तात्पर्य (tAtparya)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishCapeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishतात्पर्य - tAtparya - - meant
अवगन्तव्य - avagantavya - - meant
गम्य - gamya - - meant
ग्राह्य - grAhya - - meant
गृहीतव्य - gRhItavya - - meant
ज्ञात - jJAta - - meant
लिलक्षयिषित - lilakSayiSita - - meant
वैवक्षिक - vaivakSika - - meant
विवक्षित - vivakSita - - meant
सुधित - sudhita - - meant
अभिप्रेत - abhipreta - ppp. - meant
अन्तःस्था - antaHsthA - - meantime
अन्तर्धि - antardhi - - meantime
विवक्षति { वच् } - vivakSati { vac } - verb Desid. - be meant
दुरीह - durIha - - ill-meant
ग्राह्य - grAhya - - to be meant
वेदितव्य - veditavya - - to be meant
प्राशनार्थीय - prAzanArthIya - - meant for food
भौत - bhauta - - meant for them
विवक्षित - vivakSita - - expressly meant
तात्पर्य - tAtparya - - sense
तात्पर्य - tAtparya - - wilful [ Brit. ]
तात्पर्य - tAtparya - - intended
तात्पर्य - tAtparya - - with intent
तात्पर्य - tAtparya - - deliberate
तात्पर्य - tAtparya - - willful [ Amer. ]
तात्पर्य - tAtparya - - intentional
तात्पर्य - tAtparya - - aimed at
तात्पर्य - tAtparya - - meant
तात्पर्य - tAtparya - - aim
तात्पर्य - tAtparya - - reference to any object
तात्पर्य - tAtparya - - devoting one's self to
तात्पर्य - tAtparya - - object
तात्पर्य - tAtparya - - intention
तात्पर्य - tAtparya - - purport
तात्पर्य - tAtparya - - meaning
तात्पर्य - tAtparya - - purpose
तात्पर्य - tAtparya - - intended
गम्य - gamya - - intended
मतिपूर्व - matipUrva - - intended
मतिपूर्वक - matipUrvaka - - intended
विधित्सित - vidhitsita - - intended
सङ्कल्पकल्पित - saGkalpakalpita - - intended
सङ्कॢप्त - saGklRpta - - intended
विवक्षित - vivakSita - - intended
समुद्यत - samudyata - - intended
सुधित - sudhita - - intended
मत - mata - - intended
अभिप्रेत - abhipreta - ppp. - intended
अयथेष्ट - ayatheSTa - - not intended
चिकीर्ष्य - cikIrSya - - to be intended
तदर्थ - tadartha - - intended for that
तदर्थीय - tadarthIya - - intended for that
तादर्थिक - tAdarthika - - intended for that
वैवक्षिक - vaivakSika - - intended to be said
चिकीर्षित - cikIrSita - - intended to be done
दशपशु - dazapazu - - intended for 10 oxen
तात्पर्य tAtparya intentional
बुद्धिपूर्व buddhipUrva intentional
साभिप्राय sAbhiprAya intentional
साकूत sAkUta intentionally
मतिपूर्वम् matipUrvam adverb intentionally
प्रयत्नेन prayatnena adverb intentionally
प्रयत्नात् prayatnAt adverb intentionally
कामात् kAmAt adverb intentionally
कामतस् kAmatas intentionally
बुद्धिपूर्वम् buddhipUrvam intentionally
सञ्चिन्त्य saJcintya intentionally
साकूतम् sAkUtam intentionally
अभिसन्धिकृत abhisandhikRta done intentionally
कामकृत kAmakRta done intentionally or knowingly
तात्पर्य tAtparya wilful [ Brit. ]
बुद्धिपूर्व buddhipUrva wilful
स्वैर svaira wilful
प्रगल्भता pragalbhatA wilfulness
स्वैरता svairatA wilfulness
स्वैरवृत्ति svairavRtti wilfulness
स्वैरिता svairitA wilfulness
स्वतन्त्रता svatantratA wilfulness
निश्चारक nizcAraka wilfulness
प्रगल्भत्व pragalbhatva wilfulness
प्राकाम्य prAkAmya wilfulness
स्वैर svaira wilfulness
अतिच्छन्द aticchanda too much wilfulness or criticism
मतङ्ग mataGga going wilfully or roaming at will
स्वैरवृत्ति svairavRtti acting wilfully or without restraint
तात्पर्य tAtparya willful [ Amer. ]
मतिपूर्वम् matipUrvam adverb willfully
प्रयत्नेन prayatnena adverb willfully
प्रयत्नात् prayatnAt adverb willfully
कामात् kAmAt adverb willfully
प्राकाम्य prAkAmya willfulness
Wilson
EnglishApte
Englishतात्पर्यम् [tātparyam], [तत्परस्य भावः ष्यञ्]
Purport, meaning, scope, अत्रेदं तात्पर्यम्
Purport of propositions
K. 2.
Aim, object, intended reference to any object, purpose, intention (with )
इह यथार्थकथने तात्पर्यम् II.3.43 com.
