श्रद्धा (zraddhA)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
Capeller Eng
EnglishSpoken Sanskrit
English - - Itrusteveryoneisdoingwellathome.
भक्ति - bhakti - - trust
प्रतीति - pratIti - - trust
प्रत्याशा - pratyAzA - - trust
प्रश्रब्धि - prazrabdhi - - trust
वासना - vAsanA - - trust
विश्रम्भता - vizrambhatA - - trust
प्रत्यय - pratyaya - - trust
श्रेय - zreya - - trust
विश्रम्भ - vizrambha - - trust
आशाबन्ध - AzAbandha - - trust
अववाद - avavAda - - trust
निक्षेप - nikSepa - - trust
समाश्वास - samAzvAsa - - trust
संन्यास - saMnyAsa - - trust
श्रद्धा - zraddhA - - faith
भक्त - bhakta - - faithful
श्रद्धया - zraddhayA - adverb - withfaith
अन्धविश्वास - andhavizvAsa - - blindfaith
भक्ति - bhakti - - faithfulness
यत्र भक्तः तत्र भगवान् - yatrabhaktaHtatrabhagavAn - - Wherethereisfaithful, thereisGod.
श्रुद्धा - zruddhA - - faith
भक्ति - bhakti - - faith [ as a religious principle or means of salvation ]
प्रतीति - pratIti - - faith
श्रद्दधानता - zraddadhAnatA - - faith
प्रत्यय - pratyaya - - faith
ऋत - Rta - - faith
निःश्रेयस - niHzreyasa - - faith
श्रद्दान - zraddAna - - faith
सौव्रत्य - sauvratya - - faith
आप्न - Apna - - faithful
श्रद्धालु - zraddhAlu - - faithful
स्थायिन् - sthAyin - - faithful
श्रद्ध - zraddha - - faithful
स्थिर - sthira - - faithful
श्रद्धा - zraddhA - - belief
श्रद्धा - zraddhA - - faith
श्रद्धा - zraddhA - - trust
श्रद्धा - zraddhA - - inspire confidence
श्रद्धा - zraddhA - - term for the fem. nouns in A
श्रद्धा - zraddhA - - confidence
श्रद्धा - zraddhA - - calmness or composure of mind
श्रद्धा - zraddhA - - loyalty
श्रद्धा - zraddhA - - welcome
to be desirous of
श्रद्धा - zraddhA - - approve
श्रद्धा - zraddhA - - have belief or confidence
श्रद्धा - zraddhA - - reverence
श्रद्धा - zraddhA - - faithfulness
श्रद्धा - zraddhA - - believe
श्रद्धा - zraddhA - - longing of a pregnant woman
श्रद्धा - zraddhA - - to make faithful
श्रद्धा - zraddhA - - appetite
श्रद्धा - zraddhA - - desire of eating
श्रद्धा - zraddhA - - respect
श्रद्धा - zraddhA - - trustfulness
श्रद्धा - zraddhA - - belief in
श्रद्धा - zraddhA - - longing for
श्रद्धा - zraddhA - - to have faith or faithfulness
श्रद्धा - zraddhA - - desire
श्रद्धा - zraddhA - - render trustful
श्रद्धा - zraddhA - - zraddadhAna
श्रद्धा - zraddhA - - be true or trustful
to credit
श्रद्धा - zraddhA - - intimacy
श्रद्धा - zraddhA - - think anything true
to believe or have faith in or be true to
to expect anything from
to consent
श्रद्धा - zraddhA - - curiosity
श्रद्धा - zraddhA - - purity
श्रद्धा - zraddhA - - wish
श्रद्धा - zraddhA - - assent to
श्रद्धा - zraddhA - - belief
विश्वास - vizvAsa - - belief
मन - mana - - belief
प्रतीति - pratIti - - belief
शङ्का - zaGkA - - belief
श्रद्दधानता - zraddadhAnatA - - belief
मति - mati - - belief
प्रत्य - pratya - - belief
अनुभाव - anubhAva - - belief
समाश्वास - samAzvAsa - - belief
निःश्रेयस - niHzreyasa - - belief
श्रद्दान - zraddAna - - belief
श्रद्धा - zraddhA - - belief in
दृढनिष्ठा - dRDhaniSThA - - firm belief
नैष्ठ्य - naiSThya - - firm belief
सम्यक्स्रद्धान - samyaksraddhAna - - right belief
आस्तिक्य - Astikya - - belief in God
प्राचीनमत - prAcInamata - - ancient belief
बुद्धि - buddhi - - belief or notion
मत - mata - - belief. doctrine
श्रद्धा zraddhA trustfulness
श्रेय zreya trustfulness
Apte
Englishश्रद्धा [śraddhā], 3
To confide, believe, put faith in (with of thing)
कः श्रद्धास्यति भूतार्थम् 3.24
कामिन्यः श्रदधुरनार्जवं नरेषु 8.11
9.69
7.6
श्रद्दधे त्रिदशगोप- मात्रके दाहशक्तिमिव कृष्णवर्त्मनि 11.42.
