| YouTube Channel

(ga)

 
शब्दसागरः
English
The third consonant of the Nagri alphabet, the letter G.
mfn.
(-गः-गा-गं) Who or what goes, used chiefly in composition: as
अध्वगः a traveller, who goes a road
अपगा what goes down, (a
river, &c.)
m.
(-गः)
1. A name of the deity GANESHA.
2. A Gand-
harba or celestial musician.
f.
(-गा) A song.
n.
(-गं) Song, singing.
E.
गम् to go or गै to sing, affix ड, fem. affix टाप्.
Capeller Eng
English
a.
going in or to, situate or being in, referring to (—°).
Yates
English
The letter
g, the 3rd consonant
of the Alphabet.
(गः) 1.
m.
A name of the deity
Ganesh
a celestial musician.
f.
(गा) A song.
n.
Song.
a. Going, as
पद्ग going on foot, a foot soldier.
Wilson
English
The third consonant of the Nāgarī alphabet, the letter. G.
mfn.
(-गः-गा-गं) Who or what goes, used chiefly in composition:
as अधगः a traveller, who goes a road
अपगा what goes down, (a river,
&c.)
m.
(-गः)
1 A name of the deity GAṆEŚA.
2 A Gandharba or celestial musician.
f.
(गा) A song.
n.
(-गं)
Song, singing.
E.
गम to go or गै to sing, affix ड, fem. affix टाप्.
Apte
English
[g],
a.
(Used only at the end of
comp.
) Who or what goes, going, moving, being, staying, remaining, having sexual intercourse with
&c.
cf.
Ms.*
4.12
Y.*
3.29
R.*
3.13.
गः A Gandharva.
An epithet of Gaṇeśa.
A long syllable (used as an abbreviation of गुरु, in prosody).
Śiva.
Viṣṇu
cf.
गः प्रीतो भवः श्रीपतिरुत्तमः Enm. -गा, -गम् A song
गं वादित्रं शरणं वरम्
ibid.
गगनम् (-णम्) (Some suppose गगण to be an incorrect form, as is observed by a writer: फाल्गुने गगने फेने णत्वमिच्छन्ति बर्बराः)
The sky, atmosphere
अवोचदेनं गगन- स्पृशा रघुः स्वरेण
R.*
3.43
गगनमिव नष्टतारम्
Pt.*
5.6
सो$यं सोमः पतति गगनात्
Ś.*
4. (v. l. )
Śi.*
9.27.
(In math.) A cypher.
Firmament.
Heaven.
Comp.
-अग्रम् the highest heavens. -अङ्गना a heavenly nymph, an Apsaras.
अध्वगः the sun.
a celestial being. -अम्बु
n.
rain-water. -उल्मुकः the planet Mars. -कुसुमम्, -पुष्पम् 'sky-flower'
i. e. any unreal thing, an impossibility
see खपुष्प.
गतिः a deity.
a celestial being
Me.*
48.
a planet. -चर (alsoगगनेचर)
a.
moving in the air.
(रः) a bird.
a heavenly spirit.
a lunar mansion.
the zodiac (राशिचक्र).
ध्वजः the sun.
a cloud.-रोमन्थः nonsense, absurdity. -लिह्
a.
reaching upto heaven
ततस्ततो गगनलिहश्च केतवः
Śi.*
17.39. -विहारिन्
a.
moving or ranging in the sky
H.*
1.19
हि गगनविहारी कल्मषध्वंसकारी Udb. (m. )
a luminary.
the sun.
a celestial being. -सद्
a.
dwelling in the air. (m. ) a celestial being
विस्मेरान्गगनसदः करोत्यमुष्मिन्
Śi.*
4.53. 12.36
लोके ख्यातिमुपागतात्र सकले लोकोक्तिरेषा
Pt.*
1.371.
A name, title, appellation.
Narration.
(In
phil.
) Knowledge, the faculty of discriminating objects by appropriate designation
ख्यातिं सत्त्वपुरुषान्य- तयाधिगम्य
Śi.*
4.55.
Opinion, view, assertion
आन्वीक्षिकी कौशलानां विकल्पः ख्यातिवादिनाम्
Bhāg.*
11. 16.24.
Comp.
-कर, -जनक
a.
glorious. -बोधः sense of honour. -विरुद्धता the state of being contradictory to general opinion.
गम् [gam], 1
P.
(गच्छति, जगाम, अगमत्, गमिष्यति, गन्तुम्, गत
desid.
