुल्कामुखी

ततः

।सुश्रीमुखी

चैव

विद्यामुख्येताः

स्वरशक्तयः

महाकालीसरस्वत्यौ

सर्व्वसिद्धिसमन्विते

।गौरी

त्रैलोक्यविद्या

स्यान्मन्त्रसिद्धिस्ततः

परम्

आत्मशक्तिर्भूतमाता

तथा

लम्बोदरी

स्मृता

।द्रावणी

नागरी

भूयः

खेचरी

चापि

मञ्जरी

रूपिणी

चित्रिणी

पश्चात्

काकोदर्य्यपि

पूतना

।स्याद्भद्रकाली

योगिन्यौ

शङ्खिनी

गर्ज्जिनी

तथा

कालरात्रिश्च

कुब्जिन्या

कपर्दिन्यपि

वज्रया

।जया

सुमुखेश्वर्य्या

रेवती

माधवी

ततः

वारुणी

वार्षवी

प्रोक्ता

पश्चाद्रक्षोविदारिणी

।ततश्च

सहजा

लक्ष्मीर्व्यापिनी

माययान्विता

एता

रुद्राङ्कपीठस्थाः

सिन्दूरारुणविग्रहाः

रक्तोत्पलकपालाभ्यामलङ्कृतकराम्बुजाः

”इति

प्रपञ्चसारः

*

कुलशक्तयो

यथा,

--“शक्तयः

परमेशानि

!

विदग्धाः

सर्व्वयोषितः

।नटी

कापालिकी

वेश्या

मालिनी

कुङ्कुमालिनी

चाण्डाली

कुलाली

रजकी

नापिताङ्गना

।गोपिनी

योगिनी

शुद्धा

ब्राह्मणी

राजकन्यका

कोचाङ्गना

देवेशि

!

तथैव

शङ्खकारिणी

।एता

षड्विंशतिः

कन्या

देवानामपि

दुर्लभा

दैवज्ञा

व्याधवामा

तथा

मांसापहारिणी

।बौद्धा

जवनी

देवि

तथा

रसपसारिणी

वेश्या

चतुर्व्विधा

प्रोक्ता

द्विविधा

कुङ्कुमालिनी

।धीवरी

द्विविधा

प्रोक्ता

तथैव

गणिकाङ्गना

कुम्भकारी

द्विधा

प्रोक्ता

तथैव

गोपिनी

स्मृता

।वातवैद्याङ्गना

देवि

जवनी

द्बिविधा

स्मृता

बौद्धकन्या

त्रिधा

देवि

तथा

कोचाङ्गना

प्रिया

।पूर्व्वोक्ताभिः

सहैकत्र

चतुःषष्टिश्च

शक्तयः

”इति

रेवतीतन्त्रे

पटलः

*

अपि

।“पञ्चाचारेण

देवेशि

!

कुलशक्तिं

प्रपूजयेत्

।नटी

कापालिकी

वेश्या

रजकी

नापिताङ्गना

ब्राह्मणी

शूद्रकन्या

तथा

गोपालकन्यका

।मालाकारस्य

कन्या

नव

कन्या

प्रकीर्त्तिताः

।विशेषवैदग्ध्ययुताः

सर्व्वा

एव

कुलाङ्गनाः

।रूपयौवनंसम्पन्ना

शीलसौभाग्यशालिनी

।पूजनीया

प्रयत्नेन

ततः

सिद्धिर्भवेद्

ध्रुवम्

”इति

गुप्तसाधनतन्त्रे

पटलः

*

तस्याः

प्रशंसा

यथा

।“शक्तिं

विना

महेशानि

!

सदाहं

शवरूपकः

।शक्तियुक्तो

यदा

देवि

!

शिवोऽहं

सर्व्वकामदः

शक्तियुक्तं

जपेन्मन्त्रं

मन्त्रं

केवलं

जपेत्

।सावित्रीसहितो

ब्रह्मा

सिद्धोऽभून्नगनन्दिनि

द्वारवत्यां

कृष्णदेवः

सिद्धोऽभूत्

सत्यया

सह

।तथा

कोचबधूसङ्गान्मम

सिद्धिर्व्वरानने

ईश्वरोऽहं

महादेवि

!

केवलं

शक्तियोगतः

।शक्तियोगेन

देवेशि

यदि

सिद्धिर्न

जायते

तदैव

परमेशानि

मम

वाक्यं

वृथा

भवेत्

।यद्दत्तं

जलगण्डूषं

शक्तिवक्त्रे

सुरेश्वरि

!

सिन्धुरूपं

महेशानि

!

