| YouTube Channel

प्रायः (prAyaH)

 
Spoken Sanskrit
English
प्रायः - prAyaH -
indecl.
- perhaps
प्रायः तथा स्यात् - prAyaHtathAnasyAt -
sent.
- Byandlarge, itmaynotbeso.
प्रायः - prAyaH - adverb - almost
प्रायः - prAyaH - adverb - nearly
प्रायः - prAyaH - adverb - by a snatch
प्रायः - prAyaH -
indecl.
- about
प्रायः सर्वे - prAyaH sarve - phrase - almost all
प्रायः तथा स्यात् - prAyaH tathA na syAt -
sent.
- probably it may not be so.
Apte
English
प्रायः [prāyḥ], [प्र-अय् घञ्, इ-अच् वा]
Going away, departure, departure from life.
Seeking death by fasting, fasting, sitting down and abstaining from food with some object in view (generally with words like आस्, उपविश्
&c.
)
see प्रायोपवेशन below
प्रायोपविष्टं गङ्गायां परीतं परमर्षिभिः
Bhāg.*
1.3.43.
The largest portion, majority, plurality
majority of cases.
Excess, abundance, plenty.
A condition of life. [N. B. At the end of
comp.
प्राय may be translated by (a) for the most part, generally, mostly, almost, nearly
पतनप्रायौ 'about to fall'
मृतप्रायः 'almost dead a little less than dead, nearly dead'
or (b) abounding or rich in, full of, excessive, abundant
कष्टप्रायं शरीरम्
U.*
1
शालिप्रायो देशः
Pt.*
3
कमलामोदप्राया वनानिलाः
U.*
3.24 'full of the fragrance'
&c.
, or (c) like, resembling
वर्षशतप्रायं दिनम्, अम्रतप्रायं वचनम्
&c.
]
Comp.
-उपगमनम्, -उपवेशः, -उपवेशनम्, -उपवेशनिका sitting down and abstaining from food and thus preparing oneself for death, fasting oneself to death
मया प्रायोपवेशनं कृतं विद्धि
Pt.*
4
प्रायोपवेशनमति- र्नृपतिर्बभूव
R.*
8.94
प्रायोपवेशसदृशं व्रतमास्थितस्य
Ve.*
3.1.-उपेत
a.
abstaining from food and thus awaiting the approach of death. -उपविष्ट, -उपवेशिन्
a.
fasting oneself to death, who sits without food at the door of another to exact compliance with his demands. -दर्शनम् an ordinary phenomenon. -भव a
common, usually met with.
executing
युगहृदौघमध्येन ब्रह्मप्रायभवेन धात्रा सृष्टानि भूतानि कृष्यन्ते यमसादनम्
Mb.
* 12.235.17 (com. ब्रह्मप्रायभावेन ब्रह्मकार्यभूतेन).
Apte 1890
English
प्रायः [प्र-अय् घञ्, इ-अच् वा] 1 Going away, departure, departure from life.
2 Seeking death by fasting, fasting, sitting down and abstaining from food with some object in view (generally with words like आस्, उपविश् &c.)
see प्रायोपवेशन below.
3 The largest portion, majority, plurality
majority of cases.
4 Excess, abundance, plenty.
5 A condition of life. N. B. At the end of comp. प्राय may be translated by (a) for the most part, generally, mostly, almost, nearly
पतनप्रायौ ‘about to fall
मृतप्रायः ‘almost dead, a little less than dead, nearly dead’
or (b) abounding or rich in, full of, excessive, abundant
कष्टप्रायं शरीरं U. 1
शालिप्रायो देशः Pt. 3
कमलामोदप्राया वनानिलाः U. 3. 24 ‘full of the fragrance’ &c., or (c) like, resembling
वर्षशतप्रायं दिनं, अमृतप्रायं वचनं &c.
Comp.