To consent, assent.
श्रद्धा [śraddhā], 1 Trust, faith, belief, confidence.
Belief in divine revelation, religious faith
श्रद्धा वित्तं विधिश्चेति त्रितयं तत्समागतम् 7.29
2.16
अयतिः श्रद्धयोपेतो योगात् चलितमानसः 6.37
7.21
17.3.
Sedateness, composure of mind.
Intimacy, familiarity.
Respect, reverence.
Strong or vehement desire
तथापि वैचित्र्य- रहस्यलुब्धाः श्रद्धां विधास्यन्ति सचेतसो$त्र Vikr.1.13
युद्धश्रद्धा- पुलकित इव प्राप्तसख्यः करेण 6.18.
The longing of a pregnant woman. -जाड्यम् blind faith.
Help us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Apte 1890
Englishश्रद्धा {c3c} U. To confide, believe, put faith in (with acc. of thing)
कः श्रद्धास्यति भूतार्थं Mk. 3. 24
कामिन्यः श्रदधुरनार्जवं नरेषु Śi. 8. 11, 9. 69
U. 7. 6
श्रद्दये त्रिदशगोपमात्रके दाहशक्तिमिव कृष्णवर्त्मनि R. 11. 42.
श्रद्धा 1 Trust, faith, belief, confidence.
2 Belief in divine revelation, religious faith
श्रद्धा वित्तं विधिश्चेति त्रितयं तत्समागतं Ś. 7. 29
R. 2. 16
Bg. 6. 37
17. 3.
3 Sedateness, composure of mind.
4 Intimacy, familiarity.
5 Respect, reverence.
6 Strong or vehement desire
तथापि वैचिव्यरहस्यलुब्याः श्रद्धां विधास्यंति सचेतसोऽत्र Vikr. 1. 13, युद्धश्रद्धापुलकित इव प्राप्तसख्यः करेण Mu. 6. 18.
7 The longing of a pregnant woman.
Monier Williams Cologne
Englishश्रद्-√ धा b Ā. -दधाति, -धत्ते (pr. श्रद्दधत्, श्रद्-द॑धान
श्रद्धे॑ श्र॑त् above), to have faith or faithfulness, have belief or confidence, believe, be true or trustful (with न, ‘to disbelieve’ ),
to credit, think anything true (two ),
to believe or have faith in or be true to (with , and in later language with of thing or person, or with of thing),
to expect anything (acc. ) from (abl. ),
to consent, assent to, approve, welcome (with
with न, ‘to disapprove’),
to be desirous of (acc. ), wish to (inf. ), ib.
:
-धापयति, to make faithful, render trustful, inspire confidence, x, 151, 5.
श्रद्धा॑ c faith, trust, confidence, trustfulness, faithfulness, belief in (loc. or comp.