तज्जलं

नात्र

संशयः

।स्वीयेष्टदेवीभावेन

भोजयेत्ताञ्च

यत्नतः

शक्तिश्च

कथ्यते

देवि

शृणुष्व

सुरसुन्दरि

।त्रयो

दशाब्दादूर्द्ध्वं

या

पञ्चविंशतिवार्षिकी

अप्रसूता

विशेषेण

पञ्चमेऽपि

भवेत्

प्रिये

।सुन्दरी

तु

विशेषेण

प्रसूता

वाप्रसूतिका

अवश्यं

पञ्चमं

कुर्य्यात्

शक्तिमात्रे

महेश्वरि

”इति

शक्तिकागमसर्व्वस्वम्

*

तस्या

उत्पत्तिमाहात्म्यादिर्यथा,

--नारायण

उवाच

।“सह

बुद्ध्या

बुद्धिमन्तो

वक्तुमुचितं

सुराः

।सर्व्वे

शक्त्यालया

विश्वे

शक्तिमन्तो

हि

जीविनः

ब्रह्मादितृणपर्य्यन्तं

सर्व्वं

प्राकृतिकं

जगत्

।सत्यं

नित्यं

विना

माञ्च

मया

शक्तिः

प्रकाशिता

अविर्भूता

सा

मत्तः

सृष्टौ

देवी

मदीच्छया

।तिरोहिता

सा

शेषे

सृष्टिसंहरणे

मयि

सृष्टिकर्त्री

प्रकृतिः

सर्व्वेषां

जननी

परा

।मम

तुल्या

मन्माया

तेन

नारायणी

स्मृता

सुचिरञ्च

तपस्तप्तं

शम्भुना

ध्यायता

माम्

।तेन

तस्मै

मया

दत्ता

तपसां

फलरूपिणी

व्रतञ्च

लोकशिक्षार्थमस्या

स्वार्थमेव

।स्वयं

व्रतानां

तपसां

फलदात्री

जगत्त्रये

मायया

मोहिताः

सर्व्वे

किमस्या

वास्तवं

व्रतम्

।साध्यमस्या

व्रतफलं

कल्पे

कल्पे

पुनः

पुनः

सुरेश्वरा

यदंशाश्च

ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः

।कलाः

कलांशरूपास्ते

जीविनश्च

सुरादयः

मृदा

विना

कुलालश्च

घटं

कर्त्तुं

यथाक्षमः

।विना

स्वर्णं

स्वर्णकारः

कुण्डलं

कर्त्तमक्षमः

विना

शक्त्या

तथाहञ्च

स्वसृष्ठिं

कर्त्तुमक्षमः

।शक्तिप्रधाना

सृष्टिश्च

सर्व्वदर्शनसम्मता

अहमात्मा

निर्लिप्तोऽदृश्यः

साक्षी

देहि-नाम्

।देहाः

प्राकृतिकाः

सर्व्वे

नश्वराः

पाञ्चभौतिकाः

अहं

नित्यशरीरी

भानुविग्रहविग्रहः

।सर्व्वाधारा

प्रकृतिः

सर्व्वात्माहं

जगत्सु

अहमात्मा

मनो

ब्रह्मा

ज्ञानरूपो

महेश्वरः

।पञ्च

प्राणाः

स्वयं

विष्णुर्ब्बुद्धिः

प्रकृतिरीश्वरी

शक्त्यो

निद्रादयश्चैताः

सर्व्वाश्च

प्रकृतेः

कलाः

।सा

शैलेन्द्रकन्येयं

इति

वेदनिरूपितम्

”इति

ब्रह्मवैवर्त्ते

गणेशखण्डे

अध्यायः

*

अपि

।“सा

शक्तिः

सृष्टिकाले

पञ्चधा

चेश्वरेच्छया

राधा

पद्मा

सावित्री

दुर्गा

देवी

सरस्वती

प्राणाधिष्ठातृदेवी

या

कृष्णस्य

परमात्मनः

।प्राणाधिकप्रियतमा

सा

राधा

परिकीर्त्तिता

ऐश्वर्य्याधिष्ठातृदेवी

सर्व्वमङ्गलकारिणी

।परमानन्दरूपा

सा

लक्ष्मीः

परिकीर्त्तिता

विद्याधिष्ठातृदेवी

या

परमेशस्य

दुर्लभा

।वेदशास्त्रयोगमाता

सा

सावित्री

प्रकीर्त्तिता

बुद्ध्यधिष्ठातृदेवी

या

सर्व्वशक्तिस्वरूपिणी

।सर्व्वज्ञानात्मिका

सर्व्वा

सा

दुर्गा

दुर्गनाशिनी

रागाधिष्ठातृदेवी

या

शास्त्रज्ञानप्रदा

सदा

।कृष्णकण्ठोद्भवा

या

सा

देवी

सरस्वती

पञ्चधादौ

स्वयं

देवी

मूलप्रकृतिरीश्वरी

ततः

सृष्टिकमेणैव

बहुधा

कलया

सा

।योषितः

प्रकृतेरंशाः

पुमांसः

पुरुषस्य

”इति

ब्रह्मवैवर्त्ते

गणेशखण्डे

४०

अध्यायः

*

ब्रह्माणीशक्त्युत्पत्तिर्यथा

।“ततो

ब्रह्मादयो

देवा

भयं

जग्मुः

सवासवाः

।यदि

स्यान्निर्ज्जितो

देवः

क्षयः

सर्व्वदिवौकसाम्

एतस्मिन्नन्तरे

शक्र

!

