| YouTube Channel

कौमुदी (kaumudI)

 
Spoken Sanskrit
English
कौमुदी - kaumudI -
f.
- moonlight
कौमुदी - kaumudI -
f.
- festival in honour of kArttikeya held on that day
कौमुदी - kaumudI -
f.
- day of full moon in the month Azvina
कौमुदी - kaumudI -
f.
- metre
कौमुदी - kaumudI -
f.
- day of full moon in the month kArttika
कौमुदी - kaumudI -
f.
- moonshine
कौमुदी - kaumudI -
f.
- elucidation
कौमुदी - kaumudI -
f.
- water-lily
कौमुदी - kaumudI -
f.
- festival in general
Apte
English
कौमुदी [kaumudī], [कुमुदस्येयं प्रकाशकत्वात् अण् ङीष् Tv.]
Moonlight
शशिना सह याति कौमुदी
Ku.*
4.33
शशिनमुपगतेयं कौमुदी मेघमुक्तम्
R.*
6.85
(the word is thus popularly derived: कौ मोदन्ते जना यस्यां तेनासौ कौमुदी मता).
Anything serving as moonlight, i. e. causing delight and balmy coolness
त्वं कौमुदी नयनयोरमृतं त्वमङ्गे
U.*
2
त्वमस्य लोकस्य नेत्रकौमुदी
Ku.*
5.71
या कौमुदी नयनयो- र्भवतः सुजन्मा
Māl.
1.34
cf.
चन्द्रिका.
The full moon day in Kārtika
तस्मात्तु कपिला देया कौमुद्यां ज्येष्ठपुष्करे
Mb.
* 13.13.32.
The full moon day in Āśvina.
Festivity (in general).
Particularly, a festive day on which temples, houses
&c.
are illuminated.
(At the end of titles of works
&c.
) Elucidation, throwing light on the subject treated
e. g. तर्ककौमुदी, साख्यतत्त्वकौमुदी, सिद्धान्तकौमुदी
&c.
Comp.
-चारः the day of full moon in the month Āśvina. -तरुः the stick of a lamp. -पतिः the moon. -मुखम् appearance of moonlight
सखीजनोद्वी- क्षणकौमुदीमुखम्
R.*
3.1. -वृक्षः the stick or stand of a lamp.
Apte 1890
English
कौमुदी [कुमुदस्येयं प्रकाशकत्वात् अण् ङीष् Tv.] 1 Moonlight
शशिना सह याति कौमुदी Ku. 4. 33
शशिनमुपगतेयं कौमुदी मेघमुक्तं R. 6. 85
(the word is thus popularly derived:
कौ मोदंते जना यस्यां तेनासौ कौमुदी मता).
2 Anything serving as moonlight, i. e. causing delight and balmy coolness
त्वमस्य लोकस्य नेत्रकौमुदी Ku. 5. 71
या कौमुदी नयनयोर्भवतः सुजन्मा Māl. 1. 34
cf. चंद्रिका.
3 The full moon day in Kārtika.
4 The full moon day in Āśvina.
5 Festivity (in general).
6 Particularly, a festive day on which temples, houses &c. are illuminated.
7 (At the end of titles of works &c.) Elucidation, throwing light on the subject treated
e. g. तर्ककौमुदी, सांख्यतत्त्वकै मुदी, सिद्धांतकौमुदी &c.
Comp.
चारः the day of full moon in the month Āśvina.
पतिः the moon.
मुखं appearance of moonlight
R. 3. 1.
वृक्षः the stick or stand of a lamp.
Monier Williams Cologne
English
कौमुदी a
f.
moonlight, moonshine (from its causing the Kumudas to blossom
also Moonlight personified as the wife of Candra or the moon),
Ragh.
Kum.
Bhartṛ.
&c.
elucidation (the word Kaumudī being metaphorically used like other words of similar import [cf. चन्द्रिका] at the end of grammatical commentaries and other explanatory works to imply that the book so designated throws much light on the subject of which it treats, e.g. पदार्थ-क्°, प्रक्रिया-क्°, लघु-क्°, वैषम्य-क्°, सिद्धान्त-क्°)
the day of full moon in the month Kārttika (sacred to Kārttikeya), festival in honour of Kārttikeya held on that day,
MBh.
i, 7648
xiii, 6132
PSarv.
the day of full moon in the month Āśvina,
L.
a festival in general,
L.
(= कुमुद्-वती) the water-lily (Nymphaea esculenta),
BhP.
x, 65, 18
a metre (of 2 × 24 syllables)
N.
of a river,
Śaṃkar.
कौमुदी b (f. of °द, q.v.)