The object or intention of the speaker (in using particular words in a sentence)
वक्तुरिच्छा तु तात्पर्यं परिकीर्तितम् Bhāṣā 84
तात्पर्यानुपपत्तितः 82.
Explanation.
Entire devotion to, absorption in any object. -अर्थः the meaning of a sentence.-निर्णयः ascertainment of meaning or purport.
Apte 1890
Englishतात्पर्यं [तत्परस्य भावः ष्यञ्] 1 Purport, meaning, scope, अत्रेदं तात्पर्यं &c.
2 Purport of propositions
K. P. 2.
3 Aim, object, intended reference to any object, purpose, intention (with loc.)
इह यथार्थकथने तात्पर्यं P. II. 3. 43 Com.
4 The object or intention of the speaker (in using particular words in a sentence)
वक्तुरिच्छा तु तात्पर्यं परिकीर्तितं Bhāṣā P. 84
तात्पर्यानुपपत्तितः 82.
5 Explanation.
6 Entire devotion to or absorption in any object.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishतात्पर्य तात्पर्य, अम्, n. (fr. तत्-पर),
aim, reference to any object (with loc.), object,
purpose, intent, design
meaning, scope, purport
explanation
तात्पर्यतस् or तात्पर्येण, ind. with
this intention, with this aim or object.
—तात्पर्य-
परिशुद्धि, इस्, f., N. of a work by Udayana.
—तात्पर्य-बोधिनी, f., N. of a commentary on
a philosophical work called Citra-dīpa.
—तात्पर्-
यार्थ (°य-अर्°), अस्, m. the meaning or purpose
of a sentence.
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishApte Hindi
Hindiतात्पर्यम्
- तत्पर + ष्यञ्
"आशय, अर्थ, अभिप्राय"
तात्पर्यम्
- -
प्रस्तुत योजना का आशय
तात्पर्यम्
- -
"उद्देश्य, अभिप्रेत पदार्थ, किसी पदार्थ का उल्लेख प्रयोजन इरादा"
तात्पर्यम्
- -
वक्ता का आशय
Shabdartha Kaustubha
Kannadaतात्पर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಭಿಪ್ರಾಯ /ಆಶಯ
निष्पत्तिः - > "ष्यञ्" (५-१-१२४)
व्युत्पत्तिः - > तत्परस्य भावः
तात्पर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಹೇಳುವವನ ಇಚ್ಛೆ /ಮಾತನಾಡುವವನ ಅಭಿಪ್ರಾಯ
विस्तारः - > "यत्पदेन विना यस्याननुभावकता भवेत् । आकाङ्क्षा वक्तुरिच्छा तु तात्पर्य्हं परिकीर्तितम्" - भाषाप० ८४
तात्पर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಉದ್ದೇಶ /ಗುರಿ
L R Vaidya
EnglishAbhyankara Grammar
Englishतात्पर्य (1) repetition of action
cf. तात्पर्यमाभीक्ष्ण्यं पौनःपुन्यमासेवा Kas. on III. 2.81 also तात्पर्यमासेवा । द्रव्ये व्याप्तिः, क्रियायामासेवा । (2) foremost considera- tion
cf. चतुर्ग्रहणे सति तात्पर्येण स्यन्दिः संनिधापितो भवति Kas. on P.VII.2.59
(3) purport (of a sentence), signi- ficance, intention
cf. सर्वशास्त्रोपकारक- मिति तत्तात्पर्यम् Par. Sek. Pari. 2, 3.