ब्रह्मा

चिन्तयते

क्रियाः

।स्त्रीरूपधारिणी

भूत्वा

सहायत्वं

महेश्वरे

क्षिप्रं

कुरु

स्वकार्य्ये

त्वं

एवं

विश्वेश्वरे

रणे

।ततो

द्योतितवान्

शम्भुः

स्वशक्तिं

किरणोज्ज्व-लाम्

ब्रह्मरूपधरां

किन्तु

ललनाकारविग्रहाम्

।हंसस्यन्दनमारूढा

स्वकीयायुधधारिणी

तर्ज्जयन्ती

महौजेन

दानवानां

भयङ्करी

।तस्य

घोराणि

कर्म्माणि

दृष्ट्वा

विस्मयन्

शिवः

।का

पुनः

स्रष्टुः

सुस्नेहा

सदातिप्रतिपक्षजित्

।तस्याः

शक्तिं

द्बितीयाञ्च

सृजामि

अपराजि-ताम्

”इति

देवीपुराणे

रुरुवधे

ब्रह्माण्युत्पत्तिः

*

नन्दातीर्थे

शक्तिमन्त्रविचारनिषेधो

यथा

।“योऽसावनादिमध्यान्तशिवशक्तिमयः

परः

।तस्यैव

परमानन्दा

सर्व्वकिल्विषनाशिनी

तत्प्रभावेण

प्राप्नोति

तपोयज्ञादिकं

फलम्

।मन्त्राणां

देवशक्तीनां

विचारो

वरानने

”इति

देवीपुराणे

नन्दाकुण्डप्रवेशः

प्रथमा-ध्यायः

*

प्रकृतिः

यथा,

--“प्रधानं

प्रकृतिः

शक्तिर्नित्या

चाविकृतिस्तथा

।एतानि

तस्या

नामानि

पुरुषं

या

समाश्रिता

”तस्या

गुणानाह

।“सत्त्वं

रजस्तमस्त्रीणि

विज्ञेयाः

प्रकृतेर्गुणाः

।”इति

भावप्रकाशः

*

शक्तिविषयकपुष्पाणि

यथा,

--“अथ

पुष्पं

प्रवक्ष्यामि

कर्म्मयोगे

महेश्वरि

।शृणुष्व

परया

भक्त्या

यथोक्तं

ब्रह्मणा

पुरा

कमले

करवीरे

द्वे

कुसुम्भे

तुलसीद्वयम्

।जात्यशोके

केतकी

द्वे

कुमारीचम्पकोत्पलम्

कुन्दमन्दारपुन्नागपाटलानागचम्पकम्

।आरग्वधं

कर्णिकारं

पावन्ती

नवमल्लिका

सौगन्धिकं

सकोरण्डं

पलाशाशोकसर्ज्जकाः

।सिन्धुवारो

ह्यपामार्गवापुलीकञ्च

कामजम्

व्याघ्रचेलं

दमनकं

मरुवकं

ततः

परम्

।लवङ्गं

जलकर्पूरं

तगरञ्च

जवा

तथा

शिवपुष्पं

द्रोणपुष्पं

कामराजं

सुकेतकम्

।अन्यानि

वनपुष्पाणि

जलजस्थलजानि

।गिरिजानि

देशजानि

नानापुष्पाण्यतः

परम्

”इति

प्रपञ्चसारः

Vachaspatyam

शक्ति

स्त्री

शक--क्तिन्

सामर्य्ये

स्त्रीदेवतायां

देवी-मूर्त्तौ

न्यायाद्युक्ते

कारणनिष्ठे

कार्य्योत्पादनयोग्ये३

धर्मभेदे

शव्दनिष्ठे