जिगमिषति, जिगांसते Ātm.
freq.
जङ्गम्यते
जङ्गमीति or जङ्गन्ति)
To go, move in general
गच्छत्वार्या पुनर्दर्शनाय
V.*
5
गच्छति पुरः शरीरं धावति पश्चादसंस्तुतं चेतः
Ś.*
1.33
क्वाधुना गम्यते 'where art thou going'.
To depart, go forth, go away, set forth or out
उत्क्षिप्यैनां ज्योतिरेकं जगाम
Ś.*
5.3.
To go to, reach, resort to, arrive at, approach
यदगम्यो$पि गम्यते
Pt.*
1.7
एनो गच्छति कर्तारम्
Ms.*
8.19 the sin goes to (recoils on) the doer
4.199
so धरणिं मूर्ध्ना गम्
&c.
To pass, pass away, elapse (as time)
दिनेषु गच्छत्सु
R.*
3.8 as days rolled on, in course of time
Me.*
85
काव्यशास्त्रविनोदेन कालो गच्छति धीमताम्
H.*
1.1
गच्छता कालेन in the long run.
To go to the state or condition of, become, undergo, suffer, partake of
&c.
(usually joined with nouns ending in. -ता, -त्व
&c.
, or any noun in the
acc.
)
गमिष्या- म्युपहास्यताम्
R.*
1.3
पश्चादुमाख्यां सुमुखी जगाम
Ku.*
1.26 went by or received the name of Umā
so तृप्तिं गच्छति becomes satisfied
विषादं गतः became dejected
कोपं गच्छति does not become angry
आनृण्यं गतः became released from debt
मनसा गम् to think of, remember
Ku.*
2.63
वृषेण गच्छतः riding a bull
Ku.*
5.8.
To cohabit, have sexual intercourse with
गुरोः सुतां ... यो गच्छति पुमान्
Pt.*
2.17
Y.*
1.8.
Caus.
(गमयति-ते)
To cause to go, lead or reduce to (as a state)
गमितः गतिम्
Ku.*
4.24
Bh.*
3.38
Ki.*
2.7.
To spend, pass (as time).
To make clear, explain, expound.
To signify, denote, convey an idea or sense of
द्वौ नञौ प्रकृतार्थ गमयतः 'two negatives make one affirmative'.
To send to.
To bring to a place (acc. ).
To impart, grant, bestow.
To intend, mean.
Apte 1890
English
a. (Used only at the end of comp.) Who or what goes, going, moving, being, staying, remaining, having sexual intercourse with &c.
गः 1 A Gandharva.
2 An epithet of Gaṇeśa.
3 A long syllable (used as an abbreviation of गुरु), (in prosody).
गा,
गं A song.
Monier Williams Cologne
English
1. (3rd consonant of the alphabet), the soft guttural having the sound g in give
m.
N.
of Gaṇeśa,
L.
2. mf(आ)n. (√ गम्) only ifc. going, moving (e.g. यान-, going in a carriage,
Mn.
iv, 120
Yājñ.
iii, 291
शीघ्र-, going quickly,
R.
iii, 31, 3
cf.
अन्तरिक्ष-
&c.
)
having sexual intercourse with (cf. अन्य-स्त्री-)
reaching to (cf. कण्ठ-)
staying, being, abiding in
VarBṛ.
Ragh.
iii, 13
Kathās.
&c.
(e.g. पञ्चम-, abiding in or keeping the fifth place,
Śrut.
)
relating to or standing in connection with,
R.
vi, 70, 59
BhP.
&c.
(cf. अ-, अग्र-, अ-जिह्म-, अत्यन्त-,
&c.
अग्रे-ग॑,
&c.
)
3. mf(ई,
Pāṇ.
iii, 2, 8)n. (√ गै) only ifc. singing (cf. छन्दो-, पुराण-, साम-)
m.
a Gandharva or celestial musician,
L.
n.
id.,
L.
4. (used in works on prosody as an abbreviation of the word गुरु to denote) a long syllable,
W.
(in music used as an abbreviation of the word गान्धार to denote) the third note.
Monier Williams 1872
English
1. ग, the third consonant of the alpha-
bet, the soft guttural having the sound of ग् in give.
