अदृष्ट (adRSTa)
This section shows the AI summary for the selected word, generated by referencing all available dictionaries. This feature is available only for logged-in users.
Warning!
This feature is only for logged in users. Please login to have full access to Kosha.
शब्दसागरः
EnglishCapeller Eng
EnglishHelp us improve! Let us know about any improvements, bugs, or suggestions you have. Thanks.Click here for Feedback Form
Spoken Sanskrit
Englishअदृष्ट - adRSTa - - unseen
अनालोचित - anAlocita - - unseen
अपरिकलित - aparikalita - - unseen
अभिलक्षित - abhilakSita - - unseen
अलक्षित - alakSita - - unseen
अलोकित - alokita - - unseen
नाभिलक्षित - nAbhilakSita - - unseen
अशरीरवाणी - azarIravANI - - unseen voice
अदृष्टपूर्व - adRSTapUrva - - previously unseen
स्वलक्षित - svalakSita - - altogether unseen
संवीत - saMvIta - - unseen i.e. connived at
शब्दवेधिन् - zabdavedhin - - hitting an unseen object
अदृष्ट - adRSTa - - not experienced
अदृष्ट - adRSTa - - unseen
अदृष्ट - adRSTa - - unobserved
अदृष्ट - adRSTa - - unforeseen
अदृष्ट - adRSTa - - unsanctioned
अदृष्ट - adRSTa - - unknown
अदृष्ट - adRSTa - - invisible
अदृष्ट - adRSTa - - not seen
अदृष्ट - adRSTa - - unexpected
अदृष्ट - adRSTa - - that which is beyond the reach of observation or consciousness
अदृष्ट - adRSTa - - unforeseen danger
अदृष्ट - adRSTa - - bad luck
अदृष्ट - adRSTa - - destiny [ good or bad ]
अदृष्ट - adRSTa - - fate [ luck ]
अदृष्ट - adRSTa - - luck [ good or bad ]
अदृष्ट - adRSTa - - unforeseen danger or calamity
अदृष्ट adRSTa unforeseen
अवितर्कित avitarkita unforeseen
आकस्मिक Akasmika unforeseen
आपतिक Apatika unforeseen
अदृष्ट adRSTa unforeseen danger
अदृष्ट adRSTa unforeseen danger or calamity
अपूर्व apUrva remote or unforeseen consequence of an act
अपूर्वीय apUrvIya referring to the remote or unforeseen consequence of an act
कलिकापूर्व kalikApUrva unforeseen event partly resulting from an act and leading to totally unforeseen consequences
Wilson
EnglishApte
Englishअदृष्ट [adṛṣṭa],
Invisible, not seen
˚पूर्व not seen before.
Not known or experienced, not felt
˚विरहव्यथम् 1.125.
Unforeseen, not observed or thought of
unknown, unobserved. तस्माददृष्टं त्वां भयमागमिष्यति * 1.3.9.
Not-permitted or sanctioned, illegal
न चादृष्टां (वृद्धिं) पुनर्हरेत् 8.153. -ष्टः of some venomous substance or vermin.
ष्टम् The invisible one.
Destiny, fate, luck (good or bad)
दैवमिति यदपि कथयसि पुरुषगुणः सो$यदृष्टाख्यः 5.3.
Virtue or vice as the eventual cause of pleasure or pain. (Fate is supposed to be the result of good or bad actions done in one state of existence and experienced in another, the performance of good deeds being rewarded with residence in Heaven, and of bad deeds, visited with condemnation to Hell
धर्माधर्मावदृष्टं स्यात् धर्मः स्वर्गादि- साधन...अधर्मो नरकादीनां हेतुर्निन्दितकर्मजः Bhāṣā 161-2. The Vedāntins do not recognize अदृष्ट or luck
तैर्हि कर्मणः सूक्ष्मावस्थापन्नसंस्कारविशेष एव अदृष्टस्थानीयत्वेनाङ्गीक्रियते
अदृष्टम् आत्मदर्म इति नैयायिका वैशेषिकादयश्च, सांख्यपातञ्जलास्तु बुद्धिधर्म इत्यम्युपगच्छन्ति Tv.)