Hindi
Hindi
(स्त्री) चांदनी
Apte Hindi
Hindi
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
"चाँदनी, ज्योत्सना"
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
चाँदनी का काम देने वाली कोई चीज
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
कार्तिक मास की पूर्णिमा
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
अश्विन मास की पुर्णीमा
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
उत्सव
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
"विशेषतः वह उत्सव जब घरों में, मन्दिरों में सर्वत्र दीपावली होती है"
कौमुदी
स्त्री*
- कौमुद + ङीप्
"व्याख्या, स्पष्टीकरण, प्रस्तुत विषय पर विकास डालने वाली"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
कौमुदी
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಚಂದ್ರಿಕೆ /ಬೆಳದಿಂಗಳು
विस्तारः - > "कौमुदः स्यत् कर्तिकिके चन्द्रिकायां तु कौमुदी" - मेदि०
कौमुदी
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಚಂದ್ರಿಕೆ /ಬೆಳದಿಂಗಳು
निष्पत्तिः - > "अण्" (४-३-१२०) "ङीप्" (४-१-१५)
व्युत्पत्तिः - > कुमुदस्येयं प्रकाशकत्वात्
प्रयोगाः - > "आनन्दितोर्वीन्द्रमुखारविन्दैर्मदं नुदन्तीं हृदि कौमुदीनाम्"
उल्लेखाः - > नैष० १०-१०३
कौमुदी
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಆಶ್ವಯುಜಮಾಸದ ಹುಣ್ಣಿಮೆ
प्रयोगाः - > "आश्विने पौर्णमास्यां तु चरेज्जागरणं निशि कौमुदी सा समाख्याता कार्या लोकविभूतये ॥"
कौमुदी
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಾರ್ತಿಕಮಾಸದ ಹುಣ್ಣಿಮೆ /ಕಾರ್ತಿಕೇಯನ ಹುಟ್ಟಿದ ದಿನ /ಕೃತ್ತಿಕೋತ್ಸವದ ದಿನ
कौमुदी
पदविभागः - > स्त्रीलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ವ್ಯಾಕರಣ ಮತ್ತು ಇತರ ಕೆಲವು ಗ್ರಂಥಗಳ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನದ ಹೆಸರು
L R Vaidya
English
kOmudI {% f. %} 1. Moonlight (lit.), शशिना सह याति कौमुदी K.S.iv.33, anything causing delight (fig.) या कौमुदी नयनयोर्भवतः सुजन्मा M.M.i., त्वमस्य लोकस्य नेत्रकौमुदी K.S.v.71
2. the full-moon day in kārtīka
3. the full-moon day in Āśvina
4. festivity in general
5. a festive day on which temples streets, houses &c. are illuminated
6. elucidation (at the end of titles of works, e.g. सांख्यतत्वकौमुदी, सिद्धांतकौनुदी, व्यंग्यार्थकौमुदी).
Bopp
Latin
कौमुदी f. (a praec. signo fem.
1) lumen lunae.
2) fe-
stum.
Aufrecht Catalogus Catalogorum
English
कौमुदी in law, see Kṛtyakaumudī, Kriyākaumudī, Vrata-
kaumudī, Śuddhikaumudī, Smṛtikaumudī.
कौमुदी abridged from Jyotiṣkaumudī, Prakriyākaumudī,
Saṃgītakaumudī, Siddhāntakaumudī.
कौमुदी grammatical, quoted by Kṣīrasvāmin in Kṣīra-
taraṅgiṇī.
कौमुदी a C. on the Amarakośa. Quoted by Rāyamukuṭa,
Bharatasena on Bhaṭṭikāvya 2, 13, Bhānujī Oxf. 182^b.
--by Nayanānanda Śarman. IO. 1161. Paris (B 97).
कौमुदी a C. on Goyīcandra's Saṃkṣiptasāraṭīkā, by
Abhirāma Vidyālaṃkāra. IO. 1400. 1404.
कौमुदी on the Amarakośa. {% read %} Bhaṭṭikāvya 2, 15.
