निर्वृति (nirvRti)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishYates
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishनिर्वृति - nirvRti - - satisfaction
निर्वृति - nirvRti - - happiness
निर्वृति - nirvRti - - pleasure
निर्वृति - nirvRti - - final beatitude
निर्वृति - nirvRti - - death
निर्वृति - nirvRti - - bliss
निर्वृति - nirvRti - - destruction
निर्वृति - nirvRti - - delight
निर्वृति - nirvRti - - emancipation
निर्वृति - nirvRti - - attainment of rest
निर्वृति - nirvRti - - extinction
निर्वृति - nirvRti - - complete satisfaction or happiness
Wilson
EnglishApte
Englishनिर्वृतिः [nirvṛtiḥ],
Satisfaction, happiness, pleasure, bliss
व्रजति निर्वृतिमेकपदे मनः 2.9
9.38
12.65
7.19
4.64
1.28
3.8.
Tranquillity, rest, repose
न जातु बाला लभते स्म निर्वृतिं तुषारसंघातशिलातलेष्वपि 5.55
1.21.
Final emancipation or liberation from worldly existence
द्वारं निर्वृतिसद्मनो विजयते कृष्णेति वर्णद्वयम् 4.14.
Completion, accomplishment,
Freedom.
Disappearance
death, destruction.
Apte 1890
Englishनिर्वृतिः f. 1 Satisfaction, happiness, pleasure, bliss
व्रजति निर्वृतिमेकपदे मनः V. 2. 9
R. 9. 38
12. 65
Ś. 7. 19
Śi. 4. 64, 10. 28
Ki. 3. 8.
2 Tranquillity, rest, repose
Ku. 5. 55
Pt. 1. 208.
3 Final emancipation or liberation from worldly existence
द्वारं निर्वृतसद्मनो विजयते कृष्णेति वर्णद्वयं Bv. 4. 14.
4 Completion, accomplishment.
5 Freedom.
6 Disappearance
death, destruction.
Monier Williams Cologne
EnglishMonier Williams 1872
Englishनिर्-वृति, इस्, f. complete satisfaction, contentment,
tranquillity, bliss, happiness, gladness, pleasure
final
emancipation or liberation from existence
freedom
rest, repose
setting, disappearance, death, destruc-
tion
completion, accomplishment (for निर्-वृत्ति)
ceasing, abstaining from (for नि-वृत्ति)
incivility,
impropriety (for निर्-वृत्ति)
(इस्), m., N. of a man
of a son of Vṛṣṇi
(the forms निर्-वृति, निर्-
वृत्ति, and नि-वृत्ति are often incorrectly confounded
together.)
Macdonell
EnglishBenfey
EnglishApte Hindi
Hindiनिर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
"संतृप्ति, प्रसन्नता, सुख, आनन्द"
निर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
"शान्ति, , विश्राम, विश्रान्ति"
निर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
"मुक्ति, निर्वाण"
निर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
"संपूर्ति, निष्पत्ति"
निर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
स्वतंत्रता
निर्वृतिः
- निर्+वृ+क्तिन्
"अन्तर्धान होना, मृत्यु, विनाश"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaनिर्वृति
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸುಖ /ಸಂತೋಷ /ಆನಂದ
निष्पत्तिः - > निर् + वृञ् (वरणे) - "क्तिन्" (३-३-९६)
प्रयोगाः - > "सर्वर्तु निर्वृतिकरे निवसन्नुपैति न द्वन्द्वदुःखमिह किञ्चिदकिञ्चनोऽपि", "निवृतिर्हि मनसो मदहेतुः"
उल्लेखाः - > माघ० ४-६४, माघ० १०-२८
निर्वृति
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಶಾಂತಿ /ಮನಸ್ಸಿಗೆ ನೆಮ್ಮದಿ
प्रयोगाः - > "न जातु बाला लभ्यते स्म निवृतिं तुषारसङ्घातशिलातलेष्वपि"
उल्लेखाः - > कुमा० ५-५५
निर्वृति
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮೋಕ್ಷ /ಮುಕ್ತಿ /ಸಂಸಾರಪಾಶದಿಂದ ಬಿಡುಗಡೆ
निर्वृति
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮೃತ್ಯು
प्रयोगाः - > "शिवं निःश्रेयसं श्रेयः निर्वाणं ब्रह्म निर्वृतिः"
उल्लेखाः - > अभि० चि०
विस्तारः - > "अथ निर्वृतिः । मोक्षे मृत्यौ सुखे सौस्थे" - हेम०
निर्वृति
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಸ್ವಾತಂತ್ರ್ಯ /ದಾಸ್ಯದಿಂದ ಬಿಡುಗಡೆ
L R Vaidya
EnglishBopp
LatinEdgerton Buddhist Hybrid
Englishnirvṛti, f. (parallel to nirvṛta, q.v.
already in Skt. extinction, of fire, so e.g. Mv 〔i.66.9〕
also bliss, happiness, [Page305-a] in worldly sense, so e.g. Mv 〔i.293.8〕),
(1) like Pali nibbuti (see Childers) = nirvāṇa (Pali nibbāna)
so even in Skt. of Jains, Ind. St. 〔14.385〕
Mv 〔iii.418.11〕
LV 〔38.1〕 (vs)
〔46.17〕 (vs)
〔245.11〕 (prose)
〔355.22〕 (vs)
(2) also like Pali nibbuti (see esp. Childers), destruction, annihilation
but in Pali cited only of destruction of evils, whereas app. in Mv 〔i.134.2—3〕 used of good things: phala-nirvṛty-aparikāṅkṣiṇaḥ (of Bodhisattvas), not desiring extinction of the Fruits
v.l. °apratikāṅkṣ°.
