Try संस्कृतवाहिनी (A word everyday) | YouTube Channel
शक्ति
zakti
शक्ति
Feminine.
(
-क्तिः
)
1.
Power,
regal
power
as
resulting
from
“प्रभुशक्ति”
or
“प्रभाव-
शक्ति”
majesty,
“उत्साहशक्ति”
energy,
perseverance,
“मन्त्रशक्ति”
the
power
of
god
counsel:
see
शक्तित्रय.
2.
Power,
strength,
prowess.
3.
An
iron
spear
or
dart.
4.
The
energy
or
active
power
of
a
deity,
per-
sonified
as
his
wife,
as
GAURĪ
of
ŚIVA,
LAKSHMĪ
of
VISHṆU,
&c.
5.
The
female
organ
as
the
counterpart
of
the
phallic
personifica-
tion
of
ŚIVA,
and
worshipped
either
literally
or
figuratively
by
a
sect
of
Hindus,
thence
termed
ŚĀKTAS.
6.
Allaying
or
appeasing
opposition.
7.
Force
or
signification
of
words,
(
op.
to
लक्षणा
and
व्यञ्जना.
)
8.
The
relation
of
a
word
to
the
thing
designated
by
it,
(
in
Nyāya
Phil.
)
9.
Poetic
genius.
10.
The
inherent
power
of
a
cause
to
produce
its
effects,
(
in
Nyāya
Phil.
)
Etymology
शक्
to
be
able,
Affix.
क्तिन्
।
1
श॑क्ति
feminine
ability,
power,
capacity
of
(
infin.
,
locative
,
genetive
,
or
—°
)
the
triple
power
of
a
king
the
energy
or
active
power
of
a
deity,
especially
of
Śiva
the
power
of
a
word
that is
its
meaning
or
function
the
productive
power
of
a
poet,
that is
his
fancy
or
imagination
help,
assistance,
gift,
donation.
शक्ति
-
zakti
-
Masculine
-
strength
बल
-
bala
-
Neuter
Masculine
-
strength
धीरता
-
dhIratA
-
Feminine
-
strength
शची
-
zacI
-
Feminine
-
strength
आयत्ति
-
Ayatti
-
Feminine
-
strength
ऊर्जा
-
UrjA
-
Feminine
-
strength
तविषी
-
taviSI
-
Feminine
-
strength
प्रगल्भता
-
pragalbhatA
-
Feminine
-
strength
प्रबलता
-
prabalatA
-
Feminine
-
strength
वया
-
vayA
-
Feminine
-
strength
विक्रान्ति
-
vikrAnti
-
Feminine
-
strength
वीर्यवत्ता
-
vIryavattA
-
Feminine
-
strength
शुषि
-
zuSi
-
Feminine
-
strength
सबलता
-
sabalatA
-
Feminine
-
strength
सारवत्ता
-
sAravattA
-
Feminine
-
strength
ऊर्ज्
-
Urj
-
Feminine
-
strength
सार
-
sAra
-
Masculine
-
strength
प्रताप
-
pratApa
-
Masculine
-
strength
पराक्रम
-
parAkrama
-
Masculine
-
strength
वाज
-
vAja
-
Masculine
-
strength
शक्ति
{
शक्ति
}
-
zakti{zakti}
-
Feminine
-
energy
[
power
]
वीर्य
-
vIrya
-
Neuter
-
energy
तेजोमय
-
tejomaya
-
Adjective
-
fullofenergy
उत्साहशक्ति
-
utsAhazakti
-
Feminine
-
energy
उदारता
-
udAratA
-
Feminine
-
energy
जूति
-
jUti
-
Feminine
-
energy
तेजस्विता
-
tejasvitA
-
Feminine
-
energy
त्विषि
-
tviSi
-
Feminine
-
energy
प्रगल्भता
-
pragalbhatA
-
Feminine
-
energy
सोत्साहता
-
sotsAhatA
-
Feminine
-
energy
ऊर्ज
-
Urja
-
Masculine
-
energy
पराक्रम
-
parAkrama
-
Masculine
-
energy
सार
-
sAra
-
Masculine
-
energy
यत्न
-
yatna
-
Masculine
-
energy
अभ्युत्साह
-
abhyutsAha
-
Masculine
-
energy
उत्साह
-
utsAha
-
Masculine
-
energy
ओज्मन्
-
ojman
-
Masculine
-
energy
प्राण
-
prANa
-
Masculine
-
energy
प्रताप
-
pratApa
-
Masculine
-
energy
वाज
-
vAja
-
Masculine
-
energy
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
pike
शूल
-
zUla
-
Masculine
-
pike
शल्य
-
zalya
-
Masculine
Neuter
-
pike
समिक
-
samika
-
Neuter
-
pike
कङ्कत्रोट
-
kaGkatroTa
-
Masculine
-
pike
fish
[
Esox
Kankila
-
Zoo.
]
जलव्यथ
-
jalavyatha
-
Masculine
-
pike
fish
[
Esox
Kankila
-
Zoo.
]
शूलाग्र
-
zUlAgra
-
Adjective
-
pointed
like
a
pike
शूलिन्
-
zUlin
-
Adjective
-
having
a
dart
or
pike
शूलाग्र
-
zUlAgra
-
Neuter
-
point
of
a
pike
or
stake
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
ability
शक्ति
{
शक्ति
}
-
zakti{zakti}
-
Feminine
-
energy
[
power
]
शक्ति
-
zakti
-
Masculine
-
power
शक्ति
-
zakti
-
Masculine
-
strength
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
power
or
signification
of
a
word
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
faculty
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
female
organ
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
aid
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
might
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
lance
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
dart
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
regal
power
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
capacity
for
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
flag-staff
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
assistance
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
power
over
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
particular
configuration
of
stars
and
planets
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
effectiveness
or
efficacy
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
skill
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
effectiveness
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
efficacy
प्रवृत्ति
-
pravRtti
-
Feminine
-
efficacy
वीर्यवत्ता
-
vIryavattA
-
Feminine
-
efficacy
सिद्धि
-
siddhi
-
Feminine
-
efficacy
गुण
-
guNa
-
Masculine
-
efficacy
प्रभाव
-
prabhAva
-
Masculine
-
efficacy
तरस्
-
taras
-
Neuter
-
efficacy
तेजस्
-
tejas
-
Neuter
-
efficacy
वीर्य
-
vIrya
-
Neuter
-
efficacy
वीर्यवत्त्व
-
vIryavattva
-
Neuter
-
efficacy
साधनत्व
-
sAdhanatva
-
Neuter
-
efficacy
सामर्थ्य
-
sAmarthya
-
Neuter
-
efficacy
आयुस्
-
Ayus
-
Neuter
-
efficacy
भैषज्य
-
bhaiSajya
-
Neuter
-
healing
efficacy
अभ्युत्थान
-
abhyutthAna
-
Neuter
-
gaining
efficacy
शक्ति
-
zakti
-
Feminine
-
effectiveness
or
efficacy
समाधियोग
-
samAdhiyoga
-
Masculine
-
efficacy
of
contemplation
सुमहौषध
-
sumahauSadha
-
Neuter
-
herb
of
very
strong
efficacy
शक्तिवैभविक
-
zaktivaibhavika
-
Adjective
-
endowed
with
power
and
efficacy
तावद्वीर्यवत्
-
tAvadvIryavat
-
Adjective
-
having
so
great
force
or
efficacy
आनुबन्धिक
-
Anubandhika
-
Adjective
-
of
continued
influence
or
efficacy
स्वरूपभाव
-
svarUpabhAva
-
Masculine
-
whose
essence
is
of
the
same
efficacy
सहस्रवर्चस्
-
sahasravarcas
-
Adjective
-
having
thousand-fold
power
or
efficacy
पुण्यप्रताप
-
puNyapratApa
-
Masculine
-
efficacy
of
virtue
or
of
religious
merit
पञ्चामृत
-
paJcAmRta
-
Neuter
-
aggregate
of
any
5
drugs
of
supposed
efficacy
माहात्म्य
-
mAhAtmya
-
Neuter
-
peculiar
efficacy
or
virtue
of
any
divinity
or
sacred
shrine
शक्ति
zakti
Feminine
effectiveness
संनिबन्ध
saMnibandha
Masculine
effectiveness
सात्कर्य
sAtkarya
Neuter
effectiveness
शक्ति
zakti
Feminine
effectiveness
or
efficacy
शक्ति
Feminine.
(
-क्तिः
)
1
Power,
regal
power
as
resulting
from
majesty,
perseverance,
and
counsel.
2
Power,
strength,
prowess.
3
An
iron
spear
or
dart.
4
The
energy
or
active
power
of
a
deity,
personified
as
his
wife,
as
GAURI
of
ŚIVA,
LAKṢMĪ
of
VIṢṆU,
&c.
5
The
female
organ
as
the
counterpart
of
the
phallic
personification
of
ŚIVA,
and
worshipped
either
literally
or
figuratively
by
a
sect
of
Hindus,
thence
termed
Śāktas.
6
Allaying
or
appeasing
opposition.
7
Force
or
signification
of
words.
Etymology
शक
to
be
able,
Affix.
क्तिन्.
(
In
Rhetoric.
)
The
power
or
signification
of
a
word
(
these
are
three
अभिधा,
लक्षणा
and
व्यञ्जना
)
तिस्रः
शब्दस्य
शक्तयः
Sâhityadarpaṇa.
11.
The
expressive
power
or
denotation
of
a
word
(
Opposite of.
