| YouTube Channel

कान्तार (kAntAra)

 
शब्दसागरः
English
कान्तार mn. (-रः-रं)
1. A had or difficult road.
2. A wood, a forest.
3.
A hole, a cavity.
m.
(-रः)
1. A red variety of the sugar-cane.
2. A bamboo.
3. Mountain ebony.
n.
(-रं)
1. A symptom or sympto-
matic disease.
2. A lotus.
f.
(-री) A sort of sugar-cane.
E.
कान् for
कञ्चित् any one, here meaning no one, तृ to go, in the causal,
form, अच् affix
allowing none to pass
or pleasure, &c. अन्त
end, to go, अण्
aff.
Capeller Eng
English
कान्तार
m.
n.
large forest, wilderness.
Yates
English
कान्तार (रः-रं) 1.
m.
n.
A bad or diffi-
cult road
a wood
a hole.
m.
Red sugar-cane
bambu, moun-
tain ebony. (री)
f.
Sugar-cane.
n.
A symptom
a lotus.
Spoken Sanskrit
English
कान्तार - kAntAra -
m.
- red variety of the sugar-cane
कान्तार - kAntAra -
m.
- bamboo
कान्तार - kAntAra -
m.
- mountain ebony
कान्तार - kAntAra -
m.
- kind of measure
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- large wood
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- forest-path
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- forest
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- hole
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- wilderness
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- cavity
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- waste
कान्तार - kAntAra -
m.
n.
- difficult road through a forest
कान्तार - kAntAra -
n.
- calamity
कान्तार - kAntAra -
n.
- blossom of a kind of lotus
कान्तार - kAntAra -
n.
- lotus
कान्तार - kAntAra -
n.
- symptom or symptomatic disease
कान्तार - kAntAra -
n.
- national calamity
कान्तार - kAntAra -
n.
- large forest
कान्तार - kAntAra -
n.
- symptom or symptomatic disease
अनुबन्ध - anubandha -
m.
- secondary or symptomatic affection
निरनुबन्ध - niranubandha -
adj.
- showing no secondary or symptomatic affection
Wilson
English
कान्तार
mn. (-रः-रं)
1 A bad or difficult road.
2 A wood, a forest.
3 A hole, a cavity.
m.
(-रः)
1 A red variety of the sugar cane.
2 A bamboo.
3 Mountain ebony.
n.
(-रं)
1 A symptom or symptomatic disease.
2 A lotus.
f.
(-री) A sort of sugar cane.
E.
कान् for कञ्चित् any one, here meaning no one, तृ to go, in the
causal form, अच् affix
allowing none to pass
or pleasure, &c.
अन्त end, and to go, अण्
aff.
Apte
English
कान्तारः [kāntārḥ] रम् [ram], रम् 1 A large or dreary forest
गृहं तु गृहिणीहीनं कान्तारादतिरिच्यते
Pt.*
4.81
Bh.*
1.86
Y.*
2.38.
A bad road.
A hole, cavity.
रः A red variety of the sugar-cane.
Mountain ebony.
A bamboo. -री A kind of sugar-cane
रम् A symptom.
A lotus.
A class of the six-storeyed buildings. Māna. 24.13-14
Apte 1890
English
कांतारः,
रं 1 A large or dreary forest
गृहं तु गृहिणीहीनं कांतारादतिरिच्यते Pt. 4. 81
Bh. 1. 86
Y. 2. 38.
2 A bad road.
3 A hole, cavity.
रः 1 A red variety of the sugarcane.
2 Mountain ebony.
3 A bamboo.
री A kind of sugarcane.
रं 1 A symptom.
2 A lotus.
Monier Williams Cologne
English
कान्तार mn. a large wood, forest, wilderness, waste,
MBh.
R.
Yājñ.
ii, 38
Kathās.
Pañcat.
a difficult road through a forest, forest-path,
L.
a hole, cavity,
L.
कान्तार
m.
a red variety of the sugar-cane,
Suśr.
a bamboo,
L.
the mountain ebony (Bauhinia variegata),
L.
(in music) a kind of measure
कान्तार
n.
a national calamity, calamity,
Kāraṇḍ.
xlvii, 15 and 20
the blossom of a kind of lotus, lotus,
L.
a symptom or symptomatic disease,
W.