श्रद्धया-√ गम्, ‘to believe in’, with ), trust, confidence, loyalty (Faith or Faithfulnesses is often personified and in x, 151 invoked as a deity
in she is the daughter of Prajā-pati, and in of the Sun
in she is the daughter of Dakṣa and wife of Dharma
in she is the mother of Kāma, and in the daughter of Kardama and wife of Aṅgiras or Manu),
Monier Williams 1872
EnglishMacdonell
EnglishApte Hindi
Hindiश्रद्धा
जुहो* उभ* श्रद्-धा -
"भरोसा करना, विश्वास रखना"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"आस्था, निष्ठा, विश्वास, भरोसा"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"दैवीसन्देशों में विश्वास, धार्मिक निष्ठा"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"शान्ति, मन की स्वस्थता"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"घनिष्ठता, परिचय"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"आदर, सम्मान"
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
प्रबल या उत्कट इच्छा
श्रद्धा
- श्रत् + धा + अङ् + टाप्
"दोहद, गर्भवती स्त्री की इच्छा"
L R Vaidya
EnglishEdgerton Buddhist Hybrid
EnglishAbhyankara Grammar
Englishश्रद्धा a technical term for noun- stems ending in आ in the feminine gender used in the Katantra Gra- mmar
cf. अा श्रद्धा Kat. II. 1.10.
Wordnet
Sanskrit श्रद्धा, विश्वासः, प्रत्ययः, विश्रम्भः, आश्वासः
कस्मिन्नपि क्रियमाणं संप्रत्ययनम्।
"रामनाम्नि श्रद्धा एव मनुष्यम् अस्मात् जगतः मोचयति।"
विश्वासः, श्रद्धा, आशाबन्धः, प्रत्ययः, विश्रम्भः, आश्वासः, न्यासः
अन्यस्य कृते अन्येन सह वा किमपि कार्यं सहजतया कर्तुं शक्नोमि इति मनसि वर्तमानः भावः।
"बादशाहस्य विश्वासस्य सः दुरुपयोगम् अकरोत्।"
श्रद्धा
देवहूतिकर्दमयोः नवसु कन्यासु एका या कला तथा अनसूयायाः अपेक्षया कनिष्ठा आसीत्।
"श्रद्धायाः विवाहः अङ्गिरसा सह जातः।"
कामायनी, कामायिनी, श्रद्धा
वैवस्तमनोः पत्नी।
"कामायन्याः वर्णनं पुराणेषु दृश्यते।"
श्रद्धा, निष्ठा
कस्यापि सम्यक् कार्यस्य ईश्वरस्य धर्मस्य ज्येष्ठानां च प्रति आदरपूर्णः पूज्यभावः।
"ईश्वरस्य प्रति मनसि श्रद्धा आवश्यकी।"
इच्छा, आकाङ्क्षा, वाञ्छा, दोहदः, स्पृहा, ईहा, तृट्, लिप्सा, मनोरथः, कामः, अभिलाषः, तर्षः, रुक्, इषा, श्रद्धा, तृष्णा, रुचिः, मतिः, दोहलम्, छन्दः, इट्
मनोधर्मविशेषः।
"निर्दुःखत्वे सुखे चेच्छा तज्ज्ञानादेव जायते। इच्छा तु तदुपाये स्यादिष्टोपायत्वधीर्यदि।।"
श्रद्धा, विश्वासः
कस्मिन्नपि कस्योपरि वा कृतं संप्रत्ययनम्।
"विश्वस्य आधारः श्रद्धा । "
Sanskrit Tibetan
Tibetangus pa
१) अभिवादन २) आदर ३) उपास्ति ४) गौरव ५) नम्र ६) भक्ति ७) मान ८) शुश्रूडमाण ९) श्रद्धा १०) समाप्ति ११) सम्भ्रम १२) सौरभ्य १३)
rjes su mthun pa
१) अनुगत २) अनुगुण्य ३) अनुरूप ४) अनुलोम ५) अनुलोमिक ६) आनुलोमिक ७) श्रद्धा