लक्षणा
and
व्यञ्जना
)
it
is
thus
defined:
अस्माच्छब्दादयमर्थो
बोद्धव्य
इत्याकारको$नादिसंकेतः
शक्तिः
Tarka.
K.
The
female
organ,
the
counterpart
of
the
Phallus
of
&Saucte
iva
worshipped
by
a
sect
of
people
called
Śāktas.
A
sword.
An
implement
in
gambling.Comp.
-अर्धः
perspiring
and
panting
through
fatigue
or
exertion.
-अपेक्ष,
-अपेक्षिन्
Adjective.
having
regard
to
strength
षाड्गुण्यमुपयुञ्जीत
शक्त्यपेक्षो
रसायनम्
Sisupâlavadha.
2.93.-कुण्ठनम्
the
deadening
of
a
power.
-ग्रह
Adjective.
apprehending
the
force
or
meaning.
armed
with
a
spear.
(
हः
)
apprehension
of
the
force,
meaning,
or
acceptation
of
a
word.
a
spearman,
lancer.
an
epithet
of
Śiva.
of
Kārtikeya.
-ग्राहक
Adjective.
determining
or
establishing
the
meaning
of
a
word.
(
-कः
)
epithet
of
Kārtikeya.
-त्रयम्
the
three
constituent
elements
of
regal
power
see
शक्ति
(
2
)
above.
-धर
Adjective.
strong,
powerful.
(
रः
)
a
spearman.
an
epithet
of
Kārtikeya
ततस्तामेव
चोत्कृष्य
शक्तिं
शक्तिधरप्रियः
Rāmāyana
7.8.11.
-ध्वजः
Name.
of
Kārtikeya
शक्तिध्वजशिखरशूलोत्सेधं
सौधमागतम्
Dasakumâracharita (Bombay).
2.5.
-नाथः
Name.
of
Śiva
स
जयति
परिणद्धः
शक्तिभिः
शक्तिनाथः
Mâlatîmâdhava (Bombay).
5.1.
-पर्णः
Alstonia
Scholaris.
(
Marâṭhî.
सातवीण
).
-पाणिः,
-भृत्
Masculine.
a
spearman.
an
epithet
of
Kārtikeya.
पातः
prostration
of
strength.
In
Yoga
philosophy,
a
spiritual
procedure,
by
which
the
preceptor
puts
his
strength
(
spiritual
power
)
in
his
pupil.
-पूजकः
a
Śākta
quod vide, which see.
-पूजा
the
worship
of
Śakti.
-पूर्वः
an
epithet
of
Parāśara.
-वैकल्यम्
loss
of
strength,
debility,
incapacity.
-हीनa.
powerless,
weak,
impotent.
-हेतिकः
a
lancer,
spearman.
श॑क्ति
or
शक्ति॑
feminine.
power,
ability,
strength,
might,
effort,
energy,
capability
(
शक्त्या
or
आत्म-श्°
or
स्व-श्°,
‘according
to
ability’
परं
शक्त्या,
‘with
all
one's
might’
वित्त-शक्त्या,
‘according
to
the
capability
of
one's
property’
शक्तिम्
अ-हापयित्वा,
‘not
relaxing
one's
efforts,
exerting
all
one's
strength’
),
faculty,
skill,
capacity
for,
power
over
(
genitive case.
locative case.
dative case.
,
or
Infinitive mood.
),
ṛg-veda
et cetera.
et cetera.
regal
power
(
consisting
of
three
parts,
प्रभुत्व,
personal
pre-eminence
मन्त्र,
good
counsel,
and
उत्साह,
energy
),
kāmandakīya-nītisāra
(
confer, compare.
raghuvaṃśa
iii,
13
)
the
energy
or
active
power
of
a
deity
personified
as
his
wife
and
worshipped
by
the
Śākta
(
q.v.
)
sect
of
Hindūs
under
various
names
(
sometimes
only
three,
sometimes
eight
Śakti
goddesses
are
enumerated,
as
follow,
Indrāṇī,
Vaiṣṇavī,
Śāntā,
Brahmāṇī,
Kaumārī,
Nārasiṃhī,
Vārāhī,
and
Māheśvarī,
but
some
substitute
Cāmuṇḍā
and
Caṇḍikā
for
the
third
and
sixth
of
these:
according
to
another
reckoning
there
are
nine,
viz.
Vaiṣṇavī,
Brahmāṇī,
Raudrī,
Māheśvarī,
Nārasiṃhī,
Vārāhī,
Indrāṇī,
Kārttikī,
and
Pradhānā:
others
reckon
fifty
different
forms
of
the
Śakti
of
Viṣṇu
besides
Lakṣmī,
some
of
these
are
Kīrtti,
Kānti,
Tuṣṭi,
Puṣṭā,
Dhṛti,
Śānti,
Kriyā,
Dayā,
Medhā
et cetera.
and
fifty
forms
of
the
Śakti
of
Śiva
or
Rudra
besides
Durgā
or
Gaurī,
some
of
whom
are
Guṇodarī,
Virajā,
Śālmalī,
Lolākṣī,
Vartulākṣī,
Dīrgha-ghoṇā,
Sudīrgha-mukhī,
Go-mukhī,
Dīrgha-jihvā,
Kuṇḍodarī,
Ardha-keśī,
Vikṛta-mukhī,
Jvālā-mukhī,
Ulkāmukhī
et cetera.
Sarasvatī
is
also
named
as
a
Śakti,
both
of
Viṣṇu
and
Rudra:
according
to
the
Vāyu-Purāṇa
the
female
nature
of
Rudra
became
twofold,
one
half
असित
or
white,
and
the
other
सित
or
black,
each
of
these
again
becoming
manifold,
those
of
the
white
or
mild
nature
included
Lakṣmī,
Sarasvatī,
Gaurī,
Umā
et cetera.
those
of
the
dark
and
fierce
nature,
Durgā,
Kālī
et cetera.
),
kāvya literature
kathāsaritsāgara
purāṇa
(
confer, compare.
Religious Thought and Life in India, also called 'brāhmanism and hindūism,' by Sir M. Monier-Williams
181
et cetera.
Monier-Williams' Buddhism in its connexion with brāhmaṇ ism & hindū ism: and in its contrast ,with Christianity
216
)
the
female
organ
(
as
worshipped
by
the
Śākta
sect
either
actually
or
symbolically
),
Religious Thought and Life in India, also called 'brāhmanism and hindūism,' by Sir M. Monier-Williams
140
the
power
or
signification
of
a
word
(
defined
in
the
Nyāya
as
पदस्य
पदार्थे
सम्बन्धः
i.e.
‘the
relation
of
a
word
to
the
thing
designated’
),
Bhāṣāp.
sāhitya-darpaṇa
(
in
A Practical Sanskṛt Grammar by Monier Williams, third edition, published at the Clarendon Press.
)
case-power,
the
idea
conveyed
by
a
case
(
equal, equivalent to, the same as, explained by.
कारक
),
pāṇini
ii,
3,
7,
Sch.
a
partic.
configuration
of
stars
and
planets
(
when
the
latter
are
situated
in
the
7th,
8th,
9th,
and
10th
astrological
house
),
varāha-mihira 's bṛhat-saṃhitā
शक्ति॑
masculine gender.
nalopākhyāna
of
a
Muni
or
sage
(
the
eldest
of
Vasiṣṭha's
hundred
sons
according.
to
viṣṇu-purāṇa
he
was
father
of
Parāśara,
and
was
devoured
by
king
Kalmāṣa-pāda,
when
changed
to
a
man-eating
Rākṣasa,
in
consequence
of
a
curse
pronounced
upon
him
by
the
sage
he
is
represented
as
having
overcome
Viśvāmitra
at
the
sacrifice
of
king
Saudāsa
he
is
regarded
as
the
author
of
ṛg-veda
vii,
32,
26
ix,
97,
19-21
108,
3
14-16
Śakti
is
also
identified
with
one
of
the
Vyāsas,
and
with
Avalokiteśvara,
and
has
elsewhere
the
patr.
Jātūkarṇa
and
Sāṃkṛti
),
pravara texts
mahābhārata
et cetera.
शक्ति
śák-ti,
Feminine.
ability,
capacity,
power,
strength,
skill,
to
(
g.,
lc.,
inf.
,
-°
)
efficacy
(
of
a
remedy
etc.
)
regal
power
(
which
comprises
the
three
elements,
prabhāva,
majesty,
utsāha,
energy,
and
mantra,
counsel
)
active
power
or
female
energy
of
a
deity
(
esp.
of
Śiva
)
force
of
a
word,
signification,
function,
case-notion
creative
power
of
a
poet,
imagination:
in.
śaktyā
(
±
ātmaor
sva-
),
accorded
to
ability
paraṃ
śaktyā,
with
all
one's
might
śaktim
ahāpayitvā,
not
relaxing
one's
efforts,
exerting
oneself
to
the
utmost.
शक्ति
śak-tí,
Feminine.
(
RV.
)
help
bestowal,
gift.
शक्ति
śák-ti,
(
or
tí
),
Masculine.
(
RV.,
C.
)
spear.
शक्ति
śakti,
Masculine.
N.
of
a
son
of
Vasiṣṭha
and
father
of
Parāśara.
शक्
+
ति,
Feminine.
1.
Strength,
Pañc.
i.d.
265
with
loc.,
Bhartṛ.
2,
60
(
आत्मदमने,
in
restraining
or
ruling
one's
self
2.
Power.
Hit.
pr.
d.
31,
M.
M.
3.
