| YouTube Channel

माधुर्य (mAdhurya)

 
शब्दसागरः
English
माधुर्य्य
n.
(-र्य्यं) Sweetness of flavour or disposition.
E.
मधुर sweet,
literally or figuratively,
aff.
ष्यञ्
Yates
English
माधुर्य्य (र्य्यं) 1.
n.
Sweetness of fla-
vour or disposition.
Spoken Sanskrit
English
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- sweetness
माधुर्य - mAdhurya -
adj.
- sweetly speaking on
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- loveliness
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- charm
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- exquisite beauty
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- feeling of tender affection
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- grace of style
माधुर्य - mAdhurya -
n.
- sweetness
मिष्टता - miSTatA -
f.
- sweetness
स्वादुता - svAdutA -
f.
- sweetness
कोमलता - komalatA -
f.
- sweetness
मधुरता - madhuratA -
f.
- sweetness
माधुरि - mAdhuri -
f.
- sweetness
मधूलक - madhUlaka -
m.
- sweetness
मधुर - madhura -
m.
- sweetness
मधुरस - madhurasa -
m.
- sweetness
मधुरिमन् - madhuriman -
m.
- sweetness
रसज्येष्ठ - rasajyeSTha -
m.
- sweetness
स्वादिमन् - svAdiman -
m.
- sweetness
स्वाद्मन् - svAdman -
m.
- sweetness
स्वादुमन् - svAduman -
m.
- sweetness
स्वादु - svAdu -
m.
- sweetness
गौल्य - gaulya -
n.
- sweetness
माधव - mAdhava -
n.
- sweetness
मधुरत्व - madhuratva -
n.
- sweetness
मधुस् - madhus -
n.
- sweetness
मधुत्व - madhutva -
n.
- sweetness
Wilson
English
माधुर्य्य
n.
(-र्य्यं) Sweetness of flavour or disposition.
E.
मधुर sweet, literally or figuratively,
aff.
ष्यञ्.
Apte
English
माधुर्यम् [mādhuryam], [मधुरस्य भावः ष्यञ्]
Sweetness
माधुर्यमीष्टे हरिणान् ग्रहीतुम्
R.*
18.13
माधुर्यं मधुबिन्दुना रचयितुं क्षाराम्बुधे- रीहते
Bh.*
2.6.
Attractive beauty, exquisite beauty
रूपं किमप्यनिर्वाच्यं तनोर्माधुर्यमुच्यते
(In
Rhet.
) Sweetness, one of the three (according to Mammaṭa) chief Guṇas in poetic compositions
चित्तद्रवी भावमयो ह्लादो माधुर्य- मुच्यते S. D.* 66
see K.
P.*
8 also.
Kindness, amiability.
(With Vaiṣṇavas) A feeling of tender affection for Kṛiṣṇa (like that of a woman for her lover)
Dk.*
2.2.
a.
Sweetly speaking
स्वच्छप्रकृतितः स्निग्धो माधुर्यस्तीर्थभूर्नृणाम्
Bhāg.*
11.7.44.
Apte 1890
English
माधुर्यं [मधुरस्य भावः ष्यञ्] 1 Sweetness. pleasantness
माधुर्यपीष्टे हरिणान् ग्रहीतुं R. 18. 13, Bh. 2. 6.
2 Attractive beauty. exquisite beauty
रूपं किमप्यनिर्वाच्य तनोर्माधुर्यमुच्यते.
3 (In Rhet.) Sweetness, one of the three (accord ing to Mammaṭa) chief Guṇas in poetic compositions
चितद्रवीभावमयो ह्लादो माधुर्यपुच्यते S. D. 606: see K. P. 8 also.
4 Kindness, amiability.
Monier Williams Cologne
English
माधुर्य
n.
sweetness,
Kāv.
Suśr.
loveliness, exquisite beauty, charm,
MBh.
Kāv.
&c.
(with Vaiṣṇavas) a feeling of tender affection (for Kṛṣṇa like that of a girl for her lover),
RTL.
141
(in rhet.) grace of style (esp. consisting in the employment of separated words in a sentence, as opp. to श्लेष, q.v.),
Vām.
Kpr.
&c.
माधुर्य
mfn.
sweetly speaking,
Kull.
on
Mn.
x, 33.
Monier Williams 1872
English
माधुर्य, अस्, or -री (?), अम् (fr. मधुर),
speaking sweetly or kindly
(अम्), n. sweetness,
pleasantness, attractiveness, gracefulness
kindness,
friendliness, amiability
(in rhetoric) the succession
of single words in a sentence.
Macdonell
English
माधुर्य mādhur-ya,
n.
sweetness
exquisite 🞄beauty
loveliness, charm
sweetness, amiability
🞄grace of style, sp. employment of 🞄separated words in a sentence (opp. śleṣa
🞄rh.)
a.
speaking sweetly.
Benfey
English
माधुर्य माधुर्य, i. e. मधुर + य,
n.
, and
f.
री।
1. Sweetness, Bhartṛ. 2, 6.
2.
Gracefulness, Daśak. in Chr. 180, 14.
--
Comp.
भ्रूक्षेपालाप-, i. e. भ्रू-क्षे-
प-आलाप-,
n.
the gracefulness of the
motion of one's brows and speech, Indr.
5, 7.