An unforeseen calamity or danger (such as from fire, water ) -अर्थ [ब.] having a metaphysical or occult meaning, metaphysical
having an object not evident to the senses. -कर्मन् one who has had no practice or practical experience, not practical, inexperienced
कर्म- स्वदृष्टकर्मा यः शास्त्रज्ञो$पि विमुह्यति 3.54. -कल्पना Supposition of an invisible object or idea. दृष्टे सत्यदृष्टकल्पना$- न्याय्या -नरः, -पुरुषः one of the 2 ways of peace-making, in which no third person is seen, said of a treaty concluded by the parties themselves without a mediator यत्र शत्रुः पणं कुर्यात्सो$दृष्टपुरुषः स्मृतः 4.119. -फल [ब.] that of which the consequences are not yet visible. (लम्) the (future) result of good or bad actions
the result or consequence hidden in the future. -हन् destroying poisonous vermin (?).
Apte 1890
Englishअदृष्ट a. 1 Invisible, not seen
°पूर्व not seen before.
2 Not known or experienced, not felt
°विरहव्यथं H. 1. 145.
3 Unforeseen, not observed or thought of
unknown, unobserved.
4 Not permitted or sanctioned, illegal
न चादृष्टां (वृद्धिं) पुनर्हरेत् Ms. 8. 153.
ष्टः N. of some venomous substance or vermin.
ष्टं 1 The invisible one.
2 Destiny, fate, luck (good or bad)
दैवमिति यदपि कथयसि पुरुषगुणः सोप्यदृष्टाख्यः Pt. 5. 30.
3 Virtue or vice as the eventual cause of pleasure or pain. (Fate is supposed to be the result of good or bad actions done in one state of existence and experienced in another, the performance of good deeds being rewarded with residence in Heaven, and of bad deeds, visited with condemnation to Hell
धर्माधर्मावदृष्टं स्यात् धर्मः स्वर्गादिसाधनम्… अधर्मो नरकादीनां हेतुर्निदितकर्मजः Bhāṣā P. 161-2. The Vedāntins do not recognize अदृष्ट or luck
तैर्हि कर्मणः सूक्ष्मावस्थापन्नसंस्कारविशेष एव अदृष्टस्थानीयत्वेनांगीक्रियते
अदृष्टं आत्मधर्म इति नैयायिका वैशेषिकादयश्च, सांख्यपातंजलास्तु बुद्धिधर्म इत्यभ्युपगच्छंति Tv.).
4 An unforeseen calamity or danger (such as from fire, water &c.).
Comp.
अर्थ a. [ब.] having a metaphysical or occult meaning, metaphysical
having an object not evident to the senses.
कर्मन् a. one who has had no practice or practical experience, not practical, inexperienced
कर्मस्वदृष्टकर्मा यःशास्त्रज्ञोपि विमुह्यति H. 3. 54.
नरः,
पुरुषः one of the 20 ways of peace-making, in which no third person is seen, said of a treaty concluded by the parties themselves without a mediator H. 4. 119.
फल a. [ब.] that of which the consequences are not yet visible. (
लं) the (future) result of good or bad actions
the result or consequence hidden in the future.
हन् a. destroying poisonous vermin (?).
Monier Williams Cologne
Englishअ-दृ॑ष्ट or अ॑-दृष्ट [ŚBr. ], unseen, unforeseen, invisible, not experienced, unobserved, unknown, unsanctioned
Monier Williams 1872
Englishअ-दृष्ट, अस्, आ, अम्, unseen, unforeseen
invisible
not experienced
unobserved, unknown
unsanction-
ed
(अस्), m., Ved., N. of some venomous substance or
vermin
(अम्), n. unforeseen danger or calamity
that
which is beyond the reach of observation or conscious-
ness
especially the merit or demerit attaching to a
man's conduct in one state of existence (such as a
former birth), and the corresponding (apparently arbi-
trary) reward or punishment with which he is visited
in another (which may be either the present life or a
future birth)
destiny, fate
luck, bad luck.
—अदृष्ट-
कर्मन्, आ, आ, अ, one who has not seen practice.
—अदृष्ट-काम, अस्, m. passionate attachment to
an object that has never been seen.