The
active
power
of
a
deity
personified
as
his
wife
(
as
गौरि
of
शिव,
etc.
),
Kathās.
3,
62
(
of
the
god
of
love
)
eight
particular
goddesses,
ब्राह्मी,
etc.
cf.
Wilson,
Hind.
Th.
2.
ed.
ii.
52,
Neuter.
ad
Mālat.
74,
5.
4.
Signification,
Bhāṣāp.
79.
5.
Allaying
opposition.
6.
An
iron
spear
or
dart,
MBh.
5,
5259
a
sword,
Mālat.
82,
16.
--
Compound
अ-,
Feminine.
want
of
strength,
Bhartṛ.
2,
44.
अनन्त-,
अमर-,
उग्र-,
देव-,
बहु-,
Masculine.
proper
names,
Pañc.
3,
11,
12
183,
20.
आत्मशक्ति,
i.
e.
आत्मन्-,
Feminine.
one's
own
strength
or
power,
Hit.
pr.
d.
31,
M.
M.
यथा-,
adv.
to
the
utmost
of
one's
power,
Hit.
ii.
d.
51
Lass.
59,
1.
रति-,
Feminine.
the
faculty
of
enjoying
love,
Böhtl.
Ind.
Spr.
2077.
शिव-,
Masculine.
a
proper
name,
Rājat.
5,
131.
शक्ति
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"बल,
योग्यता,
धारिता,
सामर्थ्य,
ऊर्जा,
पराक्रम"
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"रचनाशक्ति,
काव्य
शक्ति
या
प्रतिभा"
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"देव
की
सक्रिय
शक्ति,
यह
शक्ति
देवपत्नी
मानी
जाती
है,
देवी,
दिव्यता
"
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
एक
प्रकार
का
अस्त्र
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"बर्छी,
नेज़ा,
शूल,
भाला"
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
किसी
पदार्थ
का
उसके
बोधक
शब्द
से
सम्बन्ध
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
कारण
की
अन्तर्निहित
शक्ति
जिससे
कार्य
की
उत्पत्ति
होती
है
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
(
काव्य*
में
)
शब्दशक्ति
या
शब्द
की
अर्थशक्ति
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"अभिधाशक्ति,
शब्दसङ्केत
"
शक्ति:
स्त्रीलिङ्गम्
-
शक्
+
क्तिन्
"स्त्री
की
जननेन्द्रिय,
भग,
शाक्तसंप्रदाय
के
अनुयाइयों
द्वारा
पूजित
शिवलिङ्ग
की
मूर्ति
।"
शक्ति
वि*
-
शक्ति
+
अण्
शक्ति
सम्बन्धी
शक्ति
वि*
-
शक्ति
+
अण्
दिव्यशक्ति
की
स्त्री
प्रतिमा
से
सम्बन्ध
रखने
वाला
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
"सीप
का
खोल,
मोती
की
सीप"
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
शंख
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
"छोटी
सीप,
पुट्ठा"
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
खोंपड़ी
का
एक
भाग
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
घोड़े
की
छाती
(
या
गर्दंन
पर
)
पर
बालों
का
घूंघर
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
एक
प्रकार
का
गंधद्रव्य
शक्तिः
स्त्रीलिङ्गम्
-
शुच्
+
क्तिन्
दो
कर्ष
के
समान
विशेष
तोल
Sakti
{%
f.
%}
1.
Ability,
power,
strength,
energy,
prowess,
ज्ञाने
मौनं
क्षमा
शक्तौ
R.ii.22,
ii.34,
xi.42
2.
regal
power
(
in
politics
)
[
it
is
of
three
kinds,
viz.,
(
1
)
प्रभावशक्ति
or
प्रभुशक्ति
(
the
eminent
position
of
the
king
)
(
2
)
मंत्रशक्ति
(
the
power
of
good
counsel
)
(
3
)
उत्साहशक्ति
(
energy
)
],
त्रिसाधना
शक्तिरिवार्थमक्षयम्
R.iii.13,
Sis.ii.26
3.
a
female
deity
(
these
are
variously
enumerated
)
4.
a
kind
of
missile,
ततो
बिभेद
पौलस्त्यः
शक्त्या
वक्षसि
लक्ष्मणम्
R.xii.77
5.
the
expressive
power
of
a
word,
(
op.
to
लक्षणा
and
व्यंजना
)
(
in
rhetoric
),
the
relation
of
a
word
to
the
thing
designated
by
it
(
in
Nyāya
)
6.
the
poetic
faculty,
poetic
genius,
शक्तिर्निपुणता
लोकशास्त्रकाव्याद्यवेक्षणात्
K.Pr.i.
7.
the
inherent
power
of
a
cause
to
produce
its
effects
(
in
Nyāya
phil.
)
8.
the
female
organ
worshipped
by
the
Śāktas.
३,
अग्नि,
अनल,
आज्यभुक्,
आज्याश,
उषर्बुध,
काल,
कृशानु,
कृष्णवर्त्मन्,
क्रम,
गुण,
गुप्ति,
जगत्,
ज्योति,
ज्वलन,
ज्वाल,
तपन,
तृतीय,
त्रय,
त्रिकटु,
त्रिकाल,
त्रिगत,
त्रिगुण,
त्रिजगत्,
त्रिनेत्र,
त्रिपदी,
त्रैत,
दह,
दहन,
दीप्ति,
द्युति,
धाम,
नेत्र,
पद,
पावक,
पुं,
पुर,
पुरुष,
पुष्कर,
ब्रह्मन्,
भुवन,
रत्न,
राम,
रुद्राक्ष,
रोहित,
लोक,
लोचन,
वचन,
वह्नि,
विक्रम,
विष्णु,
विष्णुक्रम,
वृत्त,
वैश्वानर,
शक्ति,
शिखा,
शिखिन्,
शिवनेत्र,
शूल,
सप्तार्चि,
सहोदर,
हरनयन,
हरनेत्र,
हव्यभुक्,
हव्यवाहन,
हव्याश,
हुतभुज्,
हुतवह,
हुताश,
हुताशन,
होतृ
६,
अङ्ग,
अब्द,
अराति
अरि,
ऋतु,
काय,
कारक,
कार्तिक,
काल,
कुमार,
कुमारवदन,
कृत्तिका,
कोष,
क्ष्माखण्ड,
खर,
गुहक,
गुहवक्त्र,
गुहास्य,
चक्रार्ध,
चमू,
चरक,
जीव,
तर्क,
दर्शन,
द्रव्य,
भार्ध,
मासार्ध,
रस,
राग,
रासभ,
रिपु,
लेख्य,
लेश्या,
वर्ण,
शक्ति,
शास्त्र,
शिलीमुखपद,
शिशु,
षट्,
षण्मुख,
समास,
सेना,
स्कन्द,
स्वाद
शक्ति
potentiality
of
expressing
the
sense
which
is
possessed
by
words
permanently
with
them:
denota-
tive
potentiality
or
denotation
this
potentiality
shows
the
senses,
which
are
permanently
possessed
by
the
words,
to
the
hearer
and
is
descri-
bed
to
be
of
one
kind
by
ancient
grammarian
as
contrasted
with
the
two
(
अभिघा
and
लक्षणा
)
mentioned
by
the
modern
ones.
It
is
described
to
be
of
two
kinds-(
a
)
स्मारिका
शक्ति
or
recalling
capacity
which
com-
bines
चैत्रत्व
with
पाक,
and
अनुभावि-
का
शक्ति
which
is
responsible
for
the
actual
meaning
of
a
sentence.
For
details
see
Vakyapadiya
III.
Śakti^1,
probably
a
more
correct
reading
(
of
B.
)
instead
of
Śaktri
(
q.v.
).
Śakti^2.
§
456
(
Skandotpatti
):
III,
226,
14352
(
devyāḥ
=
Durgā?
).
शक्ति
१
/
ŚAKTI
I
.(
1
)
General.
Son
of
vasiṣṭha
by
arundhatī.
He
was
the
first-born
among
the
hundred
sons
of
vasiṣṭha.
kalmāṣapāda,
the
rākṣasa
captured
and
ate
śakti
and
his
pregnant
wife
adṛśyantī
spent
her
days
in
great
grief
with
vasiṣṭha.
Parāśaramuni,
father
of
vyāsa,
was
Adṛśyantī's
son.
(
For
details
see
under
(
adṛśyantī
).2
)
Other
information
(
i
)
It
was
śiva,
who
incarnated
himself
as
the
son
of
vasiṣṭha.(
ii
)
gopāyana,
bharadvāja,
āpastamba
and
Arṇodara
belong
to
the
line
of
disciples
of
śakti.
(
vāmana
purāṇa,
Chapter
6
).
शक्ति
२
/
ŚAKTI
II.
The
weapon
of
subrahmaṇya
is
called
śakti,
and
it
was
made
by
Viśvakarman.
Viśvakarman
once
grilled
sūrya
(
sun
)
on
his
machine
and
reduced
his
glow.
The
glow
thus
released
by
Viśvakarman
fell
on
the
earth
and
Viśvakarman
made
with
that
glow
the
cakra
(
disc
)
of
viṣṇu,
the
triśūla
(
trident
)
of
Siva
the
puṣpaka,
aerial
chariot
of
kubera
and
the
śakti
of
subrahmaṇya.
(
viṣṇu
purāṇa,
Part
3,
Chapter
2
).
शक्ति
३
/
ŚAKTI
III.
The
sound
‘Ś’
means
welfare
or
prosperity
and
‘kti’
prowess.