Hindi
Hindi
मिठास
Apte Hindi
Hindi
माधुर्यम्
नपुं*
- मधुर + ष्यञ्
"मिठास, सुहावनापन"
माधुर्यम्
नपुं*
- -
"आकर्षक, सौंदर्य, उत्कृष्ट सौन्दर्य"
माधुर्यम्
नपुं*
- -
"(काव्य में) मिठास, (मम्मट के अनुसार) काव्य रचनाओं में पाये जाने वाले तीन मुख्य गुणों में से एक"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
माधुर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸಿಹಿ /ಸವಿ
निष्पत्तिः - > "ष्यञ्" (५-१-१२४)
व्युत्पत्तिः - > मधुरस्य भावः
प्रयोगाः - > "माधुर्यं मधुबिन्दुना रचयितुं क्षीराम्बुधेरीहते"
उल्लेखाः - > भर्तृ० १-६
माधुर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಾವ್ಯದ ಒಂದು ಗುಣ /ಶಬ್ದವನ್ನು ಕೇಳಿದ ಕೂಡಲೇ ಮನಸ್ಸನ್ನು ಆಹ್ಲಾದಗೊಳಿಸುವ ಶಬ್ದದ ಒಂದು ಗುಣ
विस्तारः - > "पृथक् पदत्वं माधुर्यम्" - का० या० सू० ३-१-२०
माधुर्य
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ನಾಯಕನ ಎಂಟು ಸಾತ್ತ್ವಿಕ ಗುಣಗಳಲ್ಲೊಂದು
प्रयोगाः - > "शोभा विलासो माधुर्यं गाम्भीर्यं धैर्यतेजसी ललितौदार्यमित्यष्टौ सत्त्वजाः पौरुषाः गुणाः ॥"
उल्लेखाः - > सा० द० ३-५०
विस्तारः - > "सङ्क्षोभेष्वप्यनुद्वेगो माधुर्यं परिकीर्तितम्" - सा० द० ३-५२
L R Vaidya
English
mADurya {% n. %} 1. Sweetness, gracefulness
2. sweetness of composition considered as a Guṇa in rhetoric, (चित्तद्रवीभावमयो ह्रादो माधुर्यमुच्यते)
3. exquisite beauty or lovelineee, (रूपं किमप्वनिर्वाच्यं तनोर्माधुर्यमुच्यते).
Bopp
Latin
माधुर्य n. (a मधुर dulcis s. य) dulcedo. IN. 5. 7.
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
प्रागल्भ्यौदार्यमाधुर्यशोभाधीरत्वकान्तयः
दीप्तिश्चायत्नजा भावहावहेलास्त्रयोऽङ्गजाः ५०९
-wordlist-
अयत्नजालङ्कार (पुं), प्रागल्भ्य (क्ली), औदार्य (क्ली), माधुर्य (क्ली), शोभा (स्त्री), धीरत्व (क्ली), कान्ति (स्त्री), दीप्ति (स्त्री), अङ्गजालङ्कार (पुं), भाव (पुं), हाव (पुं), हेला (स्त्री)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
माधुर्य्यं,
क्ली,
(मधुरस्थ भावः : मधुर + “वर्ण-दृढाभ्यः ष्यञ् ।” १२३ इति ष्यञ् ।)मधुरस्य भावः मधुरत्वम् इति हेमचन्द्रः ।३ १७३ (यथा, सुश्रुते सूत्रस्थाने एका-दशाध्याधे ।“माधुर्य्यं भजतेऽत्यर्थं तीक्ष्णभावं विमुञ्चति
”)लावण्यम् यथा, --“रूपं किमप्यनिर्व्वाच्यं तनोर्माधुर्य्यमुच्यते ।”इत्युज्ज्वलनीलमणिः
पाञ्चालीरीतिविशिष्टकाव्यगुणः यथा, --“मधुरां सुकुमाराञ्च पाञ्चालीं कवयो विदुः ।”इति साहित्यदर्पणे परिच्छेदः
तस्य लक्षणंयथा, साहित्यदर्पणे परिच्छेदे ।“चित्तद्रवीभावमयो ह्लादो माधुर्य्यमुच्यते ।सम्भोगे करुणे विप्रलम्भे शान्तेऽधिकं क्रमात्
मूर्द्ध्नि वर्गान्त्यवर्णेन युक्ताष्ट ढान् विना ।रणौ लघु तद्व्यक्तौ वर्णाः कारणतां गताः
अवृत्तिरल्पवृत्तिर्वा मधुरा रचना तथा ।”(नायिकानामयत्नजोऽलंकारविशेषः यथा, साहित्यदर्पणे १२९ ।“सङ्क्षोभेष्वप्यनुद्वेगो माधुर्य्यं परिकीर्त्तितम् ।”सात्त्विकनायकगुणभेदः यथा, तत्रैव ९१ ।“सर्वावस्थाविशेषेषु माधुर्य्यं रमणीयता ।”)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
माधुर्य्य
न०
मधुरस्य भावः ष्यञ् मधुरत्वे “चित्तद्रवी-भावमयो ह्लादो माधुर्य्यमुच्यते” सा० द० उक्ते काव्यगुणभेदे तद्व्यञ्जकवर्णाश्च तत्रोक्ता यथा “मूर्द्ध्निवर्गान्त्यवर्णेन युक्ताः टठडढान् विना रणौ लघु चतद्व्यक्तौ वर्णाः कारणतां गताः अवृत्तिरल्पवृत्तिर्वामधुरा रचना मना” तच्च सम्भोगशृङ्गादावनुगुणंयथोक्तं तत्रैव “सम्भोगे करुणे विप्रलम्भे शान्तेऽधिकंक्रमात् लावण्ये हेम० “रूपं किमप्यनिर्वाच्यं तनो-र्माधुर्य्यमुच्यते” उज्ज्वलमणौ तल्लक्षणमुक्तम्
Stchoupak
French
माधुर्य-
nt. douceur
grâce, charme
grâce du style.