—अदृष्ट-ज, अस्,
आ, अम्, produced or resulting from fate.
—अदृष्ट-
नर or अदृष्ट-पुरुष, अस्, m. (no third person
or mediator being seen), a treaty concluded by the
parties personally.
—अदृष्ट-पर-सामर्थ्य, अस्,
m. one who has not experienced the power of an
enemy.
—अदृष्ट-पूर्व, अस्, आ, अम्, never seen
before.
—अदृष्ट-फल, अस्, आ, अम्, having con-
sequences that are not yet visible
(अम्), n. result or
consequence which is not yet visible, i. e. hidden in
the future.
—अदृष्ट-रूप, अस्, आ, अम्, having an in-
visible shape.
—अदृष्ट-वत्, आन्, अती, अत्, connected
with or coming from destiny
lucky or unlucky
fortunate.
—अदृष्ट-हन्, आ, m., Ved. destroyer
of venomous vermin.
—अदृष्टार्थ (°ट-अर्°), अस्,
आ, अम्, having a transcendental object, metaphysical,
having an object not evident to the senses (as a
science).
—अदृष्टाश्रुत-पूर्वत्व (°ट-अश्°), अम्,
n. quality of never having been seen or heard before.
Macdonell
Englishअदृष्ट a-dṛṣṭa, pp. unseen
unknown
invisible
🞄unexpected
unsanctioned
the 🞄invisible, fate
-karman, inexperienced 🞄in (lc.)
-kāma, love for one not yet seen
🞄-kārita, pp. caused by fate
-nara, -puruṣa, concluded without an intermediary 🞄[Page9-2] 🞄(alliance)
-para-sāmarthya, not having 🞄experienced an enemyʼs power
-pūrva, 🞄never seen, unknown before
-rūpa, of unknown 🞄appearance
-viraha-vyatha, not 🞄having experienced the pangs of separation.
Goldstucker
Englishअदृष्ट Tatpur. I. m. f. n. (-ष्टः-ष्टा-ष्टम्)
^1 Unseen, unfore-
seen.
^2 Unknown, unfelt, not experienced.
^3 Invisible.
II. n. (-ष्टम्)
^1 Casual and unseen danger (as from con-
flagration, inundation &c.).
^2 Fortune, destiny, fate.
^3 (In
philosophy.)
a. Virtue or vice (धर्म or अधर्म), as the even-
tual cause of pleasure or pain.
b. The remote or unforeseen
consequence of an act, e. g. heaven as that of religious
rites &c. See अपूर्व.
III. m. (-ष्टः) A kind of poison or poisonous reptile (in
the Vedas). E. अ neg. and दृष्ट.
Hindi
Hindiअनदेखी, भाग्य, किस्मत
Apte Hindi
Hindiअदृष्ट
वि* - नञ्- दृश्+क्त
"अदृश्य, अनदेखा "
अदृष्ट
वि* - नञ्- दृश्+क्त
अननुभूत
अदृष्ट
वि* - नञ्- दृश्+क्त
"अदृष्टपूर्व, अनवलोकित, बिना सोचा हुआ, अज्ञात"
अदृष्ट
वि* - नञ्- दृश्+क्त
"अननुमत, अस्वीकृत, अवैध"
अदृष्टम्
- नञ्- दृश्+क्त
अदॄश्य
अदृष्टम्
- नञ्- दृश्+क्त
"नियति, भाग्य, प्रारब्ध"
अदृष्टम्
- नञ्- दृश्+क्त
गुण तथा अवगुण जो कि सुख तथा दुःख के अनुवर्ती कारण हैं
अदृष्टम्
- नञ्- दृश्+क्त
"दैवी विपत्ति, दैवीय भय"
Shabdartha Kaustubha
Kannadaअदृष्ट
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಕಣ್ಣಿಗೆ ಕಾಣಿಸದಿರುವುದು / ದೈವಕೃತವಾದದ್ದು / ಪುಣ್ಯಪಾಪಗಳು / ವಿಧಿ / ಹಣೆಬರಹ
अदृष्ट
पदविभागः - > नपुंसकलिङ्गः
कन्नडार्थः - > ಬೆಂಕಿ, ನೀರು ಮೊದಲಾದುವುಗಳ ಭಯ
विस्तारः - > ”अदृष्टं वह्नितोयादि (भयम्)” - अम० ।
अदृष्ट
पदविभागः - > विशेष्यनिघ्नम्
कन्नडार्थः - > ಕಾಣಲ್ಪಡದ / ತಿಳಿಯಲ್ಪಡದ
L R Vaidya
EnglishAbhyankara Grammar
Englishअदृष्ट not seen properly
doubtful
in- distinct
said with respect to a letter which is not distinctly deciphered in the Saṁhitāpātha: e.g. तन्नः ( R. Saṁh. I. 107. 3 ): the last letter त् of तत् is deciphered in the Pada-pātha which is given as तत्- न: cf. अदृष्टवर्णे प्रथमे चोदकः स्यात् प्रदर्शकः R. Pr. X. 15.