Sanskrit Tibetan
Tibetanlhur blang
तात्पर्य
lhur len
१) तात्पर्य २) पर
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritवाचस्पत्यम्
Sanskritतात्पर्य्य तत्परस्य भावः ष्यञ् । १ वक्तुरिच्छायाम्, २ अभिप्राये ३ तत्परतायाञ्च । तात्पर्य्यशब्दार्थनिरूपणेनतात्पर्य्यज्ञानस्य शाब्दवोधजनकत्वमनुमानचि० समर्थितंयथा “तात्पर्य्याधीनं शब्दप्रामाण्यम् । तत्र तत्परत्वं नतत्साध्यकत्वम् । पदार्थतत्संसन्धयोः शब्दासाध्य-त्वात् । अथ तद्गोचरप्रवृत्तिनिवृत्तिसाध्यकत्वं तत्परत्वंतच्च भव्यार्थस्य साक्षात्, भूतार्थस्य तु प्रशंसानिन्दावाक्यस्यप्रशस्तनिन्दितस्वार्थप्रतिपादनद्वारा लाक्षणिकस्यलक्षणीयविषयप्रवृत्तिनिवृत्तिजनकत्वेन तत्परत्वमिति चेत्न तत्परत्वेऽङ्गीकृते तज्ज्ञानं जनयित्वा तत्र प्रवर्त्तकत्वंतत्प्रवर्त्तकत्वे च तत्परत्वमिति परस्पराश्रयात् लाक्ष-णिकस्याननुभावकत्वेऽपि लक्षणीयपरत्वात् काव्यादेःस्वरूपाख्यानमात्रपर्य्यवसानाच्च । ननु तद्बुद्धिज-नकत्वं तत्परत्वं प्रशंसानिन्दावाक्यमपि प्रशस्तनिन्दित-स्वार्थधीहेतुत्वेन तत्परार्थकं तच्च ज्ञानं प्रशस्ते सर्वःप्रवर्त्तते निन्दिताच्च निवर्त्तत इति स्वविषये प्रवृत्तिनि-वृत्ती जनयतीति तत्परमुच्यत इति चेत् न गौणलाक्ष-णिकयोरननुभावकत्वात् । तद्बुद्धिजनने तत्परत्वमित्य-न्योन्याश्रयाच्च तज्जननयोग्यत्वमिति चेत् तथैकत्रोच्चा-रणेन नानार्थे नानार्थपरत्वं लक्षणायाञ्च तुल्यार्थपरत्वंस्यात् योग्यतासत्त्वात् नापि तत्प्रतिपदाद्यकत्वं तात्प-र्य्यं विना न तथेत्यन्योन्याश्रयात् प्रशंसादिवाक्यस्य प्रवृ-त्त्याद्यप्रतिपादकत्वात् लाक्षणिकस्याप्रतिपादकत्वाच्च ।अथ गङ्गापदं स्वार्थाविनाभावे तीरं प्रतिपादयत् तत्पर-मिति चेत् न मञ्चाः क्रोशन्तीत्यत्र तेन विनापि पुरुषेतात्पर्य्यात् गङ्गादिपदं मत्स्यादिपरं मुख्यतीरपरञ्च स्यात्अविनाभावस्य तदेव स्यात् मुख्ये बाधके सतीति चेत् ।तर्हि मुख्यार्थपरतैव न स्यात् । मापि गच्छ गच्छसी-त्यत्र गमनाभावपरत्वम् । उच्यते । तत्प्रयोजनकत्वंतत्परत्वं तदर्थप्रतीतिः प्रवृत्तिनिवृत्ती च । प्रयोजनत्वञ्चन साध्यत्वं अन्योन्याश्रयात् नापि प्रतिपाद्ये स्वविष-यत्वं यस्य यदिच्छाविषयस्तं प्रति तत्परत्वापत्तेः तदर्थ-साध्यसाधनत्वेनेच्छानियम इति चेत् । न इह धूम इत्यत्रजन्यज्ञाप्यभेदेन साध्यस्य वस्तुभेदतया वाक्यभेदप्रसङ्गात्पुभिच्छाया नियन्तुमशक्यत्वात् । किन्तु प्रतिपादकेच्छाविष-यत्वं तत्परत्वं यः शब्दो वक्त्रा यदिच्छया प्रयुक्तः सतत्परः सा च प्रतिपाद्यधोः प्रवृत्तिनिवृत्तिविषययोःतत्परत्वं नानार्थात् श्लिष्टादनेकपदार्थान्वितैकक्रियाप-रान्मुख्यसाक्षणिकपदादनावृत्त्या क्रमेणानेकार्थज्ञानं, नत्वेकदैव सकृदर्थपरत्वनियमेनैकत्रोच्चारणेऽनेकपरत्वाभावा-दिति सकलतान्त्रिकैकबाक्यतया वदन्ति तत्र ब्रूमः ।