उपगमनं,
उपवेशः,
उपवेशनं,
उपवेशनिका sitting down and abstaining from food and thus preparing oneself for death, fasting oneself to death
मया प्रायोपवेशनं कृतं विद्धि Pt. 4
प्रायोपवेशनमतिर्नृपतिर्बभूव R. 8. 94
प्रायोपवेशसदृशं व्रतमास्थितस्य Ve. 3. 10.
उपेत a. abstaining from food and thus awaiting the approach of death.
उपविष्ट,
उपवेशिन् a. fasting oneself to death, who sits without food at the door of another to exact compliance with his demands.
दर्शनं an ordinary phenomenon.
भव a. common, usually met with.
Hindi
Hindi
ज्यादातर, आम तौर पर, एक सामान्य नियम के रूप में, सबसे अधिक भाग के लिए, सबसे अधिक संभावना है, शायद, शायद, बहुतायत से बड़े पैमाने पर,
Apte Hindi
Hindi
प्रायः
पुं*
- प्र + अय् + घञ्
"अपगमन, विदायगी, जीवन से प्रयाण"
प्रायः
पुं*
- प्र + अय् + घञ्
"आमरण अनशन, व्रत रखना, किसी इष्टसिद्धि के लिए खाना -पीना छोड़ कर धरना देना"
प्रायः
पुं*
- प्र + अय् + घञ्
"बड़े से बड़ा भोग, अधिकांश अवस्था"
प्रायः
पुं*
- प्र + अय् + घञ्
"अधिकता, बहुतायत, प्रचुरता"
प्रायः
पुं*
- प्र + अय् + घञ्
जीवन की एक दशा
प्रायः
पुं*
- -
"से युक्त, समृद्ध, भरा हुआ, अत्यधिक, प्रचुर, सुगन्ध से भरा हुआ"
प्रायः
पुं*
- -
"के समान, मिलता-जुलता"
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
प्रायः, बहुलम्, वारं वारम्, पुनः पुनः, मुहुर्मुहुः, अनेकदा, अनेकवारम्, बहु, बहुवारम्, भूरी, भृशम्, बहुशः, अनेकशः, बहुकृत्वः, अनेककृत्वः, बहुवेलम्, मुहुः
adverb
एकाधिकेषु अवसरेषु।
"काश्मीरः कालः प्रायः शीतरम्यः एव अस्ति।"
Synonyms:
प्रायः
adverb
आधिक्येन सह।
"अशिक्षायाः कारणात् प्रायः जनः दुर्व्यसनी भवति।"
Sanskrit Tibetan
Tibetan
phal cher
प्रायः
Tamil
Tamil
ப்ராய: : புறப்பாடு, போதல், மிகுதி, வயது, சாகும்வரை உண்ணாவிரதம்.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
प्रायः,
पुं,
(प्रकृष्टमयनमिति प्र + अय + घञ् ।यद्बा, प्र + + “एरच् ।” ५६ ।इत्यच् ।) मरणम् मरणार्थमनशनम् (यथा, रामायणे ५३ १२ ।“अहं वः प्रतिजानामि गमिष्याम्यहं पुरीम् ।इहैव प्रायमासिष्ये श्रेयो मरणमेव
”)तुल्यम् बाहुल्यम् इति मेदिनी ये, ३६
(यथा, साहित्यदर्पणे १११ ।“तस्कराः पण्ड्रका मूर्खाः सुखप्राप्तधनास्तथा ।लिङ्गिनश्छन्नकामाद्या आसां (वेश्यानाम्) प्रायेणवल्लभाः
”)वयः इति हेमचन्द्रः