अर्थवोधकतारूपे

बोध्यत्वप्रकार-केच्छाविषयत्वरूपे

वृत्तिभेदे

शर्वलाख्ये

अस्त्रभेदे

अमरः

।मीमांसकमते

शक्तिः

पदार्थान्तरम्

यथोक्तम्

अनुमा०

चि०

।“स्यादेत्

ईश्वरवत्

कार्य्येणैव

शक्तिरप्यनुमीयते

तथा

हि-यादृशादेव

करानलसंयोगाद्दाहो

जायते

तादृशादेव

सतिप्रतिबन्धके

जायते

अतो

यदभावात्

कार्य्याभावस्तद्व-ह्न्यादावभ्युपेयं

तेन

विना

तदभावात्

यत्तद्भावानु-पपत्तेर्व्यतिरेकमुखेन

शक्तिसिद्धिः”

न्ययमते

तन्निरा-सस्तत्रैव

ईश्वरवादग्रन्थे

दर्शितो

यथा“तृणारणिमणिफुत्कारादिव्यक्तीनामानन्त्येन

प्रतिव्यक्तिभावहेतुजानन्तशक्तिस्वीकारे

गौरवं

तावदनन्तव्यक्तिजन्या-वान्तरवह्निव्यक्तिषु

जातित्रयकल्पने

लाघवमिति

तदेवकल्प्यते

जातौ

योग्यानुपलन्धिबाधः

गोमयप्रभव-वृश्चिकयोर्वा

पाटलत्वकपिलत्वव्यङ्ग्यवैजात्यस्य

प्रत्यक्ष-सिद्धत्वात्

तृणजन्यनानावह्निषु

तृणजन्यत्वज्ञानानन्तरंमणिजन्यव्यावृत्त्याऽनुगतबुद्धिरस्त्रि

जातिविषया

तृण-जन्यत्वेनोपाधिनाऽसाविति

चेन्न

बाघकं

विनानुगतबुद्धे-स्तद्व्यङ्ग्यजातिविषयत्वनियमात्

गोमयवृश्चिक-प्रभववृश्चिकजातिपरम्परायामनगतजात्यापत्तिः

गोमय-जन्यवृश्चिकप्रभवत्वजातेः

सत्त्वात्

वह्निमात्रे

दाहस्पर्शवानवयकः

तत्संयोगः

सेवनादिश्च

कारणानि

तुतृणादिकं

विनापि,

तदुत्पत्तिप्रसङ्गः

विशेषसामग्रीमा-दायैव

साध्यसामग्र्याजनकत्वात्”

।एवमाधेयशक्तिरपि

मीमांसकमतेन

पूर्वपक्षीकृत्य

तत्रनिरस्ता

यथा

तच्च

प्रोक्षणप्रतिष्ठाशब्दयोर्दर्शितम्

अधिकंकिञ्चिदत्र

प्रदर्श्यते

यथा“कामिनीचरणामिघातदोहदादिभिरशोकपुष्पोत्कर्षदर्श-नादपि

नाधेयशक्तिः

समयविशेषावच्छिन्नचरणदोहादिसंयोगध्वंसस्यैव

कारणत्वात्

चरणाभिधाताकृष्टभागा-न्तजनितवृक्षादेव

वा

तदुपपत्तिः

कालान्तरे

पुष्पाद्युत्क-र्षात्

दुःखावयवोपचयावश्यम्भावेन

वृक्षभेदावश्यकत्वात्

।नापि

ताम्बकांस्यादावम्लभस्मसंयोगादिजन्यशुद्धिरूपाआधेयशक्तिः

तत्संयोगध्वंसस्य

संयोगसमानकालीना-स्पृश्यस्पर्शादिप्रतियोगिकयावदनादिसंसंर्गाभावसहितस्यशुद्धिपदार्थत्वात्