Monier Williams 1872
English
कान्तार कान्तार, अस्, अम्, m. n. a wood or
large forest
a bad or difficult road
a hole, a cavity
(अस्), m. a red variety of the sugar-cane
a bamboo
mountain ebony, Bauhinia Variegata
(ई), f. a kind
of sugar-cane
(अम्), n. a symptom or symptomatic
disease, a lotus.
—कान्तार-ग, अस्, आ, अम्, who or
what goes into a wood.
—कान्तार-पथ, अस्, m.
a forest-way.
—कान्तार-पथिक, अस्, ई, अम्, con-
veyed on difficult forest roads.
—कान्तार-वासिनी, f.
an epithet of Durgā.
Macdonell
English
कान्तार kāntāra,
m.
n.
great forest
loveliness
🞄-bhava,
m.
forester
-aṇḍa-ja,
m.
forest 🞄frog.
Benfey
English
कान्तार कान्तार,
m.
and
n.
1. A
large forest, Rām. 2, 28, 6.
2. Wilder-
ness, Rām. 4, 44, 27.
3. A difficult
road, Daśak. in Chr. 188, 10.
Apte Hindi
Hindi
कान्तारः
पुं*
- कान्त - - अण्
विशाल बियाबान जङ्गल
कान्तारः
पुं*
- कान्त - - अण्
खराब सड़क
कान्तारः
पुं*
- कान्त - - अण्
"सूराख, छिद्र"
कान्तारम्
नपुं*
- कान्त - - अण्
विशाल बियाबान जङ्गल
कान्तारम्
नपुं*
- कान्त - - अण्
खराब सड़क
कान्तारम्
नपुं*
- कान्त - - अण्
"सूराख, छिद्र"
कान्तारः
पुं*
- कान्त - - अण्
लाल रंग की जाति गन्ना
कान्तारः
पुं*
- कान्त - - अण्
पहाड़ी आबनूस
Shabdartha Kaustubha
Kannada
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः / नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಅಡವಿ /ಕಾಡು /ಅರಣ್ಯ
निष्पत्तिः - > (गतौ) - "अण्" (३-२-१)
व्युत्पत्तिः - > कस्य सुखस्य अन्तं ऋच्छति गच्छति
प्रयोगाः - > "कान्तारकन्दकननं रचयेति नूनमाबद्धवान् प्रतिसरं भगवान् वसिष्ठः"
उल्लेखाः - > चं० रा०
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः / नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಮಹಾವನ /ದೊಡ್ಡ ಕಾಡು
प्रयोगाः - > "घर्मे निदाघकिरणस्य करैः कठोरैः कान्तारमध्यपदवीषु नखम्पचासु"
उल्लेखाः - > चं० रा०
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः / नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ದುರ್ಗಮವಾದ ದಾರಿ /ಕಷ್ಟವಾದ ಮಾರ್ಗ
प्रयोगाः - > "कान्तारे निर्गतासि प्रियसखि पदवी विस्मृता किं नु मुग्धे"
उल्लेखाः - > नैष० ३-१३२
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः / नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬಿಲ
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕೋವಿದಾರ ವೃಕ್ಷ /ಕೆಂಗಾಂಚಾಳದ ಗಿಡ
कान्तार
पदविभागः - > पुल्लिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕೆಂಪುಜಾತಿಯ ಕಬ್ಬು
प्रयोगाः - > "कान्तारस्तापसेक्षुश्च काष्ठक्षुः सूचिपत्रकः"
उल्लेखाः - > सुश्रुत० सूत्र० ४५-१४९
विस्तारः - > "कान्तारोऽस्त्री महारण्ये बिले दुर्गमवर्त्मनि पुंसि स्यादिक्षुभेदे" - मेदि०
L R Vaidya
English
kAMtAra {% (I) m.n. %} 1. A large forest, कांतारे वा कृतवसतिना रक्षणीयं शरीरम् Ve.vi., Yaj.ii.38, Bhartr.i.86
2. a bad road
3. a hole, a cavity.
kAMtAra {% (II) m. %} 1. A red variety of the sugarcane
2. mountain ebony.
Bopp
Latin
कान्तार m. n.
1) via mala.
2) silva. R. Schl. I. 30. 17.