—ग-कार, अस्, m. the letter or sound ग।
2. ग, अस्, आ, अम् (fr. rt. गम्) at the end
of compounds, who or what goes, going, moving
(e. g. यान-ग, going in a carriage
अन्तरीक्ष-
ग, moving through the air
शीघ्र-ग, going
quickly
काम-ग, going where one lists
अन्यस्त्री-
ग, one who goes to another's wife)
staying, being,
abiding in (e. g. पञ्चम-ग, abiding in or keeping
the fifth place)
relating to or standing in connection
with anything
[cf. अ-ग, अग्र-ग, अग्रे-ग, &c.]
3. ग, अस्, ई, अम् (fr. rt. गै) at the end
of compounds, singing [cf. छन्दो-ग and साम-ग]
(अस्), m. a Gandharva or celestial musician
(आ), f. a
song
(अम्), n. song, singing.
4. ग, अस्, m. an epithet of the deity
Gaṇeśa
[cf. the other letters of the alphabet, each of
which is supposed to denote a deity.]
5. ग, (used in works on prosody as an
abbreviation of the word गुरु to denote) a long
syllable.
Macdonell
English
ga,
a.
(—°) going or moving in or on
🞄consorting with
resorting to
reaching to
🞄being in
referring to.
Benfey
English
1. ऽग -ग (vb. गम्), latter part of
comp. words.
1. Moving, going, e. g.
शीघ्र-,
adj.
Going quickly, Rām. 3, 31,
3.
2. Being, e. g. कूप-ग,
adj.
Being
in a pit, Kathās. 4, 128.
3. Referring
to, e. g.
राघवानुज-,
adj.
Referring
to the younger brother of Rāma, Rām.
6, 70, 59.
2. ऽग -ग (vb. गै), latter part of
comp. words. Singing. -- Cf. छन्दोग।
Apte Hindi
Hindi
वि* - -
"जो जाता है, जाने वाला, गतिमान होने वाला, ठहरने वाला, शेष रहने वाला, मैथुन करने वाला"
गः
पुं*
- -
गन्धर्व
गः
पुं*
- -
गणेश का विशेषण
गः
पुं*
- -
दीर्घ मात्रा
गम्
नपुं*
- -
गायन्
गम्
भ्वा* पर* - -
"जाना, चलना, फिरना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"बिदा होना, चले जाना, दूर जाना, खाना होना, प्रस्थान करना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"जाना, पहुँचना, सहारा लेना, जाना, समीप आना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"गुजारना, बीतना, व्यतीत होना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"अवस्था या दशा को प्राप्त होना, होना, अनुभव करना, भुगतना, भोगना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"सहवास करना, मैथुन करना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"भिजवाना, पहुँचाना, प्राप्त होना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"उपयोग करना, बिताना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"स्पष्ट करना, व्याख्या करना, विवरण देना"
गम्
भ्वा* पर* - -
"अर्थ बतलाना, संकेत करना, विचार व्यक्त करना"
गः
पुं*
- गै-क
शिव
गः
पुं*
- गै-क
विष्णु
Shabdartha Kaustubha
Kannada
कन्नडार्थः - > ಗಕಾರ
विस्तारः - > ಇದು ವ್ಯಂಜನಾಕ್ಷರಗಳಲ್ಲಿ ಕವರ್ಗದ ಮೂರನೆಯ ಮತ್ತು ಆಭ್ಯಂತರಸ್ಪೃಷ್ಟಪ್ರಯತ್ನದಿಂದ ಕಂಠದಲ್ಲಿ ಹುಟ್ಟುವ ಅಕ್ಷರ. "खादयो मावसानाः स्पर्शाः" "स्प्र्ष्टं प्रयतनं स्पर्शानाम्"
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗಣಪತಿ
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗಂಧರ್ವ
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಗಾನ /ಸಂಗೀತ
L R Vaidya
English
ga {% (I) a. (f. गा) (used only at the end of compounds) %} Going, moving, entering, being, remaining, having sexual intercourse with &c. M.ii.62, viii.386, R.iii.13.
ga {% (II) m. %} 1. A Gandharva
2. an epithet of Gaṇeśa
3. a long syllabic (used as an abbreviation of गुरु) (in prosody).
ga {% (III) n. %} A song.
Bopp
Latin
(r. गा s. अ, gr. 645.) iens, in fine composs. BH. 12. 3.
Indian Epigraphical Glossary
English
ga (IE 8-1), used for (in Kharoṣṭhī) as an abbrevia-
tion of gāthā
also abbreviation of gadyāṇa (q. v.).
ga, abbreviation of gadyāṇa.