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritदोहदं दौर्हृदं श्रद्धा लालसा सूतिमासि तु ।
वैजननो विजननं प्रसवो नन्दनः पुनः ॥ ५४१ ॥
उद्वहोऽङ्गात्मजः सूनुस्तनयो दारकः सुतः ।
पुत्रे दुहितरि स्त्रीत्वे तोकापत्यप्रसूतयः ॥ ५४२ ॥
तुक्प्रजोभयोर्भ्रात्रीयो भ्रातृव्यो भ्रातुरात्मजे ।
दोहद (क्ली), दौर्हृद (क्ली), श्रद्धा (स्त्री), लालसा (स्त्री), सूतिमास् (पुं), वैजनन (पुं), विजनन (क्ली), प्रसव (पुं), नन्दन (पुं), उद्वह (पुं), अङ्गज (पुं), आत्मज (पुं), सूनु (पुं), तनय (पुं), दारक (पुं), सुत (पुं), पुत्र (पुं), नन्दना (स्त्री), उद्वहा (स्त्री), अङ्गजा (स्त्री), आत्मजा (स्त्री), सूनु (स्त्री), तनया (स्त्री), दारिका (स्त्री), सुता (स्त्री), पुत्री (स्त्री), तोक (क्ली), अपत्य (क्ली), प्रसूति (स्त्री), तुक् (पुं), प्रजा (स्त्री), भ्रात्रीय (पुं), भ्रातृव्य (पुं)
अभिधानरत्नमाला
Sanskritदोहद
दोहद, दौहृद, श्रद्धा, लालसा
दोहदं दौहृदं श्रद्धा लालसा च समाः स्मृताः ॥ ४९८ ॥
verse 2.1.1.498
page 0057
प्रत्यय
प्रत्यय, श्रद्धा
तथेति प्रत्ययः श्रद्धा संस्कारो वासना स्मृता ॥ ७८० ॥
verse 4.1.1.780
page 0089
Tamil
Tamilச்’ரத்3தா4 : நம்பிக்கை, மதச் சடங்குகளில் ஊக்கம், மன அமைதி, வலுத்த ஆசை.
Mahabharata
EnglishŚraddhā^1 (‘Faith’), daughter of Daksha and wife of Dharma. § 115 (Aṃśāvat.): I, 66, 2578.
Śraddhā^2 (do.), daughter of Vivasvat. § 680b (TulādhāraJājali-saṃv.): XII, 265, 9449 (Vaivasvatī Sūryasya duhitā Sāvitṝ, cf. the allegoric explanation of Nīl.), 9450.
पुराणम्
Englishश्रद्धा १ / ŚRADDHĀ I. A daughter born to dakṣa prajāpati by his wife Praṣūti. Twentyfour daughters were born to them. Of them, thirteen were the wives of Dharmadeva including śraddhā.
Dharmadeva had a son named kāma by śraddhā. (viṣṇu purāṇa, Part 1, Chapter 7).
श्रद्धा २ / ŚRADDHĀ II. Sūrya's daughter. She had several other names such as, Vaivasvatī, sāvitrī, Prasavitrī etc. (For more details, see under sāvitrī I),
श्रद्धा ३ / ŚRADDHĀ III. Wife of vaivasvata manu. (See under vaivasvata manu).
श्रद्धा ४ / ŚRADDHĀ IV. Daughter born to kardama prajāpati by Devahūti. She became the wife of aṅgiras. They had two sons, Utatthya and bṛhaspati and four daughters, sinīvālī, kuhū, rākā and anumati. (bhāgavata, 3rd skandha).
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritश्रद्धा, (श्रद्धानमिति । श्रत् + धा + “षिद्-भिदादिभ्योऽङ् ।” ३ । ३ । १०४ । इत्यङ् ।टाप् ।) संप्रत्ययः । स्पृहा । इत्यमरः ॥
(यथा, रामायणे । २ । ३८ । २ ।“चिच्छेद जीविते श्रद्धां धर्म्मे यशसि चात्मनः ॥
”आदरः । शुद्धिः । इति शब्दरत्नावली ॥
शास्त्रार्थे दृढप्रत्ययः । यथा, --“प्रत्ययो धर्म्मकार्य्येषु यथा श्रद्धेत्युदाहृता ।नास्ति ह्यश्रद्दधानस्य धर्म्मकृत्ये प्रयोजनम् ॥
”इति स्मृतिः ॥