Wordnet
Sanskrit अनवलोकित, अदृष्ट, अवीक्षित
यद् न परीक्षितं दृष्टं वा।
"अवलोकयिता आदौ अनवलोकितानि वस्तूनि अवलोकयते।"
Vedic Reference
EnglishA-dṛṣṭa. — ‘The unseen’ is a term used in the Rigveda^1
and the Atharvaveda^2 to designate a species of vermin. The
sun is also described as ‘the slayer of the unseen’ (adṛṣṭa-han), ^3
and as a counterpart a ‘seen’ (dṛṣṭa) is mentioned.^4 In one
passage^5 the epithets ‘seen’ and ‘unseen’ are applied to the
worm (Kṛmi), their use being no doubt due to the widespread
theory of diseases being due to worms, whether discernable by
examination or not.^6
1) Rv. i. 191, 4 = Av. vi. 52, 2.
2) vi. 52, 3.
3) Rv. i. 191, 9 = Av. vi. 52, 1
Av. v. 23, 6.
4) Av. ii. 31, 2
viii. 8, 15.
5) Av. v. 23, 6. 7.
6) Kuhn, Zeitschrift für vergleichende
Sprachforschung, 13, 135 et seq.
Bloom-
field, Hymns of the Atharvaveda, 313-
315
Zimmer, Altindisches Leben, 98.
शब्दकल्पद्रुमः
Sanskritअदृष्टं, (न दृष्टं नञ्समासः ।) अग्निजलादि-द्वारा जातं भयं । इत्यमरः ॥
जन्मान्तरीय-संस्कारः । भाग्यं । यथा । “अदृष्टमप्यर्थमदृष्ट-वैभवात् करोति सुप्तिर्जनदर्शनातिथिं ॥
इतिश्रीहर्षः ॥
तत्तु आत्मनोऽतीन्द्रियगुणः । इदंवासनाजन्यं । तत्त्वज्ञाननाश्यं । भोगनाश्यञ्च ।धर्म्माधर्म्मभेदेन तत् द्विविधं । धर्म्मस्तु स्वर्गादि-कारणं । गङ्गास्नानयागादिजन्यः । कर्म्मनाशाज-लादिस्पर्शनाश्यश्च । अधर्म्मस्तु नरकादिकारणं ।प्रायश्चित्तादिनाश्यश्च । इति भाषापरिच्छेदः ॥
वाचस्पत्यम्
Sanskritअदृष्ट दृश--क्त त० । पुण्यापुण्यरूपे भाग्येइन्द्रियायोग्यत्वात् तस्यादृष्टत्वम् । अदृष्टसत्त्वे प्रमा-णञ्च । “सापेक्षत्वादनादित्वात् वैचित्र्यात् विश्व-वृत्तितः । प्रत्यात्मनियमात् भुक्तेरस्ति हेतुरलौकिक”इति “चिरध्वस्तं फलायालं न कर्म्मातिशयं विनेति” चेतिकुसु० । अस्याभिप्रायः । इह हि जगति उच्चावचविचित्राः सुखदुःखानुभवरूपा भोगाः प्रत्यात्मवेदनीयाः, तेच न नित्या उत्पत्तिविनाशशालित्वात् अतएव न सदातनाःकिन्तु कादाचित्का एव, सति च तेषां कादाचित्कत्वेहेतुसापेक्षत्वमेव तथा हि विमता भोगव्यक्तयः हेतुसापेक्षाःकादाचित्कत्वात् घटवत् । यद्यत् कादाचित्कं तत्तत् हेतु-सापेक्षं यथा घटः भवन्ति च भोगव्यक्तयः कादाचित्काःतस्मात् हेतुसापेक्षा इति