Anekartha-Dvani-Manjari
Sanskrit
कान्तार
क्ली
कान्तार, कानन
कान्तारं काननं प्रोक्तं कान्तारः पाकशासनः
इक्षुभेदश्च कान्तारः कान्तारो दुर्भरोदरः १०४
verse 1.1.1.104
page 0007
कान्तार
पु
कान्तार, पाकशासन, इक्षुभेद, दुर्भरोदर
कान्तारं काननं प्रोक्तं कान्तारः पाकशासनः
इक्षुभेदश्च कान्तारः कान्तारो दुर्भरोदरः १०४
verse 1.1.1.104
page 0007
Edgerton Buddhist Hybrid
English
kāntāra, m. or nt. (see Gray, ZDMG 〔60.360〕, citing this word from Vāsavadatṭā, expl. in comm. by durbhikṣā
Pali kantāra, cpd. with prec. dubhikkha-
said by PTSD to mean hardship, trouble in general): famine: Av 〔ii.83.8〕 tena khalu samayena durbhikṣam abhūt kṛcchram, kāntāra-durlambhaḥ piṇḍako yācanakena
Kv 〔47.15〕 nādyaiva māṃsabhakṣaṇaṃ viṃśati-varṣāṇi paripūrṇāni kāntārasya ca pratipannasya ca nātra kiṃcid annapānaṃ saṃvidyate
〔47.20〕
MSV 〔i.237.15〕
in SP 〔81.11〕 perhaps in more general sense of troubles, difficulty, disaster: parimuktāḥ sarvabhayopadrava-kāntārebhyo nirvṛtisukhaprāptāḥ.
Lanman
English
kāntāra, m. n. great or primeval forest.
Schmidt Nachtrage zum Sanskrit Worterbuch
German
कान्तार °famine, Vās. 23, 3.
Sanskrit Tibetan
Tibetan
dgon pa
१) अटवी २) अरण्य ३) कान्तार ४) जटी ५) वन
bgrod dka' ba'i gnas
कान्तार
अभिधानचिन्तामणिः
Sanskrit
--source--
प्रान्तरं दूरशून्योऽध्वा कान्तारो वर्त्म दुर्गमम्
-wordlist-
प्रान्तर (क्ली), कान्तार (पुंक्ली)
--source--
अरण्यमटवी सत्त्रं वार्क्षं गहनं झषः
कान्तारं विपिनं कक्षः स्यात्षण्डं काननं वनम् १११०
दवो दावः प्रस्तारस्तु तृणाटव्यां झषोऽपि
-wordlist-
अरण्य (क्ली), अटवी (स्त्री), सत्त्र (क्ली), वार्क्ष (क्ली), गहन (क्ली), झष (पुं), कान्तार (पुंक्ली), विपिन (क्ली), कक्ष (पुं), षण्ड (पुंक्ली), कानन (क्ली), वन (क्ली), दव (पुं), दाव (पुं), प्रस्तार (पुं), तृणाटवी (स्त्री), झष (पुं)
--source--
भेदाः कान्तारपुण्ड्राद्यास्तस्य मूलं तु मोरटम् ११९४
-wordlist-
कान्तार (पुं), पुण्ड्र (पुं), इक्षुमूल (क्ली), मोरट (क्ली)
अभिधानरत्नमाला
Sanskrit
अरण्य
अरण्य, अटवी, सत्त्र, कान्तार, कानन, वन, विपिन, गहन
अरण्यमटवी सत्त्रं कान्तारं काननं वनम्
विपिनं गहनं चेति नातिभिन्नार्थमिष्यते २१०
verse 2.1.1.210
page 0026
कान्तार
कान्तार, दुर्गमार्ग
दुर्गमार्गेऽपि कान्तारं गृहवाट्यां निष्कुटः
verse 5.1.1.816
page 0094
नाममाला
Sanskrit
विपिन, गहन, कक्ष, अरण्य, कानन, वन, कान्तार, अटवी, दुर्ग
विपिनं गहनं कक्षमरण्यं काननं वनम्
कान्तारमटवी दुर्गम् तच्चरः स्याद्वनेचरः १३
verse 0.1.1.13
page 0007
वैजयन्तीकोषः