Therefore
śakti
means
she,
who
is
the
embodiment
of
prosperity
and
prowess
or
she,
who
grants
prosperity
and
prowess.
The
definition
of
‘Bhagavatī’
is,
she
who
combines
in
herself
knowledge
affluence,
wealth,
reputation,
power
and
the
female
organ.
Therefore
the
word
‘Śakti’
may
be
taken
to
mean
bhagavatī
and
pārvatī,
and
what
are
termed
as
bhagavatī,
śakti,
devī,
ambikā,
pārvatī
etc.
are
the
manifestations
of
śakti,
Śiva's
spouse.
This
śakti
exists
fractionally
in
all
devas.
When,
once
upon
a
time
the
devāsura
war
broke
out
the
Śaktis
of
devas
like
brahmā
emerged
to
help
caṇḍikā.
The
vehicle,
ornaments,
weapon
etc.
of
each
deva,
his
devī
also
possessed.
The
Śaktis
(
Devīs
)
of
the
devas
appeared
in
the
following
manner.
Brahmāṇī,
wife
of
brahmā,
rode
on
the
swan
wearing
beads
around
her
neck
and
holding
the
water-vessel
in
her
hands.
She
was
followed
by
Vaiṣṇavī
Viṣṇu's
śakti
on
garuḍa
wearing
yellow
clothes
and
with
the
conch,
disc,
lotus
etc.
in
her
hands.
Śāṅkarī
Śiva's
śakti
rode
on
the
ox
with
the
crescent
moon
and
serpents
as
ornaments
and
holding
in
her
hands
the
Śūla.
‘Kaumārī’,
Subrahmaṇya's
śakti
rode
on
airāvata
with
śūla
in
hands.
The
śakti
called
‘Vārāhī
in
the
form
of
a
great
boar
rode
carrying
a
corpse,
Nārasiṁhī’
śakti
took
the
form
of
narasiṁha
(
half
man
and
half
lion
).
Yāmyā,
Yama's
śakti,
rode
on
buffalo
holding
in
her
hands
a
long
stick.
Śaktis
called
Kauberī
and
vāruṇī
took
their
respective
forms
and
in
this
manner
all
the
Śaktis
came
to
the
help
of
devī.
This
sight
pleased
not
only
the
devas,
but
the
mother
of
the
universe
also.
Along
with
them
incarnated
on
earth
Śaṁkara,
who
gives
‘śaṁ’
(
happiness
)
to
the
world
and
blessed
caṇḍikā
on
the
battle-field
(
devī
bhāgavata,
5th
and
9th
Skandhas
).
1.
Śakti
is
said
in
the
Jaiminīya
Brāhmaṇa^1
to
have
been
the
son
of
Vasiṣṭha,
and
to
have
been
cast
into
the
fire
by
the
Viśvāmitras.
According
to
Ṣaḍguruśiṣya,
^2
who
appears
to
follow
the
Śāṭyāyanaka,
^3
the
story
of
Śakti
is
as
follows:
Viśvāmitra,
being
defeated
in
a
contest
by
Śakti,
had
recourse
to
Jamadagni,
who
taught
him
the
Sasarparī
later
he
revenged
himself
on
Śakti
by
having
him
burnt
in
the
forest.
The
Bṛhaddevatā^4
relates
the
first
part
of
the
tale
only.
Geldner^5
sees
in
the
Rigveda^6
a
description
of
the
death
struggle
of
Śakti,
but
this
interpretation
is
more
than
doubtful.^7
1
)
ii.
390
(
Journal
of
the
American
Oriental
Society,
18,
47
).
2
)
Sarvānukramaṇī,
ed.
Macdonell,
p.
107,
and
on
Rv.
vii.
32.
3
)
Geldner,
Vedische
Studien,
2,
159,
n.
3.
4
)
iv.
112
et
seq.,
with
Macdonell's
notes.
5
)
Op.
cit.,
2,
159
et
seq.
more
doubt-
fully,
Rigveda,
Kommentar,
89.
6
)
iii.
53,
22.
7
)
Oldenberg,
Ṛgveda-Noten,
1,
254.
शक्ति
स्त्री।
सामर्थ्यम्
समानार्थकाः
द्रविण,
तरस्,
सहस्,
बल,
शौर्य,
स्थामन्,
शुष्म,
शक्ति,
पराक्रम,
प्राण
2।8।102।2।1
द्रविणं
तरः
सहोबलशौर्याणि
स्थाम
शुष्मं
च।
शक्तिः
पराक्रमः
प्राणो
विक्रमस्त्वतिशक्तिता॥
पदार्थ-विभागः
,
गुणः,
मानसिकभावः
शक्ति
स्त्री।
कासूः
समानार्थकाः
शक्ति
3।3।66।2।1
कक्षान्तरेऽपि
शुद्धान्तो
नृपस्यासर्वगोचरे।
कासूसामर्थ्ययोः
शक्तिर्मूर्तिः
काठिन्यकाययोः॥
पदार्थ-विभागः
उपकरणम्,
आयुधम्
शक्तिः,
स्त्रीलिङ्गम्
(
शक
+
क्तिन्
।
)
कायजनन-सामर्थ्यम्
।
यथा,
--“या
देवी
सर्व्वभूतेषु
शक्तिरूपेण
संस्थिता
।”इति
देवीमाहात्म्यस्य
टीकायां
नागोजीभट्टः
॥
शक्यते
जेतुमनया
।
सा
प्रभावोत्साहमन्त्रज-भेदात्त्रिविधा
।
तत्र
प्रभुत्वे
साधकत्वात्
कोष-दण्डौ
प्रभुशक्तिः
१
।
विक्रमेण
स्वशक्त्या
विस्फु-रणमुत्साहशक्तिः
२
।
सन्ध्यादीनां
सामादी-नाञ्च
यथावस्थानं
मन्त्रशक्तिः
३
॥
सामर्थ्य-मात्रम्
।
तत्पर्य्यायः
।
द्रविणम्
२
तरः
३
सहः४
बलम्
५
शौर्य्यम्
६
स्थाम
७
शुष्मम्
८
परा-क्रमः
९
प्राणः
१०
।
इत्यमरः
॥
शुष्म
११
सहम्१२
।
इति
शब्दरत्नावली
॥
ऊर्ज्जः
१३
।
इतिजटाधरः
॥
कासूः
।
सा
तु
शर्व्वलानामास्त्रम्
।इति
नानार्थे
अमरभरतौ
॥
गौरी
।
इतिमेदिनी
॥
लक्ष्मीः
।
इति
शब्दमाला
॥
*
॥
त्रिशक्तयो
यथा,
--“एषा
त्रिशक्तिरुद्दिष्टा
नयसिद्धान्तगामिनी
।एषा
श्वेता
परा
सृष्टिः
सात्त्विकी
ब्रह्मसंस्थिता
॥
एषैव
रक्ता
रजसि
वैष्णवी
परिकीर्त्तिता
।एषैव
कृष्णा
तमसी
रौद्री
देवी
प्रकीर्त्तिता
॥
परमात्मा
यथा
देवो
एक
एव
त्रिधा
स्थितः
।प्रयोजनवशाच्छक्तिरेकैव
त्रिविधाभवत्
॥
”इति
वाराहे
त्रिशक्तिमाहात्म्यनामाध्यायः
॥
*
॥
अपि
च
।“बिन्दुः
शिवात्मकस्तत्र
बीजं
शक्त्यात्मकंस्मृतम्
।तयोर्योगे
भवेन्नादस्तेभ्यो
जातास्त्रिशक्तयः
॥
”इति
क्रियासारः
॥
अन्यच्च
।“इच्छा
क्रिया
तथा
ज्ञानं
गौरी
ब्राह्मी
तु
वैष्णवी
।त्रिधा
शक्तिः
स्थिता
यत्र
तत्परं
ज्योतिरो-मिति
॥
”इति
गोरक्षसंहिता
॥
*
॥
अष्ट
शक्तयो
यथा,
--“इन्द्राणी
वैष्णवी
शान्ता
ब्रह्माणी
ब्रह्मवादिनी
।कौमारी
नारसिंही
च
वाराही
विकटाकृतिः
॥
माहेश्वरी
महामाया
भैरवी
भीरुरूपिणी
।अष्टौ
च
शक्तयः
सर्व्वा
रथस्थाः
प्रययुर्मुदा
॥
”इति
ब्रह्मवैवर्त्ते
श्रीकृष्णजन्मखण्डे
बाणयुद्धं
नाम११९
अध्यायः
॥
*
॥
नव
शक्तयो
यथा,
--“तत्र
पद्मे
चाष्टदले
मध्ये
च
भक्तिपूर्व्वकम्
।वैष्णवीञ्चैव
ब्रह्माणीं
रौद्रीं
माहेश्वरीं
तथा
॥
नारसिंहीञ्च
वाराहीमिन्द्राणीं
कार्त्तिकीं
तथा
।सर्व्वशक्तिस्वरूपाञ्च
प्रधानां
सर्व्वमङ्गलाम्
॥
नवशक्तीश्च
संपूज्य
घटे
देवांश्च
पूजयेत्
॥
”इति
ब्रह्मवैवर्त्ते
प्रकृतिखण्डे
६१
अध्यायः
॥
*
॥
पञ्चाशद्विष्णुशक्तयो
यथा,
--“कीर्त्तिः
कान्तिस्तष्टिपष्टी
धृतिः
शान्तिः
क्रियादया
।मेधा
सहर्षा
श्रद्धा
स्याल्लज्जा
लक्ष्मीः
सरस्वती
॥
प्रीती
रती
रमा
प्रोक्ताः
क्रमेण
स्वरशक्तयः
।जया
दुर्गा
प्रभा
सत्या