Wordnet
Sanskrit
Synonyms:
उत्पलम्, नीरजः, कौमुदी
noun
पुष्पविशेषः।
"पुष्पगुच्छे अनेकवर्णकाः नीरजाः सन्ति।"
Synonyms:
ज्योत्स्ना, चन्द्रिका, कौमुदी, चान्द्री, कामवल्लभा, चान्द्रातपः, चन्द्रकान्ता, शीता, अमृततरङ्गिणी, मालती
noun
चन्द्रस्य प्रकाशः।
"यदा अहं गृहात् निर्गतः तदा निरभ्रे आकाशे कौमुदी आसीत्।"
Synonyms:
कौमुदी, ज्योत्स्ना
noun
सा रात्रिः यस्याम् चन्द्रमसः प्रकाशः भूमौ पतति।
"कौमुद्यां नौकाविहारस्य आनन्दः अवर्णनीयः।"
Synonyms:
कौमुदी
noun
एका नदीः
"कौमुद्याः वर्णनं शङ्करविजये वर्तते"
Sanskrit Tibetan
Tibetan
kun phan
कौमुदी
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
षोडशोंऽशः कला चिह्नं लक्षणं लक्ष्म लाञ्छनम्
अङ्कः कलङ्कोऽभिज्ञानं चन्द्रिका चन्द्रगोलिका १०६
चन्द्रातपः कौमुदी ज्योत्स्ना बिम्बं तु मण्डलम्
-wordlist-
कला (स्त्री), चिह्न (क्ली), लक्षण (क्ली), लक्ष्मन् (क्ली), लाञ्छन (क्ली), अङ्क (पुं), कलङ्क (पुं), अभिज्ञान (क्ली), चन्द्रिका (स्त्री), चन्द्रगोलिका (स्त्री), चन्द्रातप (पुं), कौमुदी (स्त्री), ज्योत्स्ना (स्त्री), बिम्ब (पुंक्ली), मण्डल (त्रि)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
चन्द्रिका
चन्द्रिका, कौमुदी, ज्योत्स्ना, चन्द्रातप
चन्द्रिका कौमुदी ज्योत्स्ना तथा चन्द्रातपः स्मृतः
verse 1.1.1.43
page 0006
Mahabharata
English
Kaumudī, the day of full moon in the month of Kaumuda [i.e. Kārttika]. § 766 (Ānuśāsanik.): XIII, 130, 6132.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
कौमुदी,
स्त्री,
(कुमुदस्य इयं प्रकाशकत्वात् “तस्येदं” ।४ १२० इत्यण् ततो ङीप् ।) ज्योत्स्ना ।इत्यमरः १६ (यथा, कुमारे ३३ ।“शशिना सह याति कौमुदी
सह मेघेन तडित्प्रलीयते ।प्रमदाः पतिवर्त्मगा इतिप्रतिपन्नं हि विचेतनैरपि”
)उत्सवः इति धरणी (यथा, महाभारते १३पर्व्वणि ।“अकालकौमुदीञ्चैव चक्रतुः सार्व्वकालिकीम्”
कौमुदस्य कार्त्तिकमासस्य इयं “तस्येदम्” ।३ १२० इति अण् ततो ङीप् यदुक्तम् ।“कुशब्देन मही ज्ञेया मुद हर्षे ततो द्वयम् ।धातुज्ञैर्नियमैश्चैव तेन सा कौमुदी स्मृता”
)कार्त्तिकोत्सवः तु कार्त्तिकीपूर्णिमायां कर्त्तव्यः ।इति त्रिकाण्डशेषः कार्त्तिकीपूर्णिमा
आश्विनीपूर्णिमा इति शब्दरत्नावली (यथा, --“आश्विने पौर्णमास्यान्तु चरेज्जागरणं निशि ।कौमुदी सा समाख्याता कार्य्या लोकविभूतये”
दीपोत्सवतिथिः यथा, रघुप्रभृतिटीकाकृ-न्मल्लिनाथधृतभविष्योत्तरवचनम् ।“कौ मोदन्ते जना यस्यां तेनासौ कौमुदी स्मृता”
कुमुदान्येव कौमुदी सुदी वा सालुक इति भाषा
)
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
कौमुदी स्त्री कुमदस्येयं प्रकाशकत्वात् प्रिया अण् ङीप् ।१ न्योत्लायाम् अमरः “शशिना सह याति कौमुदी”कुमा० तद्वत्प्रकाशिकायाम् “त्वमस्य लोकस्य नेत्रकौ-मुदी” कुमा० कौमुदस्येवम् अण् ङीप् “कुशब्देन महीज्ञेया मुद हर्षे० ततोद्वयम् धातुज्ञैर्नियमैश्चैव तेन सांकौमुदी स्मृता” इत्युक्तायां कार्त्तिकपौर्ण्णमास्यां “कौमोदन्ते जनायस्यान्नानाभावैः परस्परम् हृष्टास्तुष्टाःसुखापन्नास्तेन सा कौमुदी मता” इत्युक्तायाम् आश्विनषौर्ण्णमास्याम् “आश्विने षौर्ण्णगास्यान्तु चरेज्जागरणं निशिकौमुदी सा समाख्याता कार्य्या लोकविभूतये” ति० त०लौङ्गोक्तेः दीपोत्मवतिथौ दीपोत्वतिथिं प्रकृत्य भवि-ष्योत्तरे “कौमोदन्ते जनायस्यां तेन सा कौमुदी मता”“सखीजनोद्वीक्षणकौमुदीमुखम्” रघुः कौमुदी दीपोत्वातिथिः” इति मल्लि०” उत्सवे धरणिः” कार्त्तिकोत्सवेत्रिका० स्वार्थे ह्रस्वे कौमुदिका ज्योत्स्नायाम् ।संज्ञायां कन् उमासखीभेदे शब्दरत्ना० कुमुद + चतुरर्थ्यांकुमुदा० ठक् कौमुदिक कुमुदसन्निकृष्टदेशादौ
त्रि०