(यथा, रघुः । २ । १६ ।“बभौ च सा तेन सतां मतेन ।श्रद्धेव साक्षात् विधिनोपपन्ना ॥
”)चेतसः प्रसादः । इति पातञ्चलभाष्ये वेदव्यासः ॥
सा त्रिविधा । यथा, --श्रीभगवानुवाच ।“त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा ।सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तां शृणु ॥
सत्त्वानुरूपा सर्व्वस्य श्रद्धा भवति भारत ।श्रद्धामयोऽयं पुरुषो यो यच्छद्धः स एव सः ॥
यजन्ते सात्त्विका देवान् यक्षरक्षांसि राजसाः ।प्रेतान् भूतगणांश्चान्ये यजन्ते तामसा जनाः ॥
”इति श्रीभगवद्गीतायां १७ अध्यायः ॥
* ॥
तस्याः प्रशंसा यथा, --ब्रह्मोवाच ।“श्रद्धापूर्व्वा इमे धर्म्माः श्रद्धा मध्यान्त-संस्थिताः ।श्रद्धा नित्या प्रतिष्ठाश्च धर्म्माः श्रंद्धैव कीर्त्तिताः ॥
श्रुतिमात्ररसाः सूक्ष्माः प्रधानपुरुषेश्वराः ।श्रद्धामात्रेण गृह्यन्ते न करेण न चक्षुषा ॥
कायक्लेशैर्न बहुभिस्तथवार्थस्य राशिभिः ।धर्म्मः संप्राप्यते सूक्ष्मः श्रद्धाहीनैः सुरैरपि ॥
श्रद्धा धर्म्मः परः सूक्ष्मः श्रद्धा ज्ञानं हुतं तपः ।श्रद्धा स्वर्गश्च मोक्षश्च श्रद्धा सर्व्वमिदं जगत् ॥
सर्व्वस्वं जीवितं वापि दद्यादश्रद्धया यदि ।नाप्नुयात्तत्फलं किञ्चित् श्रद्धादानं ततो भवेत् ॥
एवं श्रद्धान्वयाः सर्वे सर्वधर्म्माः प्रकीर्त्तिताः ।केशवः श्रद्धया गम्यो ध्येयः पूज्यश्च सर्वदा ॥
”इति वह्निपुराणे धेनुदानमाहात्म्याध्यायः ॥
देवलः ।“अर्थानामुदिते पात्रे श्रद्धया प्रतिपादनम् ।दानमित्यभिनिर्दिष्टं व्याख्यानन्तस्य वक्ष्यते ॥
”उदिते शास्त्रकथिते । श्रद्धा देवलोक्ता यथा, “सत्कृतिश्चानसूया च सदा श्रद्धेतिकीर्त्तिता ॥
”अतएव भगवद्गीतासु ।“अश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतन्तु यत् ।असदित्युच्यते पार्थ न च तत् प्रेत्य नेह च ॥
”हरिवंशे बलिं प्रति भगवद्वाक्यम् ।अश्रोत्रियं श्राद्धमधीतमव्रतंत्वदक्षिणं यज्ञमनृत्विजा हुतम् ।अश्रद्धया दत्तमसंस्कृतं हवि-र्भागाः षडेते तव दैत्यपुङ्कव ॥
”इति शुद्धितत्त्वम् ॥
याज्ञवल्क्यः ।“श्रद्धाविधिसमायुक्तं कर्म्म यत् क्रियते नृभिः ।सुविशुद्धेन भावेन तदानन्त्याय कल्प्यते ॥
”योगियाज्ञवल्क्यः ।“विधिहीनं भवेद्दुष्टं कृतमश्रद्धया च तत् ।तद्धरन्त्यसुरास्तस्य मूढस्य दुष्कृतात्मनः ॥
”इति प्रायश्चित्ततत्त्वम् ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritश्रद्धा स्त्री श्रत्-धा--अङ् । १ आदरे २ शुद्धौ शब्दच० । ३ गुरु-वेदान्तवाक्यादिषु विश्वामे वेदान्तसा० ४ स्प हायां ५ चित्त-प्रसादे “प्रत्ययो धर्मकार्येषु सा श्रद्धेत्यभिधीयते” इतिस्मृत्युक्ते धर्मकार्येषु ६ प्रत्यये च अमरः । “प्रत्ययोधर्मकार्येषु तथा श्रद्धेत्युदाहृता । नास्ति ह्यश्रद्दधानस्यधर्मकृत्ये प्रयोजनम” इति स्मृतिः । सा त्रिविधा यथोक्तंगीतायाम् १७ अ० । “त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सास्वभावजा । सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तांशृणु । सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत! । श्रद्धा-मयाऽयं पुरुषो यो यच्छद्धः स एव सः । यजन्ते सा-त्त्विका देवान् यक्षरक्षांसि राजसाः । प्रेतान् भूतगणां-श्चान्ये यजन्ते ताममा जनाः” । “श्रुद्धापूर्वा इमे धर्माःश्रद्धा मध्यान्तःसंस्थिता । श्रद्धा नित्या प्रतिष्ठाश्च धर्माःश्नद्धैव कीर्त्तिताः । श्रुतिमात्ररसाः सूक्ष्माः प्रधान-पुरुषेश्वराः । श्रद्धामात्रेण गृह्यन्ते न करेण न चक्षुषा ।