Lanman
English
ga, vbl. going, in many cpds
situate, e. g.
in madhyaga
as m. nomen actionis, the
going, in durga, suga. [√gam, cf. 333.]
Kridanta Forms
Sanskrit
गम् (ग॒मॢँ꣡ गतौ - भ्वादिः - अनिट्)
ल्युट् = गमनम्
अनीयर् = गमनीयः - गमनीया
ण्वुल् = गामकः - गामिका
तुमुँन् = गन्तुम्
तव्य = गन्तव्यः - गन्तव्या
तृच् = गन्ता - गन्त्री
क्त्वा = गत्वा
ल्यप् = प्रगम्य / प्रगत्य
क्तवतुँ = गतवान् - गतवती
क्त = गतः - गता
शतृँ = गच्छन् - गच्छन्ती
एकाक्षरनाममाला
Sanskrit
ग, गन्धर्व, गणेश, गीत, गातृ
गो गन्धर्वे गणेशे गीते गं गश्च गातरि १२
verse 1.1.1.12
page 0120
ग, गातृ
गो गन्धर्वे गणेशे गीते गं गश्च गातरि १२
verse 1.1.1.12
page 0120
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
ग, गकारः तु व्यञ्जनतृतीयवर्णः अस्यो-च्चारणस्थानं कण्ठः (यथा, “अ-कु-ह-विस-र्ज्जनीयानां कण्ठः ।”) इति व्याकरणम्
*
“गकारं परमेशानि ! पञ्चदेवात्मकं सदा ।निर्गुणं त्रिगुणोपेतं निरीहं निर्म्मलं सदा
पञ्चप्राणमयं वर्णं सर्व्वशक्त्यात्मकं प्रिये ! ।अरुणादित्यसङ्काशां कुण्डलीं प्रणमाम्यहम्
”इति कामधेनुतन्त्रम्
*
“ससर्गः श्लेषितः कण्ठे वायुना कादिमीरयेत् ।वर्गस्पर्शनमात्रेण कं स्वरस्पर्शनात्तु खम् ।स्तोकगम्भीरसंस्पर्शाद्गवौ ङञ्च वहिर्गतम्
”इति प्रपञ्चसारः
*
(वङ्गाक्षरैस्तस्य लेखनप्रकारादिर्यथा, --“अधःकुञ्चितरेखा या गाणेशा सा प्रकीर्त्तिता ।ततो दक्षगता या तु कमला तत्र संस्थिता ।अधोगता ततो या तु तस्यामीशः सदा वसेत्
”अधोमुखेन गता पुनरूर्द्ध्वमुखेनागतेत्यर्थः
*
तस्य ध्यानं यथा, --“ध्यानमस्याः प्रवक्ष्यामि शृणुष्व वरवर्णिनि ! ।दाडिमीपुष्पसङ्काशां चतुर्ब्बाहुसमन्विताम्
रक्ताम्बरधरां नित्यां रत्नालङ्कारभूषिताम् ।एवं ध्यात्वा ब्रह्मरूपां तन्मन्त्रं दशधा जपेत्
”इति वर्णोद्धारतन्त्रम्
*
तस्य नामानि यथा, --“गोगौरी गौरवो गङ्गा गणेशो गोकुलेश्वरः ।शार्ङ्गी पञ्चात्मको गाथा गन्धर्व्वः सर्व्वगः स्मृतिः
सर्व्वसिद्धिः प्रभा धूम्रा द्विजाख्यः शिवदर्शनः ।विश्वात्मा गौः पृथग्रूपा बालबद्धस्त्रिलोचनः
गीतं सरस्वती विद्या भोगिनी नन्दनो धरा ।भोगवती हृदयं ज्ञानं जालन्धरो लवः
”इति नानातन्त्राहृतनामानि
गं,
क्ली,
(गीयते इति गै गाने + भावे बाहु-लकात् डः ।) गीतम् इत्येकाक्षरकोषः
गः,
पुं,
(गच्छति सर्व्वं जानाति इच्छामात्रेणअभिलषितं सर्व्वं प्राप्नोति वा सर्व्वज्ञत्वात् प्राप्त-सर्व्वैश्वर्य्यत्वाच्च गम् + डः ।) गणेशः (गायतिइति गै + डः ।) गन्धर्व्वः इत्येकाक्षरकोषः
(गुरुसंज्ञकवर्णः तु छन्दसो गणविशेषः यथा, छन्दोमञ्जर्य्यां मे स्तवके ।“म्यरस्तजभ्नगैर्लान्तैरभिर्दशभिरक्षरैः ।समस्तं वाङ्मयं व्याप्तं त्रैलोक्यमिव विष्णुना