अनेकार्थप्रतीतीच्छयैकमुच्चारणं भवत्येव पुमिच्छाया नि-यन्तुमशक्यत्वात् यदि तदुच्चारणमेकार्थपरं तदा आवृत्ति-रपि न स्यात् तात्पर्य्यनिर्वाहार्थमावृत्तिकल्पनात् ।अन्यथैकपरेऽपि तदापत्तेः । अतएव तदुच्चारणस्योभयपर-तायामावृत्तिकल्पनं, तस्मात्तुल्यवदनेकार्थोपस्थितौ तात्प-र्य्यादिज्ञाने युगपदनेकान्वयबोधो भवत्येव सामग्र्यास्तु-ल्यत्वात् प्रथममेकस्यान्वयबोधो न तदन्यस्येति नियन्तु-मशक्यत्वाच्च” ।“आकाङ्क्षा वक्तुरिच्छा तु तात्पर्य्यं परिकीर्त्तितम्” भाषा०“तात्पर्य्यं निर्वक्ति वक्तरिच्छेति । यदि तात्पर्य्यज्ञानंकारणं न स्यात् तदा सैन्धवमानयेत्यादौ क्वचिदश्वस्यक्वचिल्लवणस्य बोधो न स्यात् । न च तात्पर्य्यग्राहक-प्रकरणादीनामेव शाब्दवोधे कारणत्वमस्त्विति । तात्-पर्य्यज्ञानजनकत्वेन तेषामगुगमे तु तात्पर्य्यज्ञानमेवलाघवात् कारणमस्तु । इत्यञ्च वेदस्थलेऽपि तात्पर्य्य-ज्ञानार्थमीश्वरः कल्प्यते । न च तत्राध्यापकतात्पर्य्य-ज्ञानं कारणभिति वाच्यम् सर्गादावध्यापकाभावात्न च प्रलय एव नास्तीति कुतः सर्गादिरिति वाच्यम्प्रलयस्यागमप्रतिपाद्यत्वात् । इत्यञ्च शुकवाक्येऽपि ईश्व-रीयतात्पर्य्यज्ञानं कारणम् । विसंवादिशुकवाक्ये तुशिक्षयितुरेव तात्पर्व्यस्य ज्ञानं कारणम् । अन्ये तुनानार्थादौ क्वचिदेव तात्पर्य्यज्ञानं कारणम् । तथा चशुकवाक्ये विनैव तात्पर्य्यज्ञानं शाब्दवोधः । वेदे तु अना-दिमीमांसापरिशोधिततर्क्वैरर्थावधारणमित्याहुः । मुक्ता०“ननु मामूदाप्तोक्तत्वस्य निश्चयानुरोधेन सिद्धसाधनंतात्पर्य्यस्य तु स्यात् तन्निश्चयस्यान्वयधीहेतुत्वात् अन्यथाघटकर्म्मत्वादिपरत्वाभावस्य घटकर्म्मत्वाद्यन्यमात्रपर-त्वस्य वा निश्चयेऽपि घटमित्यादिवाक्यात् कर्म्मत्वंघटीयमित्याद्यन्वयबोधापत्तेरिति चेन्न कर्म्मताधर्म्मि-कघटाद्यन्वयधीपरत्वाभावनिश्चयदशायां प्रमेयत्वादिप्रकारेण घटकर्म्म त्वादिपरत्वस्य निश्चयेऽपि घटीयं कर्म्म-त्वमित्यन्वयमतेरनुत्पत्त्या कर्म्मताधर्म्मिकघटान्वयबोध-परत्वप्रकारकनिश्चयत्वेनैव तात्पर्य्यधियस्तस्यां कारण-त्वेन वाक्यार्थस्य तत्रानिवेशात् । वस्तुतः समानानु-पूर्वीकस्यैव वाक्यान्तरस्य तस्यैव वा कालान्तरमन्तर्भाव्यघटीयकर्म्मत्वादिपरत्वनिश्चयसत्त्वेऽपि श्रूयमाणवा-क्यव्यक्ताविदानीमन्तर्भावेण तत्परत्वस्यानिश्चयेऽभावे वाघटीयं कर्म्मत्वमित्याद्यन्वयमतेरनुत्पादाद्विशिष्यैवतत्तद्वाक्यव्यक्तिधर्म्मिकस्य घटकर्म्मत्वादिपरत्वनिश्च-यस्य तत्तदन्वयबोधहेतुत्वमुपेयं तथा च तत्तद्धेतुभू-तानां प्रकरणज्ञानाभिधानामेव विज्ञानव्यक्तीनान्तथा-त्वमुचितम् अवश्यं कॢप्तपूर्ववर्त्तिताकत्वात् । अतएवसैन्धवमानय इत्यादावपि लवणपरत्वधीर्न लवणाद्य-न्वयबुद्धौ हेतुः किन्तु तदर्जकत्वेनाभिमतं भोजना-दिप्रकरणस्य प्रतिसन्धानमिति न्यायसिद्धान्तः” शब्द० प्र० ।
Capeller
GermanNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