Sanskrit
Word: कान्तारः
Root: कान्तार
Gender: पुं
Number: all
अर्थः
Meaning(s):
Kind of wild sugarcane
Tamil Kāṭṭu karumbu
Shloka(s):
3|3|226|2 इक्षुभेदास्तु कान्तारवंशपुण्ड्रादयो नरि॥ (भूमिकाण्डः/वनाध्यायः)
Synonym(s):
3|3|226|2 कान्तारः (कान्तार) (पुं) Kind of wild sugarcane
Tamil Kāṭṭu karumbu
Related word(s):
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
कान्तारं,
क्ली,
(कस्य सुखस्य अन्तं ऋच्छति गच्छ-तीति कान्त + + “कर्म्मण्यण्” ।इति अण् ।) उपसर्गादि (कान्तं मनोज्ञंऋच्छति प्राप्नोतीति कर्म्मण्यण् ।) काननम् ।(यथा, हेः रामायणे २८ ।“सीते विमुच्यतामेषा वनवासकृता मतिः ।बहुदोषं हि कान्तारं वनमित्यभिधीयते”
)पद्मविशेषः इति हेमचन्द्रः
कान्तारः,
पुं,
(कान्तं मनोज्ञं रसं ऋच्छति प्राप्नोति ।कान्त + + अण् ।) इक्षुविशेषः कतारे इतिहिन्दी भाषा (यथा, सुश्रुते सूत्रस्थाने ४५ अध्याये ।“कान्तार तावसाविक्षुवंशकानुगुणौ मतौ” ।)अस्य गुणाः गुरुत्वम् शुक्रश्लेष्मवृद्धिकारित्वम् ।वृंहणत्वम् सारकत्वञ्च इति भावप्रकाशः
कोविदारवृक्षः वंशः इति राजनिर्घण्टः
कान्तारः,
पुं,
क्ली,
(कस्य सुखस्य अन्तं ऋच्छतियत्र हिंस्रसङ्कु लत्वात् कान्त + + आधारेघञ् ।) महावनम् (यथा, गोः रामायणे ।४३ ११ ।“कैकेयान् सिन्धुसौवीरान् कान्तारगिरयश्च ये ।गिरिजालावृतां दुर्गां मार्गध्वं पश्चिमां दिशम्”
)दुर्गमपथः इत्यमरः १७१
(उक्तञ्च--“सिंहक्षुण्णकरीन्द्रकपोलमूलगलितं रक्ताक्तमुक्ता-फलम् कान्तारे वदरीभ्रमाद्द्रुतमगाद्भिल्लस्यपत्नी मुदा” इति ।) विलम् छिद्रम् इतिमेदिनी
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
कान्तार
पु०
कान्ता अभीष्टा अराइव ग्रन्थयोऽस्य, कस्य जल-स्यान्तं कान्तं मनोज्ञं वा रसम् ऋच्छति ऋ--अण् उप० स० ।(काजलिया) इक्षुभेदे भावप्र० तत्र तद्गुणाद्युक्तम् “कान्त-रेक्षुर्गुरुर्वृष्यः श्लेष्मलोवृंहणःमरः कोविदारवृक्षे वंशेच राजनि० कस्य सुखस्यान्तमृच्छत्यत्र ऋ--आधारे घञ् ।६ त० दुर्गमे पथि महारण्ये
पु०
न०
अम०६ छिद्रे मेदि० स्वार्थे कन् इक्षुभेदे अमरः
Capeller
German
कान्तार
n.
Waldung, Wildnis.
°भ्व
m.
Waldbewohner.
Burnouf
French
कान्तार कान्तार
m.
n.
[का
तॄ (?)) mauvais pas,
mauvais chemin
bois fourré et impraticable
cf. कानन
trou, creux, inégalité du sol.
Au fig.
n.
maladie, symptôme de
maladie
cf. कातर।
M. espèce rouge de canne à sucre
on
dit aussi कान्तारक
m.
Stchoupak
French
कान्तार-
m.
nt. forêt immense et touffue, forêt vierge, jungle
famine.
°पथ-
m.
sentier dans la forêt.
°मण्डूक-
m.
« grenouille dans la forêt », i. e. qq'un qui vit
toujours dans la forêt comme la grenouille dans l'eau.
°वासिनी-
f.
ép. de Durgā.