”“गुरुरेको गकारस्तु लकारो लघुरेककः
”वाच्यलिङ्गे तु उपसर्गरहितः कर्म्मोपपदश्चस्यात् तत्र “गापोष्टक् ।” इतिटक् यथा, साम गायतीति सामगः तथा चमनुः ६२ ।“हृद्गाभिः पूयते विप्रः कण्ठगाभिस्तु भूमिपः ।वैश्योऽद्भिः प्राशिताभिस्तु शूद्रः स्पृष्टाभि-रन्ततः
”)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
गकारः व्यञ्जनवर्णभेदः तस्योच्चारणस्थानं जिह्वामूलरू-पकण्ठदेशः, आभ्यन्तरप्रयत्नः जिह्वामूलस्पर्शः, बाह्यप्रयत्नाःसंवारनादघोषाः अल्पप्राणश्च मातृकान्यासेऽस्य दक्षिणम-णिबन्धे न्यासः अस्य ध्येयरूपदेवतादिकं कामधेनुतन्त्रेउक्तं यथा “गकारं परमेशानि! पञ्चदेवात्मकं सदा ।निर्गुणं त्रिगुणातीतं निरीहं निर्मलं सदा पञ्चप्राणमयंवर्णं सर्वशक्त्यात्मकं प्रिये! अरुणादित्यसङ्काशं कुण्डलींप्रणमाम्यहम्” हृदयस्थद्वादशदलकमलस्य कादिठान्तद्वाद-शवर्णयुततया अस्य तन्मध्यगत्वम् अस्य वाचकशब्दा वर्णा-भिधाने उक्ता यथा “गो गौरी गौरवं गङ्गा गणेशो गो-कुलेश्वरः शार्ङ्गी पञ्चात्मको गाथा गन्धर्वः सर्वगः स्मृतिः ।सर्वसिद्धिः प्रभा धूम्रा द्विजाख्यः शिवदर्शनः विश्वात्मागौः पृथग्रूपा भणिबन्धस्त्रिलोचनः गीतं सरस्वतीविद्या भोगिनी नकुलोधरा तेजस्वती हृदयंज्ञान जालन्घरो लयः” काव्यादिरचनायामस्यासंयुक्त-तया प्रथमविन्यासे लक्ष्मीः फलम् “कः खोगोघश्चलक्ष्मीम्” संयुक्तं चेह स्यात् मुखभरणपटुर्वर्गवि-न्यासयोमः पद्यादौ गद्यवक्त्रे वचसि सकले प्रा-कृतादौ समोऽयमिति” वृ० र० टी० सर्वशेषतयोक्तेः
न०
गै--क गीते गणेशे गन्धर्वे
पु०
एकाक्षरको० गुरु-वर्णे “म्यरस्तजभ्रगैर्लान्तैरेभिर्दशभिरक्षरैः” वृत्तर० ।“गुरुरेको गकारस्तु लकारो लघुरेककः” छन्दोम० ।“यरामन्तगलौ सतौ” “गौ स्त्री” वृत्तर० “सुप्युपपदे गमेर्ड हृद्ग हृदयगामिनि कण्ठग कण्ठगामिनि इत्या-द्यर्थे
त्रि०
“हृद्गाभिः पूयते विप्रः कण्ठगाभिस्तु भूमिपः”मनुः सृप्युपपदे गै--क सामग सामगातरि छन्दोगछन्देगातरि
त्रि०
Capeller
German
gehend in o. zu, befindlich in, bezüglich
auf (—°।)
Grassman
German
(gá), a., gehend, von 1. gā, enthalten in pataṅgá u. s. w.
Burnouf
French
ग, 17ᵉ lettre et 3ᵉ consonne gutturale de
l'alphabet sanscrit. Elle répond ordinairement au ग् des autres
langues âryennes, qqf. cependant au क्, au द् et même au
ब्।
m.
[dans le langage mystique] Gandharva, Gaṇeśa.
n.
(गै) chant.
-- गा
f.
mms.
a. (गम्) qui va la fin des composés].
Stchoupak
French
ग-
ag. ifc. qui va, se meut, se trouve dans, se rapporte à.
ग-
ag. ifc. qui chante.