Sanskrit Tibetan
Tibetandga'
१) अभिरत २) आराम ३) इच्छन्ति ४) इच्छा ५) इष्ट ६) कान्त ७) नन्द ८) नन्दयति ९) नन्दिन् १०) निरत ११) निर्वृति १२) प्रभुदित १३) प्रामोद्य १४) प्रिय १५) प्रीत १६) प्रीति १७) मुदित १८) रति १९) रमसे २०) रोचते २१) सुख २२) स्नेह २३) स्पृहा २४)
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskritमहानन्दोऽमृतं सिद्धिः कैवल्यमपुनर्भवः ।
शिवं निःश्रेयसं श्रेयो निर्वाणं ब्रह्म निर्वृतिः ॥ ७४ ॥
महोदयः सर्वदुःखक्षयो निर्याणमक्षरम् ।
मुक्तिर्मोक्षोऽपवर्गोऽथ मुमुक्षुः श्रमणो यतिः ॥ ७५ ॥
वाचंयमो व्रती साधुरनगार ऋषिर्मुनिः ।
निर्ग्रन्थो भिक्षुरस्य स्वं तपोयोगशमादयः ॥ ७६ ॥
महानन्द (पुं), अमृत (क्ली), सिद्धि (स्त्री), कैवल्य (क्ली), अपुनर्भव (पुं), शिव (क्ली), निःश्रेयस् (क्ली), श्रेयस् (क्ली), निर्वाण (क्ली), ब्रह्मन् (पुं), निर्वृति (स्त्री), महोदय (पुं), सर्वदुःखक्षय (पुं), निर्याण (क्ली), अक्षर (क्ली), मुक्ति (स्त्री), मोक्ष (पुं), अपवर्ग (पुं), मुमुक्षु (पुं), श्रमण (पुं), यति (पुं), वाचंयम (पुं), व्रतिन् (पुं), साधु (पुं), अनगार (पुं), ऋषि (पुं), मुनि (पुं), निर्ग्रन्थ (पुं), भिक्षु (पुं), मुमुक्षुस्व (क्ली), तपस् (क्ली), योग (पुं), शम (पुं)
मनसः कर्म संकल्पः स्यादथो शर्म निर्वृतिः ।
सातं सौख्यं सुखं दुःखं त्वसुखं वेदना व्यथा ॥ १३७० ॥
पीडा बाधार्तिराभीलं कृच्छ्रं कष्टं प्रसूतिजम् ।
आमनस्यं प्रगाढं स्यादाधिः स्यान्मानसी व्यथा ॥ १३७१ ॥
सङ्कल्प (पुं), शर्मन् (क्ली), निर्वृति (स्त्री), सात (क्ली), सौख्य (क्ली), सुख (क्ली), दुःख (क्ली), असुख (क्ली), वेदना (स्त्री), व्यथा (स्त्री), पीडा (स्त्री), बाधा (स्त्री), आर्ति (स्त्री), आभील (क्ली), कृच्छ्र (क्ली), कष्ट (क्ली), प्रसूतिज (क्ली), आमनस्य (क्ली), प्रगाढ (क्ली), आधि (पुं)
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritनिर्वृतिः, (निर् + वृ + क्तिन् ।) सुस्थितिः ।अस्तङ्गमनम् । सुखम् । इति मेदिनी । ते, १२० ॥
(यथा, देवीभागवते । १ । १९ । ३९ ।“जनकस्य दशां दृष्ट्वा राज्यस्थस्य महात्मनः ।स निर्वृतिं परां प्राप्य पितुराश्रमसंस्थितः ॥
”)मोक्षः । मृत्युः । इति हेमचन्द्रः । १ । ७५ ॥
(शान्तिः । यथा, सुश्रुते । १ । ४१ ।“भूतेजोवारिजैर्द्रव्यैः शमं याति समीरणः ।भूम्यम्बुवायुजैः पित्तं क्षिप्रमाप्नोति निर्वृतिम् ॥
”विदर्भवंशीयवृष्णेः पुत्त्रे, पुं । यथा, भागवते ।९ । २४ । ३ ।“क्रथस्य कुन्तिः पुत्त्रोऽभूत् वृष्णिस्तस्याथनिर्वृतिः ॥
”)
वाचस्पत्यम्
SanskritNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