भस्मादिसंयोगजनितः

कांस्याद्युपभोक्तृनिष्ठः

संस्कार

एव

शुद्धिरित्यन्थे

अभिमन्त्रितपयःपल्लवादावपि

समयविशेषावच्छिन्नाभिमन्त्रणध्वंस

एवव्यथाद्यपनायकः

तत्तन्मन्त्रदेवतासन्निधिरेव

वा

कल-मवीजाटीनामापरमाण्वन्तभङ्गे

तत्र

चावान्तर-जात्यभावे

नियतकलमजातीयादिसिद्धिरपि

परमाणु-षाकजविशेषादेव

कार्य्यवृत्तिरूपादि

सजातीयस्य

पूर्बरूपा-दिविजातीयस्य

परमाणौ

पाकजरूपादैरुभयासिद्धत्वात्यथा

हि

कमलवीजं

यवादिजात्या

व्यावर्त्त्यते

तथातत्परमाणवोऽपि

पाकजैरेव

एवं

माघकर्षणजनितात्परमाणुपाकपरम्पराविशेषादेव

हैमन्तिकशस्योत्पत्तिः

।एतेन

लाक्षारसावसेकादयो

वाख्याताः

निमित्तविशेष-जनितपाकजात्तत्फलविशेषः

यथा

हारीतमांसं

हरिद्रा-मलसाधितमुपयोगात्

सद्योष्यापादयति

नान्यथा

साधि-तमित्यादि

यत्र

तोयतेजोवायुषु

पाकजोविशेष-स्तत्रोद्भवानुद्गवद्रवकठिनत्वादयोविशेषास्तत्तदुपनायकादृ-ष्टविशेषादेव

तुलादौ

चाधिवासपूर्वकतुलारोहणसामग्रीतुल्यस्य

सत्यासत्यप्रतिज्ञत्वसहिता

प्राचीनाधर्माधर्मफलेतज्जयमङ्गौ

जनयति

यद्वा

अयं

निष्पापः

पापवान्वेति

तुलारूढाभिशस्तज्ञानविशेषसहिता

सा

तथा,

त-दाहुः,

“तांस्तु

देवाः

प्रपश्यन्ति

स्वश्चैबान्तरपुरुषः”

इतिअथ

वा

प्रतिज्ञाशुद्ध्यशुद्धी

अपेक्ष्य

तया

घर्माधर्मौ

ज-न्येते

ताभ्याञ्च

जयपराजयौ

सत्यासत्यप्रत्यभिज्ञाभिशस्त-तुलारोहणस्येष्टानिष्टफलत्वे

नार्थतो

विधिनिषेधात्

अ-भिशस्तः

सत्यपतिज्ञोविजयकामस्तुलामारोहेदित्यसत्यप्र-तिज्ञो

तुलामारोहेदिति

श्रुतेरुन्नयनात्

यद्वा

तयादवतासन्निधिः

क्रियते

ताश्च

कर्मानुरूपलिङ्गमभिव्यञ्ज-यन्ति”

तत्र

शक्तिपदार्थस्वरूपादिकमुक्तं

यथा“कस्तर्हि

शक्तिपदार्थः

कारणत्वं

तच्च

स्वस्वव्याप्येतरस-कलसंपत्तौ

कार्य्याभावव्यापकाभाबाप्रतियोनित्वम्

अथवा

यत्र

कार्य्याभावव्याप्यता

इतराभावावच्छिन्ना

तत्का-रणवीजे

अङ्कुराभावव्याप्यता

वोजत्वेनावच्छिद्यतेइतरसमवधाने

सति

वोजादङ्कुरसत्त्वात्,

किन्त्वि

तरा-भावेनावच्छिद्यते

इतराभावावच्छिन्ना

तत्कारणवीजे

अ-ङ्कुराभावव्याप्यता

वीजत्वेनावच्छिट्यते

इतराभावेवीजस्याङ्कुराभावनियमात्

शिलाशकलेष्वङ्कुरामाव-व्याप्यता

शिलात्वेनैषावच्छिद्यते

यद्वा

अन्यासमवधाना-वच्छिन्नकार्य्यानुत्पत्तिव्याप्यत्वं

कारणत्वं,

रासभादेः

का-र्य्याभावव्याप्यया

अन्यासमवधानस्य

वैयर्थ्येनानवच्छेदक-त्वात्

अनन्यषासिद्धनियतपूर्ववर्त्तिजातीयत्वं

वा

तत्त्वम्

।अन्यथासिद्धञ्च

त्रिधा

येन

सहैव

यस्य

यं

प्रति

पूर्व-वर्त्तित्वमवगम्यते,

यथा

घटं

प्रति

दण्डरूपस्य,

(

)

अन्यंप्रति

पूर्ववर्त्तित्वे

ज्ञाते

एव

यं

प्रति

यस्य

पूर्ववर्त्तित्व-मवगम्यते

यथा

शब्दं

प्रति

पूर्ववर्त्तित्वे

ज्ञाब

एव

ज्ञानं

प्र-त्याकाशस्य

(

)

अन्यत्र

कॢप्तनियतपूर्ववर्त्तिन

एव

कार्य्य-सम्भवे

तत्सहभूतत्वम्

(

)

