अपरोक्ष (aparokSa)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
Capeller Eng
EnglishSpoken Sanskrit
English अपरोक्ष aparokSa perceptible
अपरोक्ष aparokSa not invisible
Apte
Englishअपरोक्ष [aparōkṣa],
Not invisible, perceptible to the senses, visible.
Not distant or remote. -क्षम् In the presence of (with ) अपरोक्षात् perceptibly, visibly, manifestly, openly. -अनुभूतिः direct cognition.
Help us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Apte 1890
EnglishMonier Williams 1872
EnglishMacdonell
EnglishGoldstucker
Englishअपरोक्ष Tatpur. m. f. n. (-क्षः-क्षा-क्षम्)
^1 Not distant, not
remote
e. g. in the Sūtra of Pāṇini III. 2. 119. and the
Kār. 2. to III. 2. 118., where the past which is not remote is
opposed to the past which is remote (as treated III. 2. 115 ff.).
^2 Perceptible, clear
e. g. in the Sāṅkhya Sūtras: युक्तितो
ऽपि न बाध्यते दिङ्गूढवदपरोक्षादृते (scil. बन्धः or the bon-
dage of the soul
comm. = साक्षात्कारं विना)
or नानुमे-
यत्वमेव क्रियाया नेदिष्ठस्य तत्तद्वतोरेवापरोक्षप्रतीतेः (comm.
प्रत्यक्षेणापि प्रतीतिरस्ति &c.)
अपरोक्षम् also used adver-
bially.
^3 Absolute, not qualified
as epithet of Brahman
(neuter) in the Bṛhadāraṇyaka Upan., where the ablative
अपरोक्षात् is used absolutely in the sense of the nomin.
अपरोक्षम् viz. यत्साक्षादपरोक्षाद्ब्रह्म (Śaṅkara: यद्ब्राह्म साक्षा-
दव्यवहितं केनचित् । द्रष्टुरपरोक्षादगौणं न श्रोत्रब्रह्मादिवत् ।
Anandajnāna: मुख्यमेव द्रष्टुरव्यवहितस्वरूपं ब्रह्म । तथा च
द्रष्ट्रधीनसिद्धत्वाभावात्स्वतोऽपरोक्षमित्यर्थः । श्रोत्रं ब्रह्म मनो
ब्रह्मेत्यादि यथा गौणं न तथा गौणम् ।). E. अ neg. and
परोक्ष.
Apte Hindi
Hindiअपरोक्ष
"वि*, न* त*" - -
दृश्य
अपरोक्ष
"वि*, न* त*" - -
प्रत्यक्ष
अपरोक्ष
"वि*, न* त*" - -
जो दूर न हो
अपरोक्षम्
क्रि* वि* - -
की उपस्थिति में
Shabdartha Kaustubha
Kannadaअपरोक्ष
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಪ್ರತ್ಯಕ್ಷವಾದ /ದೃಶ್ಯವಾದ /ಕಣ್ಣಿಗೆ ಕಾಣುವ
अपरोक्ष
पदविभागः - > अव्ययम्
कन्नडार्थः - > ಪ್ರತ್ಯಕ್ಷವಾಗಿ /ಎದುರಿಗೆ
L R Vaidya
EnglishEdgerton Buddhist Hybrid
Englishaparokṣa (= Skt.) in °kṣa-vijñāna LV 〔403.5, 9〕 (of Rudraka Rāmaputra) and °kṣa-jātīya Mv 〔iii.322.11, 14〕 (of Udraka Rāmaputra) or -jātika Mv 〔iii.415.10〕, all Bhvr. adj., of manifest, open understanding (LV), or manifest, open (? not obscure? precise mg. not very clear) in nature (Mv). Tib. renders LV rnam par śes pa (= vijñāna) lkog tu ma gyur pa, (having) not secret intelligence (wrongly Foucaux). Cf. aparakṣa.
Wordnet
Sanskrit प्रत्यक्ष, अपरोक्ष, इन्द्रियगोचर
इन्द्रियार्थसन्निकर्षजन्यं ज्ञानम् प्रत्यक्षम्।
"प्रत्यक्षाभिः प्रपन्नस्तनुभिरवतु वस्ताभिरष्टाभिरीशः।"
उपस्थित, विद्यमान, वर्तमान, अभीमुख, प्रत्यक्ष, पारिमुखिक, उपस्थायिन्, सन्निहित, अपरोक्ष, सम्मुख, सम्मुखिन्, सन्निधिस्थ, अभिमुखस्थ, अन्तिक
यः समीपे तिष्ठति वा साक्षात् वर्तमानः।
"अद्य कक्षायां दशछात्राः उपस्थिताः सन्ति।"
वाचस्पत्यम्
Sanskritअपरोऽक्ष न परोऽक्षम् इन्द्रियासन्निकृष्टम् । प्रत्यक्षेविषयेन्द्रियसन्निकर्षोत्पन्ने ज्ञाने “सम्भावनादिनिरासे तुविचारविपाकात्तेनैव प्रमाणेन जनितं ज्ञानं प्रतिबन्धा-भावात् फलं जनयदपरोऽक्षमित्युच्यते” इति वृद्धाः । फलंज्ञाततामिति भाट्टाः चितिबुद्धेः प्रतिविम्बमिति सांख्याः बुद्धौचितः प्रतिविम्बमिति वेदान्तिनः । संस्कारम् विषयताविशेषंवेति तार्किकादयः । तथा हि प्रथममिन्द्रियेण विषयःसंबध्यते ततो विषयालोचनारूपं विनिर्विकल्पकस्थानीयंसामान्याकारं ज्ञानं जायते ततः विषयावरणरूपप्रतिबन्ध-नाशात् चित्प्रतिविम्बरूपं फलं जनयज्ज्ञानमपरोक्षमित्यु-च्यते इति वेदान्तिनः । नैयायिकास्तु विषयेन्द्रियसन्नि-कर्षात् प्रथमं निर्विकल्पकरूपं विशेष्यविशेषणयोः संसर्गान-वगाहि ज्ञानं जायते तदुत्तरं विषयप्रत्यक्षमित्यङ्गीचक्रः ।सांख्यादयस्तु विषयेन्द्रियसन्निकर्षात् बुद्धेस्तत्तद्विषयकारेणपरिणामे जाते ततश्चेतनाशक्तौ बुद्धेः प्रतिविम्बरूपं फल-मुत्पद्यते तत्रैव ज्ञानत्वव्यवहारोमुख्यः बुद्धिवृत्तौ तु गौणइति मन्यन्ते । “युक्तितोऽपि न बाध्यते दिङ्मोहरदपरोक्षा-दृते” सां० सू० । ब्रह्मणस्तु अज्ञानरूपावरणाभावात् सर्वदाप्रकाशमानत्वात् नेन्द्रियादिसन्निकर्षापेक्षेति तस्य सर्वदाप्रत्यक्षरूपत्वम् “यत् साक्षादपरोक्षाद्ब्रह्मेति” श्रुतिः अप-रोक्षादपरोक्षमित्यर्थः । अर्शा० अस्त्यर्थे अच् । तद्विषये ।
No entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