कायक्लेशैर्न बहुभिस्तथैवार्थस्य राशिभिः । धर्मः संप्रा-प्यते सूक्ष्मः श्रद्धाहीनैः स्तुरेरपि । श्रद्धाधर्मः परःसूक्ष्मः श्रद्धा ज्ञानं हुतं तपः । श्रद्धा स्वर्गश्च मोक्षश्चश्रद्धा सर्वमिदं जगत् । सर्वस्वं जीवितं वापि दद्या-दश्रद्धया यदि । नाप्नुयात्तत्फलं किञ्चित श्रद्धादानंततो भवेत् । एवं श्रद्धान्वयाः सर्ये सर्वधर्माः पकी-र्त्तिताः । केशवः श्रद्धया गम्यो ध्येयः पूज्यश्च सर्वदा”वह्निपु० । देवलः “अर्थानामुदिते पात्रे श्रद्धया प्रति-षादनम् । दानमित्यमिनिर्दिष्ट व्याख्यानन्तस्य वक्ष्यते ।उद्रित शास्त्रकथिते । देवलेनाम्याप्युक्ता यथा “सत्कृतिश्चानसूया च सदा श्रद्धेति कीर्त्तिता” । अतएव भगवद्गातासु “अश्रद्धया हुतं दत्त तपस्तप्तं कृतन्तु यत् ।असदित्युच्यते पार्थ! न च तत्प्रेत्य नेह च” । हरिवं०“अश्रात्रिय श्राद्धमधीतमव्रतं त्वदक्षिणं यज्ञमनृत्विजाहुतम् । अश्रद्धया दत्तमसस्कृत हविर्भागाः षडते तवदैत्यपुङ्गव!” शु० त० । थाज्ञवलक्यः “श्रद्धाविधिसमायुक्तंकर्म यत् क्रियते नृभिः । सुविशुद्धेन भावेन तदानन्त्यायकल्प्यते” यागियाज्ञवल्क्य “विधिहीनं भवेद्दुष्टं कृत-मश्रद्धया च यत । तद्धरन्त्यसुरास्तस्य मूढस्य दुष्कृतात्मनः”
Capeller
GermanGrassman
German√śrad-dhā = śráth-dhā, und zwar nur in den unpersönlichen Formen, in denen śráth mit dhā verschmilzt [vgl. lat. credo], und dabei in Bezug auf die Betonung nach Art eines Richtungswortes behandelt wird.
Part. śraddádhāna:
-as 3〉 ójas {103, 3}.
Part. II. śráddhita:
-am 2〉 〰 te mahaté indriyā́ya {104, 6}. [Page1419]
Inf. śraddhā́:
-é [D.] 1〉 asmé sūryācandramáṣā‿abhicákṣe, 〰 kám {102, 2}.
Stchoupak
French१ श्रद्-धा-
1 avoir foi, avoir confiance, croire
se confier, être
fidèle, croire (à qq'un,
dat. gén.
à qqch., gén. loc.)
croire que qqch. est (2 acc.)
attendre qqch. (acc.) de qq'un (abl.)
approuver, consentir, faire bon accueil, donner la bienvenue
avoir le désir de
(acc. inf. )
°धाय ayant eu confiance, ayant approuvé, etc.
°दधान- partic. confiant, croyant
-ता- foi
°धयन्त्-
partie. id.
२ श्रद्-धा-
foi, confiance, croyance
fidélité, loyauté (aussi
personnifiée)
désir, envie de (loc., acc. avec प्रति, inf. ifc.)
(-अया volontiers)
curiosité
-मय- -ई- a. plein de foi
-वन्त्-
a. confiant
croyant, qui approuve, -वती- d'une ville mythique sur
le mont Meru.
°देव- (conj. °देय-) a. qui croit en dieu, croyant.
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