यथा

गन्धवति

गन्धागुत्पादा-दुगन्धं

प्रति

तत्प्रागभावस्य

नियतपूर्ववर्त्तित्वकल्पनात्पाकजस्थले

गन्घं

प्रति

रूपादिप्रागभावादीनामप्यन्यथा-सिद्धत्वम्

एतत्त्रितयव्यतिरेके

नियतपूर्ववर्त्तित्वं

कारण-त्वम्

यागापूर्वयोस्तु

यागपूर्ववर्त्तित्वेऽवगते

त्वगम्य-माने

यत्र

जन्यस्य

पूर्ववर्त्तित्वेऽवगते

जनकस्य

पूर्वभावो-ऽवगम्यते

तत्र

जन्येन

जनकस्यान्यथांसिद्धिः

यत्र

चजनकस्य

तथात्वेऽवगते

जन्यस्य

पूर्वभावावगतिस्तत्र

तद्-द्वारा

तस्य

जनकत्वमेव

दण्डसंयोगभ्रमणयोस्तु

युग-पदेव

पूर्वभावितत्वग्रहः

स्वस्वानन्तरोत्पत्तिकसकलसम-वधाने

सत्यपि

यस्याभावात्

कार्य्यं

जायते

सति

चजायते

तज्जातीयं

प्रति

तदनन्यथासिद्धम्

अनन्यथा-सिद्धनियतपूर्बवर्त्तित्वं

कारणत्वमित्यन्यै

तन्न

ईश्वरतद्-बुद्ध्यादीनामसंग्रहात्

तद्ज्वतिरेकस्य

तत्समवधान-व्यतिरेकस्य

वाऽभावात्

कार्य्यस्यान्यथानुपपद्यमानताव्य-वस्थाप्यत्वं

वाऽनन्यथासिद्धम्

नन्वेवमतिरिक्तशक्तौसाधकबाधकप्रमाणाभावान्नित्यं

संशयः

साधका-भावस्य

बाधकत्वं

बाधकाभावस्य

साधकत्वादिति

चेन्नसाधकाभावेन

वह्नावन्यत्र

सिध्यतीन्द्रियधर्माभावसाधनेलाधवं

बाधकाभावेनातीन्द्रियधर्मसाधने

गौरवमितिसाधकाभावात्तदभाव

एव

सिध्यतीति”

।“इच्छा

क्रिया

तथा

ज्ञानं

गौरी

ब्राह्मी

तु

वैष्णवी

।त्रिधा

शक्तिः

स्थिता

यत्र

तत्परं

ज्योतिरोमति”

गोरक्षसं०

।सत्त्वरजस्तमोगुणत्रयाधीने

ईश्वरस्य

क्रमेण

ज्ञानेच्छा-क्रियारूपे

शक्तित्रये

“एषा

त्रिशक्तिरुद्दिष्टा

नर-सिद्धान्तगामिनी

एषा

श्वेता

परा

सृष्टिः

सात्त्विकोब्रह्मसंस्थिता

एषैव

रक्ता

रजसि

वैष्णवी

परिकीर्त्तिता

।एषैव

कृष्णा

तमसि

रौद्री

देवी

प्रकीर्त्तिता

परमात्मायथा

देव

एकएव

त्रिधार्पितः

प्रयोजनवशाच्छक्तिरेकैवत्रिविधाऽभवत्”

वराहपु०

प्रकृतिशक्तिश्च

ईश्वरस्यसृष्टिकर्त्तृत्वप्रवर्त्तिता

“शिवः

शक्त्या

युक्तो

यदि

भवतिशक्तः

प्रभवितुम्”