(पापम् तपः इतिस्मृतिः
क्ली,
प्रवेशः युद्धम् यथा, ऋग्वेदे ।२ १८ ।“उप ज्येष्ठे वरूथे गभस्तौप्राये प्राये जिगीवांसः स्याम
”“किञ्च प्राये प्राये सोमपानार्थमिन्द्रस्य यज्ञ-शालायां प्रवेशे प्रवेशे जिगीवांसः शत्रूणांजेतारो भवेम यद्बा, प्राये प्राये प्रकर्षेणइयते गम्यते योद्धृभिरिति प्रायं युद्धम् तस्मिन्युद्धे जिगीवांसः शत्रून् जितवन्तो भवेम
”इति तद्भाष्ये सायनः
त्रि, गमकः यथा, मनौ २६४ ।“प्रक्षाल्यहस्तावाचम्य ज्ञातिप्रायं प्रकल्पयेत् ।ज्ञातिभ्यः सत्कृतं दत्त्वा बान्धवानपि भोजयेत्
”“प्रक्षाल्येति तदनुहस्तौ प्रक्षाल्याचम्य ज्ञाति-प्रायमन्नं कुर्य्यात् ज्ञातीन् प्रैति गच्छतीतिज्ञातिप्रायं कर्म्मण्यण् ज्ञातीन् भोजये-दित्यर्थः
इति कुल्लूकभट्टः
)
प्रायः, [स्]
व्य,
(प्र + अय गतौ + असुन् ।)बाहुल्यम् इत्यमरः १७
(यथा, कथासरित्सागरे १२३ ।“ततोऽहं शर्म्मवर्म्मा ज्ञातवन्तौ क्रमेण ताम् ।अत्रान्तरे प्रायः पर्य्यहीयत वासरः
”)
कृदन्तरूपमाला
Sanskrit
1 {@“यत निकारोपस्कारयोः”@} 2 3 ‘निराकारे’ इति दैवपाठमुपाश्रित्य पुरुषकारे व्याख्यातम्-- “… ‘निराकारः = परिभवः।’ इति क्षीरस्वामी।
उपस्कारोपसंस्कारयोः पुनः पाठकृतः 4 विप्रवदन्ते।
तथा आख्यातनिघण्टुः-- ‘यत्ने प्रैषे निराकारे यातयेदप्युपस्कृतौ।’ इति।
श्लोकधातुपाठश्च-- ‘यत उपसंस्कारनिकारार्थः निरश्च धान्यधनवाची।’ इति।” इति।
अत्रेदमवधेयम्--माधवधातु- वृत्ति-प्रौढमनोरमाप्रभृतिष्वप्येवमेव क्षीरस्वामिपाठ उद्ध्रियते।
परं तु क्षीरतरङ्गिण्यामधुना पाठोऽन्यादृश एवोपलभ्यत इत्युपर्येव प्रदर्शितम्।
प्रायः सर्वेऽप्याधुनिकाः वैयाकरणाः धातुविषये क्षीरस्वामिमतं पुरुषकारोपात्तस्थलेषु पुरुषकारवाक्यानुसारेणैवोद्धरन्ति
तु स्वयं दृष्टत्वेनेत्य पि ज्ञायते।]] ‘--खेदे च’ इति क।
क।
द्रुमे।
5 ‘यतते तु प्रयत्नार्थे, निराकारे तु यातयेत्।’ 6 इति देवः।
‘निकारः = स्वेदनम्।’ इति क्षीरस्वामी।
‘यत्नः प्रैषो वा निकारः’ इति बालमनोरमा।
‘परिभवसंस्कारौ तौ’ इति धा।
का।
व्याख्या 7।
यातकः-तिका-यियातयिषकः-षिका
यातयिता-त्री, यियातयिषिता-त्री
इत्यादिकानि रूपाणि समस्तान्यपि चौरादिककालयतिवत् 8 ज्ञेयानि।
यातना = तीव्रवेदना।
‘ण्यासश्रन्थः--’ 9 इति युचि रूपम्।
प्रासङ्गिक्यः
01
=>
(१३३६)
02
=>
(१०-चुरादिः-१७३६। सक। सेट्। उभ।)
03
=>
[[[अ]
04
=>
(= ग्रान्थिकाः)
05
=>
[पृष्ठम्१०६८+ ३१]
06
=>
(श्लो। ९६)
07
=>
(३-४०)
08
=>
(१७५)
09
=>
(३-३-१०७)