चण्डा
वाणी
विलासिनी
॥
विरजा
विजया
विश्वा
विनदा
सुनदा
स्मृतिः
।ऋद्धिः
समृद्धिः
शुद्धिश्च
भक्तिर्मुक्तिर्मतिः
क्षमा
॥
रमोमा
क्लेदिनी
क्लिन्ना
वसुदा
वसुधा
परा
।परा
परायणा
सूक्ष्मा
सन्ध्या
प्रज्ञा
प्रभा
निशा
॥
अमोघा
विद्युता
चेति
शक्तयः
सर्व्वकामदाः
।एताः
प्रियतमाङ्केषु
निषण्णाः
सस्मिताननाः
॥
विद्युद्दामसमानाङ्ग्यः
पङ्कजाभयबाहवः
॥
”
*
॥
पञ्चाशद्रुद्रशक्तयो
यथा,
--“गुणोदरी
स्याद्बिरजा
शाल्मली
तदनन्तरम्
।लोलाक्षी
वर्त्तुलाक्षी
च
दीर्घघोणा
समीरिता
॥
सदीर्घमुखीगोमुख्यौ
दीर्घजिह्वा
तथैव
च
।कुण्डोदर्य्यर्द्धकेश्यौ
च
तथा
विकृतमुख्यपि
॥
ज्वालामुखी
ततो
ज्ञेया
पश्चादुल्कामुखी
ततः
।सुश्रीमुखी
चैव
विद्यामुख्येताः
स्वरशक्तयः
॥
महाकालीसरस्वत्यौ
सर्व्वसिद्धिसमन्विते
।गौरी
त्रैलोक्यविद्या
स्यान्मन्त्रसिद्धिस्ततः
परम्
॥
आत्मशक्तिर्भूतमाता
तथा
लम्बोदरी
स्मृता
।द्रावणी
नागरी
भूयः
खेचरी
चापि
मञ्जरी
॥
रूपिणी
चित्रिणी
पश्चात्
काकोदर्य्यपि
पूतना
।स्याद्भद्रकाली
योगिन्यौ
शङ्खिनी
गर्ज्जिनी
तथा
॥
कालरात्रिश्च
कुब्जिन्या
कपर्दिन्यपि
वज्रया
।जया
च
सुमुखेश्वर्य्या
रेवती
माधवी
ततः
॥
वारुणी
वार्षवी
प्रोक्ता
पश्चाद्रक्षोविदारिणी
।ततश्च
सहजा
लक्ष्मीर्व्यापिनी
माययान्विता
॥
एता
रुद्राङ्कपीठस्थाः
सिन्दूरारुणविग्रहाः
॥
रक्तोत्पलकपालाभ्यामलङ्कृतकराम्बुजाः
॥
”इति
प्रपञ्चसारः
॥
*
॥
कुलशक्तयो
यथा,
--“शक्तयः
परमेशानि
!
विदग्धाः
सर्व्वयोषितः
।नटी
कापालिकी
वेश्या
मालिनी
कुङ्कुमालिनी
॥
चाण्डाली
च
कुलाली
च
रजकी
नापिताङ्गना
।गोपिनी
योगिनी
शुद्धा
ब्राह्मणी
राजकन्यका
॥
कोचाङ्गना
च
देवेशि
!
तथैव
शङ्खकारिणी
।एता
षड्विंशतिः
कन्या
देवानामपि
दुर्लभा
॥
दैवज्ञा
व्याधवामा
च
तथा
मांसापहारिणी
।बौद्धा
च
जवनी
देवि
तथा
रसपसारिणी
॥
वेश्या
चतुर्व्विधा
प्रोक्ता
द्विविधा
कुङ्कुमालिनी
।धीवरी
द्विविधा
प्रोक्ता
तथैव
गणिकाङ्गना
॥
कुम्भकारी
द्विधा
प्रोक्ता
तथैव
गोपिनी
स्मृता
।वातवैद्याङ्गना
देवि
जवनी
द्बिविधा
स्मृता
॥
बौद्धकन्या
त्रिधा
देवि
तथा
कोचाङ्गना
प्रिया
।पूर्व्वोक्ताभिः
सहैकत्र
चतुःषष्टिश्च
शक्तयः
॥
”इति
रेवतीतन्त्रे
३
पटलः
॥
*
॥
अपि
च
।“पञ्चाचारेण
देवेशि
!
कुलशक्तिं
प्रपूजयेत्
।नटी
कापालिकी
वेश्या
रजकी
नापिताङ्गना
॥
ब्राह्मणी
शूद्रकन्या
च
तथा
गोपालकन्यका
।मालाकारस्य
कन्या
च
नव
कन्या
प्रकीर्त्तिताः
।विशेषवैदग्ध्ययुताः
सर्व्वा
एव
कुलाङ्गनाः
।रूपयौवनंसम्पन्ना
शीलसौभाग्यशालिनी
।पूजनीया
प्रयत्नेन
ततः
सिद्धिर्भवेद्
ध्रुवम्
॥
”इति
गुप्तसाधनतन्त्रे
१
पटलः
॥
*
॥
तस्याः
प्रशंसा
यथा
।“शक्तिं
विना
महेशानि
!
सदाहं
शवरूपकः
।शक्तियुक्तो
यदा
देवि
!
शिवोऽहं
सर्व्वकामदः
॥
शक्तियुक्तं
जपेन्मन्त्रं
न
मन्त्रं
केवलं
जपेत्
।सावित्रीसहितो
ब्रह्मा
सिद्धोऽभून्नगनन्दिनि
॥
द्वारवत्यां
कृष्णदेवः
सिद्धोऽभूत्
सत्यया
सह
।तथा
कोचबधूसङ्गान्मम
सिद्धिर्व्वरानने
॥
ईश्वरोऽहं
महादेवि
!
केवलं
शक्तियोगतः
।शक्तियोगेन
देवेशि
यदि
सिद्धिर्न
जायते
॥
तदैव
परमेशानि
मम
वाक्यं
वृथा
भवेत्
।यद्दत्तं
जलगण्डूषं
शक्तिवक्त्रे
सुरेश्वरि
!
॥
सिन्धुरूपं
महेशानि
!
तज्जलं
नात्र
संशयः
।स्वीयेष्टदेवीभावेन
भोजयेत्ताञ्च
यत्नतः
॥
शक्तिश्च
कथ्यते
देवि
शृणुष्व
सुरसुन्दरि
।त्रयो
दशाब्दादूर्द्ध्वं
या
पञ्चविंशतिवार्षिकी
॥
अप्रसूता
विशेषेण
पञ्चमेऽपि
भवेत्
प्रिये
।सुन्दरी
तु
विशेषेण
प्रसूता
वाप्रसूतिका
॥
अवश्यं
पञ्चमं
कुर्य्यात्
शक्तिमात्रे
महेश्वरि
॥
”इति
शक्तिकागमसर्व्वस्वम्
॥
*
॥
तस्या
उत्पत्तिमाहात्म्यादिर्यथा,
--नारायण
उवाच
।“सह
बुद्ध्या
बुद्धिमन्तो
न
वक्तुमुचितं
सुराः
।सर्व्वे
शक्त्यालया
विश्वे
शक्तिमन्तो
हि
जीविनः
॥
ब्रह्मादितृणपर्य्यन्तं
सर्व्वं
प्राकृतिकं
जगत्
।सत्यं
नित्यं
विना
माञ्च
मया
शक्तिः
प्रकाशिता
॥
अविर्भूता
च
सा
मत्तः
सृष्टौ
देवी
मदीच्छया
।तिरोहिता
च
सा
शेषे
सृष्टिसंहरणे
मयि
॥
सृष्टिकर्त्री
च
प्रकृतिः
सर्व्वेषां
जननी
परा
।मम
तुल्या
च
मन्माया
तेन
नारायणी
स्मृता
॥
सुचिरञ्च
तपस्तप्तं
शम्भुना
ध्यायता
च
माम्
।तेन
तस्मै
मया
दत्ता
तपसां
फलरूपिणी
॥
व्रतञ्च
लोकशिक्षार्थमस्या
न
स्वार्थमेव
च
।स्वयं
व्रतानां
तपसां
फलदात्री
जगत्त्रये
॥
मायया
मोहिताः
सर्व्वे
किमस्या
वास्तवं
व्रतम्
।साध्यमस्या
व्रतफलं
कल्पे
कल्पे
पुनः
पुनः
॥
सुरेश्वरा
यदंशाश्च
ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः
।कलाः
कलांशरूपास्ते
जीविनश्च
सुरादयः
॥
मृदा
विना
कुलालश्च
घटं
कर्त्तुं
यथाक्षमः
।विना
स्वर्णं
स्वर्णकारः
कुण्डलं
कर्त्तमक्षमः
॥
विना
शक्त्या
तथाहञ्च
स्वसृष्ठिं
कर्त्तुमक्षमः
।शक्तिप्रधाना
सृष्टिश्च
सर्व्वदर्शनसम्मता
॥
अहमात्मा
च
निर्लिप्तोऽदृश्यः
साक्षी
च
देहि-नाम्
।देहाः
प्राकृतिकाः
सर्व्वे
नश्वराः
पाञ्चभौतिकाः
॥
अहं
नित्यशरीरी
च
भानुविग्रहविग्रहः
।सर्व्वाधारा
च
प्रकृतिः
सर्व्वात्माहं
जगत्सु
च
॥
अहमात्मा
मनो
ब्रह्मा
ज्ञानरूपो
महेश्वरः
।पञ्च
प्राणाः
स्वयं
विष्णुर्ब्बुद्धिः
प्रकृतिरीश्वरी
॥
शक्त्यो
निद्रादयश्चैताः
सर्व्वाश्च
प्रकृतेः
कलाः
।सा
च
शैलेन्द्रकन्येयं
इति
वेदनिरूपितम्
॥
”इति
ब्रह्मवैवर्त्ते
गणेशखण्डे
७
अध्यायः
॥
*
॥
अपि
च
।“सा
शक्तिः
सृष्टिकाले
च
पञ्चधा
चेश्वरेच्छया
॥
राधा
पद्मा
च
सावित्री
दुर्गा
देवी
सरस्वती
॥
प्राणाधिष्ठातृदेवी
या
कृष्णस्य
परमात्मनः
।प्राणाधिकप्रियतमा
सा
राधा
परिकीर्त्तिता
॥
ऐश्वर्य्याधिष्ठातृदेवी
सर्व्वमङ्गलकारिणी
।परमानन्दरूपा
च
सा
लक्ष्मीः
परिकीर्त्तिता
॥
विद्याधिष्ठातृदेवी
या
परमेशस्य
दुर्लभा
।वेदशास्त्रयोगमाता
सा
सावित्री
प्रकीर्त्तिता
॥
बुद्ध्यधिष्ठातृदेवी
या
सर्व्वशक्तिस्वरूपिणी
।सर्व्वज्ञानात्मिका
सर्व्वा
सा
दुर्गा
दुर्गनाशिनी
॥
रागाधिष्ठातृदेवी
या
शास्त्रज्ञानप्रदा
सदा
।कृष्णकण्ठोद्भवा
या
च
सा
च
देवी
सरस्वती
॥
पञ्चधादौ
स्वयं
देवी
मूलप्रकृतिरीश्वरी
॥
ततः
सृष्टिकमेणैव
बहुधा
कलया
च
सा
।योषितः
प्रकृतेरंशाः
पुमांसः
पुरुषस्य
च
॥
”इति
च
ब्रह्मवैवर्त्ते
गणेशखण्डे
४०
अध्यायः
॥
*
॥
ब्रह्माणीशक्त्युत्पत्तिर्यथा
।“ततो
ब्रह्मादयो
देवा
भयं
जग्मुः
सवासवाः
।यदि
स्यान्निर्ज्जितो
देवः
क्षयः
सर्व्वदिवौकसाम्
॥
एतस्मिन्नन्तरे
शक्र
!