आमन्दल०

तन्त्रोक्ते

पीठाधिष्टा-तृदेवताभेदे

देवभेदे

पीठशक्तयो

भिन्नास्तन्त्रसारादौ

उक्ताः

।राज्ञां

प्रभावोत्साहमन्त्रजाते

सामर्ध्ये

अमरः

।८

गौर्य्यां

मेदि०

लक्ष्म्यां

शब्दमा०

।वृत्तिभेदशक्तिश्च

अर्थबोधानुकूलः

पदपदार्थसम्बन्धः

चइदं

पदममुमर्थं

बोधयतु,

अस्मात्

शब्दादयमर्थो

बोद्धव्यइत्येवंरूपः

इच्छात्मकः

सङ्केतः,

घटादिपदार्थविशेष्यकघटादिपदजन्यबोधविषयताप्रकारकेच्छाषिषयोवा

मी-मांसकास्तु

अभिधा

नाम

पदार्थान्तरं

सङ्केतग्राह्यं

शक्ति-रित्याहुः

पदपदार्थयोः

सम्बन्धान्तरं

शक्तिरिति

शा-ब्दिकाः

सा

शक्तिस्त्रिविधा

रूढिर्योगः

योगरूढिश्चेतितत्राद्या

घटादिपदेषु,

द्वितीया

पाचकादिपदेषु,

तृतीयापङ्कजादिपदेषु

प्राभाकरमते

शक्तिर्द्विविधा

अनुभाविकास्मारिका

तत्राद्या

कार्य्यत्वान्विते,

द्वितीया

तु

जातौ

।तत्र

गवादिपदानां

जात्याकृतिविशिष्टव्यक्तौ

शक्तिरितिनैयायिकाः

व्यक्तावेव

शक्तिरिति

नव्याः

जात्था-कृतिव्यक्तिषु

तिसृषु

शक्तिरिति

वैयाकरणाः

जातावेवशक्तिर्व्यक्तेर्भानं

त्वाक्षेपादिति

भाट्टादयः

जातौ

थ्यक्तौचोभयत्र

शक्तिः

किन्तु

जात्यंशे

ज्ञाता

व्यक्त्यंशे

स्वरूप-सती

प्रत्यायिकेति

कार्य्यान्वितव्यक्तौ

शक्तिरिति

प्राभा-कराः

धातोस्तु

फलावच्छिन्नव्यापारे

शक्तिरितिनैयायिकाः

फल

एव

शक्तिरिति

मण्डनादयः

।व्यापारे

शक्तिरिति

रत्नकोषकृत्

आख्यातस्य

कृतौशक्तिरिति

नैयायिकाः

कर्त्तरि

शक्तिरिति

शाब्दिकाः

।व्यापारमात्रे

शक्तिरिति

मीमांसकाः

चतुर्विधविषय-त्वात्

तस्याश्चातुर्विध्यं

शब्दश०

प्र०

अलङ्कारिमते

दर्शितंयथा“जातिद्रव्यगुणस्पन्दैर्धर्मैः

सङ्केतवत्तया

जातिशब्दादि-भेदेन

चातुर्विध्यं

परे

जगुः”

गोगवयादीनां

गोत्वा-दिजात्या,

पश्वाद्यादीनां

लाङ्गूलधनादिद्रघ्येण,

धन्यपि-शुनादीनां

पुण्यद्वेषादिगुणेन

चलचपलादीनाञ्च

श-ब्दानां

कर्मणावच्छिन्नशक्तिमत्त्वाच्चातुर्विध्यमेब

रूढाना-मिति

तदुक्तं

दण्ड्याचार्यैः

“शब्दैरेव

प्रतीयन्ते

जाति-द्रव्यगुणक्रियाः

चातुर्विध्यादमीषान्तु

शब्द

उक्तश्चतु-र्विधः”

इति

।तदेतन्निरासितं

तत्रैव

“तदेतज्जडमूकमूर्खादीनामन्यशू-न्यादीनाञ्च

शब्दानामपरिग्रहापत्त्या

परित्यक्तमस्माभिः”

Grammar

शक्ति

potentiality

of

expressing

the

sense

which

is

possessed

by

words

permanently

with

them:

denota-

tive

potentiality

or

denotation

this

potentiality

shows

the

senses,

which

are

permanently

possessed

by

the

words,

to

the

hearer

and

is

descri-

bed

to

be

of

one

kind

by

ancient

grammarian

as

contrasted

with

the

two

(

अभिघा

and

लक्षणा

)

mentioned

by

the

modern

ones.

It

is

described

to

be

of

two

kinds-(

a

)

स्मारिका

शक्ति

or

recalling

capacity

which

com-

bines

चैत्रत्व

with

पाक,

and

अनुभावि-

का

शक्ति

which

is

responsible

for

the

actual

meaning

of

a

sentence.

For

details

see

Vakyapadiya

III.

Capeller Germany

1.

श॑क्ति

Feminine.

Kraft,

Vermögen,

Wirksamkeit,

Hilfe

(

auch

शक्ति॑

)

die

Kraft

eines

Gottes

(

bes.

Śiva's

),

die

Königsgewalt

(

dreifach

gedacht

)

Wortfunction,

Casusbegriff

(

g.

).

2.

श॑क्ति

u.

शक्ति॑

Feminine.

Speer.

3.

शक्ति

Masculine.

N.

eines

Rishi.

Grassman Germany

śaktí,

f.

[

von

śak

],

1〉

Kraft

2〉

Können,

Vermögen

3〉

Hülfleistung,

namentlich

4〉

mit

Gen.

des

Hülfe

leistenden

5〉

Gabe,

Geschenk

der

Götter

[

G.