पञ्चावयवन्यायेन भोगानां हेतु-सापेक्षत्वसिद्धिः स च हेतुः न लौकिकप्रत्यक्षादिविषयःकश्चित् सम्भवति तदन्वयव्यतिरेकाभावात् न च कालस्यैवतद्धेतुत्वेनार्थान्तरापातः । कालस्य साधारणकारणतयाचिवित्रभोगं प्रत्यनियामकत्वात् अन्यथा कालस्यैकरूपतयासर्वदा सर्वभोगप्रसङ्गः । एतेन तत्तत्कालत्वेन कारणता-कल्पनेऽपि न निस्तारः तत्तत्कालव्यक्तीनां पुरुषमात्रसा-धारण्येन प्रत्यात्मविचित्रभोगोपपादकत्वानुपपत्तेः । अतोविचित्रभोगान्यथानुपपत्त्या तदाधायकमलौकिकं कारणं यत्कल्पनीयं, तदेवादृष्टम् । एवमनुमानेन आगमप्रामाण्या-नभ्युपगन्तॄन् प्रति अलौकिकादृष्टसाधनम् । आगमेन तुतत्सिद्धिरेवमभियुक्तैरभ्युपेता “स्वर्गकामो यजेतेति”वाक्ये समभिव्याहृतस्वर्गसाधनत्वं यागे विधिप्रत्ययेनबोध्यते तच्च न सम्भवति, स्वर्गादेः कालान्तरभावितयाआशुविनाशिनो यागादेस्तदानीमसत्त्वेन कारणत्वासम्भवात्अतो विधिबोधितं यागादेरिष्टसाधनत्वं फलकालपर्य्यन्त-स्थायिस्वजन्यव्यापारं विनानुपपन्नमित्यनुपपत्तिज्ञानेन द्वारी-भूतमपूर्व्वं कल्प्यते । तदमिप्रायेणैव चिरध्वस्तमित्याद्युक्तम् ।अतएव “पौरुषं दैवसम्पत्त्या काले फलति पार्थिव! ।त्रयमेतन्मनुष्यस्य पिण्डितं स्यात् फलावहमिति”शास्त्रान्तरे कार्य्यजननसामग्र्यां दैवपदाभिधेयापूर्व्वस्यकीर्त्तनम् । तच्चादृष्टं द्विविधं पुण्यं पापञ्च विहिता-नुष्ठानजन्यं पुण्यं, निषिद्धानुष्ठानजन्यं पापम्, तदु-भयमपि त्रिविधं, प्रारब्धं फलदानोन्मुखं सञ्चित ञ्चेति ।देहाद्यारम्भकमदृष्टं प्रारब्धं, बहूनामदृष्टानां चिरसञ्चितानांमध्ये फलविपाकाय उन्मुखं फलदानोन्मुखं, तद्भिन्नं सञ्चि-तम् । तत्र “ये समर्था जगत्यस्मिन् सृष्टिसंहारकारकाः ।तेऽपि कालेन लीयन्ते इति” शास्त्रात् “कलनात् सर्वभूतानांकाल इत्यभिधीयते” इत्युक्तेश्च कालस्य सर्वनाशकत्वेऽपिनादृष्टनाशकत्वम् “नाभुक्तं क्षीयते कर्म्म कल्पकोटिशतैरपीति”शास्त्रान्तरात् किन्तु भोगादेव क्षयः । तथा पुण्यस्य कर्म्म-नाशाजलस्पर्शादितोऽपि नाशः, पापस्य प्रायश्चित्ता-दिना नाशः । प्रारब्धातिरिक्तपुण्यापुण्यकर्म्मणां तत्त्वज्ञानात्नाशः । “ज्ञानाग्निः सर्वकर्म्माणि भस्मसात् कुरुतेऽर्जुनेति”गीतादिशास्त्रात् । इदमदृष्टं वेदान्तिभिर्न्नानुमन्यते तैर्हिकर्म्मणः सूक्ष्मावस्थापन्नसंस्कारविशेष एवादृष्टस्थानीयत-याङ्गीक्रियते इति भेदः । तच्चानुशयशब्दे विस्तरतो वाच्यम् ।