ब्रह्मा
चिन्तयते
क्रियाः
।स्त्रीरूपधारिणी
भूत्वा
सहायत्वं
महेश्वरे
॥
क्षिप्रं
कुरु
स्वकार्य्ये
त्वं
एवं
विश्वेश्वरे
रणे
।ततो
द्योतितवान्
शम्भुः
स्वशक्तिं
किरणोज्ज्व-लाम्
॥
ब्रह्मरूपधरां
किन्तु
ललनाकारविग्रहाम्
।हंसस्यन्दनमारूढा
स्वकीयायुधधारिणी
॥
तर्ज्जयन्ती
महौजेन
दानवानां
भयङ्करी
।तस्य
घोराणि
कर्म्माणि
दृष्ट्वा
स
विस्मयन्
शिवः
।का
पुनः
स्रष्टुः
सुस्नेहा
सदातिप्रतिपक्षजित्
।तस्याः
शक्तिं
द्बितीयाञ्च
सृजामि
अपराजि-ताम्
॥
”इति
देवीपुराणे
रुरुवधे
ब्रह्माण्युत्पत्तिः
॥
*
॥
नन्दातीर्थे
शक्तिमन्त्रविचारनिषेधो
यथा
।“योऽसावनादिमध्यान्तशिवशक्तिमयः
परः
।तस्यैव
परमानन्दा
सर्व्वकिल्विषनाशिनी
॥
तत्प्रभावेण
प्राप्नोति
तपोयज्ञादिकं
फलम्
।मन्त्राणां
देवशक्तीनां
न
विचारो
वरानने
॥
”इति
देवीपुराणे
नन्दाकुण्डप्रवेशः
प्रथमा-ध्यायः
॥
*
॥
प्रकृतिः
।
यथा,
--“प्रधानं
प्रकृतिः
शक्तिर्नित्या
चाविकृतिस्तथा
।एतानि
तस्या
नामानि
पुरुषं
या
समाश्रिता
॥
”तस्या
गुणानाह
।“सत्त्वं
रजस्तमस्त्रीणि
विज्ञेयाः
प्रकृतेर्गुणाः
।”इति
भावप्रकाशः
॥
*
॥
शक्तिविषयकपुष्पाणि
यथा,
--“अथ
पुष्पं
प्रवक्ष्यामि
कर्म्मयोगे
महेश्वरि
।शृणुष्व
परया
भक्त्या
यथोक्तं
ब्रह्मणा
पुरा
॥
कमले
करवीरे
द्वे
कुसुम्भे
तुलसीद्वयम्
।जात्यशोके
केतकी
द्वे
कुमारीचम्पकोत्पलम्
॥
कुन्दमन्दारपुन्नागपाटलानागचम्पकम्
।आरग्वधं
कर्णिकारं
पावन्ती
नवमल्लिका
॥
सौगन्धिकं
सकोरण्डं
पलाशाशोकसर्ज्जकाः
।सिन्धुवारो
ह्यपामार्गवापुलीकञ्च
कामजम्
॥
व्याघ्रचेलं
दमनकं
मरुवकं
ततः
परम्
।लवङ्गं
जलकर्पूरं
तगरञ्च
जवा
तथा
॥
शिवपुष्पं
द्रोणपुष्पं
कामराजं
सुकेतकम्
।अन्यानि
वनपुष्पाणि
जलजस्थलजानि
च
।गिरिजानि
देशजानि
नानापुष्पाण्यतः
परम्
॥
”इति
प्रपञ्चसारः
॥
शक्ति
स्त्री
शक--क्तिन्
।
१
सामर्य्ये
२
स्त्रीदेवतायां
देवी-मूर्त्तौ
।
न्यायाद्युक्ते
कारणनिष्ठे
कार्य्योत्पादनयोग्ये३
धर्मभेदे
।
३
शव्दनिष्ठे
अर्थवोधकतारूपे
बोध्यत्वप्रकार-केच्छाविषयत्वरूपे
वृत्तिभेदे
शर्वलाख्ये
४
अस्त्रभेदे
च
अमरः
।मीमांसकमते
शक्तिः
पदार्थान्तरम्
यथोक्तम्
अनुमा०
चि०
।“स्यादेत्
ईश्वरवत्
कार्य्येणैव
शक्तिरप्यनुमीयते
तथा
हि-यादृशादेव
करानलसंयोगाद्दाहो
जायते
तादृशादेव
सतिप्रतिबन्धके
न
जायते
अतो
यदभावात्
कार्य्याभावस्तद्व-ह्न्यादावभ्युपेयं
तेन
विना
तदभावात्
यत्तद्भावानु-पपत्तेर्व्यतिरेकमुखेन
शक्तिसिद्धिः”
।
न्ययमते
तन्निरा-सस्तत्रैव
ईश्वरवादग्रन्थे
दर्शितो
यथा“तृणारणिमणिफुत्कारादिव्यक्तीनामानन्त्येन
प्रतिव्यक्तिभावहेतुजानन्तशक्तिस्वीकारे
गौरवं
तावदनन्तव्यक्तिजन्या-वान्तरवह्निव्यक्तिषु
जातित्रयकल्पने
लाघवमिति
तदेवकल्प्यते
।
न
च
जातौ
योग्यानुपलन्धिबाधः
गोमयप्रभव-वृश्चिकयोर्वा
पाटलत्वकपिलत्वव्यङ्ग्यवैजात्यस्य
प्रत्यक्ष-सिद्धत्वात्
तृणजन्यनानावह्निषु
तृणजन्यत्वज्ञानानन्तरंमणिजन्यव्यावृत्त्याऽनुगतबुद्धिरस्त्रि
जातिविषया
।
तृण-जन्यत्वेनोपाधिनाऽसाविति
चेन्न
बाघकं
विनानुगतबुद्धे-स्तद्व्यङ्ग्यजातिविषयत्वनियमात्
।
न
च
गोमयवृश्चिक-प्रभववृश्चिकजातिपरम्परायामनगतजात्यापत्तिः
गोमय-जन्यवृश्चिकप्रभवत्वजातेः
सत्त्वात्
वह्निमात्रे
च
दाहस्पर्शवानवयकः
तत्संयोगः
सेवनादिश्च
कारणानि
न
तुतृणादिकं
विनापि,
तदुत्पत्तिप्रसङ्गः
विशेषसामग्रीमा-दायैव
साध्यसामग्र्याजनकत्वात्”
।एवमाधेयशक्तिरपि
मीमांसकमतेन
पूर्वपक्षीकृत्य
तत्रनिरस्ता
यथा
तच्च
प्रोक्षणप्रतिष्ठाशब्दयोर्दर्शितम्
अधिकंकिञ्चिदत्र
प्रदर्श्यते
यथा“कामिनीचरणामिघातदोहदादिभिरशोकपुष्पोत्कर्षदर्श-नादपि
नाधेयशक्तिः
समयविशेषावच्छिन्नचरणदोहादिसंयोगध्वंसस्यैव
कारणत्वात्
चरणाभिधाताकृष्टभागा-न्तजनितवृक्षादेव
वा
तदुपपत्तिः
कालान्तरे
पुष्पाद्युत्क-र्षात्
।
दुःखावयवोपचयावश्यम्भावेन
वृक्षभेदावश्यकत्वात्
।नापि
ताम्बकांस्यादावम्लभस्मसंयोगादिजन्यशुद्धिरूपाआधेयशक्तिः
तत्संयोगध्वंसस्य
संयोगसमानकालीना-स्पृश्यस्पर्शादिप्रतियोगिकयावदनादिसंसंर्गाभावसहितस्यशुद्धिपदार्थत्वात्
।
भस्मादिसंयोगजनितः
कांस्याद्युपभोक्तृनिष्ठः
संस्कार
एव
शुद्धिरित्यन्थे
।
अभिमन्त्रितपयःपल्लवादावपि
समयविशेषावच्छिन्नाभिमन्त्रणध्वंस
एवव्यथाद्यपनायकः
तत्तन्मन्त्रदेवतासन्निधिरेव
वा
।
कल-मवीजाटीनामापरमाण्वन्तभङ्गे
तत्र
चावान्तर-जात्यभावे
नियतकलमजातीयादिसिद्धिरपि
।
परमाणु-षाकजविशेषादेव
कार्य्यवृत्तिरूपादि
सजातीयस्य
पूर्बरूपा-दिविजातीयस्य
परमाणौ
पाकजरूपादैरुभयासिद्धत्वात्यथा
हि
कमलवीजं
यवादिजात्या
व्यावर्त्त्यते
तथातत्परमाणवोऽपि
पाकजैरेव
।
एवं
माघकर्षणजनितात्परमाणुपाकपरम्पराविशेषादेव
हैमन्तिकशस्योत्पत्तिः
।एतेन
लाक्षारसावसेकादयो
वाख्याताः
।
निमित्तविशेष-जनितपाकजात्तत्फलविशेषः
यथा
हारीतमांसं
हरिद्रा-मलसाधितमुपयोगात्
सद्योष्यापादयति
नान्यथा
साधि-तमित्यादि
।
यत्र
च
तोयतेजोवायुषु
न
पाकजोविशेष-स्तत्रोद्भवानुद्गवद्रवकठिनत्वादयोविशेषास्तत्तदुपनायकादृ-ष्टविशेषादेव