]

an

die

Menschen,

oder

6〉

der

Menschen

[

G.

]

an

die

Götter,

Opfergabe

7〉

Speer

(

bei

BR.

3.

śakti

).

-ís

3〉

bhadrā́

{83,

3}.

4〉

śaśamānásya

{318,

8}.

5〉

te

(

índrasya

)

{536,

10}

(

vásvī

).

-ím

1〉

{291,

3}(

?

).

7〉

hástā‿iva

abhí

saṃdadī́

nas

{230,

7}.

-ī́

[

I.

]

1〉

{584,

8}

(

neben

śácībhīs

).

-ī́s

[

A.

p.

]

4〉

te

(

índrasya

)

{265,

14}

(

neben

sakhyám

).

6〉

pitṝṇā́m

{109,

3}.

śákti,

f.,

dass.

-im

7〉

dīrghám

aṅkuśám

yathā

bíbharṣi

{960,

6}.

2〉

yád

te

cakṛmā́

vidā́

{31,

18}.

-ibhis

1〉

{851,

5}

{914,

10}.

śaktí:

-ím

6〉

{339,

3}.

Burnouf French

शक्ति

शक्ति

feminine

(

sfx.

ति

)

pouvoir,

pouvoir

d'agir,

énergie

active.

Pouvoir

royal.

Une

शक्ति

ou

énergie

féminine

d'un

dieu

[

par

ex.

Lakṣmī,

de

Viṣṇu

Brāhmī,

de

Brahmā

]

L'organe

féminin

représentant

Gaurī,

comme

le

लिङ्ग

ou

phallus

représente

Śiva.

Pique,

lance,

dard.

शक्तिग्रह

masculine

Śiva.

Lancier,

soldat

armé

d'une

pique

Kārttikeya.

शक्तिधर

masculine

(

धृ

)

mms.

शक्तिपर्ण

masculine

echites

scholaris,

bot.

शक्तिपाणि

masculine

lancier

piquier

Kārttikeya.

शक्तिभृत्

masculine

(

भृ

)

mms.

शक्तिहेतिक

masculine

piquier,

lancier.

Stchoupak French

शक्ति-

Feminine.

pouvoir,

puissance,

force,

faculté

,

capacité

(

-या

de

toutes

(

ses

)

forces,

selon

(

ses

)

forces

)

pouvoir

royal

(

cf.

°त्रय-

)

force

active

d'un

dieu

personnifiée

dans

la

partie

féminine

de

sa

double

nature,

not.

force

de

Śiva

pouvoir

d'une

formule

magique

(

gramm.

)

puissance

d'un

mot

(

sa

signification

)

relation

casuelle

-इ-

(

et

1

-इन्-

)

Masculine.

Neuter.

d'un

Ṛṣi,

fils

de

Vasiṣṭha

-ता-

Feminine.

ifc.

pouvoir,

faculté

1

-मन्त्-

a.

puissant,

capable

de

(

inf.

loc.

)

pourvu

de

sa

Çakti

(

dieu

)

Masculine.

pour

शुक्तिमन्त्-

ब्रेअक्

-मती-

Feminine.

Neuter.

d'une

femme

-मत्त्व-

nt.

pouvoir,

puissance.

°कर-

ag.

qui

donne

de

la

force.

°कुमार-

Masculine.

Neuter.

d'un

homme.

°ज्ञ-

ag.

qui

connaīt

ses

forces.

°त्रय-

nt.

les

trois

éléments

constitutifs

du

pouvoir

royal

(

प्रभव-,

मन्त्र-,

उत्साह-

).

°देव-

Masculine.

Neuter.

d'un

Brāhmane.

°नाथ-

Masculine.

Śiva.

°यशस्-

Feminine.

Neuter.

d'une

Vidyādharī

et

du

10me

Lambaka

du

KSS.

°योग-

a.

muni

de

pouvoirs.

°रक्षित-क-

Masculine.

roi

des

Kirāta.

°वेग-

Masculine.

Neuter.

d'un

Vidyādhara.

°हर-

ag.

qui

s'empare

de

la

force

de

qq'un.

°हीन-

a.

v.

impuissant,

sans

force.

शक्त्य्-अपेक्ष-

a.

qui

considère

la

force.

शक्ति-

Feminine.

lance,

hampe

2

-मन्त्-

a.

muni

d'une

lance

2

-इन्-

a.

muni

d'une

hampe

(

?

).

°धर-

Masculine.

Neuter.

d'un

guerrier

ép.

de

Skanda.

°ध्वज-

Masculine.

Skanda.

°वर-

Masculine.

var.

de

°धर-।