तच्चादृष्टमात्मधर्म्म इति नैयायिका वैशेषिकादयश्चाभ्युप-गच्छन्ति । वेदान्तिसाङ्ख्यपातञ्जलास्तु बुद्धिधर्म इति भेदः ।तेषां मते हि कर्त्तृत्वस्य बुद्धिधर्म्मतया “शास्त्रदेशितं फल-मनुष्ठातरीति” न्यायात् तत्रैवादृष्टोत्पत्तेरुचितत्वम् अन्य-कृतकर्म्मणा अन्यस्यादृष्टोत्पत्तौ अतिप्रसङ्गात् “कृतहाना-कृताभ्यागमप्रसङ्गश्चेति” सूत्रेण च तथैव प्रतिपादितत्वादधिक-माकरे द्रष्टव्यम् । अस्य च अदृष्टशब्दवाच्यत्वे “प्रत्यक्ष-मनिमित्तं विद्यमानोपलम्भनत्वादिति” जैमिनिसृत्रंमानम् । तस्यायमभिप्रायः “नोदनालक्षणोऽर्थोधर्म्म”इति धर्म्मे वेदैकसमधिगम्यत्वमुपक्षिप्तं तस्य द्रढीकर-णार्थमिदं सूत्रं प्रवृत्तम् । “अनुष्ठानादूर्द्ध्वमुत्पद्यमानस्यधर्म्मस्य पूर्व्वमविद्यमानत्वात् न प्रत्यक्षयोग्यतास्ति उत्तर-कालेऽपि रूपादिराहित्यान्नेन्द्रियैरवगम्यता । अतएवा-दृष्टमिति सर्वैरभिधीयते” इति ऋ० भाष्यम् । सूत्रार्थस्तुप्रत्यक्षं चक्षुरादि न तद्ग्रहणे निमित्तं तेषां विद्यमानो-पलम्भहेतुत्वात् धर्म्मस्य च प्राक् अविद्यमानत्वात् । लिङ्ग-राहित्याच्च नानुमानविषयत्वमप्यस्ति । सुखदुःखयोस्तद्गमक-त्वेन लिङ्गत्वसम्भवेऽपि तयोर्लिङ्गत्वज्ञानमपि वेदैकगम्यं, “कस्य कर्म्मणः? किं फलमित्यध्यवसायस्य वेदैकसमधि-गम्यत्वात् सुखदुःखाभ्यां सामान्येन धर्म्माधर्म्ममात्रानुमाने-ऽपि तद्विशेषप्रतिपत्तौ वेदस्यैव साधनत्वादिति प्रतिज्ञातंधर्म्मस्य नोदनामात्रप्रमापकत्वं सुस्थितमिति । दृष्टभिन्नेत्रि० “सर्वमदृष्टं शुचीति” स्मृत्यन्तरम् । “अदृष्टमप्यर्थ-मदृष्टवैभवात् करोति सुप्तिर्जनदर्शनातिथिमिति” नैष० ।अज्ञातमात्रे । “अदृष्टविरहव्यथमिति” । हितो० ।“अदृष्टमद्भिर्निर्णिक्तमिति” स्मृतिः “अदृष्टमुपघातशङ्काभि-रज्ञातमिति” रघु० । अदृष्टहेतुके भयादौ च । दैवि-काग्निभयादेरदृष्टसाध्यत्वाददृष्टत्वम् ।
Capeller
GermanGrassman
GermanBurnouf
FrenchNo entries for this word is found.
What is this? (Hidden Dictionary)
To avoid the clutter in the app, the unwanted dictionaries can be hidden to have clear view while browsing. This section shows entries from those hidden dictionaries if any.
How to hide/unhide dictionary?
Every dictionary entry will have top right corner menu . From there, you can hide or unhide dictionary. You must login to use this feature. So, KST can remember your preferences of hidden dictionaries.