।
तुलादौ
चाधिवासपूर्वकतुलारोहणसामग्रीतुल्यस्य
सत्यासत्यप्रतिज्ञत्वसहिता
प्राचीनाधर्माधर्मफलेतज्जयमङ्गौ
जनयति
।
यद्वा
अयं
निष्पापः
पापवान्वेति
तुलारूढाभिशस्तज्ञानविशेषसहिता
सा
तथा,
त-दाहुः,
“तांस्तु
देवाः
प्रपश्यन्ति
स्वश्चैबान्तरपुरुषः”
इतिअथ
वा
प्रतिज्ञाशुद्ध्यशुद्धी
अपेक्ष्य
तया
घर्माधर्मौ
ज-न्येते
ताभ्याञ्च
जयपराजयौ
सत्यासत्यप्रत्यभिज्ञाभिशस्त-तुलारोहणस्येष्टानिष्टफलत्वे
नार्थतो
विधिनिषेधात्
।
अ-भिशस्तः
सत्यपतिज्ञोविजयकामस्तुलामारोहेदित्यसत्यप्र-तिज्ञो
न
तुलामारोहेदिति
श्रुतेरुन्नयनात्
।
यद्वा
तयादवतासन्निधिः
क्रियते
ताश्च
कर्मानुरूपलिङ्गमभिव्यञ्ज-यन्ति”
।
तत्र
च
शक्तिपदार्थस्वरूपादिकमुक्तं
यथा“कस्तर्हि
शक्तिपदार्थः
कारणत्वं
तच्च
स्वस्वव्याप्येतरस-कलसंपत्तौ
कार्य्याभावव्यापकाभाबाप्रतियोनित्वम्
।
अथवा
यत्र
कार्य्याभावव्याप्यता
इतराभावावच्छिन्ना
तत्का-रणवीजे
अङ्कुराभावव्याप्यता
न
वोजत्वेनावच्छिद्यतेइतरसमवधाने
सति
वोजादङ्कुरसत्त्वात्,
किन्त्वि
तरा-भावेनावच्छिद्यते
इतराभावावच्छिन्ना
तत्कारणवीजे
अ-ङ्कुराभावव्याप्यता
न
वीजत्वेनावच्छिट्यते
इतराभावेवीजस्याङ्कुराभावनियमात्
।
शिलाशकलेष्वङ्कुरामाव-व्याप्यता
शिलात्वेनैषावच्छिद्यते
।
यद्वा
अन्यासमवधाना-वच्छिन्नकार्य्यानुत्पत्तिव्याप्यत्वं
कारणत्वं,
रासभादेः
का-र्य्याभावव्याप्यया
अन्यासमवधानस्य
वैयर्थ्येनानवच्छेदक-त्वात्
।
अनन्यषासिद्धनियतपूर्ववर्त्तिजातीयत्वं
वा
तत्त्वम्
।अन्यथासिद्धञ्च
त्रिधा
येन
सहैव
यस्य
यं
प्रति
पूर्व-वर्त्तित्वमवगम्यते,
यथा
घटं
प्रति
दण्डरूपस्य,
(
१
)
अन्यंप्रति
पूर्ववर्त्तित्वे
ज्ञाते
एव
यं
प्रति
यस्य
पूर्ववर्त्तित्व-मवगम्यते
यथा
शब्दं
प्रति
पूर्ववर्त्तित्वे
ज्ञाब
एव
ज्ञानं
प्र-त्याकाशस्य
(
२
)
।
अन्यत्र
कॢप्तनियतपूर्ववर्त्तिन
एव
कार्य्य-सम्भवे
तत्सहभूतत्वम्
(
३
)
यथा
गन्धवति
गन्धागुत्पादा-दुगन्धं
प्रति
तत्प्रागभावस्य
नियतपूर्ववर्त्तित्वकल्पनात्पाकजस्थले
गन्घं
प्रति
रूपादिप्रागभावादीनामप्यन्यथा-सिद्धत्वम्
एतत्त्रितयव्यतिरेके
नियतपूर्ववर्त्तित्वं
कारण-त्वम्
।
यागापूर्वयोस्तु
यागपूर्ववर्त्तित्वेऽवगते
न
त्वगम्य-माने
यत्र
जन्यस्य
पूर्ववर्त्तित्वेऽवगते
जनकस्य
पूर्वभावो-ऽवगम्यते
तत्र
जन्येन
जनकस्यान्यथांसिद्धिः
।
यत्र
चजनकस्य
तथात्वेऽवगते
जन्यस्य
पूर्वभावावगतिस्तत्र
तद्-द्वारा
तस्य
जनकत्वमेव
।
दण्डसंयोगभ्रमणयोस्तु
युग-पदेव
पूर्वभावितत्वग्रहः
।
स्वस्वानन्तरोत्पत्तिकसकलसम-वधाने
सत्यपि
यस्याभावात्
कार्य्यं
न
जायते
सति
चजायते
तज्जातीयं
प्रति
तदनन्यथासिद्धम्
।
अनन्यथा-सिद्धनियतपूर्बवर्त्तित्वं
कारणत्वमित्यन्यै
तन्न
ईश्वरतद्-बुद्ध्यादीनामसंग्रहात्
तद्ज्वतिरेकस्य
तत्समवधान-व्यतिरेकस्य
वाऽभावात्
।
कार्य्यस्यान्यथानुपपद्यमानताव्य-वस्थाप्यत्वं
वाऽनन्यथासिद्धम्
।
नन्वेवमतिरिक्तशक्तौसाधकबाधकप्रमाणाभावान्नित्यं
संशयः
न
च
साधका-भावस्य
बाधकत्वं
बाधकाभावस्य
साधकत्वादिति
चेन्नसाधकाभावेन
वह्नावन्यत्र
सिध्यतीन्द्रियधर्माभावसाधनेलाधवं
बाधकाभावेनातीन्द्रियधर्मसाधने
गौरवमितिसाधकाभावात्तदभाव
एव
सिध्यतीति”
।“इच्छा
क्रिया
तथा
ज्ञानं
गौरी
ब्राह्मी
तु
वैष्णवी
।त्रिधा
शक्तिः
स्थिता
यत्र
तत्परं
ज्योतिरोमति”
गोरक्षसं०
।सत्त्वरजस्तमोगुणत्रयाधीने
ईश्वरस्य
क्रमेण
ज्ञानेच्छा-क्रियारूपे
७
शक्तित्रये
।
“एषा
त्रिशक्तिरुद्दिष्टा
नर-सिद्धान्तगामिनी
।
एषा
श्वेता
परा
सृष्टिः
सात्त्विकोब्रह्मसंस्थिता
।
एषैव
रक्ता
रजसि
वैष्णवी
परिकीर्त्तिता
।एषैव
कृष्णा
तमसि
रौद्री
देवी
प्रकीर्त्तिता
।
परमात्मायथा
देव
एकएव
त्रिधार्पितः
।
प्रयोजनवशाच्छक्तिरेकैवत्रिविधाऽभवत्”
वराहपु०
।
प्रकृतिशक्तिश्च
ईश्वरस्यसृष्टिकर्त्तृत्वप्रवर्त्तिता
“शिवः
शक्त्या
युक्तो
यदि
भवतिशक्तः
प्रभवितुम्”
आमन्दल०
।
तन्त्रोक्ते
५
पीठाधिष्टा-तृदेवताभेदे
देवभेदे
पीठशक्तयो
भिन्नास्तन्त्रसारादौ
उक्ताः
।राज्ञां
प्रभावोत्साहमन्त्रजाते
६
सामर्ध्ये
च
अमरः
।८
गौर्य्यां
मेदि०
९
लक्ष्म्यां
शब्दमा०
।वृत्तिभेदशक्तिश्च
अर्थबोधानुकूलः
पदपदार्थसम्बन्धः
स
चइदं
पदममुमर्थं
बोधयतु,
अस्मात्
शब्दादयमर्थो
बोद्धव्यइत्येवंरूपः
इच्छात्मकः
सङ्केतः,
घटादिपदार्थविशेष्यकघटादिपदजन्यबोधविषयताप्रकारकेच्छाषिषयोवा
।
मी-मांसकास्तु
अभिधा
नाम
पदार्थान्तरं
सङ्केतग्राह्यं
शक्ति-रित्याहुः
।
पदपदार्थयोः
सम्बन्धान्तरं
शक्तिरिति
शा-ब्दिकाः
।
सा
च
शक्तिस्त्रिविधा
रूढिर्योगः
योगरूढिश्चेतितत्राद्या
घटादिपदेषु,
द्वितीया
पाचकादिपदेषु,
तृतीयापङ्कजादिपदेषु
।
प्राभाकरमते
शक्तिर्द्विविधा
अनुभाविकास्मारिका
च
तत्राद्या
कार्य्यत्वान्विते,
द्वितीया
तु
जातौ
।तत्र
गवादिपदानां
जात्याकृतिविशिष्टव्यक्तौ
शक्तिरितिनैयायिकाः
।
व्यक्तावेव
शक्तिरिति
नव्याः
।
जात्था-कृतिव्यक्तिषु
तिसृषु
शक्तिरिति
वैयाकरणाः
