| YouTube Channel

अव्याप्य (avyApya)

 
शब्दसागरः
English
अव्याप्य
mfn.
(-प्यः-प्या-प्यं) Peculiar, not to be extended generally.
E.
neg.
व्याप्य to be extended.
Yates
English
अ-व्याप्य (प्यः-प्या-प्यं)
a. Peculiar.
Spoken Sanskrit
English
अव्याप्य avyApya
ind.
not extending to the whole circumstances
अव्याप्य avyApya
ind.
not pervading generally
Wilson
English
अव्याप्य
mfn.
(-प्यः-प्या-प्यं) Peculiar, not to be extended generally.
E.
neg. व्याप्य to be extended.
Apte
English
अव्याप्य [avyāpya],
a.
Not extending to the whole circumstances, not pervading the whole extent
वह्निर्धूमस्याव्याप्यःComp. -वृत्तिः
f.
(In Vaiś. Phil.) a category of limited application, partial inherence with regard to time or space, as pleasure, pain
&c.
अव्याप्तवृत्तिः क्षणिको विशेषगुण इष्यते Bhāṣā.
P.*
27.
Apte 1890
English
अव्याप्य a. Not extending to the whole circumstances, not pervading the whole extent
वह्निर्धूमस्याव्याप्यः.
Comp.
वृत्तिः f. (In Vaiś. phil.) a category of limited application, partial inherence with regard to time or space, as pleasure, pain &c.
अव्याप्यवृत्तिः क्षणिको विशेषगुण इष्यते Bhāṣā P. 27.
Monier Williams Cologne
English
अ-व्याप्य
ind.
p.
not pervading generally, not extending to the whole circumstances,
L.
Monier Williams 1872
English
अ-व्याप्य, अस्, आ, अम्, not to be pervaded generally,
not extending to the whole circumstances, peculiar
(अ), ind. not pervading.
—अ-व्याप्य-वृत्ति, इस्, इस्, इ,
(in logic) a category of limited application, partial in-
herence, with reference to place and time, as pain,
pleasure, love, hatred, virtue, vice, &c.
Apte Hindi
Hindi
अव्याप्य
"वि*, न* त*" - -
"जो सारी स्थिति के लिए लागू हो, समस्त विस्तार पर छाया हुआ हो"
Shabdartha Kaustubha
Kannada
अव्याप्य
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಎಲ್ಲಾ ಕಡೆಯಲ್ಲೂ ಹರಡದಿರುವ /ಎಲ್ಲದರ ಸಂಬಂಧ ಪಡೆಯದ
अव्याप्य
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ವ್ಯಾಪ್ತಿಯಿಲ್ಲದ
अव्याप्य
पदविभागः - > अव्ययम्
कन्नडार्थः - > ಹರಡದೆ /ಹಬ್ಬದೆ
निष्पत्तिः - > वि + आप्लृ (व्याप्तौ) - "ल्यप्" (७-१-३७)
L R Vaidya
English
avyApya {% a. (f. प्या) %} Not extending to the whole circumstances, not pervading the whole extent in Vaiśeshika phil.) e.g. वह्निर्धूमस्याव्याप्यः.
E Bharati Sampat
Sanskrit
(अव्य) वि + आप्लृ (व्याप्तौ) + ल्यप् ‘समासेऽनञ् पूर्वे क्त्वो ल्यप्’ (७.१.३७/३३३२) सर्वावच्छेदम् अनवाप्य
Abhyankara Grammar
English
अव्याप्य an intransitive root
a techni- cal term in the Cāndra Vyākaraṇa (C. Vy. I.4.70 ) as also in Hemacandra's Śabdānuśāsana
cf. अव्याप्यस्य मुचेर्मोग् वा मुचेरकर्मकस्य सकारादौ सनि परे मोक् इत्ययमादेशो वा स्यात् चास्य द्विः मोक्षति मुमुक्षति चैत्र: मोक्षते मुमुक्षते वा वत्सः स्वयमेव Hem. IV.1.19.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskrit
अव्याप्यं, त्रि, (न व्याप्यं नञ्तत्पुरुषः ।) अव्याप-नीयं व्याप्तिरहितं अनधीनं यथा “नापिसाध्यव्यापकाव्याप्यत्वेन व्याप्तिविरहोन्नायकतयासाध्यव्याप्यव्यापकत्वेनोपाधेरेव साध्यव्यापकत्व-साधनात् तस्मादुपाधिर्हेत्वाभासान्तरमिति” ।इत्यपाधिवादचिन्तामणिः अपि च, “अव्याप्यवृत्तिः क्षणिको विशेषगुण इष्यते” ।इति भाषापरिच्छेदः
वाचस्पत्यम्
Sanskrit
अव्याप्य
त्रि०
व्याप्तिविशिष्टोव्याप्यः
न०
त० व्याप्तिविशिष्टभिन्ने व्याप्तिशून्ये यथा वह्निर्धूमस्य अव्याप्यः वह्न्यधि-करणेतप्तायःपिण्डे धूमस्यावृत्तेः तथात्वम् वि + आप--ल्यप्न० त० सर्व्वावच्छेदमप्राप्येत्यर्थे
अव्य०