जातावेवशक्तिर्व्यक्तेर्भानं
त्वाक्षेपादिति
भाट्टादयः
।
जातौ
थ्यक्तौचोभयत्र
शक्तिः
किन्तु
जात्यंशे
ज्ञाता
व्यक्त्यंशे
स्वरूप-सती
प्रत्यायिकेति
।
कार्य्यान्वितव्यक्तौ
शक्तिरिति
प्राभा-कराः
।
धातोस्तु
फलावच्छिन्नव्यापारे
शक्तिरितिनैयायिकाः
।
फल
एव
शक्तिरिति
मण्डनादयः
।व्यापारे
शक्तिरिति
रत्नकोषकृत्
।
आख्यातस्य
कृतौशक्तिरिति
नैयायिकाः
।
कर्त्तरि
शक्तिरिति
शाब्दिकाः
।व्यापारमात्रे
शक्तिरिति
मीमांसकाः
।
चतुर्विधविषय-त्वात्
तस्याश्चातुर्विध्यं
शब्दश०
प्र०
अलङ्कारिमते
दर्शितंयथा“जातिद्रव्यगुणस्पन्दैर्धर्मैः
सङ्केतवत्तया
।
जातिशब्दादि-भेदेन
चातुर्विध्यं
परे
जगुः”
।
गोगवयादीनां
गोत्वा-दिजात्या,
पश्वाद्यादीनां
लाङ्गूलधनादिद्रघ्येण,
धन्यपि-शुनादीनां
पुण्यद्वेषादिगुणेन
चलचपलादीनाञ्च
श-ब्दानां
कर्मणावच्छिन्नशक्तिमत्त्वाच्चातुर्विध्यमेब
रूढाना-मिति
तदुक्तं
दण्ड्याचार्यैः
“शब्दैरेव
प्रतीयन्ते
जाति-द्रव्यगुणक्रियाः
।
चातुर्विध्यादमीषान्तु
शब्द
उक्तश्चतु-र्विधः”
इति
।तदेतन्निरासितं
तत्रैव
“तदेतज्जडमूकमूर्खादीनामन्यशू-न्यादीनाञ्च
शब्दानामपरिग्रहापत्त्या
परित्यक्तमस्माभिः”
।
शक्ति
potentiality
of
expressing
the
sense
which
is
possessed
by
words
permanently
with
them:
denota-
tive
potentiality
or
denotation
this
potentiality
shows
the
senses,
which
are
permanently
possessed
by
the
words,
to
the
hearer
and
is
descri-
bed
to
be
of
one
kind
by
ancient
grammarian
as
contrasted
with
the
two
(
अभिघा
and
लक्षणा
)
mentioned
by
the
modern
ones.
It
is
described
to
be
of
two
kinds-(
a
)
स्मारिका
शक्ति
or
recalling
capacity
which
com-
bines
चैत्रत्व
with
पाक,
and
अनुभावि-
का
शक्ति
which
is
responsible
for
the
actual
meaning
of
a
sentence.
For
details
see
Vakyapadiya
III.
śaktí,
f.
[
von
śak
],
1〉
Kraft
2〉
Können,
Vermögen
3〉
Hülfleistung,
namentlich
4〉
mit
Gen.
des
Hülfe
leistenden
5〉
Gabe,
Geschenk
der
Götter
[
G.
]
an
die
Menschen,
oder
6〉
der
Menschen
[
G.
]
an
die
Götter,
Opfergabe
7〉
Speer
(
bei
BR.
3.
śakti
).
-ís
3〉
bhadrā́
{83,
3}.
—
4〉
śaśamānásya
{318,
8}.
—
5〉
te
(
índrasya
)
{536,
10}
(
vásvī
).
-ím
1〉
{291,
3}(
?
).
—
7〉
hástā‿iva
〰
abhí
saṃdadī́
nas
{230,
7}.
-ī́
[
I.
]
1〉
{584,
8}
(
neben
śácībhīs
).
-ī́s
[
A.
p.
]
4〉
te
(
índrasya
)
{265,
14}
(
neben
sakhyám
).
—
6〉
pitṝṇā́m
{109,
3}.
शक्ति
शक्ति
feminine
(
sfx.
ति
)
pouvoir,
pouvoir
d'agir,
énergie
active.
Pouvoir
royal.
Une
शक्ति
ou
énergie
féminine
d'un
dieu
[
par
ex.
Lakṣmī,
de
Viṣṇu
Brāhmī,
de
Brahmā
]
L'organe
féminin
représentant
Gaurī,
comme
le
लिङ्ग
ou
phallus
représente
Śiva.
Pique,
lance,
dard.
शक्तिग्रह
masculine
Śiva.
Lancier,
soldat
armé
d'une
pique
Kārttikeya.
शक्तिधर
masculine
(
धृ
)
mms.
शक्तिपर्ण
masculine
echites
scholaris,
bot.
शक्तिपाणि
masculine
lancier
piquier
Kārttikeya.
शक्तिभृत्
masculine
(
भृ
)
mms.
शक्तिहेतिक
masculine
piquier,
lancier.
१
शक्ति-
Feminine.
pouvoir,
puissance,
force,
faculté
,
capacité
(
-या
de
toutes
(
ses
)
forces,
selon
(
ses
)
forces
)
pouvoir
royal
(
cf.
°त्रय-
)
force
active
d'un
dieu
personnifiée
dans
la
partie
féminine
de
sa
double
nature,
not.
force
de
Śiva
pouvoir
d'une
formule
magique
(
gramm.
)
puissance
d'un
mot
(
sa
signification
)
relation
casuelle
-इ-
(
et
1
-इन्-
)
Masculine.
Neuter.
d'un
Ṛṣi,
fils
de
Vasiṣṭha
-ता-
Feminine.
ifc.
pouvoir,
faculté
1
-मन्त्-
a.
puissant,
capable
de
(
inf.
loc.
)
pourvu
de
sa
Çakti
(
dieu
)
Masculine.
pour
शुक्तिमन्त्-
ब्रेअक्
-मती-
Feminine.
Neuter.
d'une
femme
-मत्त्व-
nt.
pouvoir,
puissance.
°कर-
ag.
qui
donne
de
la
force.
°कुमार-
Masculine.
Neuter.
d'un
homme.
°ज्ञ-
ag.
qui
connaīt
ses
forces.
°त्रय-
nt.
les
trois
éléments
constitutifs
du
pouvoir
royal
(
प्रभव-,
मन्त्र-,
उत्साह-
).
°देव-
Masculine.
Neuter.
d'un
Brāhmane.
°नाथ-
Masculine.
Śiva.
°यशस्-
Feminine.
Neuter.
d'une
Vidyādharī
et
du
10me
Lambaka
du
KSS.
°योग-
a.
muni
de
pouvoirs.
°रक्षित-क-
Masculine.
roi
des
Kirāta.
°वेग-
Masculine.
Neuter.
d'un
Vidyādhara.
°हर-
ag.
qui
s'empare
de
la
force
de
qq'un.
°हीन-
a.
v.
impuissant,
sans
force.
शक्त्य्-अपेक्ष-
a.
qui
considère
la
force.
२
शक्ति-
Feminine.
lance,
hampe
2
-मन्त्-
a.
muni
d'une
lance
2
-इन्-
a.
muni
d'une
hampe
(
?
).
°धर-
Masculine.
Neuter.
d'un
guerrier
ép.
de
Skanda.
°ध्वज-
Masculine.
Skanda.
°वर-
Masculine.
var.
de
°धर-।